Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. júl 2014

Súd: Okresný súd Čadca
Spisová značka: 5C/308/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5313210832
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Kubjatková

ECLI: ECLI:SK:OSCA:2014:5313210832.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Č a d c a sudkyňou Mgr. Andreou Kubjatkovou v právnej veci navrhovateľa: N.C. C., R..

XX. X. XXXX, D. I. Č.. XXX, právne zastúpený JUDr. Michaelou Poláčkovou, advokátkou, Advokátska
kancelária Čadca, Palárikova 88, proti odporcom: 1/. E. F., W.. C., R.. XX. X. XXXX, D. Č., S.. J. XXXX,
2/ S. B., R.. XX. X. XXXX, D. I. Č.. XX, právne zastúpený JUDr. Jozefom Varmusom, PhD., advokátom,
Advokátska kancelária VARMUS, s.r.o., Palárikova 83, Čadca, v konaní o určenie neplatnosti právnych
úkonov takto

r o z h o d o l :

Návrh sa z a m i e t a .

O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ svojím návrhom podaným na súd dňa 22. 10. 2013 žiadal súd, aby určil, že splnomocnenie
navrhovateľa odporkyni 1/ na uzatvorenie kúpnej zmluvy s odporcom 2/ zo dňa 25. 3. 2013 je neplatný
právny úkon, a zároveň určil, že kúpna zmluva zo dňa 26. 3. 2013 uzatvorená medzi odporkyňou 1/ v
mene navrhovateľa a odporcom 2/ je neplatný právny úkon, a nahradil mu trovy konania.

Navrhovateľ vo svojom návrhu uviedol, že dňa 12. 11. 2012 uzatvoril s odporcom 2/ zmluvu o budúcej
zmluve, ktorej predmetom bola dohoda o uzatvorení kúpnej zmluvy k pozemku CKN parcela č. XXXX/

XX o výmere 821 m2, vytvorenú geometrickým plánom R. Sucháňa č. 178/2012 zo dňa 11. 10. 2012
za kúpnu cenu 2.463,-- €. V dňoch 24. - 29. 3. 2013 bol navrhovateľ hospitalizovaný v Kysuckej
nemocnici s poliklinikou Čadca pre krvácanie do žalúdka. Išlo o následok zhoršeného zdravotného
stavu spojeného s diagnózou rakoviny žalúdka, pričom vzhľadom na vek navrhovateľa 91 rokov a
rozsah krvácania nebola prognóza uzdravenia, išlo o život ohrozujúci stav. Pri tomto zdravotnom stave
navrhovateľa bola za aktívneho pričinenia odporcu 2/ na jeho výlučný prospech realizované právne
úkony v mene navrhovateľa, ktoré týmto návrhom spochybňuje. Dňa 25. 3. 2013 navrhovateľ písomne

splnomocnil svoju dcéru, odporkyňu v 1. rade, na uzatvorenie kúpnej zmluvy v prospech odporcu 2/
k nehnuteľnostiam uvedeným v splnomocnení. Splnomocnenie pripravil odporca 2/, navrhovateľ, ani
odporkyňa 1/ sa na jeho vyhotovovaní nepodieľali, iba ho podpísali v nemocnici za prítomnosti notára,
ktorého účasť rovnako zabezpečil odporca. Navrhovateľ a odporkyňa 1/ boli pri podpise splnomocnenia
silne emotívne ovplyvnení situáciou možnej smrti navrhovateľa, a preto splnomocnenie podpísali bez
posúdenia jeho obsahu s tým, že navrhovateľ chcel splniť ešte za života svoj záväzok, ktorý mu vyplýval
zo zmluvy o budúcej zmluve, t.j. na prevod pozemku parcela č. 6308/17 v dôvere, že odporca 2/ v

tomto rozsahu pripravil obsah splnomocnenia. Odporkyňa 1/ splnomocnenie podpísala s úmyslom splniť
vôľu navrhovateľa bez toho, aby konkrétne poznala obsah zmluvy o budúcej zmluve, ale v dôvere,
že odporca 2/ v tomto rozsahu pripravil obsah splnomocnenia. Odporca 2/ o úmysle navrhovateľa
a odporkyne 1/ vedel. Okolnosti podpisu splnomocnenia využil vo svoj prospech prípravou obsahusplnomocnenia na prevod pozemku parcely číslo XXXX/XX a ďalších troch parciel, CKN parcelu č.
XXXX/XX, /. O. /.. Dňa 26. 3. 2013 bola na notárskom úrade, ktorého zamestnanec overoval aj podpis
navrhovateľa na splnomocnení, za účasti odporkyne 1/ vyhotovená notárska zápisnica č. N 83/13, Nz

9808/2013, ktorá obsahovala osvedčenie vyhlásenia odporkyne 1/ o vydržaní výlučného vlastníckeho
práva navrhovateľa k pozemkom kat. územia I., a to XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX. Dňa
26. 3. 2013 bola na tom istom notárskom úrade medzi odporkyňou 1/ ako predávajúcim a odporcom
2/ ako kupujúcim uzatvorená kúpna zmluva, ktorú pripravil odporca 2/, a obsahovala prevod notárom
osvedčených štyroch pozemkov navrhovateľa za kúpnu cenu 2.463,-- €. V skutočnosti táto kúpna cena

predstavovala kúpnu cenu len za jeden pozemok, parcelu číslo XXXX/XX uvedený v zmluve o budúcej
zmluve. Odporkyni 1/ nebola v čase podpisu kúpnej zmluvy táto skutočnosť známa, a odporca 2/ jej túto
skutočnosť zámerne zamlčal. Z uvedených súvislostí je zrejmé, že medzi obsahom zmluvy o budúcej
zmluve a obsahom ďalších právnych úkonov, ktoré obsahovo pripravil odporca, je zásadná diskrepancia
a disproporcia plnení v neprospech navrhovateľa, a naopak, v prospech odporcu 2/. Poškodenie
navrhovateľa rozhodne nebolo úmyslom odporkyne 1/, ktorá je jeho dcérou, a ktorá preto konala v

najlepšom úmysle zachovať všetky jeho práva. Navrhovateľ k podanou tohto návrhu pristúpil až pod
opakovanejneúspešnejsnaheozjednanienápravypriamosodporcom2/.Navrhovateľsiuplatňujetrovy
konania len voči odporcovi v 2. rade, keďže odporkyňa v 1. rade bola v dobromyseľnom presvedčení,
že vykonáva vôľu navrhovateľa. Navrhovateľ teda namieta platnosť splnomocnenia a kúpnej zmluvy
pre neexistenciu vážnosti vôle, na prevod štyroch pozemkov odporcovi 2/, ako to vyplýva z obsahu

splnomocnenia a kúpnej zmluvy. Tieto právne úkony mali prejavovať vôľu navrhovateľa. V skutočnosti
prejavujú inú vôľu, a sú v nezhode so skutočnou vôľou navrhovateľa, skutkovo na základe omylu
vyvolaného odporcom 2/ vo vzťahu k navrhovateľovi, aj odporkyni 1/, ktorá právne úkony podpisovala.
Navrhovateľ mal vôľu previesť pozemok parcelu číslo XXXX/XX, ktorú prejavil v zmluve o budúcej
zmluve, za kúpnu cenu 2.463,-- €. Medzi nimi následne nedošlo k žiadnej zmene, doplneniu alebo

zrušeniu zmluvy o budúcej zmluve. Odporkyňa 1/ konkrétny obsah zmluvy o budúcej zmluve nepoznala,
prejavila vôľu splniť vôľu navrhovateľa, a v tejto zhode podpísala splnomocnenie, aj keď bola schopná
fyzicky prečítať si jeho obsah, nevedela ako sa v skutočnosti dohodli navrhovateľ a odporca 2/ v
zmluve o budúcej zmluve. Z uvedeného nemožno navrhovateľovi, ani odporkyni 1/ vyčítať vôľu na
taký prevod pozemkov, ktoré obsahovalo splnomocnenie, a nemožno im pričítať ani právne následky

spojené s podpisom splnomocnenia a kúpnej zmluvy, zápisom do katastra nehnuteľností a prevodom
vlastníckehoprávanavrhovateľavprospechodporcu2/.Takžekúpnazmluvaobsahovalainýprejavvôle,
ako mienil navrhovateľ a odporkyňa 1/, je priamym dôsledkom toho, že aj obsah kúpnej zmluvy pripravil
odporca 2/. Finančná výhoda, ktorú odporca 2/ získal, je nesporná. Spočíva v získaní štyroch pozemkov
navrhovateľa za cenu jedného. Vyhotovenie obsahu splnomocnenia a kúpnej zmluvy odporcom 2/,

ktoré nebolo v súlade s vôľou navrhovateľa a odporkyne 1/, skutkovo zakladá omyl v prejave vôle
navrhovateľaaodporkyne1/,vyvolanýodporcom2/.Jenaprávnomposúdenísúdu,čivovzťahukomylu
vprejavevôlenavrhovateľaaodporkyne1/vsplnomocneníbudeaplikovaťv§49a,§40aOZ,alebobude
splnomocnenie subsumovať pod ustanovenie § 34 OZ ako vadu neexistencie vôle a nezhody vôle a jej
prejavu, prípadne aj podľa § 37 ods. 1 OZ, ako vadu nevážnosti vôle, pri ktorých právny úkon nevzniká.

