Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 6. február 2017

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 9C/294/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4413204942
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viera Betáková

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2017:4413204942.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou Mgr. Vierou Betákovou, v spore žalobcu: C. V., nar. XX.XX.XXXX,

bytom V. XXX, zastúpený JUDr. Alexander Farkašovský, advokát so sídlom Pri Jazdiarni 1, Košice, proti
žalovanej: W. D., nar. XX.X.XXXX, bytom T. XXX, zastúpená Mgr. Monika Dunčáková, advokátka so
sídlom Štúrova 20, Košice, o zaplatenie 6.116,40 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanej súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 25.11.2014 prostredníctvom právneho
zástupcu domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 6.116,40 eur s príslušenstvom na tom skutkovom

základe, že so žalovanou sa zoznámil cez internet v roku 2010 a po niekoľkomesačnej známosti sa
žalovaná nasťahovala k žalobcovi do apartmánu v Írsku dňa 14.6.2010, v ktorom býval žalobca v nájme.
Pokiaľ ide o náklady súvisiace s bývaním, uviedol, že sa ústne dohodol so žalovanou, že polovicu
nákladov bude uhrádzať. Žalobca súhlasil s tým, že do času, kým si žalovaná nenájde stálu prácu,
bude tieto náklady uhrádzať on, pričom sa dohodli, že potom mu žalovaná dodatočne všetky tieto
náklady vráti. Žalovaná neprispievala žalobcovi na tieto náklady, lebo si nenašla stálu prácu, mala len
príležitostnú prácu s veľmi nízkou mzdou, ktorá jej nepokryla ani mesačné náklady za bývanie s jej

rodinným domom na Slovensku. Žalobca uviedol, že na základe žiadosti žalovanej poslal v mesiacoch
júl, august, september a október roku 2010 na účet jej matky S. J. finančné prostriedky v celkovej výške
973,- eur za účelom úhrady nákladov za energie súvisiace s domom žalovanej na Slovensku. Túto
pôžičku jej poskytol na základe ústnej dohody so žalovanou, že žalovaná tieto finančné prostriedky
žalobcovi vráti v plnej výške. V mesiaci júl 2010 to bola suma vo výške 230,- eur, v mesiaci august 2010
vo výške 340,- eur, v mesiaci september 2010 vo výške 350,- eur, v mesiaci október 2010 vo výške
53,- eur. Po nezhodách so žalovanou sa žalovaná odsťahovala od žalobcu dňa 14.3.2011 bez toho, aby

vyrovnala žalobcovi celkovú dlžnú čiastku na nákladoch spojených s bývaním vo výške 3.110,50 eur.
Táto suma pozostáva z polovice nájomného za obdobie od 14.6.2010 do 14.3.2011 vo výške 2.137,50
eurazaslanýchfinančnýchprostriedkovnaúčetmatkyžalovanejvovýške973,-eur.Jednotlivémesačné
splátky za nájomné v období od 14.6.2010 do 14.3.2011 pozostávali zo súm 450,- eur, iba v mesiaci jún
2010 v sume 112,50 eur, nakoľko v tomto mesiaci sa žalovaná nasťahovala k žalobcovi od 14.6.2010.
Dňa 5.5.2011 opäť obnovili vzťahy medzi sebou strany sporu a spoločne sa nasťahovali do nového
prenajatého bytu tiež v Írsku, kde sa podľa tvrdenia žalobcu opäť ústne dohodli, že žalovaná bude

prispievať polovicou sumy na domácnosť a že dlžnú čiastku vo výške 3.110,50 eur v celosti žalobcovi
vráti. Krátko po nasťahovaní do spoločného bývania žalovaná stratila prácu a nemala žiadny príjem. Na
základe podozrenia z opätovnej nevery žalovanej voči žalobcovi s bývalým spolubývajúcim žalobcu, ju
žalobca vyzval dňa 31.12.2011, aby odišla z bytu a aby mu vrátila dlžné finančné prostriedky vo výške3.110,50 eur, ako aj polovicu za nájom v období od 5.5.2011 do 31.12.2011. Dňa 1.1.2012 sa žalovaná
odsťahovala od žalobcu a dlžné nájomné mu nezaplatila. Dlh žalovanej za obdobie od 5.5.2011 do
31.12.2011 na nájomnom, dodávke elektriny a internetu predstavoval sumu 3.005,90 eur.

