Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 8. február 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 24S/92/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6017200250
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6017200250.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Jany Novotnej a členov senátu JUDr. Aleny Antalovej a JUDr. Petra Molčana v právnej veci žalobcu
RENT-IMMOBILIEN HOLDING GmbH, so sídlom Heidegasse 20, 100 Neusiedl am See, Rakúsko, IČO:
00 445298, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. AŽALTOVIČ & PARTNERS s.r.o., Potočná
650/135B, 911 01 Trenčín proti žalovanému Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná č.
63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
752292/2017 zo dňa 25. mája 2017 takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.Administratívne konanie. Správca dane podľa § 99 ods. 1 zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych
daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady a zákona č. 563/2009 Z.
z. o správe daní (Daňový poriadok) vyrubil žalobcovi za zdaňovacie obdobie roku 2017 daň zo stavieb
za stavbu ostatné stavby (§ 10 ods. 1, písm. g/ zákona) s uvedením základu dane v metroch štvorcových
1 192, sadzby dane 0,9120 a výšky dane 1 373,184, daň z nehnuteľností v sume 1 373,18 Eur s určením
splátky vo výške 457,68 Eur s lehotou splatnosti do 31.5.2017, splátky vo výške 457,68 v lehote do
31.7.2017 a splátky 457,82 v lehote do 30.9.2017. V rozhodnutí uviedol, že správca dane vyrubil daň z

nehnuteľností za rok 2017 v zmysle podaného daňového priznania v súlade so Všeobecným záväzným
nariadením Mesta Zvolen č. 171 o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a
drobné stavebné odpady.

2. Na základe odvolania žalobcu žalovaný napadnutým rozhodnutím č. 752292/2017 zo dňa 25. mája
2017 potvrdil rozhodnutie správcu dane. Zároveň určil, že daň z nehnuteľností vyrubenú rozhodnutím vo
výške 1 373,18 Eur je žalobca povinný uhradiť v splátkach tak, že prvú a druhú splátku spolu vo výške

915,36 Eur zaplatí do 31.7.2017 a tretiu splátku vo výške 457,80 Eur do 30.9.2017 na účet správcu dane.

3. Žalovaný rozhodnutie odôvodnil tým, že preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v
odvolaní a zistil skutkový stav, podľa ktorého Mesto Zvolen ako miestne príslušný správca dane vyrubilo
žalobcovi daň z nehnuteľností na rok 2017 v sume 1 373,18 Eur za ostatné stavby vo výmere 1 192m2.
Daň bola vyrubená v súlade s priznaním k dani z nehnuteľností, k dani za psa, k dani za predajné
automaty a k dani za nevýherné hracie prístroje (ďalej „priznanie“) zo dňa 30.1.2017, ktoré podal žalobca

na rok 2017 a ktorým si priznal ostatné stavby o výmere 1 192m2 s tromi nadzemnými a podzemnými
podlažiami, okrem prvého nadzemného podlažia. Ročnú sadzbu dane zo stavieb stanovil správca dane
v súlade s § 4 Všeobecne záväzného nariadenia Mesta Zvolen č. 171 o miestnych daniach a miestnom
poplatku (ďalej len VZN č. 171). Po preskúmaní spisu žalovaný zistil, že správca dane vyrubil daň vzmysle priznanie podaného žalobcom na rok 2017 správne. Výška dane bola určená v súlade s VZN
č. 171 a ročná sadzba dane podľa tohto VZN nebola v rozpore so zákonom č. 582/2004 Z. z. tak,
ako tvrdí odvolateľ. Na území Mesta Zvolen bola VZN č. 171 zavedená daň z nehnuteľností na rok

2017 v súlade s platnou právnou úpravou obsiahnutou v zákone č. 582/2004 Z. z.. Rozhodnutie preto
nemôže byť ani nezákonné a ani protiústavné. Žalobca vlastní na území Mesta Zvolen nehnuteľnosť
zapísanú na LV č. XXXX, ku ktorej podal na rok 2017 daňové priznanie zo dňa 30.1.2017, na základe
ktorého mu bola daň za toto zdaňovacie obdobie aj vyrubená. Námietka, že nadobudol nehnuteľnosti
zo zdanených príjmov, je právne irelevantná. Podľa § 12 ods. 2 zákona č. 582/2004 Z. z. je