Je ničotný, sankcionovaný platným právom ako neplatný pre rozpor so zákonom podľa § 39 OZ. Pokiaľ
ide o kúpnu zmluvu, právne posúdenie súdu bude vychádzať z aplikácie § 49a, § 40 OZ. Navrhovateľ
z opatrnosti namieta aj rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 OZ, nakoľko aj z hľadiska morálneho je
zrejmé, že odporca nadobudol práva k pozemkom neslušným a nepoctivým konaním, ktoré je v rozpore
s prevažujúcou morálkou spoločnosti. Navrhovateľ má naliehavý právny záujem na určení neplatnosti

splnomocnenia a kúpnej zmluvy, pretože bez tohto určenia by bolo právne postavenie navrhovateľa k
pozemkom prevedeným na základe kúpnej zmluvy a splnomocnenia neisté. Navrhovateľovi vznikla aj
značná majetková ujma, najmenej v sume 13.425,-- €, pričom ide o sumu vypočítanú násobkom výmery
4475 m2 za pozemky, ktoré navrhovateľ nemal vôľu predať, krát kúpna cena 3,-- € za m2 dohodnutá
pri prevode pozemku parcely č. XXXX/XX. Odporca sa takto bezdôvodne obohatil na úkor majetku

navrhovateľa, ktorý sa snaží navrhovateľ napraviť uplatnením tohto návrhu.

Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že prišiel za ním odporca v 2. rade aj so svojim zaťom, a pýtali sa
ho, či má pozemok pri poľskej hranici časť V., on im uviedol, že má, nevedel uviesť, koľko má m2, avšak
zať odporcu 2/ už mal v ruke papier, uviedol, že 900 m2. Navrhovateľ im uviedol, že vzhľadom na svoj

zdravotný stav nie je schopný vybaviť takéto papiere, pričom odporca 2/ sľúbil, že všetko vybaví, zavolá
ho k zameraniu, ku ktorému ho nezavolal. Až po určitom čase ho odporca 2/ zavolal na sporný pozemok,
kde dve parcely /16, /17 už boli vykosené. Keď on vyšiel z auta, prešiel asi 5 metrov, potom spadol, preto
si opätovne sadol do auta a odišiel. Dohodli sa na kúpnej cene 3,-- € za m2. Za dlhší čas prišiel za nímodporca v 2. rade, že má spísanú zmluvu na jeden pozemok parcelu /17, za ktorú má vyplatiť 2.463,--
€. Podpísali túto zmluvu, ale uvedená suma bola za 821 m2, že toľko metrov malo byť vymeraných.
Navrhovateľ bol od 12. do 18. 3. 2013 na operácii v Onkologickom ústave v Bratislave, po návrate prišiel

za ním odporca v 2. rade, aby išli podpísať zmluvu, medzitým však začal krvácať, a od 24. 3. do 29. 3. bol
hospitalizovaný v Nemocnici v Čadci na JIS-ke, kde prišla za ním dcéra, že odporca 2/ ju žiadal, aby jej
dal splnomocnenie na predaj parcely. Odišla, vrátila sa spolu s pracovníčkou notára, ktorej dala podpísať
plnú moc, on to nevládal, preto ho zdvihli, podpísal papier, ktorý nečítal, lebo po zdravotnej stránke
nemohol. Pracovníčka mu neprečítala, ani dcéra mu neuviedla, čo je na ňom napísané, potom odišli.

Potom prišla za ním staršia dcéra spolu s odporkyňou 1/, že v týchto papieroch sú uvedené štyri parcely.
Keď sa zrehabilitoval po nemocnici, išiel za pani H., ktorej uviedol, že predať chcel jeden pozemok,
čo to ona porobila, robil tam kravále, pričom bol prítomný aj jej manžel, ktorý uviedol, že papiere sú
skartované. Za hodinu sa vrátila pani H., ktorej to kázal napraviť. Ona uviedla, že jeho zmluva bola
najlepšia, pozemok parcelu č. /17 získal za 50.000,-- Sk od svojho brata. Parcely /16, /18, /19 nevlastnil,
parcela /16 bola vedená na J., /18, /19 na Q.. Všetky papiere na prevod vypracovala pani H.. O zmluve

o budúcej zmluve vedeli jeho dve dcéry, O. S. a W. J.. O uzatvorení zmluvy o budúcej zmluve nevedela
odporkyňa 1/. On sa nerozumie vybavovaniu papierov potrebných na prevod pozemkov. Za pozemok /17
mu odporca 2/ zaplatil. Pani H. poznal len z videnia. On s ňou nebol, až keď sa vrátil z nemocnice, za
ňou išiel. Keď zapísali do jeho vlastníctva aj ďalšie tri pozemky, ktorých sa necíti byť vlastníkom, nech
mu za ne zaplatia. On bol poškodený, tie kúsky boli zapísané na neho, teraz nie sú zapísané. Plnú moc

vystavil na odporkyňu v 1. rade z dôvodu, že ona sa o neho stále stará. V nemocnici jej povedal, že má
podpísať jeden pozemok. Počul, že rodičia S. P. kúpili pozemok 6308/16 priamo od pána J., papierovo
to bolo neprenesené, vie, že sa tam nasťahovala nejaká pani z C., ktorá to s nimi vymenila. Pokiaľ bol
tento kúsok S. P., prečo ho potom písali na neho. Otec S. P. túto parcelu užíval. Výpoveď svedkyne
JUDr. H. je nepravdivá, on sa pred spísaním plnomocenstva a kúpnej zmluvy s ňou nestretol, až po tom,

čo sa vrátil z nemocnice, prišiel za ňou, vyčítal jej, že predmetom prevodu mal byť jeden pozemok, nie
štyri. Pýtal od nej doklady, ktoré už boli skartované. Následne opravila kúpnu zmluvu.

Právna zástupkyňa navrhovateľa na pojednávaní uviedla, že trvajú na podanej žalobe. Poukázala na
amorálnosť obrany odporcu 2/, ktorý nadobudol pozemky od navrhovateľa, pričom sám tvrdí, že mali

patriť niekomu inému. Predložila súdu snímku CKN, kde zelenou boli vyfarbené pozemky, ktoré sú
predmetom návrhu, ku ktorým uviedla, že pozemok /17 je v tvare trojuholníka, a pokiaľ by odporca 2/
previedol len tento jeden pozemok, nebol by problém aj po prípadnej smrti navrhovateľa previesť ďalšie
pozemky /16, /18, /19.
Na ďalšom pojednávaní dňa 10. 7. 2014 právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní poukázal,

že predmetom konania je určenie neplatnosti právnych úkonov, nie určenie vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam, preto poukázal na fakty konania a rozpory, ako odporcu v 2. rade, tak aj jeho právneho
zástupcu, a to, že odporca v 2. rade si dal pred uzatvorením zmluvy o budúcej zmluvy vyhotoviť tri
geometrické plány, pričom ak chcel kúpiť len jeden pozemok, nemal si robiť tri geometrické plány, o
mesiac štvrtý geometrický plán, ak by sa bál cúvnutia navrhovateľa, zabezpečil by si zvyšné pozemky

takisto zmluvami o budúcich zmluvách. Z tohto správania je zreteľný úmysel odporcu 2/ kúpiť štyri
pozemky, a zaplatiť len za jeden. Ďalším faktom je, že osvedčenie vyhlásenia o vydržaní je verejnou
listinou, ktorá potvrdzuje, ak nie je dokázaný opak, pravdivosť toho, čo sa v nej osvedčuje alebo
potvrdzuje. Odporca v 2. rade odvodzuje svoje vlastnícke právo od navrhovateľa, a nepochopiteľne
spochybňuje jeho titul vlastníckeho práva k pozemkom, pričom odporca v 2. rade a jeho právny zástupca

rozdielne uvádzajú, komu bolo vyplatené za pozemky, ktoré nemali patriť podľa nich navrhovateľovi,
pričom odporca uviedol, že o pánovi P. a Q. majú informáciu, že pán Q. nebol vyplatený. Za doklad o
ich vlastníckom práve považovali, že na týchto pozemkoch boli oni vedení na obecnom úrade, pričom
evidenciu vlastníkov vedie kataster, a nie obecný úrad. Je paradoxné, že navrhovateľa, ktorý nadobudol
vlastnícke právo na základe verejnej listiny, nepovažovali za vlastníka pozemkov, ale pána P. O. Q., ktorí

boli vedení v nejakej evidencii obce, pravdepodobne na evidenčných listoch. Právny zástupca odporcu
2/ uviedol, že odporca 2/ vyplatil ostatných podielnikov, čo je úplne iná situácia, pretože raz tvrdil, že to
bolo vyplatené skutočným vlastníkom, raz že podielovým spoluvlastníkom. Nakoniec tvrdenie, že pani
H. zvolila postup v osvedčení na navrhovateľa v záujme urýchlenia, je absurdné, pretože žiaden notár by
neosvedčil vlastnícke právo, ak by ten, kto žiada osvedčenie, nespĺňal predpoklady stanovené zákonom.

