Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. november 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/56/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113223181
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Potocký

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5113223181.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Potockého

a členiek senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnom spore žalobkyne: T.
X., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXXX, zastúpenej splnomocneným zástupcom Advokátska kancelária
JUDr. Jozef Plačko, s. r. o., so sídlom Námestie A. Hlinku 29/34, Považská Bystrica, IČO: 47 241 411,
proti žalovaným: 1/ H. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XX/XX, A. X., 2/ P. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom
V. XXXX, 3/ D. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXXX, žalovaní 1/ až 3/ zastúpení splnomocneným
zástupcom JUDr. Milošom Gerom, advokátom so sídlom V. XXX, B., o určenie neplatnosti právneho
úkonu, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 6C/204/2013-306 zo dňa 11.

novembra 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Žalovaní 1/ až 3/ majú voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žilina rozsudkom č. k. 6C/204/2013-306 zo dňa 11.11.2016 žalobu o určenie neplatnosti
kúpnej zmluvy uzavretej dňa 29.04.2011 medzi žalovaným 1/ ako predávajúcim a žalovaným 2/ ako
kupujúcim, ktorej vklad bol povolený Správou katastra Bytča pod V 371/2011; kúpnej zmluvy uzavretej
dňa 27.04.2011 medzi žalovaným 1/ ako predávajúcim a žalovaným 2/ ako kupujúcim, ktorej vklad bol

povolený Správou katastra Bytča pod V 372/2011 a kúpnej zmluvy uzavretej dňa 29.04.2011 medzi
žalovaným 1/ ako predávajúcim a žalovaným 3/ ako kupujúcim, ktorej vklad bol povolený Správou
katastra Bytča pod V 390/2011 zamietol. Žalovaným 1/ až 3/ priznal proti žalobkyni nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 %.
V odôvodnení konštatoval, že žalobkyňa sa žalobou podanou na okresnom súde dňa 19.07.2013
domáhala určenia neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej dňa 29.04.2011 medzi žalovaným 1/ ako
predávajúcim a žalovaným 2/ ako kupujúcim, ktorej vklad bol povolený Správou katastra Bytča pod

č. V 371/2011, ďalej neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej dňa 27.04.2011 medzi žalovaným 1/ ako
predávajúcim a žalovaným 2/ ako kupujúcim, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k
spoluvlastníckemu podielu k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX a XXXX, kat. úz. V. o veľkosti
12462/24521641 k celku, ktorej vklad bol povolený Správou katastra Bytča pod č. V 372/2011 a
neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej dňa 29.04.2011 medzi žalovaným 1/ ako predávajúcim a žalovaným
3/ ako kupujúcim, ktorej vklad bol povolený Správou katastra Bytča pod č. V 391/2011 z dôvodu
porušenia jej predkupného práva. V priebehu konania následne žalobkyňa namietala aj absolútnu

neplatnosť kúpnych zmlúv z dôvodu dojednania neprimerane nízkej kúpnej ceny.
Citujúc ust. § 40a, § 140 Občianskeho zákonníka, § 34 ods. 1, 2 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri
nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), § 137, § 470
ods. 1 Civilného sporového poriadku súd žalobu žalobkyne zamietol.Konštatoval, že žalobkyňa sa domáhala určenia neplatnosti (relatívnej) kúpnych zmlúv, ktorými došlo
k prevodu spoluvlastníckeho podielu žalovaného 1/ na žalovaných 2/, 3/. Žalobu o určenie platnosti/
neplatnosti právneho úkonu je potrebné vnímať ako žalobu o určenie právnej skutočnosti podľa § 137

C. s. p. V kontexte procesnej prípustnosti žaloby podľa súčasného znenia ust. § 137 C. s. p. (podľa
ktorého bolo s poukazom na ust. § 470 ods. 1 C. s. p. potrebné posudzovať procesnú prípustnosť aj
žaloby žalobkyne, hoci bola podaná ešte pred nadobudnutím účinnosti C. s. p.) súd s poukazom na
osobitnú časť dôvodovej správy k citovanému ustanoveniu, vychádzajúc zo znenia ust. § 137 písm. c/,
d/ C. s. p., konštatoval, že je možné vyvodiť, že Civilný sporový poriadok zásadne nepripúšťa určovacie