určenieročnejsadzbydanezostaviebjednoznačnevprávomocisprávcudane,ktorýsijuurčívšeobecne
záväzným nariadením. V danom prípade Mesto Zvolen určilo ročnú sadzbu dane zo stavieb v § 4
VZN č. 17, a teda záväzne pre všetky daňové subjekty na území Mesta Zvolen a aj pre žalovaného.
Žalovaný pri určení sadzby dane zo stavieb nezistil porušenie zákona č. 582/2004 Z. z.. K odvolacej
námietke porušenia § 63 ods. 3, písm. b) zákona č. 563/2009 Z. z. tým, že správca dane neuviedol vo
výroku rozhodnutia ustanovenie právneho predpisu a všeobecne záväzného nariadenia, podľa ktorého

postupoval a rozhodol pri vyrubení dane, žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol,
že správca dane vo výroku uviedol ustanovenie hmotnoprávneho predpisu a to § 99a ods. 1 zákona
č. 582/2004 Z. z., na základe ktorého rozhodol a procesný zákon č. 563/2009 Z. z.. Konkrétne VZN
č. 171 správca dane uviedol v odôvodnení ako normu, ktorá určuje podmienky určenia a vyberania
dane z nehnuteľností na území Mesta Zvolen. Z ust. § 63 ods. 3, písm. d) zákona č. 563/2009

Z. z. nevyplýva povinnosť uvádzať vo výrokovej časti rozhodnutia príslušné ustanovenie všeobecne
záväzného nariadenia obce. K námietke, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nebolo uvedené,
či daň bola vyrubená identicky alebo odlišne od podaného daňového priznania vyhodnotil ako právne
irelevantnú, pretože daň bola vyrubená v zmysle podaného daňového priznania. Námietku doručenia
prvostupňového rozhodnutia v rozpore s § 34 zákona č. 563/2009 Z. z. doporučene na doručenku a nie

na medzinárodnú návratku žalovaný považoval za neakceptovateľnú, pretože z obsahu spisu nebolo
zistené porušenie § 34 zákona č. 563/2009 Z. z.. Podľa § 34 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z., ktoré
upravuje doručovanie písomností mimo územia Slovenskej republiky, adresátovi, ktorý má sídlo alebo
bydlisko na území členského štátu mimo Slovenskej republiky a jeho sídlo a bydlisko je známe, doručujú
sapísomnostipriamo.Akjepotrebnédoručiťpísomnosťadresátovidovlastnýchrúk,zašlepísomnosťna

medzinárodnú návratku; správca dane môže písomnosť doručiť aj podľa osobitných predpisov. V danom
prípade bola zásielka doručovaná na medzinárodnú návratku v súlade s podmienkami Slovenskej pošty
a.s. a žalobca ju prevzal 16.3.2017, čo potvrdil svojim podpisom. Správca dane teda neporušil svoje
zákonné povinnosti pri doručovaní tejto zásielky. Žalovaný ďalej odôvodnil zmenu rozhodnutia v
určených splátkach dane tým, že na základe podaného odvolania a rozhodnutia o odvolaní nadobudne

rozhodnutie právoplatnosť až po uplynutí lehoty na zaplatenie prvej splátky dane, ktorá mala byť
uhradená do 31.5.2015, preto bola zosúladená splatnosť splátok dane.

4. Žalobca sa žalobou doručenou súdu v zákonnom stanovenej lehote domáhal preskúmania
zákonnosti napadnutého rozhodnutia a žiadal, aby správny súd zrušil tak napadnuté rozhodnutie ako aj

prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil na ďalšie konanie. Zároveň žiadal, aby bol žalovaný zaviazaný
nahradiť mu trovy konania.

5. Žalobca namietal nezákonnosť spočívajúcu v nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia pre
nedostatočnéodôvodnenie.Dôvodommalobyťnedostatočnévysporiadaniesasodvolacíminámietkami

žalobcu.

6. Žalobca namietal, že žalovaný neuviedol nič k jeho odvolacej námietke týkajúcej nezákonnosti
postupu správcu dane pri určení výšky dane. Žalobca tvrdil, že VZN nebolo prijaté s ohľadom na miestne
podmienky, pričom podľa žalobcu sú miestnymi podmienkami možnosti, ktoré vytvára obec pre kvalitu

využitia nehnuteľností. Podľa žalobcu VZN nemožno považovať za súladné s Ústavou a s ústavnými
zákonmi, ak zasahuje do práv garantovaných týmito právnymi normami. Zákon č. 582/2004 Z. z. umožnil
obciam, aby zohľadnili pri vyrubení dane z nehnuteľností miestne podmienky. Stanovenie maximálnej
sadzby dane je zneužitím práva, ktoré spočíva v neprihliadnutí na miestne podmienky a stanovení
neprimeranej dane. Mesto Zvolen stanovilo daň akoby pre žalobcu vytvorilo všetky podmienky na