Aj postup odporcu 2/, ktorý si dal zameriavať pozemky bez prítomnosti navrhovateľa, bol neštandardný,
geodetovi by mal ukázať hranice pozemkov v prírode vlastník, a nie kupujúci, pretože tieto sa v mnohých
prípadochnezachovali,pretoichvienajlepšieurčiťlenvlastník.Taktiežsvedeckévýpovedespochybňujú
tvrdenia odporcu v 2. rade, a poukazuje to na opodstatnenie ich návrhu. Dôvod, pre ktorý uplatňujúneplatnosť právnych úkonov, spočíva v neexistencii vôle, resp. v nezhode vôle a jej prejavu. Nesedí to s
kúpnou cenou dojednanou v zmluve o budúcej zmluve. Navrhovateľ by predsa neuzavrel kúpnu zmluvu
za hodnotu jedného pozemku, keď predával štyri pozemky. V konaní bolo preukázané, že vlastníkom

štyroch pozemkov na základe verejnej listiny bol pán C., odporca v 2. rade, ani jeho právny zástupca
nijako v tomto konaní nespochybnili, že by boli vlastníkmi iných pozemkov iní ľudia. Je tu osvedčenie,
ktoré je verejnou listinou. Z uvedených dôvodov žiadajú, aby súd ich návrhu vyhovel a priznal im náhradu
trov konania.

Odporkyňa v 1. rade na pojednávaní uviedla, že 25. 3. 2013 jej ráno zazvonilo neznáme číslo, bol to
odporca 2/, ktorý hľadal otca, že si dohodli termín, že mu predá záhon a podpíše zmluvu. Ona uviedla,
že otec je v nemocnici v kritickom stave, kde má ísť zistiť, či vôbec žije. Opätovne potom volal odporca
2/, ona mu uviedla, že otca majú operovať, ak ho nebudú, vykrváca. Odporca 2/ namietal, a chcel, aby
si vybavila splnomocnenie, aby išla za otca podpísať dokumenty. Ona však o ničom nevedela, že otec
predáva záhon, nerozprávali sa o tom, on však stále naliehal, že ho to stálo veľa vybavovania a peňazí,

a preto sa jej ho uľútostilo, že pôjde. Povedal, že príde po ňu do roboty, zobrala si dovolenku. Vozil
ich odporca v 2. rade, ktorý ich zaviezol k pani H., táto už mala vyhotovené splnomocnenie, ktoré jej
dala v dvoch vyhotoveniach. Tieto mala odovzdať zapisovateľke v aute. Splnomocnenia si neprečítala,
ani nad nimi nerozmýšľala, keďže otec bol v ťažkom zdravotnom stave. Išla za otcom, ktorý uviedol, že
splnomocneniepodpíše.Zavolaladovnútrazapisovateľku,potomotcazdvihla,zapisovateľkasaopýtala,

či otec súhlasí s tým, aby ju splnomocnil, potom mu dala papier, ako aj knihu na podpis. Potom ich
odporca 2/ zaviezol na úrad pre občiansky preukaz, keďže otcovi vybavovali nový občiansky preukaz,
zapisovateľka dopísala do dokladov údaje. Keď odchádzala od otca, otec jej povedal, že si má na podpis
kúpnej zmluvy k notárke zobrať aj sestru, aby ju odporca 2/ neoklamal. Na druhý deň išli k notárke aj
spolu so sestrou, ktorá uviedla, že už od odporcu 2/ peniaze má. Notárka im kúpnu zmluvu prečítala, ona

jej nerozumela, ani ju nevnímala, čo sa tam hovorí. Sestra nič nepovedala, preto zmluvu podpísala. Ona
osvedčenie nepodpísala, takéto osvedčenie nevidela. Notárka im ho dala asi len prečítať a podpísať,
ona sama nevie, koľko podpisov dala na notárstve. Nerozumela tomu, čo im notárka číta, nerozumela ani
číslam, ani pozemkom, nikdy pozemok neprevádzala. Vzhľadom na zdravotný stav otca bola v ťažkom
psychickom rozpoložení. Nerozumie sa prevodom pozemkov, ani postupu pri osvedčovaní vlastníckeho

práva k pozemkom vydržaním. Žiaden z dokladov nevybavovala sama z vlastnej iniciatívy. Podpis na
kúpnej zmluve je jej, túto podpísala u notárky, potom išli za pani H., kde taktiež podpísala doklad,
ktorý ani nečítala. Vôbec nevedela, čo podpísala, myslela si, že všetko je v poriadku. Aj jej sestra bola
zaskočená, ale na túto zmluvu nepovedala nič. Taktiež pred sestrou bola zmluva prečítaná, a nič na to
nepovedala. Po prečítaní spolu vôbec nekomunikovali, ani jej sestra nepovedala, že to nemá podpísať.

Na pojednávaní dňa 10. 7. 2014 uviedla, že všetko tu bolo klamstvo, uvedené doklady nečítala. Taktiež
zapisovateľka notárky plnú moc neprečítala jej otcovi v nemocnici. Pani H. už mala zmluvu vyhotovenú.

Odporca v 2. rade na pojednávaní uviedol, že v Osevnom mal záujem kúpiť štyri pozemky, ktoré neboli
vysporiadané, zistil, že na nich bol zapísaný aj pán C.. Uviedol, že má záujem pozemok predať, preto

zavolal geodetku pani T.Š., aby pozemky zameral a dal ich vykosiť. Geodetka zamerala navrhovateľov
záhon, boli však problémy s metrami, ktoré nesedeli. Geodetka uviedla, že ju metre nepustia, keďže
navrhovateľukazoval,žemátohoviac.Vďalšíchpozemkochboliajďalšípodielnici,pretodalvypracovať
ďalšie geometrické plány, pozbierali sa podpisy a doklady. Keď sa pýtal navrhovateľa, kto bude papiere
robiť, uviedol, že sa dlho pozná s pani H., jej dôveruje. Preto dali doklady pani H., ktorá našla podielnikov,

vybavila papiere, a navrhovateľ veľakrát telefonoval, aby sa to čo najskôr previedlo, že je chorý človek,
že chce mať peniaze. Pani H. navrhla, aby sa všetky tieto pozemky previedli na navrhovateľa, aby sa to
urýchlilo,ženavrhovateľbudevyplatenýibazpozemku/17,ostatnépeniazebudúvyplatenépodielnikom
v ostatných parcelách. Potom mu telefonovala pani H., že sa dohodla s navrhovateľom, či on bude
súhlasiť s takýmto prevodom štyroch pozemkov, a on sa jej pýtal, keď porobil geometrické plány, a keď

sa to prevedie na pána C., že on, ak z toho cúvne, že mu pozemky zostanú. Pani H. mu povedala, že sa
dlhodobo pozná s navrhovateľom, navrhovateľ s prevodom súhlasil, len mal podmienku, aby podielnici
od neho nežiadali peniaze za pozemky, ktoré boli na neho prevedené. Keď vozil odporkyňu v 1. rade a
pracovníčkunotárky,videl,akosiodporkyňav1.radesplnomocneniečíta,aurčitesaoňomajrozprávali.
Nebol prítomný ani pri podpise splnomocnenia, ani na notárskom úrade, len pri podpise kúpnej zmluvy

u pani H., kde si zmluvu prečítala ako odporkyňa, tak aj jej sestra, pani H. im ešte vysvetľovala, prečo
to bolo urobené tak s tými pozemkami. Zmluvu o budúcej zmluve pripravil advokát JUDr. Stehura ml.
Splnomocnenie a kúpnu zmluvu vyhotovila pani H., doklady zaplatil on. Do zmluvy o budúcej zmluve dal
len jeden pozemok z toho dôvodu, že najskôr chcel kúpiť len jeden pozemok, nie štyri. Odporkyňa v 1.rade, ako aj pani J. vedeli, že predmetom prevodu sú štyri pozemky, pani J. sa o to ešte viac zaujímala, a
bolo im to vysvetlené pani H.. Na týchto pozemkoch v súčasnosti nič nerobí, keďže sú v súdnom konaní.

