Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. október 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15CoZm/9/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113210866
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavel Lukáč
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4113210866.3

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lukáča a členov senátu JUDr.
Jána Bzdúška a JUDr. Martiny Balegovej, v právnej veci žalobcu: CD Consulting s.r.o., so sídlom Příkop
843/4, Zábrdovice, 602 00 Brno, Česká republika, IČ: 264 29 705, proti žalovanej: Z. L., bytom R. XXX,
XXX XX C. V. (korešpondenčná adresa: Št. V. XXX, XXX XX C. V.), o zaplatenie zmenkovej sumy 291,36
eura s príslušenstvom, o trovách konania, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č.

k. 29CbZm/202/2013-97 zo dňa 11.11.2016, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd r u š í uznesenie Okresného súdu Nitra č. k. 29CbZm/202/2013-97 zo dňa 11.11.2016 a
vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie rozhodol, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanému
trovy konania v plnej výške, ktorých suma bude vyčíslená samostatným uznesením.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 372y zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho
poriadku, § 471 ods. 2, § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku
(ďalej len CSP).

3.Súdprvejinštancieuviedol,žežalobcasinávrhomzodňa18.3.2013,doručenýmnaOkresnýsúdNitra

dňa 4.4.2013, uplatnil nárok proti žalovanému na zaplatenie sumy 291,36 eura s príslušenstvom a trov
konania. Súd vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 29CbZm/202/2013-84 zo dňa 29.10.2015 tak, že v prvej
výrokovej vete uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu 291,36 eur, zmenkový
úrok vo výške 0,25% denne zo sumy 311,36 eur od 25.5.2009 do 10.5.2010, zo sumy 291,36 eur od
11.5.2010 do zaplatenia, 6% ročný úrok zo zmenkovej sumy 311,36 eur od 10.8.2009 do 10.5.2010, zo
sumy 291,36 eur od 11.5.2010 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 1/3% vo výške 1,04 eura, do

3 dní od právoplatnosti rozsudku a v druhej výrokovej vete uviedol, že o trovách konania súd rozhodne
po právoplatnosti rozsudku. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 10.3.2016 a vykonateľnosť
dňa 13.3.2016. Žalobca podaním, doručeným súdu dňa 21.12.2015, vzal svoju žalobu čiastočne späť,
a to v rozsahu zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne v časti uplatneného zmenkového úroku vo
výške 0,25 % denne, čím si žalobca uplatnil v konaní len zmenkový úrok vo výške 0,06 % denne. Krajský
súd v Nitre uznesením č. k. 15CoZm/92/2016-94 zo dňa 28.6.2016 pripustil čiastočné späťvzatie návrhu,

rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 29CbZm/202/2013-84 zo dňa 29.10.2015 v časti zmenkového
úroku vo výške 0,19% denne zrušil a konanie v tejto časti zastavil. Vzhľadom k tomu, že v predmetnom
konaní súd nerozhodol zmenkovým platobným rozkazom, ale rozsudkom, v ďalšom postupe nemožno
aplikovať § 471 ods. 2 CSP v spojení s § 372y OSP a o trovách konania rozhodovať podľa Zák.
č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (zákona účinného do 30.6.2015), a na rozhodnutie o
trovách konania súd aplikoval zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok. O trovách konania súd

rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a podľa § 256 ods. 1 CSP (v zastavenej časti) tak, že v pomere
úspešnejšiemužalovanému (procesnevdôsledkučiastočnéhozastaveniakonania)priznalnáhradutrovkonania v celom rozsahu. Úspech žalobcu je daný súčtom súdom priznanej zmenkovej sumy, zmenkovej
odmeny, priznaným úrokom vo výške 0,25% denne z priznaných období (resp. do dňa vyhlásenia
rozsudku v prípade úročenia do zaplatenia) a z priznaného zákonného 6% úroku z priznaných období

(resp. do dňa vyhlásenia rozsudku v prípade úročenia do zaplatenia), v pomere k úspechu žalovaného
(resp. procesnému zavineniu zastavenia konania žalobcom), na zavinenom zastavení konania vo výške
zmenkovéhoúroku0,19%dennezúročenýchobdobídenne(resp.kudňuvyhláseniarozsudkuvprípade
úročenia do zaplatenia, resp. zastavenia konania v časti), pričom neúspech žalobcu bol vyšší ako
neúspech žalovaného.

4. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Uviedol, že konanie má vadu,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a že rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a to z nasledovných dôvodov. Žalobca v tejto
súvislosti poukázal na článok 16 Nariadenia druhá veta, podľa ktorého "Súd alebo tribunál však neprisúdi
úspešnej strane trovy konania, ktoré sú neúčelné alebo ktoré sú neprimerané voči pohľadávke. " Vo

vyššie uvedenom ustanovení je upravené moderačné právo súdu, ktoré oprávňuje súd trovy konania u
úspešného účastníka znížiť, alebo ich vôbec nepriznať. Aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy
aj za súčasnej podmienky, že sú trovy konania neprimerane vysoké proti pohľadávke. Podľa § 257 CSP
"Výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. " Na
základe vyššie uvedeného s poukazom na Článok 16 Nariadenia má žalobca za to, že súdom priznaná

povinnosť žalobcovi zaplatiť žalovanej strane trovy konania v plnej výške je, resp. bude neprimerane
vysoká voči istine pohľadávky, ktorá je predmetom tohto konania. Napadnuté rozhodnutie neobsahuje
žiadne odôvodnenie, prečo súd na dané konanie neaplikoval Článok 16 Nariadenia 2. veta, hoci sú na ne
splnené predpoklady. Napadnuté rozhodnutie je preto jednak nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov
a zároveň vychádza z nesprávneho právneho posúdenia článku 16 Nariadenia. S poukazom na vyššie

uvedenú argumentáciu požiadal, aby odvolací súd zmenil výrok o trovách v uznesení Okresného súdu
Nitra, sp. zn.: 29CbZm 202-2013 v napadnutej časti a to tak, že neprizná žalobcovi povinnosť uhradiť
trovy konania žalovanému.

5. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, ako aj
postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach odvolania podaného žalobcom (§ 379 CSP, § 380 CSP)
a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia zistil, že napadnuté uznesenie je potrebné zrušiť a vrátiť
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania

(§ 385 CSP).

7. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

9. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie
alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci patrí.

10. Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ako súčasť základného práva na súdnu a inú právnu

ochranu vyžaduje, aby sa súd jasným a právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so
všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné
a právne významné. Nedostatok riadneho, dostatočného a presvedčivého odôvodnenia rozhodnutia
predstavuje porušenie práva na spravodlivé súdne konanie. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že
odôvodnenie rozhodnutia je podstatná časť rozhodnutia. Je tomu tak najmä z hľadiska presvedčivosti,

logickej konzistentnosti a preskúmateľnosti súdneho rozhodnutia. Súd by mal v odôvodnení rozhodnutia
okrem iného výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov
vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Ďalej medzi povinnosti súdu patrí aj
dbať na to, aby rozhodnutie bolo presvedčivé. Preto je potrebné uviesť, že existencia náležitostírozhodnutia, uvedených v citovanom ustanovení je dôležitým prostriedkom preskúmania správnosti
uznesenia stranami a aj odvolacím súdom a je v súlade so základným právom na súdnu a inú právnu
ochranu podľa článku 46 ods. 2 Ústavy SR.

11. V zmysle vyššie uvedeného odvolací súd konštatuje, že v napadnutom uznesení absentuje
zrozumiteľné odôvodnenie. Rovnako tak z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je možné posúdiť,
ako súd postupoval, keď rozhodol, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanej trovy konania v plnej výške.
Strohé konštatovanie súdu prvej inštancie o tom, že neúspech žalobcu bol vyšší ako neúspech žalovanej

neposkytuje vôbec odpoveď na to, prečo znenie výroku zodpovedá situácii plného úspechu žalovanej.
Žalobca bol úspešný v istine, zmenkovom úroku 0,06 % denne, úroku 6% ročne a súd prvej inštancie
ho napriek tomu zaviazal na náhradu trov konania protistrane. Z odôvodnenia nie je zrejmé, prečo súd
na plnú náhradu trov konania zaviazal žalobcu. V ďalšom konaní bude súd prvej inštancie postupovať
v naznačenom smere.

12. Súčasťou práva na súdnu ochranu a na spravodlivý proces je nepochybne aj právo na
riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré je zárukou toho, že výkon spravodlivosti nie je
arbitrárny. Odvolací súd s prihliadnutím na odôvodnenie napadnutého uznesenia konštatuje, že sa
súd prvej inštancie náležite nevysporiadal s otázkou náhrady trov konania. Keďže absencia riadneho
a presvedčivého odôvodnenia rozhodnutia má za následok jeho nepreskúmateľnosť, odvolací súd

napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie (§ 389 ods. 1 písm. b) a § 391 ods. 1 CSP).

13. Úlohou súdu prvej inštancie bude vo veci opätovne rozhodnúť a na základe vykonaných dôkazov
ustáliť skutkový stav veci a vec právne posúdiť tak, aby bolo zrejmé, ako k výroku dospel a akými

úvahami sa pri rozhodovaní riadil.

14. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 CSP pripúšťa.

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen,

ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ak je dovolateľ v sporoch s
ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo
zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom
zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec
alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).