riadne využitie nehnuteľností, avšak opak je skutočnosťou. Žalovaný sa s týmito odvolacími námietkami
nezaoberal. Preto je rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.7. Žalobca namietal, že prvostupňové rozhodnutie nemá náležitosti podľa § 63 ods. 2, 3, písm. d) a
ods. 5 Daňového poriadku a táto skutočnosť zakladala dôvod na jeho zrušenie žalovaným. Namietal,
že žalovaný nesprávne uviedol, že správca dane nemá povinnosť uviesť vo výrokovej časti rozhodnutia

konkrétne ustanovenie VZN a procesného zákona, podľa ktorých postupoval.

8. Podľa žalobcu sa žalovaný sa nesprávne vyrovnal s odvolacou námietkou nesprávneho doručovania
prvostupňového rozhodnutia, pretože neskúmal, či bolo doručené predpísaným spôsobom v členskom
štáte jeho adresátovi a či spĺňalo podmienky riadneho doručenia.

9. Žalobca ďalej namietal, že žalovaný nič neuviedol k odvolacej námietke o protiústavnosti rozhodnutia,
porušenia práva vlastniť majetok, s poukazom, že žalobca nadobudol nehnuteľnosti zo zdanených
príjmov a napriek tomu bol zdaňovaný daňou z nehnuteľnosti bez poskytnutia protihodnoty za toto
zdanenie správcom dane daňovníkovi.

10. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že zotrváva na dôvodoch uvedených v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia a navrhol, aby súd žalobu zamietol. K odvolacím námietkam uviedol, že v
napadnutom rozhodnutí sa dostatočne vysporiadal s odvolacími námietkami. Právna úprava ponecháva
zvýšenie, prípadne zníženie sadzby dane na správcovi dane, ktorého na to splnomocňuje zákon č.
582/2004 Z. z.. Správca dane na základe zákonného splnomocnenia uvedeného v § 12 ods. 2 zákona

č. 582/2004 Z. z. stanovil ročné sadzby dane zo stavieb v § 4 VZN č. 171. K námietke, že správca
dane musí pri vyrubení dane prihliadať na miestne podmienky, inak je to zneužitím práva, žalovaný
uviedol, že žalobca ani v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutie ani v žalobe nešpecifikoval,
akým spôsobom správca dane nezabezpečil optimálne využitie jeho nehnuteľnosti. Podotkol, že právna
úprava ponecháva možnosť zníženia alebo zvýšenia ročnej sadzby dane zo stavieb na správcovi dane

s tým, že v § 12 ods. 2 zákona č. 582/2004 Z. z. je určená horná hranica sadzby dane zo stavieb
v nadväznosti na ust. § 104g ods. 3 tohto zákona. Zákon ponecháva na rozhodnutí správcu dane,
akým spôsobom vyhodnotí vplyv miestnych podmienok v obci, v jej jednotlivej časti alebo v jednotlivom
katastrálnom území pri znížení alebo zvýšení ročnej sadzby dane. Žalovaný preto preskúmava len
to, či nebola prekročená horná hranica sadzby dane, čo v danom prípade sa nestalo. Priestor na

uplatnenie námietok žalobcu bol pri schvaľovaní predmetného všeobecne záväzného nariadenia. Toto
všeobecne záväzné nariadenie bolo schválené 30.11.2015 s účinnosťou od 1.1.2016 s tým, že platí
aj na rok 2017. K námietke nedostatku náležitostí prvostupňového rozhodnutia žalovaný uviedol, že
rozhodnutie má všetky náležitosti podľa záväzného vzoru vydaného Ministerstvom financií SR pod č.
ME/020476/2012-722, ktoré priložil k vyjadreniu. Vo výroku je uvedený hmotno-právny predpis, podľa

ktorého bolo rozhodnuté a to § 99 ods. 1 zákona č. 582/2004 Z. z. ako aj procesný zákon, zákon č.
563/2009 Z. z.. V odôvodnení bolo uvedené, že daň bola vyrubená v zmysle VZN č. 171. Rozhodnutie
teda obsahuje náležitosti vyžadované v § 63 ods. 2, 3 písm. d) a odsek 5 zákona č. 563/2009 Z.
z.. K námietke, že žalovaný nesprávne posúdil doručovanie prvostupňového rozhodnutia, žalovaný
uviedol, že správca dane postupoval v súlade s ust. § 34 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. a písomnosť