Právny zástupca odporcu 2/ na pojednávaní uviedol, že žaloba je absolútne nedôvodná. Na takomto
žalobnom návrhu nie je daný naliehavý právny záujem, pretože vzhľadom na judikatúru najvyššieho
súdu, ak je možná žaloba na určenie konkrétneho právneho stavu, v danom prípade vlastníckeho
práva, nie je možná potom žaloba o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, teda na podaní tohto návrhu
nie je daný naliehavý právny záujem. Nie je pravdou, že by odporca 2/ uviedol navrhovateľa, prípadne

jeho splnomocneného zástupcu do omylu, naopak, samotný navrhovateľ sa snažil urýchliť konanie o
prevod vlastníckeho práva k pozemkom. Tento objednal u JUDr. H. usporiadanie vlastníckeho práva
k pozemkom. Po dohode JUDr. H. I. navrhovateľom sa všetky pozemky vysporiadali v prospech
navrhovateľa ako vlastníka, aj keď si bol vedomý, že k týmto pozemkom si uplatňujú spoluvlastnícke
práva aj ďalšie osoby, ako S. P. a F. Q., ktorých odporca 2/ vyplatil. Po dohode navrhovateľa s JUDr.
H. boli usporiadané vlastnícke vzťahy k týmto pozemkom na navrhovateľa, následne sa previedli do

vlastníckeho práva odporcu za dohodnutú kúpnu cenu 2.463,-- €. Nie je pravdou, že navrhovateľ
údajne nevedel, že prevádza všetky pozemky, riadne splnomocnil odporkyňu v 1. rade na uzatvorenie
predmetnej kúpnej zmluvy. Splnomocnená zástupkyňa si pred podpisom kúpnu zmluvu riadne prečítala,
táto bola notárkou oboznámená, a je z nej jasne zrejmé, že sa prevádzajú štyri pozemky, nie jeden.
Po výpovedi navrhovateľa poukázal na amorálnosť tejto žaloby, keď navrhovateľ tvrdí, že sa necíti byť

vlastníkom ďalších troch pozemkov, pričom podľa dohody s odporcom mu mala byť vyplatená kúpna
cena 2.463,-- € za pozemok 6308/17. Navrhovateľ vedel, že nie je vlastníkom ďalších troch pozemkov,
že tam má spoluvlastnícke práva s ďalšími vlastníkmi, ktorí si uplatňovali vlastnícke práva k týmto
pozemkom, a to F. Q. O. S. P., ktorých odporca 2/ vyplatil. Medzi navrhovateľom a JUDr. H. sa formálne
dohodlo vyporiadanie pozemkov na navrhovateľa, pričom kúpna cena mala byť vyplatená jednotlivým

vlastníkom, a teraz je účelom žaloby tvrdiť a dosiahnuť neplatnosť zmluvy, aby sa navrhovateľ zápisom
na list vlastníctva stal vlastníkom pozemkov s tým, že vráti jednu kúpnu cenu 2.463,-- €, a odporca 2/ by
bol poškodený o ďalšie dve kúpne ceny, ktoré vyplatil F. Q. a S. P.. Z uvedeného je zjavné, že nemôže
byť daný naliehavý právny záujem na podaní takejto žaloby, ktorá nie je ani v súlade s morálkou tejto
spoločnosti. Navrhovateľ sa snaží dostať na list vlastníctva zápis všetkých štyroch pozemkov na škodu

odporcu 2/.
Právny zástupca odporcu v 2. rade na ďalšom pojednávaní dňa 10. 7. 2014 uviedol, že vyjadrenia
právneho zástupcu sú úplne od veci. Vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že
navrhovateľ dobre vedel, že prevádza na odporcu štyri pozemky za kúpnu cenu 2.463,-- €, čo potvrdila
svedkyňa JUDr. H., ktorá spracovávala splnomocnenie a kúpnu zmluvu. Sama uviedla, že navrhovateľ

s ňou komunikoval, dohodol sa s ňou na postupe, že sa vyporiadajú štyri pozemky na neho, napriek
tomu, že vlastnil iba jeden pozemok, a vlastnícke právo sa prevedie na odporcu v rade 2., ktorý vyplatí
tri pozemky pôvodným vlastníkom, t.j. pánu P. O. Q.Š., a jeden pozemok navrhovateľovi. Navrhovateľ
dostal vyplatenú kúpnu cenu, a na pojednávaní uviedol, že je si vedomý, že nie je vlastníkom štyroch
pozemkov, ale len jedného. V zmysle § 49a OZ môže byť neplatný právny úkon len vtedy, ak by sa

preukázalo, že ho uviedol účastník právneho úkonu do omylu, ak tento omyl je podstatný pre uzatvorenie
konkrétneho právneho úkonu, v danom prípade kúpnej zmluvy. O žiadnom omyle nemôže byť ani reči,
keď navrhovateľ dobre vedel, že sa prevádzajú vo forme kúpnej zmluvy štyri pozemky na odporcu,
a vypláca sa mu dohodnutá kúpna cena 2.463,-- €. Žaloba je špekulatívna zo strany navrhovateľa,
ktorý si je vedomý situácie, že v prípade, ak by súd určil neplatnosť kúpnej zmluvy, tak by sa obnovil

zápis na liste vlastníctva v jeho prospech, a neoprávnene by získal do vlastníctva ďalšie tri pozemky,
ktoré, ako sám tvrdí, nikdy nebol ich vlastníkom, nikdy ich nevlastnil. Aj svedok Cech na pojednávaní
potvrdil, že pozemok /16 je vo vlastníctve jeho rodičov, o čom vedel aj samotný navrhovateľ. Súd nemôže
poskytovať právnu ochranu špekulatívnym dôvodom uvádzaným v žalobe navrhovateľa. O skutočnosti
dobre vedela aj jeho dcéra, ktorá bola splnomocnená na uzavretie ako kúpnej zmluvy, tak aj vydanie

osvedčenia. Tak aj z výpovede svedkyne notárky JUDr. I. vyplynulo, že odporkyňa v 1. rade vedela,
čo je obsahom notárskej zápisnice. Taktiež svedkyňa N., zamestnankyňa notárskeho úradu, potvrdila,
že pred súdom prečítala obsah splnomocnenia, a odporkyňa v 1. rade vedela, že v splnomocnení sú
uvádzané štyri pozemky. Vôľa navrhovateľa bola v konaní preukázaná výpoveďami svedkov JUDr. H.,
JUDr. I., svedkyne N., ktoré jasne potvrdili, že navrhovateľ a jeho dcéra vedeli o tom, že prevádzajú

všetky štyri pozemky, a formu prevodu dohodli s JUDr. H., a táto sa aj naplnila. Nie je pravdou tvrdenie
navrhovateľa, že predal štyri pozemky za kúpnu cenu jedného, ale predal štyri pozemky za kúpnu cenu
štyroch pozemkov. Spôsob výplaty bol ten, že pán navrhovateľ obdržal kúpnu cenu za svoj pozemok,
ktorý vlastnil, a ďalší vlastníci obdržali kúpne ceny za svoje pozemky. Majú za to, že navrhovateľ konášpekulatívne, je si dobre vedomý tej skutočnosti, že previedol na odporcu v rade 2. pozemky, z ktorých
tri boli formálne zapísané na liste vlastníctva v prospech neho, pričom bol v skutočnosti vlastníkom len
jedného pozemku, za čo obdržal kúpnu cenu. Čiže vôľa navrhovateľa bola v kúpnej zmluve previesť štyri

pozemky na odporcu v 2. rade, navyše nebol uvedený do omylu odporcom v rade 2., ako tvrdí, keďže
dobre vedel, že predmetom kúpnej zmluvy, ako aj splnomocnenia, sú štyri pozemky. Z tohto dôvodu
žiadajú žalobu ako nedôvodnú a špekulatívnu zamietnuť, a priznať trovy konania.

Okrem výsluchu účastníkov súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s celým spisovým materiálom

a výsluchom svedkov.

Zo zmluvy o budúcej zmluve uzatvorenej medzi navrhovateľom a odporcom v 2. rade zo dňa 12. 11.
2012 súd zistil, že účastníci konania sa dohodli do 5. dní od usporiadania vlastníctva k parcele CKN
6308/17 uzatvoriť riadnu kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bude táto parcela za kúpnu cenu 2.463,-- €.