žaloby o určenie právnej skutočnosti s výnimkou žalôb o určenie právnej skutočnosti za podmienky, že
to vyplýva z osobitného právneho predpisu. Takýmto právnym predpisom je napr. zákon č. 311/2001
Z. z. Zákonník práce (žaloba o neplatnosť skončenia pracovného pomeru podľa ust. § 77), zákon č.
527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb.
o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (žaloba o neplatnosť
dražby podľa ust. § 21 ods. 2), Občiansky zákonník (žaloba o neplatnosť výpovede nájmu bytu podľa

ust. § 711 ods. 6). Pre tieto výnimky je spoločné, že priamo osobitný právny predpis, resp. právna norma
vo svojej dikcii, priznáva oprávnenej osobe domáhať sa na súde určenia tejto právnej skutočnosti. Za
takýto právny predpis, právnu normu, však nemožno považovať ust. § 40a Občianskeho zákonníka.
Relatívnej neplatnosti sa podľa cit. ust. § 40a Občianskeho zákonníka treba dovolať. Ide o jednostranný
právny úkon, ktorý sa musí adresovať druhému účastníkovi (ostatným účastníkom právneho úkonu).

Možnosť určenia tejto právnej skutočnosti súdom však zo znenia cit. ust. § 40a Občianskeho zákonníka
nie je možné vyvodzovať. Tento záver podľa názoru okresného súdu podporuje aj vyjadrenie textu
právnych noriem, z ktorých vyplýva možnosť podania žaloby o určenie právnej skutočnosti („neplatnosť
skončenia pracovného pomeru môže uplatniť na súde“, „môže požiadať súd, aby určil neplatnosť
dražby“, „neplatnosť výpovede môže uplatniť na súde“) na rozdiel od znenia ust. § 40a Občianskeho

zákonníka („pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá“, pričom
pojem dovolať sa toto ustanovenie používa vo vzťahu k účastníkom relatívne neplatného právneho
úkonu a nie vo vzťahu k súdu). Rovnako nemožno procesnú prípustnosť žaloby o určenie neplatnosti
zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu podľa ust. § 40a Občianskeho zákonníka vyvodiť z ust. § 34
ods.2katastrálnehozákona,keďžetotoustanovenieupravujelenprocesnýpostupokresnéhoúraduako

miestneho orgánu štátnej správy na úseku katastra v prípade rozhodnutia súdu, ktorým by bola určená
neplatnosť právneho úkonu, ktorého predmetom bola nehnuteľnosť evidovaná v katastri nehnuteľnosti.
Súd prvej inštancie poukázal aj na znenie ust. § 34 ods. 2 katastrálneho zákona, vrátane odkazu pod
čiarou, ust. § 159a Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2016 (ďalej len „O. s. p.“) a § 228
ods. 2 C. s. p., ktoré ust. § 159a O. s. p. nahradilo. Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd dospel k záveru

o procesnej neprípustnosti žaloby žalobkyne o určenie relatívnej neplatnosti sporných právnych úkonov
žalovaných, z ktorého dôvodu bez ďalšieho zaoberania sa meritom veci žalobu žalobkyne zamietol.
Z uvedeného dôvodu sa okresný súd zároveň nezaoberal povinnosťou uloženou mu odvolacím súdom
v jeho rozhodnutí, ktorým zrušil jeho predchádzajúci rozsudok, a to opätovne sa zaoberať posúdením
naliehavéhoprávnehozáujmu,keďžepodľa§137C.s.p.sasúdzaoberáotázkounaliehavéhoprávneho

záujmu žalobcu na požadovanom určení len v prípade žaloby podľa písm. c/, teda žaloby o určenie,
či tu právo je alebo nie je. Na túto zmenu procesno-právnej úpravy žalobkyňa, aj napriek zastúpeniu
advokátom, nijakým spôsobom nereagovala a svoju žalobu neupravila.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, § 396 ods. 3 C. s. p. a žalovaným
vzhľadom na ich plný úspech vo veci priznal proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania (vrátane

trov predchádzajúceho odvolacieho konania) v rozsahu 100 % s tým, že o výške tejto náhrady bude
rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 C. s. p. po právoplatnosti rozsudku.

2. Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa odvolanie, ktorým sa domáhala jeho zrušenia a vrátenia veci
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne zmeny napadnutého rozhodnutia spočívajúceho vo

vyhovení žalobe v celom rozsahu.
Žalobkyňa sa v odvolaní nestotožnila s postupom a rozhodnutím súdu, pokiaľ tento žalobu zamietol pre
jej procesnú neprípustnosť. Poukázala na to, že žaloba bola podaná na okresný súd dňa 19.07.2013
počas platnosti Občianskeho súdneho poriadku. Civilný sporový poriadok s účinnosťou od 01.07.2016
upravuje obsah žaloby, resp. jej prípustnosť v § 137 s tým, že nejde o taxatívny výpočet, nakoľko je

uvedený pojmom „najmä“, pričom citovala písm. c/ a d/ uvedeného zákonného ustanovenia.
Poukázala na to, že krajský súd v minulosti rozhodnutím zo dňa 30.11.2015 prvý rozsudok súdu prvej
inštancie, ktorý jej žalobu zamietol pre nedostatok naliehavého právneho záujmu zrušil a vec vrátil
okresnému súdu na ďalšie konanie s tým, že súd prvej inštancie sa nezaoberal dôvodom naliehavéhoprávneho záujmu pre určenie neplatnosti kúpnych zmlúv, a to odstránenie stavu právnej neistoty s
poukazom na to, že žalovaní neakceptujú jej dovolanie sa relatívnej neplatnosti uskutočnené ešte
pred podaním žaloby, v dôsledku čoho je právny stav v nesúlade so stavom faktickým. Okresný súd

vytýčil pojednávanie na 11.11.2016, na ktorom naliehavý právny záujem odôvodnila, resp. pôvodné
odôvodnenie doplnila. Následne súd prvej inštancie žalobu zamietol.
Podľa jej názoru súd prvej inštancie nesprávne vytvára právo vlastnou právnou úpravou prevzatou z
dôvodovej správy, ktorá sa nepremietla do všeobecne záväzného znenia platného predpisu. Mala za
to, že napriek tomu, že v prechodných ustanoveniach § 471 C. s. p. nie sú uvedené ako druhy konaní,

ktoré ak boli začaté pred nadobudnutím účinnosti C. s. p. sa dokončia podľa doterajších predpisov,
konania podľa písm. c/ a d/ § 137 C. s. p., zákonodarca nemal úmysel vytvoriť taký retroaktívny predpis,
ktorým celá sústava súdov SR bude paušálne a celoplošne zamietať všetky žaloby o určenie neplatnosti
právneho úkonu, ktoré boli podané v súlade s O. s .p., ale podľa názoru súdu už nie sú v súlade s C. s.
p., a to aj s ohľadom na skutočnosť, že nejde o taxatívny výpočet tzv. obsahov žalôb ako to vyplýva zo
samotného názvu a zo znenia § 137 C. s. p. Poukazovanie na možnosť zmeny žaloby nie je na mieste,

nakoľko zmena žaloby je podmienená súhlasom súdu, čo popiera dispozitívnosť žaloby v potrebnom
rozsahu a alternatíva o nahradení prejavu vôle pre ňu nebola a nie je dôvodom na podanie žaloby.
Vzhľadom na pomerne širokú definíciu pojmu „právo“ (s poukazom na § 137 písm. c/ C. s. p.), kedy sa
vyžaduje naliehavý právny záujem a pojmu „právna skutočnosť“ (s poukazom na § 137 písm. d/ C. s.
p.), kedy sa vyžaduje poukaz na osobitný predpis, nie je dôvodné zamietnutie žaloby ako to urobil súd

prvej inštancie. Pod pojem právo možno subsumovať aj neplatnosť právneho úkonu, konkrétne kúpnej
zmluvy,nakoľkonemožnosprávnetvrdiť,ženeplatnosťprávnehoúkonu,resp.neplatnosťkúpnejzmluvy
nie je právom. Na druhej strane sa na rozdiel od súdu prvej inštancie domnieva, že existuje osobitný
predpis umožňujúci podať žalobu aj podľa súčasného znenia § 137 písm. d/ C. s. p., ktorým je § 44a
Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 34 ods. 2 katastrálneho zákona.