bola odoslaná na medzinárodnú návratku. Žalobca ju prevzal 16.3.2017, čo potvrdil svojim podpisom.
Nebola porušená žiadna zákonná povinnosť pri doručovaní zásielky, ako to tvrdí žalobca. Žalovaný
nesúhlasil ani s tým, že neuviedol nič k námietke, že predmetné nehnuteľnosti žalobca nadobudol
z prostriedkov zdanených daňou z príjmov a napriek tomu bol zdaňovaný ďalšou daňou, pretože k
tejto námietke žalovaný uviedol, že ide o námietku právne irelevantnú. Zdôraznil, že daň je povinná,

nenávratná platba do verejných rozpočtov, ktorá je ukladaná ako povinnosť daňovým subjektom na
základe všeobecne platných najvyšších legislatívnych noriem bez zvláštnej protislužby. Na základe
nenávratnosti dane nemožno očakávať žiadnu priamu protislužbu a jej reciprocitu. Daň z nehnuteľností
patrímedzimajetkovédane.Tietodanesúdaňamizvlastníctvaurčitéhomajetku,tedasúdeterminované
majetkom daňovníka. Príjmy dane z nehnuteľností plynú do rozpočtov obcí. Rozhodnutie správcu dane,

ktorým vyrubil žalobcovi daň z nehnuteľnosti nemožno považovať za protiústavné a nezákonné, pretože
nedošlo k porušeniu práva žalobcu vlastniť majetok. Napadnuté rozhodnutie nie je ani nesprávne ani
nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pretože žalovaný sa dostatočne vysporiadal so všetkými
námietkami žalobcu, ktoré boli uvedené v odvolaní.

11. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd vecne príslušný podľa § 10 zákona č. 162/2015 Z. z.
Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP) a miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP vec prejednal
na nariadenom pojednávaní a dospel k záveru, že žaloba nebola dôvodná.12. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za
komunálne odpady, miestnymi daňami, ktoré môže ukladať obec, sú:
a) daň z nehnuteľností,

13. Podľa § 10 ods. 1 písm. g) Zákona č. 582/2004 Z.z., predmetom dane zo stavieb sú stavby na území
Slovenskej republiky v tomto členení:
g) priemyselné stavby, stavby slúžiace energetike, stavby slúžiace stavebníctvu, stavby využívané na
skladovanie vlastnej produkcie vrátane stavieb na vlastnú administratívu,

14. Podľa § 12 ods. 1, 2 zákona č. 582/2004 Z.z.,
(1) Ročná sadzba dane zo stavieb je 0,033 eura za každý aj začatý m2 zastavanej plochy.
(2)Ročnúsadzbudanezostaviebpodľaodseku1môžesprávcadanevšeobecnezáväznýmnariadením
11) podľa miestnych podmienok v obci alebo jej jednotlivej časti alebo v jednotlivom katastrálnom území
znížiť alebo zvýšiť s účinnosťou od 1. januára príslušného zdaňovacieho obdobia. Správca dane môže
všeobecne záväzným nariadením 11) podľa miestnych podmienok v obci alebo jej jednotlivej časti, alebo

v jednotlivom katastrálnom území určiť rôzne sadzby dane pre jednotlivé druhy stavieb podľa § 10 ods.
1. Takto určená ročná sadzba dane zo stavieb pri stavbách uvedených v § 10 ods. 1 nesmie presiahnuť
10-násobok najnižšej ročnej sadzby dane zo stavieb určenej správcom dane vo všeobecne záväznom
nariadení 11) pre stavby uvedené v § 10 ods. 1, ak § 104g ods. 3 neustanovuje inak.
15. Podľa § 1 bod 2 písm. a) Všeobecne záväzného nariadenia Mesta Zvolen č. 171, Mesto Zvolen

ukladá s účinnosťou od 1. januára 2016 miestne dane a poplatok:
a) daň z nehnuteľností.

16. Správny súd vykonal prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu
predchádzalo výlučne z dôvodov nezákonnosti uplatnených v žalobe, nakoľko bol v konaní o všeobecnej

správnej žalobe podľa § 134 ods. 1 SSP rozsahom a dôvodmi žaloby viazaný. Správny súd nie je
oprávnený formuláciu žalobných dôvodov nezákonnosti meniť a ani za žalobcu dôvody nezákonnosti
vyhľadávať zo správneho spisu, či napadnutého rozhodnutia, resp. ich dopĺňať alebo všeobecne
uplatnené dôvody nezákonnosti na preskúmavaný prípad konkretizovať(a tým vyhľadávať) podľa
obsahu správneho spisu.