Zo splnomocnenia podpísaného N. C., ktorým splnomocnil svoju dcéru E. F. ku všetkým úkonom
súvisiacim a potrebným vykonať majetkovoprávne vysporiadanie v katastrálnom území Skalité, zo dňa
25. 3. 2013 súd zistil, že predmetom tohto splnomocnenia sú pozemky a parcely CKN XXXX/XX, /., /., /..

Z notárskej zápisnice N 83/13 Nz 9808/13 zo dňa 26. 3. 2013 súd zistil, že odporkyňa v 2. rade podľa

plnej moci zastupovala navrhovateľa, ktorá žiadala spísať osvedčenie vyhlásenia o vydržaní podľa §
63 Zákona č. 397/2000 Z.z. a § 134 Občianskeho zákonníka k nehnuteľnostiam, ktorých výlučným
vlastníkom je navrhovateľ, a to k parcelám CKN č. XXXX/XX, /., /., /., ktorý nadobudol na základe tejto
zápisnice k týmto nehnuteľnostiam vlastnícke právo vydržaním ku dňu 1. 1. 1961.

Z prepúšťacej správy Kysuckej nemocnice s poliklinikou Čadca súd zistil, že navrhovateľ bol
hospitalizovaný v nemocnici od 24. 3. 2013 do 29. 3. 2013.

Z kúpnej zmluvy uzatvorenej C. I. dňa 26. 3. 2013 medzi predávajúcim navrhovateľom zastúpeným
odporkyňou v 1. rade a kupujúcim odporcom v 2. rade súd zistil, že predmetom tejto zmluvy je prevod

pozemkov parciel CKN XXXX/XX, /., /., /..

Svedok JUDr. P. I. na pojednávaní uviedol, že poskytol odporcovi pánovi B. právne poradenstvo ako
advokát, a v zmysle § 23 Zákona o advokácii je povinný vo veci zachovávať mlčanlivosť. Z tohto dôvodu
odmieta vo veci vypovedať.

Svedkyňa JUDr. A. I., notárka, na pojednávaní uviedla, že osobne účastníkov konania nepozná. Podľa
predvolania, kde sa v právnej veci uvádzajú účastníci, si pozrela, že vyhotovovala osvedčenie, kde
boli všetky podklady. Nepamätá si však žiadne iné skutočnosti týkajúce sa tohto osvedčenia. Podklady
k osvedčeniu nikdy nezabezpečuje sama, nevie, kto ich zabezpečoval, a má za to, že pokiaľ vydala

osvedčenie, doklady boli v poriadku. Trovy vždy platí ten, kto je prítomný. Pamätá si, že tam bola pani F.
R.a základe plnej moci, ktorú oboznámila s obsahom osvedčenia. V zmysle ods. 1 sa konkrétne pýtajú,
či sa nevedie nejaké ďalšie súdne konanie, spor o hranicu a podobne, pričom pani F. presne vedela, čo
je obsahom zápisnice. Vždy, keď ju vytlačia, dajú ju prečítať a podpísať. Taktiež sa pýtajú, či účastníci
rozumejú obsahu zápisnice. Ak by boli nejaké námietky, osvedčenie by nevydávala, pričom odporkyňa

v 2. rade voči zápisnici nič nenamietala.

Svedkyňa U. N., pracovníčka notárky JUDr. A. I., k veci uviedla, že účastníkov konania pozná z
videnia, konkrétne ich nepozná. Odporkyňa v 2. rade je jej povedomá, asi u nich bola. Ona overovala
podpis navrhovateľa v nemocnici. Vždy, keď ide do terénu, účastníkovi konania oboznámi obsah

celého osvedčovaného dokumentu, aj v tomto prípade pánovi C. dokument prečítala, prečítala mu celé
splnomocnenie. Má za to, že bola pri tom prítomná aj odporkyňa v 1. rade, pretože samotní účastníci
konania, pokiaľ sa ide do terénu, si musia zabezpečiť odvoz a dovoz, a na príjmovom doklade za
vyúčtovanie podpisu je podpis pani F.. Pokiaľ sa overujú podpisy v nemocnici, vždy žiadajú, aby si
účastníci konania zabezpečili povolenie od primára, keďže sa im už stalo, že ich k pacientom aj nepustili.

Pokiaľ ide i o starších ľudí, keď im prečíta overovaný doklad, vyžiada si preukaz totožnosti, odpíše si
z neho všetky údaje, aby už nemusela ho brať na notársky úrad. Pýta sa kontrolné otázky, kedy sa
narodili, kde bývajú, či pozná niektorú osobu a podobne. Na základe toho potom prečíta dokument, a
keď povie, či súhlasí s týmto dokumentom, ak súhlasí, tak ho aj podpíše. Nie je lekár, preto spôsobilosťľudí kontroluje, alebo zisťuje práve kontrolnými otázkami. Pokiaľ by navrhovateľ nebol spôsobilý vnímať
obsah prečítaného splnomocnenia, ona by mu ho podpísať nedala. Vždy sa pýta, či dotyčný, ktorého
podpis má byť overený, je spôsobilý na právne úkony. Pokiaľ jej to nepovedia, tak ani overovať podpis

nejde, a práve preto na mieste samom kladie kontrolné otázky. Dcéra navrhovateľa bola prítomná pri
čítaní splnomocnenia, proti obsahu tohto splnomocnenia nenamietala, ona bola vlastne splnomocnenou
osobou.

Svedok S. P. na pojednávaní uviedol, že navrhovateľa, ako aj odporkyňu v 1. rade pozná, sú po rodine,

pána B. pozná z videnia. Jeho rodičia parcelu 6308/16 odkúpili od K. J.. Bolo mu povedané, že pokiaľ
ide o vysporiadanie tohto pozemku, bol by najlepší prevod na pána C., ten má ohľadne toho papiere,
a navrhovateľ o tom vedel. Ako sa dojednal ohľadne vyplatenia ceny za pozemok s pánom B., ten
mu peniaze vyplatil, a on ich potom odovzdal svojej matke, žiadne problémy už potom ohľadne tohto
problému neboli. Nevie, ako sa na vyplácaní medzi sebou dohodli pán B. O. C.. Vedel, že pán C. má
papiere na svoje pozemky, ale nie na jeho, teda tak to počul, a pokiaľ ide o parcelu 6308/16, prišiel za

ním pán B., a pýtal sa, či tento pozemok je ich, on povedal, že matky. Potom sa spýtal matky, či ho
chce predať, matka s tým súhlasila, a preto ho predali. Matka nemala žiaden doklad o vlastníctve tohto
pozemku. Aj samotný navrhovateľ vie, že jeho matka ho kúpila v roku 1965. Potom prišli z družstva,
keď nakoniec zostala jeho matka sama, tak to už nevybavovala. Nikdy nikomu tento záhon neprenajali,
nevymenili ho, vždy ho užívali oni.

Svedkyňa JUDr. V. H. na pojednávaní uviedla, že účastníkov konania pozná z videnia. Navrhovateľa
už asi dva až tri roky dozadu, kedy bolo stretnutie občanov, kedy mal obecný úrad vykupovať pozemky
pod vlek na I.. Potom prišiel za ňou samotný navrhovateľ, a uviedol, že si chce vysporiadať aj svoje
iné pozemky, pričom mu povedala, aké doklady potrebuje, na čo on uviedol, že deti záujem nemajú.

