Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. apríl 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/49/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6818010031
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alojz Palaj

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6818010031.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alojza Palaja a sudcov JUDr.

Slavoja Sendeckého a JUDr. Mária Šuleja, na verejnom zasadnutí konanom dňa 25.04.2018, v trestnej
veci proti obžalovanému S. C., za prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm.d/ Tr.zák. spolupáchateľstvom
podľa § 20 Tr.zák., o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Revúca zo dňa
21.02.2018, sp.zn. 0T/5/2018 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 2 Tr.por. z r u š u j e rozsudok okresného súdu vo výroku o treste.

Rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Tr.por.

obžalovaného S. C., nar. XX.XX.XXXX v W., trvalým pobytom H. XX, t.č. H. XXX

o d s u d z u j e

podľa § 212 ods. 2 Tr.zák. na trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) mesiace.

Podľa § 49 ods. 1 písm.a/ Tr.zák. výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr.zák. určuje skúšobnú dobu 1 a 1 (jeden a pol) roka.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Revúca zo dňa 21.02.2018, sp.zn. 0T/5/2018 bol obž. S. C.
uznaný za vinného z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm.d/ Tr.zák. spolupáchateľstvom podľa §
20 Tr.zák. na tom skutkovom základe, že

dňa 30.01.2018 okolo 09.00 hod. po predchádzajúcej vzájomnej dohode s ods. K. C. v lesnom poraste č.

XXB, v časti zv. „C.“, na parcele EKN č. XXX/X, evidovanej na liste vlastníctva č. XXX pre kataster obce
H., okres W., ako lesný pozemok, prinesenou modrou listovou pílou, ktorej vlastníkom bol K. C., vypílili
strom druhu buk v celkovom množstve 0,16 m3, ktorý postupne rozpílili na dva kusy drevnej hmoty o
dĺžke 260 cm s obvodom pňa v strede 56 cm a o dĺžke 320 cm s obvodom pňa v strede 48 cm , pričom
zanechali peň vo výške 93 cm s obvodom pňa 60 cm, pričom takto nachystanú drevnú hmotu chceli
použiť v mieste svojho bydliska, avšak to sa nestalo, nakoľko boli prichytení hliadkou OO PZ v Jelšave,
čím spôsobili Lesom SR, š.p., Odštepný závod Revúca, Lesná správa Jelšava, so sídlom v Revúcej,

Námestie slobody č. 2, IČO: 36 038 351, škodu vo výške 7,20 € bez DPH.Za to bol obžalovanému uložený podľa § 212 ods. 2 Tr.zák., § 38 ods. 3 Tr.zák., § 36 písm. l/ Tr.zák.,
pri zistení priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m/ Tr.zák., na ktorú súd neprihliadol, s použitím § 54
Tr.zák. trest povinnej práce vo výmere 300 hodín.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote, ihneď po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní,
odvolanie prokurátor a to v neprospech obžalovaného vo výroku o treste, ktoré odôvodnil písomným
podaním doručeným okresnému súdu dňa 12.03.2018. Poukázal na to, že okresný súd nesprávne
aplikoval zásady pre ukladanie trestu, značne zľahčil výchovnú a preventívnu stránku trestu a to jednak v

rovine individuálnej prevencie, jednak aj v rovine generálnej prevencie, zároveň nedostatočne prihliadol
na negatívne stránky osobnosti obžalovaného, jeho postoj k spáchanému skutku a na nepriaznivé
možnosti jeho nápravy.

Obžalovaný bol v minulosti opakovane (trikrát) uznaný za vinného z rovnakého trestného činu,
čiže páchanie takejto trestnej činnosti je pre neho bežným spôsobom života. V minulosti mu boli

uložené trikrát výlučne tresty povinnej práce v rôznych výmerách, ktoré obžalovaný riadne odpracoval
(naposledy 23.12.2016), z čoho je zrejmé, že ich výkon nemal na neho žiadny výchovný vplyv, keďže
sa opätovne dopustil rovnakej trestnej činnosti. Z týchto dôvodov je potrebné uložiť obžalovanému
trest odňatia slobody na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby s podmienečným odkladom
jeho výkonu a určením príslušnej skúšobnej doby. Len takýto druh trestu bude pre neho dostatočnou

výstrahou s tým, aby cítil hrozbu prípadnej straty slobody, ak by neviedol v skúšobnej dobe riadny život
a zároveň odradí iných od páchania tejto škodlivej protispoločenskej činnosti.

Obžalovaný sa ku skutku priznal len formálne, jeho spáchanie vôbec neoľutoval, preto nebolo možné
uvažovať ani o zistení poľahčujúcej okolnosti uvedenej v § 36 písm.l/ Tr.zák. Výrok o treste trpí aj ďalšou

vadou v tom, že nemohla byť zistená priťažujúca okolnosť v zmysle § 37 písm. m/ Tr.zák. , keďže všetky
odsúdenia obžalovaného sú zahľadené, pričom súd môže v zmysle citovaného ustanovenia Tr.zák.
neprihliadať len na nezahľadené odsúdenia a to podľa ich povahy.