17. Žalobcove tvrdenie, že určenie sadzby dane v maximálnej výške a jej vyrubenie bez toho, aby
Mesto Zvolen vytvorilo pre daňovníka podmienky pre riadne využitie nehnuteľnosti, je zneužitím práva
a nezákonným postupom spočívajúcim v neprihliadnutí na miestne podmienky, jednak nebolo dosť
konkrétne (čo konkrétne by malo miestnym podmienkam chýbať) a jednak nemalo právny základ,

pretože nemalo oporu v znení § 12 ods. 2 zákona č. 582/2004 Z.z. Z vyššie citovaného § 12 ods. 2
zákona č. 582/2004 Z.z. vyplýva, že obec si je oprávnená stanoviť sadzbu dane, vyššie alebo nižšie ako
je uvedené v ods. 1 tohto ustanovenia, podľa miestnych podmienok. Žalobca tvrdil, že obec tak mohla
urobiť podľa podmienok, ktoré obec vytvorila pre vlastníkov nehnuteľností za účelom ich čo najlepšieho
využitia. Takéto tvrdenie žalobcu nie je založené na citovanom znení zákona, ale je jeho doplnením,

resp. zmenou.

18. Žalobné námietky uvedené v bode 5, 6 a 9 tohto rozsudku, ktorými žalobca namietal, že sa žalovaný
vôbec alebo nie dostatočne zaoberal s odvolaním žalobcu, sú len vyjadrením nesúhlasu s tým, ako
sa žalovaný vysporiadal s odvolacími námietkami. Nesúhlas s vysporiadaním sa s námietkami nemá

žiadny vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Nepreskúmateľnosťou pre nedostatok dôvodov trpí rozhodnutie
správneho orgánu vtedy, keď odôvodnenie nemá žiadne dôvody, alebo keď absentujú dôvody skutkové
alebo ich právne posúdenie. Pôjde o chyby skutkových zistení, o ktoré sa opierajú rozhodovacie
dôvody. Takýmito chybami trpí rozhodnutie vtedy, keď je založené na skutočnostiach, ktoré sa v konaní
nezisťovali, alebo na dôkazoch, ktoré boli získané v rozpore so zákonom, alebo rozhodnutia, z ktorých

nie je zrejmé, či vôbec bolo dokazovanie a v akom rozsahu vykonané. Tak isto ak chýba právne
posúdenie zistených skutočností. Takýmito chybami napadnuté rozhodnutie rozhodne netrpí. Námietky
žalobcu, ktoré sa týkajú nevysporiadania sa s odvolacími námietkami v preskúmavanom
prípade ani nekorešpondovali s obsahom odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Konkrétne námietka,
že žalovaný neuviedol nič k námietkam týkajúcim sa neústavnosti VZN z dôvodu neprihliadnutia na

miestne podmienky, sa žalovaný vysporiadal tak, že ide o tvrdenie neopodstatnené s poukazom na
znenie § 2 ods. 1 zákona č. 582/2004 Z. z. a VZN Mesta Zvolen č. 171. K námietke, že nehnuteľnosť
nadobudol zo zdanených príjmov a k námietke protiústavnosti rozhodnutia vo vzťahu k porušeniu práva
žalobcu vlastniť majetok žalovaný v odôvodnení uviedol, že ide o námietku právne neopodstatnenúpotom, ako odcitoval § 18 ods. 1 zákona č. 582/2004 Z. z. o tom, kedy a komu vzniká daňová povinnosť
a § 99a ods. 1 tohto zákona o tom, kto je povinný podať daňové priznanie a následne konštatoval, že
bolo v konaní preukázané, že žalobca je vlastníkom nehnuteľností, za ktoré podal daňové priznanie dňa

30.1.2017 na rok 2017, na základe čoho mu bola vyrubená daň. Z uvedeného je zrejmé, že napadnuté
rozhodnutie obsahuje vysporiadanie sa odvolacieho orgánu s odvolacími námietkami.