Pripravovala zmluvu, aj plnú moc. Odporca v 2. rade za ňou prišiel v decembri 2012, doniesol jej 4
geometrické plány, každý na samostatný pozemok, a po preštudovaní týchto geometrických plánov
žiadala od neho ďalšie doklady potrebné na vysporiadanie, pričom pán C. jej doniesol Čd z roku 1950
alebo 1951, na základe ktorého mal kúpiť pozemky od svojho brata. Bolo však potrebné doložiť aj
iné doklady k vysporiadaniu. Po preštudovaní týchto doložených dokladov navrhla, že by bolo vhodné

vysporiadať tieto pozemky na pána C., ktorý mal to Čd z roku 1950 s tým, že on potom uzatvorí kúpnu
zmluvu, účastníci si to finančne vysporiadajú, za akú kúpnu cenu, ju to nezaujímalo. Bola to záležitosť
medzi nimi, oni súhlasili, a navrhovateľ vedel o tom, že budú tie pozemky na neho vysporiadané, on
povedal, že jeden je jeho, ostatné I. P. O. Q.. Urobilo sa to, ale potom navrhovateľ ochorel, a keď už
to bolo pripravené, prišla jeho dcéra, aj s odporcom v 2. rade, že navrhovateľ je v nemocnici, začal

krvácať, a chceli by teda zastúpiť. Uviedla, že je potrebné urobiť plnú moc, tak ju spísala, diktovala,
že ide o 4 parcely, ktoré boli nadiktované v plnej moci. Potom išli overovať ako plnú moc, tak aj kúpnu
zmluvu so všetkým, ako bolo treba. Nevie, ako sa finančne vysporiadali, a keď sa navrhovateľ vrátil z
nemocnice, začal rozprávať, že on predal iba jeden pozemok, a uvedené sú štyri pozemky, že čo, ak
za ním prídu tí ďalší, a budú od neho žiadať peniaze. Chcel nejaké čestné prehlásenie, aby mu ich

spísali, nech mu potvrdia, aj pán P. O. Q., že dostali peniaze, a nebudú si nárokovať finančné prostriedky
za tieto pozemky. Potom nevie, ako to ďalej skončilo, teraz je to na súde. Pán navrhovateľ vedel, že v
plnej moci, ako aj v kúpnej zmluve boli uvedené štyri pozemky, a nie jeden pozemok. S odporkyňou v
1. rade sa stretla pri vyhotovovaní plnej moci, a tá taktiež mala vedomosť o tom, že v plnej moci budú
uvedené štyri pozemky, a nie jeden pozemok. Vo všetkých plných mociach boli uvedené štyri pozemky,

nie jeden pozemok. V prípade, že by nebola konkrétne uvedená plná moc aj na účasť pri uzatvorení
kúpnej zmluvy, táto zmluva by neprešla bez takejto konkrétnej plnej moci na katastri. S odporkyňou v
1. rade sa rozprávali o tejto plnej moci, bol jej známy obsah tejto plnej moci. Veľmi sa však ponáhľali,
o navrhovateľovi hovorili, akoby už bol vo veľmi zlom zdravotnom stave, chceli to urobiť, a ona jej túto
plnú moc dala do ruky. Odporkyňa v 1. rade bola prítomná pri vypracovaní splnomocnenia, keďže ho

vypracovali v kancelárii. Počula obsah diktátu, hneď potom išli do nemocnice za navrhovateľom s touto
plnom mocou. Pred vyhotovením splnomocnenia bola s navrhovateľom asi dvakrát, a po vyhotovení
splnomocnenia tiež prišiel párkrát, keďže chcel vypracovať čestné prehlásenie, aby nemusel vyplácať
ostatných spoluvlastníkov z ďalších troch pozemkov. Navrhovateľ vedel, že obsahom kúpnej zmluvy
budú štyri pozemky, nie jeden. Navrhovateľ uznával a uviedol, ktorý pozemok je jeho, ktorý pána

P., O. J. Q., pričom ona uviedla, že najlepšie predpoklady na vysporiadanie má navrhovateľ. Potom
nevedela, ako sa finančne vysporiadali, a tak, ako to uviedli, bolo to do zmluvy dané. Všetci podieloví
spoluvlastníci vedení v právnom stave nemali námietky proti tomu, aby sa vysporiadala parcela na pána
navrhovateľa. Návrh bol vypracovaný skôr, ako bol navrhovateľ v nemocnici, ale čakalo sa na podpísaniea vyhotovenie notárskej zápisnice, pričom podielov spoluvlastníci sa vyjadrovali aj k vlastníctvu, a
uznávali vlastníctvo aj N. Q., aj N. P.. Aj napriek námietkam navrhovateľa si trval na svojej výpovedi.
Stretla sa s navrhovateľom predtým, a jednoznačne vedel o tom, že predmetom prevodu majú byť štyri

pozemky, nie jeden, pričom, ako on uviedol, nemohli byť žiadne doklady skartované, keďže tieto museli
byť priložené k notárskej zápisnici, a taktiež nemohla byť opravovaná zmluva, keďže bola už na katastri,
a nijako sa nedalo do nej zasahovať.

Podľa § 34 OZ právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo

povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa § 35 ods. 1, 2 OZ prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne
alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť. Právne úkony
vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho,
kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.

Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je
neplatný.

Podľa § 49a OZ právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo

skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento
omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala
úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.

Podľa § 31 ods. 1 OZ pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou.

Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah
splnomocnencovho oprávnenia.

Podľa§31ods.4OZakjepotrebné,abysaprávnyúkonurobilvpísomnejforme,musísaplnomocenstvo
udeliť písomne. Písomne sa musí plnomocenstvo udeliť aj vtedy, ak sa netýka len určitého právneho

úkonu.

Podľa § 588 OZ z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu
odovzdať, a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň dohodnutú cenu.

Podľa § 34 ods. 2 Zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných
práv ak súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu alebo neplatnosti dobrovoľnej dražby, okresný úrad
vyznačí stav pred týmto právnym úkonom alebo pred dobrovoľnou dražbou; to platí aj vtedy, ak právo
k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou, a ak je rozhodnutie súdu záväzné pre osoby,
ktorých sa táto právna zmena týka.

Právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností,
ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Ťažiskom pre posúdenie, či ide o právny úkon,
je prejav vôle. Musí existovať jednota vôle a jej prejavu, tieto dve zložky sa musia vyskytovať v
konkrétnom prípade simultánne, inak niet právneho úkonu. Aj keď je vôľa psychický vzťah konajúceho

človeka k zamýšľanému následku tohto konania, existencia vôle sa musí skúmať vždy konkrétne, pričom
východiskom sú objektívne okolnosti, za ktorých došlo k prejavu vôle. Vôľa sa spravidla, ak nevzniknú
pochybnosti, v každom jednotlivom prípade nedokazuje, dokazovanie tejto zložky právneho úkonu sa
skúma iba konkrétne a individuálne, najčastejšie vtedy, ak vzniknú pochybnosti. Prejav vôle je akákoľvek
forma jej vonkajšieho manifestovania. Táto však musí byť poznateľná inými osobami, a nezáleží na

tom, akými prostriedkami sa táto poznateľnosť dosiahne. Kde niet vôle a prejavu, niet ani právneho
úkonu. Skúmanie platnosti prejavu vôle je predpokladom pre záver o platnosti právneho úkonu. Ak
prejav vôle nespĺňa predpísané náležitosti, právny úkon nemôže byť platný. § 49a OZ upravuje omyl vo
vôli, t.j. tzv. vnútorný omyl, ktorého právna podstata spočíva v tom, že konajúca osoba nemá správnu
alebo dostatočnú predstavu o dôsledkoch právneho úkonu. Základným predpokladom je, že omyl sa

týka takej okolnosti, bez ktorej by konajúca osoba právny úkon vôbec neurobila, inak povedané, ak by
nebolo omylu, došlo by k urobeniu právneho úkonu, pričom takýto omyl sa kvalifikuje ako podstatný
omyl. Kumulatívnym predpokladom je však aj subjektívna stránka druhého účastníka právneho úkonu(spravidla zmluvy), kedy druhý účastník musel omyl vyvolať, alebo aspoň o ňom musel vedieť. Právnym
dôsledkom právneho úkonu urobeného v omyle je relatívna neplatnosť právneho úkonu podľa § 40a OZ.

Navrhovateľ v konaní namietal neplatnosť splnomocnenia, ktoré navrhovateľ udelil odporkyni 1/ na
uzatvorenie kúpnej zmluvy s odporcom 2/ zo dňa 25. 3. 2013 (ďalej len splnomocnenie), ako aj samotnej
kúpnej zmluvy zo dňa 26. 3. 2013 uzatvorenej medzi odporkyňou 1/ v mene navrhovateľa 2/ a odporcom
2/ (ďalej len kúpna zmluva), a žiadal zároveň určiť ich neplatnosť, a to z dôvodu neexistencie vážnosti
vôle na prevod pozemkov odporcovi 2/, ako to vyplýva z obsahu splnomocnenia a kúpnej zmluvy,

ktoré neprejavujú skutočnú vôľu navrhovateľa. Prejavujú inú vôľu, sú v nesúlade so skutočnou vôľou
navrhovateľa, skutkovo na základe omylu, ktorý vyvolal odporca 2/ vo vzťahu ako k navrhovateľovi, tak
aj k odporkyni 1/.

Podľa § 80 písm. c) O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Súd je toho názoru, že navrhovateľ má naliehavý právny záujem na určení neplatnosti splnomocnenia
a kúpnej zmluvy, pretože bez tohto určenia by bolo právne postavenie navrhovateľa k pozemkom, ktoré
boli predmetom ako kúpnej zmluvy, tak aj splnomocnenia, neisté. Ak by súd na základe vykonaného
dokazovania určil tieto právne úkony za neplatné, odstránila by sa právna neistota právneho postavenia

navrhovateľa, ktorú nemožno odstrániť inak, len určovacím výrokom.