Namietala tiež, že súd prvej inštancie sa nijako nezaoberal absolútnou neplatnosťou žalobou
napadnutých právnych úkonov, ktorá pôsobí od začiatku, a na ktorú je súd povinný prihliadať ex offo aj
v kontexte novej procesno - právnej úpravy.
Žalobkyňa odvolaním napadla aj výrok o trovách konania, ktorý nepovažovala za správny. Poukázala
na to, že žaloba bola podaná počas platnosti právneho predpisu, ktorý neumožňoval spor o tom, či daná

žaloba je v súlade alebo nie je v súlade s § 80 O. s. p. Súd k záveru o úspešnosti žalovaných dospel
výlučne na základe tzv. aplikability nového právneho predpisu. Účinnosť a spornú aplikáciu nového
právneho predpisu však nemožno pripočítať za úspech alebo neúspech tej - ktorej strany konania. Súd
prvej inštancie opomenul aplikovať ust. § 257 C. s. p. o dôvodoch hodných osobitného zreteľa, za ktoré
možno podľa jej názoru považoval aj prijatie novej právnej úpravy, ktorej prijatie nespôsobili ani žalovaní

ani ona.

3. Žalovaní sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadrili.

4. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou

stranou konania (§ 362, § 359 C. s. p., § 204 ods. 1, § 201 O. s. p. v spojení s § 470 ods. 1 C. s. p.), proti
rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 1 C. s. p., § 201 O. s. p.
v spojení s § 470 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario C.
s. p.) preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní
(§ 380, § 379 C. s. p.) a tento podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správny potvrdil.

5. Z obsahu spisu vyplýva, že okresný súd vo veci už v minulosti rozhodol rozsudkom zo dňa 18.11.2014,
ktorým žalobu žalobkyne zamietol pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom
určení v zmysle § 80 písm. c/ O. s. p. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací uvedený rozsudok okresného
súdu na základe odvolania žalobkyne uznesením č. k. 8Co/333/2015-281 zo dňa 30.11.2015 zrušil a

vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolací súd sa stotožnil s rozhodnutím súdu prvej
inštancie o potrebe skúmania naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení žalobkyňou ako aj
so záverom okresného súdu o nedostatku naliehavého právneho záujmu žalobkyne na požadovanom
určení z dôvodu možnosti následného využitia predkupného práva voči žalovanému 1/ v prípade
obnovenia jeho spoluvlastníckeho práva. Súdu prvej inštancie však uložil zaoberať sa i ďalším dôvodom

naliehavého právneho záujmu pre určenie neplatnosti kúpnych zmlúv tvrdeným žalobkyňou, a to
odstránenie stavu právnej neistoty s poukazom na to, že žalovaní neakceptujú jej dovolanie sa relatívnej
neplatnosti uskutočnené ešte pred podaním žalobného návrhu. Súd prvej inštancie vo veci opätovnerozhodol tak, že žalobu zamietol ako procesne neprípustnú v zmysle Civilného sporového poriadku,
ktorý nadobudol účinnosť od 01.07.2016.

6. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k
záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu dostačujúcom pre jeho rozhodnutie, na
jeho podklade dospel k správnym skutkovým zisteniam a prejednávanú vec aj správne právne posúdil.
Odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 220 ods. 2 C. s.
p., pričom odvolací súd podľa § 387 ods. 2 C. s. p. konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných

bodoch na ne odkazuje, nepovažujúc za potrebné opakovať vecne správne závery okresného súdu.

7. Odvolacie námietky žalobkyne vo vzťahu k posúdeniu žaloby súdom prvej inštancie ako procesne
neprípustnej, odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodné.