19. Žalobná námietka nezákonnosti spočívajúca v tom, že nedostatok náležitostí prvostupňového
rozhodnutia bol dôvodom na jeho zrušenie, a preto je napadnuté rozhodnutie nezákonné, nebola

dôvodná. Žalobca v žalobe neuviedol, čo konkrétne chýba výroku prvostupňového rozhodnutia, uviedol
len to, že je zrejmé z jeho obsahu, že náležitosti nemá. Takto uplatnený žalobný dôvod nebol konkrétny.
Žalobca namietal aj nesprávnosť záveru žalovaného, že vo výroku rozhodnutia nemá byť uvedené
konkrétne ustanovenie VZN a tiež procesného predpisu. Podľa § 63 ods. 3, písm. d) zákona č. 563/2009
Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) výrok rozhodnutia má okrem iného obsahovať ustanovenie
právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo. To znamená ustanovenie, ktoré bolo v predmetnej

veci aplikované, čiže na ktorom je výrok rozhodnutia založený. V preskúmavanej veci bola vyrubená
daň z nehnuteľnosti, preto správca dane na svoje rozhodnutie aplikoval zákon č. 582/2004 Z. z. a VZN
Mesta Zvolen č. 171, ktoré určilo okrem iného aj miestnu daň - daň z nehnuteľností, upravilo sadzbu
dane z nehnuteľností, ktoré musel správca dane na svoje rozhodnutie aplikovať. Výrok prvostupňového
rozhodnutia neobsahuje ustanovenia VZN č. 171, ktoré boli aplikované na rozhodnutie. Správca dane

v odôvodnení uviedol, že rozhodol podľa VZN č. 171 na základe daňového priznania žalobcu a
v súlade s ním. Žalovaný v odôvodnení uviedol, že sadzba dane je upravená v § 4 VZN č. 171.
Uvedený nedostatok výroku, keď výrok obsahuje ustanovenie zákona, podľa ktorého bol správca dane
oprávnený vyrubiť daň a neobsahuje ustanovenie VZN, ktorým bol určený základ ako aj sadzba dane,
nespôsobilnezrozumiteľnosťrozhodnutia.Odôvodnenieobsahovalopoukaznato,žedaňbolavyrubená

v súlade s podaným daňovým priznaním a v súlade so Všeobecným záväzným nariadením Mesta
Zvolen č. 171 o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné
odpady. Správny súd je oprávnený prihliadať len na také vady konania, ktoré predstavujú podstatné
porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie
nezákonného rozhodnutia. Uvedený nedostatok nie je takou chybou, ktorá by mohla byť vyhodnotená

ako podstatné porušenie § 63 ods. 3, písm. d) Daňového poriadku. Okrem toho, zmyslom konania
podľa Správneho súdneho poriadku je poskytnú súdnu ochranu pred nezákonným rozhodnutím orgánu
verejnej správy, ktorým bolo zasiahnuté do práv a právom chránených záujmov účastníka konania a nie
dosahovať odstránenie pochybení, ktorými nemožno privodiť pre účastníka zmenu rozhodnutia. Žalobca
ani nenamietal nesprávnosť výšky vyrubenej dane.

20. Žalobná námietka, tak ako je formulovaná v bode 8 tohto rozsudku, je vyjadrením nesúhlasu s tým,
ako sa žalovaný vysporiadal s odvolacími námietkami. Nesúhlas žalobcu ale nestačí na to, aby súd
mohol konštatovať porušenie zákona. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol svoje
zistenia ohľadom riadneho doručenia prvostupňového rozhodnutia, z ktorých vyplýva, že zisťoval, či

bolo rozhodnutie správcu dane doručované predpísaným spôsobom. Žalobca v žalobe ani netvrdil, že
prvostupňové rozhodnutie mu nebolo doručené.

21. Na základe vyššie uvedeného súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia z dôvodov uplatnených
v žalobe, viazaný dôvodmi ako aj rozsahom, v ktorom bolo rozhodnutie napadnuté, dospel k záveru, že

žaloba nebola dôvodná, a preto ju podľa § 190 SSP zamietol.

22. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 SSP, podľa ktorého právo na náhradu trov konania má
účastník, ktorý bol v konaní celkom alebo sčasti úspešný. Žalobca nebol v konaní úspešný, preto mu
súd náhradu trov konania nepriznal.

23. Súd toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
23. Súd toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo

podanímkasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná
sťažnosť,ktorúmôžepodaťúčastníkkonania,ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričomjumusí
podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým,
žea) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a

nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývyššiepodpísm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho

posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred krajským súdom.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440

sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí
byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa
musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší

účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Poznámka: Člen senátu
JUDr. Peter Molčan rozsudok nepodpísal pre ospravedlnenú neprítomnosť na súde v čase expedovania
rozsudku.