V rámci dokazovania poukázal na čestné prehlásenie svedkov O. T. a G. T., ktorí mali potvrdiť, že
žalovanej vznikol dlh na nájomnom za uvedené obdobia. Zároveň si žalobca uplatnil aj zákonné úroky z
omeškania,atozosumy3.110,50eurod15.3.2011dozaplateniaazosumy3.005,90eurod1.1.2012do
zaplatenia, ktoré žiadnym spôsobom nezdôvodnil, prečo si ich uplatňuje od tých dátumov, ktoré uviedol
a nezdôvodnil, prečo sa žalovaná mala dostať do omeškania so zaplatením týchto dlžných súm.

2. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila písomne prostredníctvom právnej zástupkyne a navrhla žalobu v celom
rozsahu zamietnuť z dôvodu, že je zjavne neodôvodnená. Poukázala na to, že v žalobe nie je označená
ako dôkaz žiadna nájomná zmluva, z ktorej by vyplývala povinnosť žalovanej platiť žalobcovi platby
nájomného. Ďalej nie je uvedené ani to, kto bol vlastníkom a prenajímateľom prenajatého apartmánu a
následne bytu v Írsku. Podľa jej názoru, zo žaloby nie je zrejmé, z akého dôvodu by sa mala žalovaná

podieľať na platení 1/2 nájmu apartmánu, keď v apartmáne mal žalobca ešte ďalšieho spolubývajúceho.
V čase, keď strany sporu žili v Írsku ako druh a družka v spoločnej domácnosti, žalovaná prispievala
podľa svojich možností finančne na chod domácnosti a okrem toho sa starala o domácnosť a o žalobcu,
ako svojho druha a vykonávala práce v domácnosti ako varenie, pranie, nakupovanie, žehlenie, celkovú
údržbu domácnosti a poskytovala ďalšie služby, ktorých cena je vyčísliteľná v peniazoch. Uviedla, že

žalobcavžalobeopakovanespomínaneveružalovanej,pričomonnadviazalsožalovanouintímnyvzťah
v čase, keď bol ženatý a túto skutočnosť pred žalovanou zatajil. Žalovaná mala za to, že žalobcovi
nevznikol voči nej nárok domáhať sa zaplatenia nájomného za rozhodné obdobie. Okrem toho žalobca
nepreukázal ani uzavretie platnej zmluvy o pôžičke. Skutočnosť, že ukončil vzťah so žalovanou ho
neoprávňuje domáhať sa vrátenia peňažných čiastok, ktorými dobrovoľne prispel na úhradu nákladov

apartmánu a bytu v Írsku a rodinného domu v obci T., v ktorom určité obdobie viedol so žalovanou
spoločnú domácnosť.

3. Dňa 6.2.2017 súd pojednával v neprítomnosti žalovanej, právnej zástupkyne a svedkov, podľa
ustanovenia § 180 C.S.P., s tým, že žalovaná a jej právna zástupkyňa mali doručenie predvolania

vykázané riadne a včas, svoju neúčasť neospravedlnili a ani žiadnym spôsobom nepožiadali súd o
odročenie pojednávania. Žalovaná mala zabezpečiť zároveň účasť dvoch svedkov, ktorých navrhovala
vo veci vypočuť, ani títo sa nedostavili a svoju neúčasť neospravedlnili.