8. Okresný súd na podklade vykonaných dôkazov zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na

zistenie rozhodujúcich skutočností a s odkazom na ust. § 137 v spojení s § 470 ods. 1, 2 C. s.
p. vyvodil z označených ustanovení zákona i správne právne závery. V odôvodnení napadnutého
rozsudku podrobným spôsobom a presvedčivo vysvetlil svoje právne úvahy, ktoré ho viedli k záveru o
nedôvodnosti žaloby žalobkyne, ktorou sa domáhala určenia neplatnosti kúpnych zmlúv označených v
žalobe, uzavretých medzi žalovaným 1/ ako predávajúcim a žalovanými 2/, 3/ ako kupujúcimi. Pokiaľ

žalobkyňa v odvolaní namietala, že Civilný sporový poriadok v ust. § 137 uvádza len demonštratívny
výpočetdruhovžalôb,odvolacísúduvádza,žeinásúkromno-právnažaloba(v§137C.s.p.neuvedená),
je prípustná iba za predpokladu, že osobitný petit vyplýva z hmotného práva. V prejednávanej veci ide o
určujúcu žalobu o neplatnosť kúpnej zmluvy vo vzťahu k nehnuteľnostiam v podielovom spoluvlastníctve
žalobkyne a žalovaného 1/ (pred uzavretím namietaných kúpnych zmlúv). Zmluvy a iné právne úkony,

ich existencia, platnosť, či neplatnosť sú právnymi skutočnosťami (§ 2 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Žalobu o určenie právnej skutočnosti (§ 137 písm. d/ C. s. p.) možno podať iba v prípade, ak to
priamo vyplýva z osobitného predpisu, za ktorý nemožno ani podľa názoru odvolacieho súdu považovať
ust. § 40a v spojení s § 140 Občianskeho zákonníka, na podklade ktorých ustanovení sa žalobkyňa
domáha určenia neplatnosti kúpnych zmlúv, pri uzavretí ktorých malo dôjsť k porušeniu jej predkupného

práva, ako to správne uviedol okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku (bod 38. druhý odsek
odôvodnenia). Je síce pravdou, že súdna prax za účinnosti predchádzajúcej právnej úpravy (Občiansky
súdny poriadok v platnosti do 30.06.2016) pripúšťala v niektorých prípadoch žaloby o určenie neplatnosti
právnych úkonov, u ktorých videla i existenciu naliehavého právneho záujmu na takomto určení v
zmysle § 80 písm. c/ O. s. p., avšak vychádzajúc z prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 C. s. p.,

ktoré vychádza z okamžitej aplikability C. s. p. aj na konania začaté pred jeho účinnosťou, žaloby o
určenie právnej skutočnosti (s výnimkou, ak takáto žaloba vyplýva z osobitného právneho predpisu)
sa nepripúšťajú. Uvedené závery platia aj vo vzťahu k žalobkyňou namietanej absolútnej neplatnosti
právneho úkonu, ktorá má byť len ďalším dôvodom neplatnosti zmlúv uvedených v žalobe, na povahu
samotnej žaloby ako žaloby o určenie právnej skutočnosti však nemá vplyv. Pokiaľ žalobkyňa v odvolaní

poukazovala i na ust. § 34 ods. 2 katastrálneho zákona, odvolací súd sa stotožnil so záverom okresného
súdu, že označené ustanovenie upravuje len procesný postup okresného úradu ako miestneho orgánu
štátnejsprávynaúsekukatastravprípaderozhodnutiasúdu,ktorýmbybolaurčenáneplatnosťprávneho
úkonu, ktorého predmetom je nehnuteľnosť evidovaná v katastri nehnuteľností.

9. Odvolací súd zároveň dodáva, že z jednotlivých vyjadrení a podaní žalobkyne, a to aj po
predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu je zrejmé, že dôvodom pre podanie žaloby
je práve nadobudnutie podielu na predmetných nehnuteľnostiach, ktorý bol predmetom napadnutých
kúpnych zmlúv. V nadväznosti na uvedené však odvolací súd poukazuje na závery predchádzajúceho
rozhodnutia súdu prvej inšancie ako aj odvolacieho súdu vychádzajúce z rozhodnutia NS SR sp. zn.