Vzhľadom k tomu navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste v zmysle §

321 ods. 1 písm. e/ Tr.por. a sám v zmysle § 322 ods. 3 Tr.por. uložil obžalovanému trest zodpovedajúci
Trestnému zákonu.

Na verejnom zasadnutí sa zástupca krajskej prokuratúry pripojil k návrhu okresného prokurátora a
zdôraznil , že vzhľadom na sústavné páchanie trestnej činnosti obžalovaným neplní trest povinnej práce

účel sledovaný zákonom.

Obžalovaný sa k odvolaniu okresného prokurátora nevyjadril, ani sa napriek riadnemu predvolaniu na
verejné zasadnutie nedostavil, preto ho krajský súd vykonal v jeho neprítomnosti za dodržania všetkých
procesných podmienok vyplývajúcich z príslušných ustanovení Tr.por.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací na základe odvolania okresného prokurátora v zmysle §
317 ods. 1 Tr.por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku o treste z rozsudku, proti
ktorému odvolateľ podal odvolanie a preskúmal tiež správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo
a zistil, že odvolanie okresného prokurátora bolo podané dôvodne.

Primárne je nutné konštatovať, že skutkový stav ustálený okresným súdom v napadnutom rozsudku, ako
aj jeho právna kvalifikácia ako prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm.d/ Tr.zák. spolupáchateľstvom
podľa § 20 Tr.zák. je v súlade so zákonom , keďže obžalovaný vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku,
následne odpovedal na všetky Trestným poriadkom stanovené otázky kladne „áno“ a preto okresný súd

po procesnom postupe podľa § 257 ods. 5, 6, 7 Tr.por. správne jeho vyhlásenie uznesením prijal.

Preskúmavajúc zákonnosť výroku o treste, dospel krajský súd k inému záveru ako okresný súd, pričom
sa stotožnil v celom rozsahu s argumentáciou okresného prokurátora uvedenou v podanom odvolaní a
preto napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm.e/, ods. 2 Tr.por. vo výroku o treste zrušil a následne

rozhodol podľa § 322 ods. 3 Tr.por. o treste sám.

Podľa § 34 ods. 1 Tr.zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život asúčasne iných odradí od páchaní trestných činov ; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Tr.zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery, súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a
na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Pri úvahách o určení druhu trestu a jeho výmery, zistil krajský súd pochybenie okresného súdu v

tom, že uložil obžalovanému alternatívny druh trestu, a to konkrétne za použitia § 54 Tr.zák. trest
povinnej práce. Je zrejmé, že okresný súd obžalovanému sprísnil výmeru uloženého druhu trestu oproti
predchádzajúcim odsúdeniam, keďže mu uložil trest povinnej práce vo výmere 300 hodín, teda na úplne
hornej hranici trestnej sadzby stanovenej pre tento druh trestu, avšak v danom prípade ani táto okolnosť
sama o sebe nepostačuje na to, aby mohol byť uložený trest považovaný za zákonný.

Pre uloženie trestu povinnej práce nebola prekážkou závažnosť prečinu, z ktorého bol obžalovaný
uznaný za vinného, taktiež ani spôsob spáchania činu, jeho následok, pohnútka, ani pomer
poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, a dokonca ani zavinenie, hoci obžalovaný konal v tzv. priamom
úmysle, naviac vo vopred pojatom. Prekážkou pre uloženie takéhoto druhu trestu, prípadne iného druhu
alternatívneho trestu, bola predovšetkým osoba obžalovaného ako páchateľa a taktiež možnosť jeho

nápravy, pričom trest povinnej práce by ani v maximálnej výmere nezabezpečil dosiahnutie účelu v trest
v zmysle § 34 ods. 1 Tr.zák.

Obžalovaný bol doposiaľ súdom 3-krát trestaný, práve za prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm.d/
Tr.zák., v dvoch prípadoch spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr.zák., vždy mu bol za to uložený trest

povinnej práce, v prvom prípade vo výmere 100 hodín, v druhom a treťom prípade vo výmere 150 hodín,
pričom všetky tresty riadne vykonal (posledný 23.12.2016), napriek tomu sa dopustil štvrtého prečinu
krádeže podľa § 212 ods. 2 písm.d/ Tr.zák. spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr.zák., teda ho možno
považovaťzatzv.špeciálnehorecidivistu,ktorýsadopúšťavýlučneuvedenejtrestnejčinnosti.Jezrejmé,
žedoposiaľuloženétrestyvdostatočnejmierenezabezpečiliochranuspoločnostipredjehokonaním,ani

mu nezabránili v páchaní ďalšej trestnej činnosti, taktiež ho nevychovali k tomu, aby viedol riadny život a
zároveň neodradili iných od páchania takejto trestnej činnosti, práve naopak v troch prípadoch, vrátane
tohto, uvedený prečin krádeže spáchal s ďalšou osobou ako spolupáchateľom. Obžalovaný si evidentne
nevážil, že mu boli za spáchané trestné činy doposiaľ ukladané miernejšie druhy trestov, konkrétne
alternatívne tresty povinnej práce, a nie je rozhodujúce, že všetky v celej výmere riadne vykonal.

