Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 14. november 2016

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 17C/45/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7216201159
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Géciová

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2016:7216201159.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Monikou Géciovou, PhD., v právnej veci navrhovateľky: P. Š., H..

X., A.. XX.X.XXXX, W. Q. O., M. Č.. XX, zastúp. JUDr. Jaroslav Martiňuk, advokát so sídlom Branisková
7, Košice proti odporcovi: U. Š., A.. XX.X.XXXX, W. Q. O., M. Č.. XX, zastúp. JUDr. Ján Tajták, advokát
so sídlom v Košiciach, Ondavská 17, v konaní o rozvod manželstva takto

r o z h o d o l :

Manželstvo P. Š.Y., H.. X., A.. XX.X.XXXX Y. U. Š., A.. XX.X.XXXX, uzatvorené dňa 28.6.2008, pred
matričným úradom Mestskej časti Košice - Juh, uzatvorené dňa 22.11.1980, pred bývalým Obvodným
národným výborom Košice II, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu, vo zväzku 2, ročník 1980,
na strane 41, pod poradovým číslom 444, r o z v á d z a .

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 19.1.2016 žiadala, aby súd rozviedol jej
manželstvo s odporcom. U nej sa jedná o druhé manželstvo u odporcu o prvé. Manželstvo s odporcom
uzatvorila po 8 mesiacoch, kedy mala 30 rokov. Zo žiadneho manželstva nepochádzajú maloleté deti.
Počas chodenia to bol normálny vzťah, ona vedela, že nemôže mať deti, odporca však súhlasil s
adopciou, čo ona, ako žena odmietla. Štyri roky po svadbe si ale adoptovali dieťa. Syn s otcom na sebe
veľmi lipli. Počas trvania manželstva však boli u odporcu stále problémy s alkoholom, nie však také ako

teraz, keď sa to už nedá vydržať. Keď sa opil, sťažoval sa, že s ním nechce mať pohlavný styk, pričom jej
bolo zle z toho, že sa po nej iba váľal. Opakovane odporcu žiadala, aby šiel na protialkoholické liečenie,
čo odmietal. Pred synom mal odporca rešpekt, hádal sa s ňou len v jeho neprítomnosti. Intímne sa s
odporcom nestýkajú už 6 rokov. Odporca v súčasnosti už len príde domov, vrieska a kričí, háda sa,
zoberie do ruky nôž a gestikuluje s ním. Navrhovateľka sa ho bojí, pretože v minulosti ju aj porezal.
Uviedla ďalej, že je už na dôchodku, poberá dôchodok vo výške 218 eur. Pred dôchodkom pracovala ako
zdravotná sestra. Privyrába si občasným predajom vajíčok (na dohodu) na Ťahanovciach, priemerne si

privyrobí 25 - 30 eur. Odporca je od júla 2015 na dôchodku, poberá dôchodok vo výške 700 - 800 eur
mesačne. Navrhovateľka si zároveň uplatnila náhradu trov konania.

2. Súd nariadil pojednávanie na deň 10.10.2016. Podaním doručený súdu dňa 9.9.2016 navrhovateľka,
cesto právneho zástupcu súdu oznámila že návrh na začatie konania berie v celom rozsahu späť a
žiadala, aby súd konanie zastavil.

3. Odporca v písomnom podaní doručenom súdu dňa 27.9.2016 uviedol, že so späťvzatím návrhu
nesúhlasí. Späťvzatie návrhu považoval za úkon nesúladný so skutkovým stavom, keďže na vzťahu
manželov sa nič nezmenilo, naďalej dlhodobo spolu nežijú, navrhovateľka žije v Maďarsku, nestretávajú
sa a nekomunikujú spolu a nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Mal za to, žespäťvzatím návrhu sa navrhovateľka len pokúša oddialiť rozvod manželstva z dôvodu, že v inom
konaní uzatvorili zmier ohľadne manželského výživného, ktorého poberanie sa navrhovateľka snaží
týmto spôsobom na úkor odporcu ako aj súdnych prieťahov predĺžiť. Dôvodom nesúhlasu odporcu so

späťvzatím návrhu je aj tá skutočnosť, že odporca sám podal tohto roku návrh na rozvod, ktoré konanie
však bolo zastavené, pretože navrhovateľka podala návrh skôr.

4. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, výsluchom odporcu,
prednesmi právnych zástupcov a zistil tento skutkový stav.

5. Účastníci konania uzatvorili manželstvo dňa 22.11.1980, pred bývalým Obvodným národným výborom
Košice II. U navrhovateľky sa jedná o druhé manželstvo u odporcu ide o prvé manželstvo. Z manželstva
účastníkov konania nepochádza žiadne dieťa.

6. Súd nariadil pojednávanie na deň 14.11.2016, ktorého sa nezúčastnila navrhovateľka. Jej

neprítomnosť ospravedlnil právny zástupca s tým, že sa trvalo zdržiava v Maďarsku a súhlasí s
prejednaním veci v jej neprítomnosti. Zároveň uviedol, že navrhovateľka s rozvodom manželstva
nesúhlasí, rozviesť sa nechce a trvá na späťvzatí návrhu na rozvod manželstva. Viac ako uviedla v
návrhu, mu uviesť nevedela.

7. Odporca vo svojej výpovedi pred súdom uviedol, že navrhovateľka ho tak zadlžila a urobila toľko
podvodov, že mal exekúciu na svoj dôchodok, synovi zobrali auto. Mal pôžičku zo Slovenskej sporiteľne
vo výške 13.000,- eur, ktorú po predaji bytu vyplatil v hotovosti, 3.000,- eur pôžičku v Poštovej banke
a ani o tom nevedel, navrhovateľka mu len povedala, že je to 6.000,- nie 3.000,-, ohľadne pôžičky mu
nedala nič, len ju prevzala. Problémy medzi nimi začali, keď podal žiadosť o predčasný dôchodok, do

dôchodku šiel v decembri 2014. Keď mu prišiel dôchodok asi pred pol rokom navrhovateľka ho prevzala.
V spoločnej domácnosti s navrhovateľkou nežije asi rok. Zo spoločnej domácnosti odišiel on, pretože mu
navrhovateľka nadávala, že je „blbec, somár, hlupák“ z dôvodu, že je stále opitý, čo však nie je pravda.
Keď si vypil jedno pivo, nadávala mu, aby sa mohla hádať. V tom čase mal invalidný dôchodok vo výške
350,- eur plus plat, navrhovateľka peniaze nemala a na mesiac mu vyčlenila 40,- eur. Odporca trval na

rozvode manželstva a uviedol, že už to medzi nimi nie je láska, ale nenávisť. Navrhovateľka odišla do
Maďarska minulý rok v októbri, kúpila si tam byt aj auto, na ktoré prišla exekúcia, pretože na leasingu
dlhuje 2.500,- eur.

8. Právny zástupca navrhovateľky uviedol, že nemá vedomosť o kúpe motorového vozidla

navrhovateľkou a podľa jeho informácií navrhovateľka býva v obci Vizsoly, v malom starom dome,
ktorý ani nevlastní. Rozhodnutie súdu ponechal na zvážení súdu s tým, že navrhovateľka sa rozviesť
s odporcom nechce.

9. Podľa ust. § 95 ods. 1, 2 CMP, ak navrhovateľ vzal návrh späť, súd konanie nezastaví, ak druhý

manžel so späťvzatím návrhu nesúhlasí. Súhlas druhého manžela sa nevyžaduje, kým mu návrh na
rozvod manželstva nebol doručený.

10. Súd sa v zmysle ust. § 96 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej „CMP“) pokúsil o
zmierenie manželov, avšak bezúspešne. Odporca nemá záujem na ďalšom trvaní manželstva a trval

na jeho rozvode.