4. Súd vykonal dokazovanie, prednesom právneho zástupcu žalobcu, výpoveďami strán sporu a

oboznámením sa s nasledovnými listinnými dôkazmi, a to: kópiami príkazov k úhrade a výpisov z
účtu žalobcu v Írskej republike a jedným originálom z 29.9.2011, výpisom z nájomnej knihy, úhradou
za odber elektrickej energie, čestnými prehláseniami, originálom poznámkového bloku žalovanej,
pretlmočenými listinami, a to knihou nájomného, rezidenčnou nájomnou zmluvou, správou z vyšetrenia
na detektore lži, výpisom mailovej komunikácie, originálmi z výpisov z účtu žalovanej v Írsku, trestným

oznámením, ktoré podala žalovaná voči žalobcovi, lekárskou správou o práceneschopnosti žalovanej,
vyjadrením Okresného súdu v Írskej republike, žiadosťou žalovanej adresovanou Okresnému súdu v
Írskej republike, písomnými vyjadreniami k veci právnej zástupkyne žalovanej, čestnými prehláseniami
K. T. a C. T., a zistil tento skutkový a právny stav:

5. Právny zástupca žalobcu uviedol, že na podanej žalobe trvá a domáha sa od žalovanej zaplatenia
sumy 6.116,40 eur titulom zmluvy o pôžičke a čo sa týka námietky vznesenej žalovanou stranou, že
nárok žalobcu je premlčaný, uviedol, že s týmto nesúhlasí, lebo na tento typ nároku sa vzťahuje trojročná
premlčacia lehota podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Mal za to, že pôžičku si strany dohodli
ústne, a to takým spôsobom, že žalobca zavolal žalovanú do Írska, kde spoločne bývali v prenajatom

byte, ktorý prenajímal žalobca a bývali tam aj s ďalšími spoločnými nájomcami s tým, že žalobca platil
polovicu nájmu podľa nájomnej zmluvy, druhú polovicu platili ostatní nájomcovia a žalovaná sa podľa
jeho tvrdenia zaviazala platiť polovicu z polovice žalobcu, teda 1/4 z celkovej ceny nájmu. Išlo o ústnu
dohodu. Neskôr získal žalobca samostatné bývanie, kde bývali iba strany sporu a o tomto type nájmu
nevedel preukázať nájomnú zmluvu, iba iný dôkaz. Nájom v pôvodne prenajatom byte bol mesačne

450,- eur a výška nájmu v ďalšom prenajatom byte, kde býval iba žalobca so žalovanou, predstavoval
mesačne sumu 625,- eur. Ostatné náklady predstavovali ďalšie sumy a tie boli za elektrickú energiu
a za internet. Nesúhlasil s tým, že žalovaná kupovala do spoločnej domácnosti určité veci súvisiace
s chodom domácnosti. Nesúhlasil s písomným vyjadrením právnej zástupkyne žalovanej k žalobe anavrhoval súdu, aby si súd overil na detektore lži vyjadrenia žalovanej tak, aby bola sama žalovaná
vypočutá na takomto detektore lži, ako aj žalobca, kde by sa malo potvrdiť, že žalovaná sa vyjadrila, že
zaplatí žalobcovi, lebo mu nechce byť naobtiaž s tým, že žalobca si nenárokuje od žalovanej zaplatenie

časti dovoleniek a darov, ktoré od neho obdržala.
Na záver uviedol, že podľa jeho názoru súd vykonal dostatočné dokazovanie vo veci a jednoznačne
žalobca preukázal, že jeho žaloba je dôvodná a oprávnená. Dôvodnosť žaloby vyplýva z toho, že
žalovaná sa zaviazala titulom pôžičky splácať žalobcovi peňažné prostriedky, ktoré jej poskytol za
spoločné bývanie v Írsku. Podľa jeho názoru tieto skutočnosti potvrdila aj sama žalovaná, lebo si viedla

denník o dlžobách vo vzťahu k žalobcovi. Existenciu pôžičky a jej následné splácanie potvrdzuje aj
úhrada časti dlžnej sumy zo strany žalovanej žalobcovi, spolu vo výške 290,- eur. Čo sa týka pôžičky vo
výške 973,- eur, ktoré žalobca poskytol matke žalovanej, mal za to, že pokiaľ by mu žalovaná neuviedla
bankové údaje matky žalovanej, určite by jej on dobrovoľne nezaslal žiadne finančné prostriedky. Ďalej
poukázal na čestné vyhlásenia zo strany spoločných priateľov strán sporu, ktorí mali potvrdiť existenciu
peňažných dlžôb voči žalobcovi zo strany žalovanej. Ďalej poukázal na výsledky šetrenia žalovaného na