Za takýchto okolností bolo na obžalovaného nevyhnutne pôsobiť uložením najprísnejšieho druhu trestu
a to trestu odňatia slobody. Len takýto druh trestu zabezpečí v dostatočnej miere dosiahnutie účelu trestu
a zároveň obsahuje v primeranom rozsahu aj prvky represie, ako aj prvky individuálnej a generálnej
prevencie.

Za prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm.d/ Tr.zák. možno uložiť trest odňatia slobody až na 2
roky a v rozpätí tejto trestnej sadzby krajský súd obžalovanému aj trest ukladal, nakoľko u neho
nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť a ani žiadnu priťažujúcu okolnosť. Okresný súd pochybil, keď u
obžalovaného prihliadol na poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm.l/ Tr.zák., t.j. že sa priznal k spáchaniu

trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval, následne preto nesprávne aplikoval ust. § 38 ods. 3 Tr.zák.
(naviac pri takejto aplikácii by mal byť správne uvedený aj § 38 ods. 8 Tr.zák., ktorý určuje základ na
zníženie trestnej sadzby) a znížil hornú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.
Obžalovaný v prípravnom konaní odmietol vypovedať, pri výsluchu pred sudcom pre prípravné konanie,
ktorý mal postavenie samosudcu, taktiež odmietol vypovedať a za priznanie možno považovať len jeho

vyhlásenie o vine podľa § 257 ods. 1 písm.b/ Tr.por., ktoré urobil na hlavnom pojednávaní. Na priznanie
uvedenej poľahčujúcej okolnosti je však potrebné súčasné splnenie ďalšej (kumulatívnej) podmienky a
to aby páchateľ trestný čin úprimne oľutoval, čo obžalovaný ani v prípravnom konaní, ani na hlavnom
pojednávaní neurobil. V zápisnici o hlavnom pojednávaní nie je žiadny takýto jeho prejav zaznamenaný,
naviac by nestačilo len jeho formálne vyjadrenie v tomto smere, ale takáto ľútosť musí byť úprimná.

Okresný súd nesprávne postupoval pri výroku o treste aj v tom smere, keď uviedol, že zistil u
obžalovaného priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m/ Tr.zák. , t.j. že už bol za trestný čin odsúdený
a následne uviedol, že na túto okolnosť v zmysle uvedeného ustanovenia (časť za bodkočiarkou)neprihliadol.Tátočasťvýrokujenadbytočná,zmätočnáavrozporespríslušnýmustanovenímTrestného
zákona. Obžalovaný bol síce doposiaľ 3-krát súdom trestaný a to trestami povinnej práce rôznej výmery,
ktoré však všetky vykonal, teda sa na neho hľadí, ako keby odsúdený nebol. V takomto prípade nie

je možné prihliadať na predchádzajúce odsúdenia , nakoľko sú zahľadené, dotknuté ustanovenie dáva
súdu možnosť neprihliadať na takúto okolnosť podľa povahy predchádzajúceho odsúdenia, ale len v
prípadoch, keď ešte nedošlo k zahľadeniu odsúdenia.

Za takejto situácie, keď krajský súd u obžalovaného nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť, ani priťažujúcu

okolnosť, uložil obžalovanému trest odňatia slobody nad dolnou hranicou zákonom ustanovenej trestnej
sadzbyatovovýmere3mesiace. Keďženazabezpečenieochranyspoločnostianápravuobžalovaného
nebol nevyhnutný výkon trestu odňatia slobody, krajský súd mu výkon uloženého trestu podmienečne
odložil a zároveň mu určil skúšobnú dobu 1 a 1/2 roka. Takto uložený druh trestu, vrátene jeho výmery a
spôsobu výkonu, zodpovedá všetkým požiadavkám vyplývajúcim z § 34 ods. 1, 4 Tr.zák., ako aj ďalších
ustanovení, ktoré upravujú zásady ukladania trestov. Hrozba výkonom trestu odňatia slobody bude na

obžalovaného pôsobiť počas plynutia skúšobnej doby a je len na ňom, či povedie riadny život, alebo
bude potrebné nariadiť výkon uloženého trestu.

Keďže krajský súd nepreskúmával ďalšie výroky napadnutého rozsudku, ale len výrok o treste, z vyššie
uvedených dôvodov rozhodol o odvolaní okresného prokurátora, považujúc ho za dôvodné, tak ako je

to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.