11. Podľa ust. § 18 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne
rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

12. Podľa ust. § 23 ods. 1 citovaného zákona, môže súd manželstvo na návrh niektorého z manželov
rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže
plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

13. Povinnosti manželov uvedené v ust. § 18 Zákona o rodine sú právnym vyjadrením najmä mravných
postulátov, na ktorých je harmonické manželstvo založené. Tieto povinnosti (pokiaľ vychádzajú z
mravných postulátov) zásadne nemožno právne vynucovať. Ak sa však neplnia a majú za následok
rozvrat manželstva, možno sa návrhom na súde domáhať rozvodu manželstva.14. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že v manželstve účastníkov nastal hlboký rozvrat.
Manželstvo účastníkov bolo uzatvárané na základe vzájomnej citovej náklonnosti avšak usporiadané

a bezkonfliktné bolo len do určitého času jeho trvania. Postupne sa začali prejavovať rozdiely v
povahových vlastnostiach účastníkov a z toho vyplývajúce nezhody viedli k jeho rozvratu.

15. Spoločenský účel manželstva spočíva tak vo vytváraní prostredia vhodného pre výchovu detí ako
aj prostredia, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, v citovom zblížení poskytujúcom vzájomnú

podporu a pomoc. V danom prípade manželia od októbra 2015 nežijú v spoločnej domácnosti, intímne
sa nestýkajú ani spoločne nehospodária. Preto ich manželský vzťah nemožno považovať z uvedených
dôvodov za harmonický a vytvárajúci vhodné a harmonické rodinné spolužitie. V danom prípade mal
súd za to, že i napriek tomu, že navrhovateľka, ktorá vzala návrh na rozvod manželstva späť (ktorý ale
žiadnymspôsobomneodôvodnila),nebolovmocisúdu(ikeďsaotopokúsil)zmieriťúčastníkovkonania,
aby zotrvali v manželskom zväzku. Odporca trval na rozvode manželstva a nebola u neho ani minimálna

snaha o jeho zachovanie, či obnovu manželského zväzku. Napokon (z postoja odporcu, jeho vyjadrenia
pred súdom) súd mal za to, že nepochybne majú na rozvrate manželstva účasť obaja manželia,
spôsobom prístupu k manželstvu a manželskému spolužitiu. Odporca vo svojej výpovedi okrem iného
uviedol, že „...zo spoločnej domácnosti odišiel on, pretože mu navrhovateľka nadávala, že je „blbec,
somár, hlupák“ z dôvodu, že je stále opitý, čo však nie je pravda. Keď si vypil jedno pivo, nadávala mu,

aby sa mohla hádať....“. Tiež vychádzajúc z návrhu navrhovateľky (jej vyjadrenia na stranu odporcu) nie
je možné usudzovať, že by manželský vzťah účastníkov konania bol harmonický. Takýto vzťah manželov
nemožno považovať za harmonický a napĺňajúci znaky manželského spolužitia. I napriek tomu, že
navrhovateľka s rozvodom nesúhlasila, podľa názoru odporcu predovšetkým z dôvodu manželského
výživného, čo však nebolo predmetom tohto konania, a mala záujem na zachovaní manželského

spolužitia,zostranyodporcunebolasnahaaanineučinilkroky,ktorébykobnovemanželskéhospolužitia
viedli, preto súd dospel k záveru, že manželstvo účastníkov je z vyššie uvedených dôvodov poznačené
trvalým rozvratom.

16.Vzhľadomnavykonanédokazovanieavyššieuvedenéskutočnosti,rozhodolsúdtak,akojeuvedené

vo výrokovej časti tohto rozsudku a manželstvo účastníkov konania rozviedol.

17. Podľa ust. § 52 Civilného mimosporového poriadku (ďalej „C.m.p.“), žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

18. Podľa ust. § 57 C.m.p. o povinnosti nahradiť trovy konania , ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje
súd len na návrh.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Košiciach, prostredníctvom Okresného súdu Košice II, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, a z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(odvolacie dôvody § 365 C.s.p.) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 1, 2 C.m.p.).