detektore lži, ktoré preukázali, že žalobca v otázkach finančnej podpory a pôžičky neklamal. Čo sa týka
čestných prehlásení svedkov zo strany žalovanej, uviedol, že tieto sú v celom rozsahu zaujaté a na 90
% nepravdivé. Čo sa týka výpisu z bankového účtu žalovanej, uviedol, že tento potvrdzuje skutočnosť,
že žalovaná poslala dvakrát na účet žalobcu finančné čiastky, a to dňa 16.9.2011 sumu 223,- eur a
dňa 29.9.2011 sumu 67,- eur, spolu 290,- eur. Na ostatné označené sumy na bankových výpisoch z

účtu žalovanej uviedol, že nepreukazujú skutočnosť, že by žalovaná platila úhrady spojené s nájomným,
internetom a elektrinou. V prípade úspechu žiadal priznať nárok na náhradu trov konania.

6. Žalobca uviedol, že na podanej žalobe trvá, ako aj na prednese svojho právneho zástupcu, keď mal
za to, že medzi ním a žalovanou išlo o ústne uzavretú zmluvu o pôžičke, keď žalovaná mu sama navrhla

potom ako prišla za ním do Írskej republiky, že žalobca bude platiť nájom a všetky ostatné platby spojené
s užívaním bytu a ona mu bude postupne tieto splácať tak, ako sa zamestná a ako bude mať príjem.
Uviedol, že žalovaná sa riadne nezamestnala, mala iba nepravidelnú a príležitostnú prácu s nízkym
zárobkom a do Írska prišla dňa 14.6.2010 a príležitostnú prácu mala do novembra 2010 a od novembra
2010 asi do začiatku roka 2012 sa zamestnala v jednom obchodnom dome ako upratovačka, mala

stály príjem, ale nesplácala žalobcovi to, na čom sa dohodli. Spoločne prestali žiť od 1.1.2012. V rámci
dokazovania sa pridržiaval toho, čo navrhol jeho právny zástupca a ktoré listinné dôkazy do spisu doložil,
vrátane pretlmočených. Na záver žiadal žalobe v plnom rozsahu vyhovieť.

7. Právna zástupkyňa žalovanej sa k veci ústne nevyjadrila, lebo sa nedostavila ani na jedno z

vytýčenýchpojednávaní,alevyjadrovalasakvecipísomneavjednomztýchtopodanízodňa27.1.2016,
ktoré bolo doručené tunajšiemu súdu 4.2.2016 uviedla, že žalovaná trvá na písomnom vyjadrení zo
dňa 20.9.2013 a navrhuje žalobu zamietnuť v celom rozsahu ako nedôvodnú a zaviazať žalobcu
k náhrade trov konania. Mala za to, že žalobca nepreukázal, že by medzi stranami sporu vznikla
zmluva o pôžičke, ani ústne ani písomne, keďže žalobca neprenechal žalovanej do užívania žiadne

peňažné čiastky, a preto z jeho strany nemohla byť žalovanej poskytnutá žiadna pôžička. Tvrdenie
právneho zástupcu žalobcu uvádzané v zápisnici zo dňa 17.6.2014, že keď niekto s niekým býva v
spoločnej domácnosti, má platiť polovicu nájomného ako pôžičku, nemá žiadnu oporu v zákone. Byt
alebo akúkoľvek inú nehnuteľnosť je možné prenechať do užívania odplatne alebo bezodplatne, a to,
že niekto žije s nájomcom v spoločnej domácnosti nezakladá automaticky právo nájomcu požadovať od

osoby žijúcej v spoločnej domácnosti zaplatenie polovice nájomného. Povinnosť platiť nájomné vzniká
nájomcovi voči prenajímateľovi. Medzi stranami sporu nikdy nevznikol nájomný vzťah a ani nedošlo k
uzavretiu zmluvy o pôžičke. Z opatrnosti sa vyjadrila aj ku skutočnosti, že vznáša námietku premlčania,
ale túto vie konkretizovať až potom, keď žalobca presne uvedie, akým titulom žaluje svoje nároky,
či titulom zaplatenia časti nájomného, vrátenia poskytnutej pôžičky alebo titulom nároku na vrátenie

bezdôvodného obohatenia.

