Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 31. marec 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15CoE/369/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215208222
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavel Lukáč
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4215208222.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lukáča a členov senátu JUDr.
Jána Bzdúška a JUDr. Martiny Balegovej, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so
sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený: Advocate, s. r. o., so sídlom Pribinova
25, Bratislava IČO: 36 865 141, proti povinnému: H. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, o vymoženie
pohľadávky oprávneného vo výške 2 eur s príslušenstvom, poplatku za upomienky vo výške 44 eur,

trov pôvodného konania vo výške 132,52 eur a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Komárno č. k. 10Er/731/2015-15 zo dňa 24.08.2015, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Komárno č. k. 10Er/731/2015-15 zo dňa 24.08.2015 p o t
v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie zamietol.

2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2
zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok), §
35, § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, § 53 a nasl. Občianskeho zákonníka.

3. Súd prvej inštancie bol toho názoru, že rozhodcovská zmluva, ktorá mala založiť legitimitu pre
exekučný titul v predmetnom konaní, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia
prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa, t.j. oprávneného. Spotrebiteľ sa v
porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu,
ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené

vopred dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah. Keďže rozhodcovská zmluva nebola
spotrebiteľom osobitne vyjednaná (ide o zmluvu formulárového typu určenú pre veľké množstvo
spotrebiteľov, ktorej obsah je daný vopred), a fakticky núti spotrebiteľa podrobiť sa rozhodcovskému
konaniu, je neprijateľná. Spotrebiteľ nemal skutočnú možnosť ovplyvniť samotnú existenciu a znenie
rozhodcovskej zmluvy, pretože alternatíva riešenia sporov pred konkrétnym rozhodcovským súdom
mu bola de facto vnútená. Zároveň sa dá dôvodne predpokladať, že v prípade vzniku sporu medzi

zmluvnými stranami, si oprávnený zvolí riešenie sporu pred rozhodcovským súdom, ktorý si sám určil,
čo je v podstate súdu známe aj z jeho úradnej činnosti v obdobných prípadoch. Rozhodcovská zmluva
umožňujúca dodávateľovi výber rozhodcovského konania nenapĺňa záujem na ochrane spotrebiteľa.
Akékoľvek plnenie priznané rozhodcom na základe rozhodcovskej zmluvy, ktorá je v rozpore s dobrými
mravmi, je plnením, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi vyplývajúcimi z ustanovenia § 3 Občianskeho
zákonníka z dôvodu, že právo na súdnu ochranu je zaručené Ústavou SR (čl. 46 ods. 1 ústavného

zákona č. 460/1992 Zb., ako aj právo na spravodlivý súdny proces je zaručené čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorým je Slovenská republika viazaná. Z hľadiskaochrany spotrebiteľa nie je rozdiel medzi výhradnou rozhodcovskou zmluvou a voľbou dodávateľa, ktorý
spotrebiteľovi rozhodcovské konanie vnúti ako najvhodnejší spôsob rozhodovania sporu. Spotrebiteľ
sa zároveň podpisom rozhodcovskej zmluvy reálne vopred vzdáva práva na účinnú procesnú obranu

vrátane možnosti zrušenia rozhodnutia Stáleho rozhodcovského súdu v rámci obnovy konania podľa
ustanovení OSP. Spotrebiteľ musí mať vždy právo obrátiť sa na všeobecný súd. Rozhodcovský rozsudok
vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či
už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá právomoc
rozhodcovského súdu nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Ak je rozhodcovská zmluva

neplatná, rozhodcovský rozsudok nie je materiálne vykonateľným exekučným titulom.

Vzhľadom na to, že rozhodcovská zmluva je v zmysle vyššie uvedeného neplatná, exekučný titul
vydaný na základe takejto neplatnej rozhodcovskej doložky je materiálne nevykonateľný, čo predstavuje
neodstrániteľnú prekážku brániacu vykonaniu exekúcie, preto súd prvej inštancie žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v celom rozsahu zamietol.

4. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Namietal, že
súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, nakoľko prekročil rámec svojej preskúmavacej
činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok. Súd v prejednávanej veci na zistený skutkový stav aplikoval
aj ustanovenie § 45 zákona o rozhodcovskom konaní, z čoho mal oprávnený za preukázané, že

súd na správne zistený skutkový stav nesprávne aplikoval právny predpis. Dodal, že súd v rámci
preskúmavania materiálnej stránky nemôže preskúmavať samotné rozhodcovské konanie, nakoľko
samotné ustanovenie, o ktoré sa súd opiera v napadnutom uznesení stanovuje podmienku na
zastavenie exekúcie tak, že rozhodcovský rozsudok a nie rozhodcovské konanie zaväzuje k niečomu
nedovolenému. Zdôraznil, že postupom súdu v tejto veci dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách

ozrušenierozhodcovskýchrozsudkovexekučnýmkonaním,čojevrozporesobsahomaúčelomzákona
o rozhodcovskom konaní. Namietal ďalej, že došlo k neúplnému zisteniu skutkového stavu súdom
prvej inštancie, pretože oprávnený s povinným uzatvoril rozhodcovskú zmluvu formou samostatného
právneho úkonu a to na samostatnej listine, v niektorých prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá
v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. Konajúci súd

však tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval a tak zaťažil konanie vadou nedostatočného zisťovania
skutkového stavu. Namietal ďalej s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho
zákonníka, že za neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní, pričom cieľom tejto úpravy je umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa,

kde si uplatnia svoje práva. V danej veci teda súd konal nad rámec zákonných ustanovení. Na základe
uvedeného preto oprávnený žiadal, aby súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie.

5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len

„CSP“), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal
v medziach podaného odvolania (§ 379, § 380 CSP) a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia zistil,
že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP.

6. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie spísaným

vo forme zápisnice domáhal u súdneho exekútora voči povinnému vykonania exekúcie. Oprávnený
predložil ako exekučný titul rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri
Slovenskej rozhodcovskej a.s., Karloveské rameno 8, Bratislava, IČO: 35 922 761 vedený pod sp. zn.
SR 09000/14 zo dňa 28.10.2014.

7. Dňa 29.04.2015 doručil súdny exekútor Okresnému súdu Komárno žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie s prílohami.

8. Následne súd prvej inštancie vydal napadnuté uznesenie.

9. Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku účinného od 01.01.2015, na exekučné konania
začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v
rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, a
ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.10. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie; ak ide o exekučné konanie vykonávané na

podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení
neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava.

11. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, súd pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie
na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom spore preskúma okrem
súladu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a návrhu na vykonanie exekúcie

so zákonom, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva spĺňa podmienky ustanovené právnymi
predpismi, či bolo rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore vydané rozhodcom, ktorý
bol v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených
rozhodovať spotrebiteľské spory, a pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý v čase spotrebiteľského
rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory, rozhodcovské rozhodnutie

spĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu a či je vykonateľné. Ak súd dospeje k záveru, že nie je
splnená ktorákoľvek z podmienok podľa prvej vety, žiadosť o udelenie poverenia zamietne.

12. Podľa § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014, súd príslušný
na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti

ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné
konanie zastaví
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je

objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

13. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví
výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom
konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

14. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, proti rozhodnutiu súdu podľa odsekov 1 a 2 je prípustný
opravný prostriedok.

15. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

16. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody.

17. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

18. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a z takto zisteného
skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil. Odvolací
súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, a preto s poukazom na §
387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.

19. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia s ohľadom na dôvody uvádzané oprávneným v
podanom odvolaní odvolací súd uvádza, že zmluva o úvere uzatvorená medzi oprávneným a povinným
je spotrebiteľskou zmluvou uzatvorenou štandardným formulárovým spôsobom. V § 52 ods. 1 OZ jestanovené, že spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom. Z úverovej zmluvy a z výpisu oprávneného z obchodného registra je
zrejmé, že veriteľ (oprávnený), je osoba, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy konala v rámci svojej

podnikateľskej činnosti a dlžník je osoba, ktorá pri uzatváraní zmluvy vystupoval v pozícii spotrebiteľa,
a to i napriek tomu, že v predmetnej zmluve o úvere dlžník prehlasuje, že finančné prostriedky sú
poskytnuté na výkon podnikania. Odvolací súd dodáva, že uvedené nepostačuje na vyvodenie záveru,
že daná zmluva nie je spotrebiteľská, keďže veriteľ musí preukázať opodstatnenosť poukazu úveru na
výkon povolania a súvis poskytovaného úveru s podnikaním povinného. V tejto súvislosti odvolací súd

poukazuje aj na ust. § 54 ods. 2 OZ, podľa ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv
platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie správne
posúdil povinného ako spotrebiteľa, oprávneného ako dodávateľa, úverovú zmluvu ako spotrebiteľskú
zmluvu a správne aplikoval ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch.

20. Odvolací súd poznamenáva, že v danej právnej veci si rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc na

rozhodnutie sporu medzi účastníkmi na základe rozhodcovskej zmluvy uzatvorenej medzi oprávneným
a povinným. S poukazom na uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo 122/2011 možno prijať záver, že pokiaľ
oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je
exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe
uzavretej rozhodcovskej zmluvy.

21. Odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia je potrebné v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zamietnuť, nakoľko
uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy ako podmienka uzatvorenia zmluvy o úvere bolo v rozpore s dobrými
mravmi, vyššie citovanými ustanoveniami slovenského právneho poriadku, ako aj právneho poriadku

Európskeho spoločenstva, a to najmä s ustanoveniami smernice Rady č. 93/13EHS z 5.4.1993
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Výkon práv a povinností z takejto zmluvy
odporuje dobrým mravom, nakoľko takto dojednanou rozhodcovskou zmluvou bola odopretá ochrana
spotrebiteľa, ktorú mu poskytujú vyššie uvedené ustanovenia (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka
a ustanovenia smernice Rady č. 93/13/EHS). Dojednaná rozhodcovská zmluva spôsobuje značnú

nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a to v neprospech spotrebiteľa. Preto súd
postupujúc podľa ust. § 45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní rozhodol o žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia správne, keď žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia v zmysle
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku zamietol.

22. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že predmetný exekučný titul je v rozpore so zákonom,
keďže celý postup od rozhodcovskej zmluvy až po rozhodcovský rozsudok je prejavom zneužitia práv
dodávateľa, ktorý si takýmto postupom zaobstaral ekvivalent rozsudku súdu takmer na akékoľvek
plnenie zo zmluvy. Odvolací súd výkon práv oprávneného - dodávateľa podľa predmetnej rozhodcovskej
zmluvy považuje za nezlučiteľný s dobrými mravmi a právnou úpravou ochrany spotrebiteľa, v dôsledku

čoho bolo dôvodné aplikovať ustanovenie § 45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní už v
štádiu rozhodovania exekučného súdu o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, nakoľko súdny exekútor žiadal vykonať exekúciu na podklade exekučného titulu, ktorý
vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti (neplatnú rozhodcovskú zmluvu) ani nemal byť vydaný, pričom
rozhodcovský súd nemal ani právomoc rozhodovať spor účastníkov konania. Súd prvej inštancie preto

správne zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie ako celok.

23. V intenciách vyššie uvedených zákonných skutočností odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu
prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vo výroku vecne správne.

24. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 CSP pripúšťa.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom okrem prípadov uvedených v § 429 ods.
2 CSP.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.