2Cdo 28/2009 zo dňa 26.05.2010. Pokiaľ odvolací súd vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí uložil
súdu prvej inštancie zaoberať sa i ďalším tvrdeným dôvodom, v ktorom mal spočívať naliehavý právny
záujemžalobkynenapožadovanomurčení,atoodstráneniestavuprávnejneistoty,žalobkyňapovrátení
veci súdu prvej inštancie uviedla, že jej prioritným záujmom je zabrániť žalovaným 2/ a 3/, aby vstúpili
do spoluvlastníckeho vzťahu s ňou, nakoľko nehnuteľnosti, ktoré boli prevedené spornými zmluvami

patria do rodinného majetku a ona sleduje udržanie tohto majetku v rámci rodiny tak, ako to bolo o
jednu generáciu skoršie dohodnuté. Spolu s právnym nástupcom po V. O. majú záujem nadobudnúť
spoluvlastnícky podiel prevedený spornými zmluvami, čo by nemohla dosiahnuť žalobou o nahradenie
prejavu vôle, ktorou môže v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe nadobudnúť len podiel z podielu.Ako však už bolo konštatované v predchádzajúcich rozhodnutiach prvoinštančného i odvolacieho
súdu, v prípade obnovy spoluvlastníckeho práva žalovaného 1/, tento nemá povinnosť previesť svoje
nehnuteľnosti na inú osobu, nie je ani viazaný podmienkami za akých sa v minulosti rozhodol predmetné

nehnuteľnosti predať. Pokiaľ žalobkyňa namieta, že alternatívu konania o nahradenie prejavu vôle
nepovažovala za riešenie problému, odvolací súd uvádza, že v súvislosti s namietaným stavom právnej
neistoty s poukazom na dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu pred podaním žaloby,
mala žalobkyňa možnosť domáhať sa priamo určenia práva (spoluvlastníckeho práva žalovaného 1/ na
predmetných nehnuteľnostiach v podiele zodpovedajúcom jeho podielu pred prevodom nehnuteľností

na žalovaných 2/, 3/). Takáto žaloba je žalobou o určenie, či tu právo (vlastnícke) je alebo nie je a možno
ju podradiť pod ust. § 137 písm. c/ C. s. p. Pri takejto žalobe súd už skúma, či je alebo nie je daný
naliehavý právny záujem na takomto určení. Naproti tomu pri žalobe o určenie právnej skutočnosti, súd v
zmysle § 137 písm. d/ C. s. p. skúma len to, či určenie právnej skutočnosti vyplýva z osobitného predpisu
alebo nie.

10. Ako nedôvodné vyhodnotil odvolací súd aj odvolacie námietky žalobkyne čo do výroku o trovách
konania. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania správne aplikoval ust.
§ 255 ods. 1 C. s. p. V danom prípade neboli podľa názoru odvolacieho súdu splnené podmienky
pre aplikáciu ust. § 257 C. s. p. Žalobkyňa aplikáciu citovaného ustanovenia neodôvodňovala svojimi
osobnými a majetkovými pomermi, ale povahou veci, kedy k zamietnutiu jej žaloby došlo výlučne v

dôsledku zmeny právnej úpravy. Žalobkyňa však mala možnosť domáhať sa pripustenia zmeny žaloby
na určovaciu žalobu v zmysle § 137 písm. c/ C. s. p. a takýmto spôsobom zvrátiť rozhodnutie súdu. I keď
pripustenie zmeny žaloby je podmienené súhlasom súdu, v prípade jej nepripustenia by tu bol dôvod pre
zváženie existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle § 257 C. s. p., nakoľko by žalobkyňa
uskutočnila všetky kroky pre dosiahnutie úspechu v konaní.

11.Spoukazomnavyššieuvedenézisteniaaprávneúvahyodvolacísúdnapadnutýrozsudokokresného
súdu podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správny potvrdil.

12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 262

ods. 1, § 255 ods. 1 C. s. p. Úspešnou stranou odvolacieho konania boli žalovaní, a to v celom rozsahu,
preto im súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady
trov konania následne rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozhodnutia (§ 262 ods. 2 C. s. p.).

13. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s. p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.
1 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 C. s. p.)