8. Žalovaná uviedla, že so žalobou nesúhlasí, navrhuje ju zamietnuť, nakoľko žalobca veľmi dobre vedel,
v akej finančnej situácii sa nachádza a napriek tomu súhlasil s tým, aby prišla za ním do Írska, pričom on
jej prisľúbil, že jej zabezpečí prácu. Uviedla, že do Írska prišla 14.6.2010 a od tej doby začali spoločne

bývať a definitívne odišla od žalobcu na prelome rokov 2011/2012. Čo sa týka spoločného bývania,
uviedla, že dohoda medzi ňou a žalobcom bola taká, že budú žiť spolu ako druh a družka a ona sa
bude starať o domácnosť a že pokiaľ sa zamestná, bude prispievať na chod domácnosti podľa svojichzárobkových možností. Nesúhlasila s tým, že by sa dohodla so žalobcom na platení nájomného za byt
tak, že by jej on to nájomné poskytol formou pôžičky a že ona by mu to mala splatiť, keď sa zamestná.
Čosatýkanárokuvovýške963,-eur,ktorésiuplatňuježalobcaodžalovanejtiežtitulompôžičky,uviedla,

že nevie o tom, že by žalovaný tieto peniaze poskytol jej matke titulom pôžičky a že by ona mala tieto
peniaze vrátiť v plnej výške. Nemá vedomosti o tom, na aký účel poskytol žalobca tieto peniaze jej matke.
Čo sa týka nároku žalobcu o zaplatenie 3.005,90 eur, ktoré sa malo týkať polovice nájomného za
spoločnébývaniezaobdobieod5.5.2011do31.12.2011,akoajnáhradyzaužívanieelektrinyainternetu,
uviedla, že nebola dohodnutá ústne ani písomne so žalobcom, že by mu mala platiť polovicu z tohto

nároku. Toto isté uviedla aj k zaplateniu nároku žalobcu 2.137,50 eur, ktoré sa týkalo prvého nájomného,
kde spoločne začali bývať ako druh a družka. Uviedla, že v roku 2010 zistila, že má rečovú bariéru a z
tohto dôvodu problémy nájsť si riadnu prácu, pričom toto zistila už po troch mesiacoch ich spoločného
žitia a povedala žalobcovi, že nemá význam, aby tu zostala, lebo si nevie nájsť riadnu prácu, ale podľa
jej názoru žalobca ju presviedčal, že budú žiť spolu naďalej tak, ako dovtedy. Čo sa týka originálu diára,
ktorý predložil žalobca ako dôkaz, že si tam žalovaná viedla poznámky ohľadom platieb, ktoré mala vrátiť

žalobcovi, uviedla, že je pravdou, že si začala viesť takéto poznámky, lebo v tom čase mali problémy
medzi sebou a značila si náklady, ktoré by mali pripadať na ňu. Ďalej predložila súdu kópie výpisov z
jej bankového konta v Írsku, ku ktorým sa vyjadrila tak, že k týmto preukazuje, že zabezpečuje chod
domácnosti z tých peňazí, ktoré mala ona k dispozícii ako svoje. Čo sa týka čestných prehlásení, ktoré
predložil žalobca a ktoré majú preukázať skutočnosť, že títo svedkovia vedeli o dlhoch žalovanej, ku

ktorým sa priznala voči žalobcovi titulom spoločného bývania, uviedla, že si vôbec nepamätá, že by
došlo k nejakému spoločnému stretnutiu s týmito svedkami a žalobcom.
Čo sa týka prác, ktoré vykonávala žalovaná v Írsku v čase, keď bývala so žalobcom v spoločnej
domácnosti, uviedla, že od novembra 2010 pracovala do 9.1.2011 v obchodnom centre ako upratovačka
na základe dohody a potom pracovala aj po tomto období zhruba do marca 2012, ale nie na plný úväzok