Ako navrhovateľ uviedol, mal vôľu previesť odporcovi 2/ len jeden pozemok, a to parcelu číslo 6308/17,
ktorú svoju vôľu prejavil aj v zmluve o budúcej zmluve, kde sa dohodli aj na kúpnej cene tohto
pozemku vo výške 2.463,-- €. Ako navrhovateľ uviedol, v dňoch 24. - 29. 3. 2013 bol nečakane

hospitalizovaný v nemocnici pre vážne zhoršenie zdravotného stavu, ktorý bol spojený s diagnózou
rakoviny žalúdka. Vzhľadom na jeho vek 91 rokov a rozsah krvácania do žalúdka išlo o život ohrozujúci
stav. Práve v čase hospitalizácie navrhovateľa odporca 2/ naliehal na jeho dcéru - odporkyňu 1/, ktorá
konkrétny obsah zmluvy o budúcej zmluve nepoznala, avšak mala vedomosť o tom, že navrhovateľ
a odporca 2/ spolu jednali o prevode, aby si zabezpečila splnomocnenie na prevod pozemku, pričom

samotný navrhovateľ prejavil vôľu splniť ešte za svojho života záväzok voči odporcovi 2/, ktorý mu
vyplýval zo zmluvy o budúcej zmluve. Splnomocnenie pripravil odporca 2/, ktorý zabezpečil zároveň
aj účasť notára v nemocnici, ako navrhovateľ, tak aj odporkyňa 1/ sa s jeho obsahom neoboznámili,
iba ho podpísali, keďže boli silne emotívne ovplyvnení situáciou možnej smrti navrhovateľa. Odporkyňa
1/ aj keby bola schopná prečítať si obsah tohto splnomocnenia, nevedela by ho náležite posúdiť,

nakoľko nepoznala konkrétny obsah zmluvy o budúcej zmluve. Následne dňa 26. 3. 2013 odporkyňa
v 1. rade na základe splnomocnenia podpísala vyhotovenú notársku zápisnicu N 83/2013, ktorá
obsahovala osvedčenie vyhlásenia odporkyne 1/ o vydržaní výlučného vlastníckeho práva navrhovateľa
k pozemkom 6308/16, /17, /18, /19, a v tento istý deň bola na tom istom notárskom úrade medzi
odporkyňou 1/, ako aj odporcom 2/ uzatvorená kúpna zmluva, ktorú pripravil odporca 2/, a obsahovala

prevod notárom osvedčených štyroch pozemkov navrhovateľa za kúpnu cenu 2.463,-- €. Teda za cenu
jedného pozemku dohodnutého v zmluve o budúcej zmluve. Odporkyni 1/ však v čase podpisu tejto
kúpnej zmluvy uvedená skutočnosť nebola známa, z čoho vyplýva, že medzi obsahom zmluvy o budúcej
zmluveaobsahomsplnomocneniakúpnejzmluvy,súzásadnénezhodyarozporsplnenímvneprospech
navrhovateľa, ktoré však odporkyňa 1/ nevyvolala, konala v najlepšom úmysle zachovať všetky práva

navrhovateľa.

Z vykonaného dokazovania súd dospel jednoznačne k záveru, že tvrdenia navrhovateľa, ako aj
odporkyne 1/ o tom, že tieto právne úkony neprejavujú vôľu navrhovateľa, ale naopak, vôľu odporcu,
ktorý uviedol navrhovateľa, ako aj odporkyňu 1/ do omylu, ktorá práve právne úkony podpisovala ako

jeho splnomocnenec, sú účelové a zavádzajúce, nakoľko sú v rozpore nielen s podpísanými dokladmi,
ale s výpoveďami všetkých svedkov. Ako uviedla svedkyňa JUDr. H., ako splnomocnenie, tak aj kúpnu
zmluvu pripravovala ona, pretože prišiel za ňou samotný navrhovateľ, ktorý si chcel vysporiadať aj iné
svoje pozemky, pričom ona mu uviedla, aké doklady treba zabezpečiť, pričom po preskúmaní týchto
dokladov dospela k záveru, že nakoľko mal navrhovateľ Čd z roku 1950, najlepšie predpoklady na

vysporiadanie aj ostatných pozemkov, ku ktorým doniesol odporca 2/ geometrické plány, by bolo na
navrhovateľa, ktorý uznával vlastnícke právo pána P. O. Q. k ostatným trom pozemkom, pričom odporca
2/ by bol pána P. a Q. vyplatil, a z navrhovateľa by boli prevedené tieto pozemky na odporcu 2/. Kúpnu
zmluvu už mala vopred pripravenú, avšak nakoľko došlo k nečakanej hospitalizácii navrhovateľa, bolopotrebné vyhotoviť plnú moc pre odporkyňu 1/, pričom samotná svedkyňa uviedla, že s odporkyňou v
1. rade sa rozprávala o tejto plnej moci, bol jej známy obsah tejto plnej moci, že ide o štyri parcely,
diktovala, že ide o štyri parcely, bola u nej v kancelárii, a po nadiktovaní odišla hneď s touto plnou mocou

za navrhovateľom do nemocnice. Odporkyňa 1/ mala aj ďalšie možnosti oboznámiť sa s obsahom tohto
splnomocnenia,atoprečítaťsihovaute,keďjuviezolodporca2/donemocnice,respektívekeďhočítala
pracovníčka notárky pred samotným navrhovateľom, ktorá jednoznačne potvrdila, že navrhovateľovi
prečítala celé splnomocnenie, a nakoľko išlo o staršieho človeka, vždy si overuje, či je spôsobilý na
právne úkony, pretože v opačnom prípade by podpis overiť ani nešla, a na mieste samom kladie aj

kontrolné otázky, aby mohla posúdiť, či v danom prípade bol navrhovateľ spôsobilý vnímať obsah tohto
prečítaného splnomocnenia, v opačnom prípade by mu ho podpísať nedala. Súd teda jednoznačne
neuveril tvrdeniam odporkyne 1/, že jej nebol známy obsah plnej moci na prevod štyroch, a nie jedného
z pozemkov. Jednoznačne existovala u nej vôľa podpísať takéto plnomocenstvo, pričom samotným
prejavom vôle bol práve podpis tohto plnomocenstva, s ktorým ona súhlasila.

Skutočnosť, že odporkyňa v 1. rade vedela o obsahu splnomocnenia, ktorého predmetom mali byť
štyri, a nie jeden pozemok, vyplýva aj z toho, že pred notárkou vyhlásila, že navrhovateľ je výlučným
vlastníkom štyroch pozemkov, nie jedného, pričom notársku zápisnicu N 83/2013, predmetom ktorej
bolo osvedčenie tohto vyhlásenia o vydržaní, vlastnoručne na notárskom úrade aj podpísala. Samotná
notárka v konaní dosvedčila, že oboznámila odporkyni 1/ obsah tejto zápisnice, vždy sa pýta, či účastníci

rozumejú aj obsahu zápisnice, taktiež sa pýta, či sa ohľadne pozemku nevedie nejaký spor, a nakoľko
odporkyňa 1/ nenamietala nič voči tejto zápisnici, osvedčenie vydala a dala odporkyni podpísať. Pokiaľ
by si odporkyňa bola vedomá, že má plnú moc len na podpis jedného pozemku, bola by uvedenú
skutočnosť pred notárkou namietala. Na pojednávaní sa však odporkyňa 1/ vyjadrila tak, že osvedčenie
ani nevidela, ani ho nepodpísala, asi im ho notárka dala len prečítať a podpísať. Sama sa nevedela

vyjadriť, koľko podpisov dala na notárstve. Odporkyňa 1/ však potvrdila v konaní, že im notárka prečítala
kúpnu zmluvu aj za prítomnosti jej sestry, ktorá však na ňu tiež nič nepovedala, iba uviedla, že už
peniaze od odporcu 2/ má. Účelovo pred súdom uvádzala, že neporozumela tomu, čo notárka číta,
nerozumie ani číslam, ani pozemkom, keďže pozemok nikdy neprevádzala. Súd to však považuje za
zavádzajúce, nakoľko z obsahu týchto dokumentov je jednoznačné, že predmetom prevodu boli štyri

pozemky, a nie jeden pozemok. Pokiaľ sa odporkyňa 1/ vyhovárala na to, že bola v ťažkom psychickom
rozpoložení zo zdravotného stavu otca, súd je toho názoru, že aj toto tvrdenie je účelové, keďže prevod
nevysporiadaného pozemku je vážna a náročná záležitosť, pokiaľ tomu nerozumie, mala sa obrátiť
na nejakého právnika, a s ním túto záležitosť, keď by uplynulo ťažké psychické rozpoloženie, mala
prekonzultovať. Pokiaľ by bola až v takom ťažkom psychickom rozpoložení, ako uvádza, nezaujímala