a vykonávala rôzne práce. Zo začiatku, keď prišla do Írska, žalovaný jej pomohol získať prácu, a to že
dávala pozor na deti v rodine bez akejkoľvek zmluvy a dostávala na hodinu 5,- eur alebo 4,- eurá a
dávala pozor na deti 2-3 hodiny, aj to nie každý deň. Ako upratovačka mala stanovený pevný hodinový
zárobok, a to 9,50 eur na hodinu. Z týchto peňazí, ktoré zarobila, míňala na chod domácnosti ako
potraviny, drogéria a podobne. Okrem toho uviedla, že stali sa aj situácie, keď vybrala zo svojho účtu

peniaze a dala ich v hotovosti žalobcovi, keď potreboval niečo zaplatiť bežne v obchode. Okrem toho zo
spoločnej domácnosti od žalobcu chcela odísť po 2-3 mesiacoch, keď tam s ním žila, lebo zistila, že jej
žalobca klame, keď úplne náhodou cez internetovú poštu zistila, že si žalobca dopisuje aj s inými ženami
a že ju využíva ako slúžku, aby s ním žila. O tom predložila ako dôkaz do spisu výpis z internetovej
pošty žalobcu. Keď došlo k ostrejším konfliktom medzi ňou a žalobcom a žalovaná chcela odísť na

Slovensko, zrazu zistila, že sa jej stratil občiansky preukaz, lebo ho nemala na obvyklom mieste a neskôr
zistila, že jej žalobca zobral aj platobnú kartu, čím jej spôsobil, že vôbec nemohla odcestovať. Napokon
konflikty medzi nimi sa skončili za pomoci polície v Írsku a vtedy definitívne opustila žalobcu a spoločnú
domácnosť, ktorú dovtedy zdielali.
Čo sa týka dôkazov, žalobkyňa doložila do spisu aj originály výpisov z bankového účtu v Írsku, aj kópie a

pretlmočené listinné dôkazy týkajúce sa trestného oznámenia, ktoré podala na žalobcu kvôli fyzickému
útoku, ktorý na ňu bol spáchaný, potvrdenie o práceneschopnosti od lekára v Írsku, ako aj ďalšie listinné
dôkazy súvisiace s fyzickým útokom a s vydaním hnuteľných vecí žalovanej prostredníctvom polície.

9. Kópiami príkazov k úhrade z čísla listu 6-9 žalobca preukázal, že zaslal finančnú hotovosť v sume

230,- eur, 340,- eur, 350,- eur a 53,- eur na meno S. J. a kópiami výpisov z účtu žalobcu v Írskej republike
preukázal, že vykonával pravidelné mesačné platby titulom nájomného v sume 450,- eur a výpismi z
neskoršieho obdobia, teda od 29.6.2011, že vykonával platby zvýšeného nájomného vo výške 625,- eur,
ďalej platby za dodávku elektriny v sume 88,85 eur mesačne a za internet v sume 60,- eur mesačne.

10.Čestnýmiprehláseniamizčíslalistu29-30žalobcapreukázal,žepánG.T.aO.T.samalizúčastniťna
základe pozvania žalobcu na záhradnom grilovaní, kde mala byť prítomná aj žalovaná a pri rozhovoroch
medzi žalobcom a vyššie citovanými pánmi mal žalobca uviesť pred žalovanou, že čo sa týka platenia
nájomného za byt, kde bývajú spoločne, títo páni pochopili z prejavu žalobcu, že už nevládze sám platiť
toto nájomné a od žalovanej počuli, ktorá mala povedať „že je si plne vedomá toho, koľko C. dlhuje a

tvrdila, že hneď ako si nájde prácu, čo i len na polovičný úväzok, všetko mu zaplatí“.11. Originálom poznámkového bloku žalovanej žalobca preukázal, že si žalovaná robila poznámky o
určitých sumách peňazí, ktoré mala dať žalobcovi mesačne a on tieto považoval za pôžičku a týmto
preukázal dlh žalovanej voči nemu titulom pôžičky.