by sa o žiaden prevod pozemkov.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že návrh navrhovateľa bol nedôvodný, špekulatívny, a
pretohosúdvcelomrozsahuzamietol.Navrhovateľtvrdil,žeuzatvorenéprávneúkony-splnomocnenie,
kúpna zmluva boli v rozpore s jeho vôľou, mal vôľu previesť jeden pozemok, parcelu 6308/17 za

kúpnu cenu 2.463,-- € podľa zmluvy o budúcej zmluve, avšak odporca ho uviedol do omylu, predal
štyri pozemky za kúpnu cenu jedného, čím mu vznikla aj značná ujma, najmenej 13.425,-- €. Súd mal
však preukázané, že účastníci zmluvy dospeli k dohode, že štyri pozemky sa urýchlene vysporiadajú
na navrhovateľa, pričom navrhovateľovi bude vyplatená kúpna cena za jeho pozemok, a ostatným
užívateľom pozemkov, ktoré neboli vysporiadané, bude vyplatená ich kúpna cena, čo potvrdil na

pojednávaní aj svedok P.. Súd poukazuje na to, že samotný navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že
sa necíti byť vlastníkom ďalších troch pozemkov, že parcela /16 bola vedená na J., odpredaná P., a
parcela /18, /19 R. Q., avšak keď ich na neho zapísali, a teraz na neho nie sú zapísané, nech mu ich
zaplatia. On však samotný žiadal, ako vypovedala svedkyňa JUDr. H., o spísanie čestného prehlásenia,
aby mu potvrdili pán P. O. Q., že dostali peniaze za ich pozemky, a nebudú si nárokovať finančné

prostriedky za tieto pozemky. V súčasnosti však podaným návrhom navrhovateľ žiadal určiť kúpnu
zmluvu za neplatnú, a v prípade, že by súd jeho návrhu vyhovel v zmysle § 34 ods. 2 Katastrálneho
zákona, ak by súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu, t.j. kúpnej zmluvy, správa katastra vyznačí
stav pred týmto právnym úkonom, t.j. vlastníctvo navrhovateľa ku všetkým štyrom parcelám 6308/16-19,
čím by naopak on neoprávnene získal do vlastníctva ďalšie tri pozemky, za ktoré nikdy nezaplatil

kúpnu cenu, a o ktorých vyhlásil, že nie je ich vlastníkom. Účastníci zmluvy, ako aj ostatní užívatelia
týchto pozemkov, však vedeli, že formálne boli na navrhovateľa zapísané štyri pozemky, pričom bol
vlastníkom len jedného, za ktorý mu bola vyplatená kúpna cena, ako aj ostatným užívateľom týchto
pozemkov, teda súd mal jednoznačne preukázané z vykonaného dokazovania, že vôľou navrhovateľabolo kúpnou zmluvou previesť štyri pozemky na odporcu v 2. rade za kúpnu cenu štyroch pozemkov,
pričom navrhovateľovi bola vyplatená kúpna cena za pozemok /17 vo výške 2.463,-- €, matke I. S. P.
bola vyplatená kúpna cena za pozemok /16, a N. Q. kúpna cena za pozemky /18, /19.

Súd poukazuje na judikát Najvyššieho súdu ČR spisová značka 30Cdo/1251/2002, v zmysle ktorého
o ospravedlniteľný omyl nejde, pokiaľ mýliaca sa osoba z nedbalosti nevyužila možnosť overiť si
skutočnosti rozhodné pre uskutočnenie zamýšľaného právneho úkonu, ak mala možnosť sa takémuto
omylu vyhnúť. Z uvedeného teda vyplýva, že súdna prax vychádza z toho, že úspech určitej osoby

dovolať sa v konkrétnom prípade neplatnosti právneho úkonu pre rozhodujúci omyl, avšak predpokladá,
žetátoosobapredtýmvyužilamožnosťoveriťsisamaskutočnostirozhodnépreurčenieprávnehoúkonu,
resp. že využije možnosť sa omylu tohto druhu vyhnúť, teda ak takáto osoba nemohla sa pri vyvinutí
obvyklej pozornosti, starostlivosti, ktorú možno od nej požadovať, poznať skutočný stav, t.j. šlo by o
tzv. ospravedlniteľný omyl. Z uvedeného teda vyplýva, že odporkyňa v 1. rade sa mala jednoznačne
pred podpisom plnomocenstva oboznámiť s obsahom tohto plnomocenstva, nič jej nebránilo v tom,

aby si ho prečítala, pričom neobstoja jej tvrdenia, že tomu nerozumela. Pokiaľ tomu nerozumela,
nemala to podpisovať, a mala sa obrátiť na nejakého právnika, a taktiež pokiaľ ide o podpis kúpnej
zmluvy, táto jej bola prečítaná, bola oboznámená s jej obsahom, takže sa nemôže vyhovárať na nejaký
omyl, a pokiaľ tejto zmluve nerozumela, nemala ju podpísať, a mala sa obrátiť na ďalšieho právnika,
ktorý jej ju vysvetlí. Nemôže sa teda vyhovárať, ako v záverečnej reči uviedla, že všetko na súde bolo

klamstvo, ona uvedené doklady nečítala, keď predtým ona sama nevyužila možnosť overiť si skutočnosti
rozhodné pre vykonanie právneho úkonu, resp. využiť túto možnosť omylu z tohto druhu sa vyhnúť.
Nič jej v tom nebránilo. Je len nelogické tvrdenie navrhovateľa, že jediná odporkyňa v 1. rade, ktorá
sa o neho neustále stará, nevedela o uzatvorení zmluvy o budúcej zmluve, avšak mala vedomosť, že
navrhovateľ a odporca 2/ jednali o prevode, pričom ďalšie dve jeho dcéry, O. S., O. W. J. o uzatvorení

tejto zmluvy vedeli, a napriek tomu dal odporkyni 1/, ktorá nemala vedomosť o zmluve o budúcej zmluve,
splnomocnenie na majetkové vysporiadanie práve nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom tejto zmluvy.
Taktiež navrhovateľ celý čas tvrdil, že obsah ako splnomocnenia, tak aj kúpnej zmluvy, pripravil odporca
2/, pričom v konaní bolo preukázané, že vyhotovenie samotnej kúpnej zmluvy si objednal navrhovateľ
u JUDr. H., ktorá to potvrdila, a jej obsah nepripravil odporca 2/, tak ako aj splnomocnenie, ktoré bolo

vyhotovené len z toho dôvodu, že navrhovateľ začal krvácať, a bol hospitalizovaný.

Pokiaľ navrhovateľ z opatrnosti namietal aj rozpor v týchto právnych úkonoch s dobrými mravmi podľa §
39 OZ, keďže sa odporca k týmto pozemkom dostal neslušným a nepoctivým konaním, ktoré je v rozpore
s prevažujúcou morálkou spoločnosti, súd poukazuje na vyššieuvedené skutočnosti, na to, že naopak

samotný navrhovateľ konal špekulatívne, ktorý pokiaľ by bola kúpna zmluva vyhlásená za neplatnú, v
zmysle § 34 ods. 2 Katastrálneho zákona by bol on zapísaný ako vlastník štyroch pozemkov, pričom, ako
sám uviedol, je vlastníkom len jedného, a nakoľko mu zapísali aj ďalšie štyri, ktoré mu potom „zobrali“,
tak nech mu ich aj zaplatia. Ak by aj súd z vykonaného dokazovania mal preukázané, že navrhovateľ
bol uvedený odporcom v 2. rade do omylu, v zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR publikovaného

v Právních rozhledech 2000 č. 12, skutočnosť, že účastník zmluvy uviedol iného účastníka do omylu,
nemá za následok absolútnu neplatnosť zmluvy pre rozpor s dobrými mravmi.

Na základe vykonaného dokazovania súd návrh navrhovateľa zamietol v celom rozsahu ako nedôvodný,
nakoľko nemal preukázanú neexistenciu vážnosť vôle na prevod pozemkov ako navrhovateľa, tak aj

odporkyne v 1. rade. Nemal preukázaný omyl vyvolaný odporcom v 2. rade, a taktiež nemal preukázaný
rozpor s dobrými mravmi.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 3 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované,

je potrebné ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostalna súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. (sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do
právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv

právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, sa nepodal návrh na začatie
konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť
konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil
správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, sa rozhodlo bez návrhu,
nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody

neexistovali, bol odvolacím súdom schválený zmier),
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na

súdny výkon rozhodnutia.