12. Pretlmočenými dôkazmi predloženými zo strany žalobcu žalobca preukázal: knihou nájomného, že
nájomnú zmluvu mal uzatvorenú žalobca s pánom D. C. ako prenajímateľom, ktorého zastupovala jeho
zástupkyňa D. Q. s tým, že mesačne bol zaviazaný platiť týmto prenajímateľom za nájom ubytovania
625,- eur, vždy k 5. dňu v mesiaci vopred, rezidenčnou nájomnou zmluvou žalobca preukázal, že takýto

typ nájomnej zmluvy má uzavretý s prenajímateľom, kde sú podrobne rozvedené náležitosti takejto
zmluvy. V tejto zmluve je jednoznačne uvedené, že prenajímateľom je pán D. C. a nájomcom je žalobca
a nikto iný. Zmluva bola podpísaná za prítomnosti aj žalovanej.

13. Správou z vyšetrenia na detektore lži, ktorú predložil právny zástupca žalobcu, preukázal, že
25.1.2016 žalobca bol vyšetrený na PC polygrafe (detektore lži Lx 5000-SW) v spore o dlžobu, kde

žalobca uviedol, že finančne podporil žalovanú po jej príchode do Írska a to tak, že jej požičal peniaze
na jazykový kurz, stravu, ubytovanie, nájomné a internet. V čase priameho testovania na detektore lži
boli žalobcovi položené tri otázky, na ktoré odpovedal otázkou nie. Na strane druhej tohto dôkazu je
uvedené, že celkové dosiahnuté skóre v teste: + 32 znamená, že žalobca hovoril pravdu odpovedajúc
na všetky tri kladené otázky. Zároveň je uvedené, že polygrafické vyšetrenie bolo vykonané v súlade s

presnými požiadavkami a štandardami Medzinárodnej ligy polygrafológov.

14. Výpisom internetovej pošty žalobcu, ktorú si preniesla žalovaná do svojej internetovej pošty
preukázala, že žalobca komunikoval počas spolužitia so žalovanou aj s inými ženami, s ktorými viedol
rozhovory intímneho charakteru a žalovaná to vyhodnotila, že zo strany žalobcu ide o neveru voči nej.

15. Originálmi výpisov z účtu žalovanej žalovaná preukázala, že prispievala na chod spoločnej
domácnosti, keď bývala so žalobcom v druhovskom pomere a vykonávala platby v obchodoch pri
rôznych nákupoch súvisiacich s chodom domácnosti.

16. Pretlmočenými listinnými dôkazmi, ktoré predložila do spisu žalovaná preukázala: trestným
oznámením, že takéto podala na žalobcu dňa 3.1.2012 pre trestné činy obmedzovania osobnej
slobody, fyzické útoky, ohrozovanie na živote, emocionálne vydieranie, zastrašovanie, zadržiavanie
osobných dokumentov a majetku, psychický nátlak a ponižovanie, sex pod nátlakom, verbálne urážky,
prenasledovanie a obťažovanie, potvrdením zo dňa 3.1.2012, že je práceneschopná od 3.1.2012 do

7.1.2012 kvôli poraneniam mäkkých tkanív pravého ramena, bedrá a tváre, toto potvrdenie vystavila
lekárka Dr. Linda Norton, potvrdením právnych zástupcov, rodinného práva Okresného súdu Naasa z
13.2.2012, že sa na ňu obrátili z dôvodu, že kontaktovali žalobcu, ktorý je informovaný o tom, že si
žalovaná príde vyzdvihnúť svoje veci v sobotu 18.2.2012 o 11.00 hod. a že sa žalobca zaviazal v zmysle
príkazu súdu na zdržanie sa násilia a súhlasil s tým, aby v ten deň žalovaná prišla pre svoje veci.

17. Čestnými prehláseniami o pravdivosti údajov z čísla listu 211-215 žalovaná preukázala výpoveďami
K. T. a C. T., manželov, opis nezhôd medzi stranami sporu, ktoré vyústili až do fyzického útoku zo strany
žalobcu na žalovanú a títo manželia mali byť prítomní v byte, keď sa tento incident odohral a podrobne
ho opisujú ako aj správanie sa žalobcu.

18. Podľa ustanovenia § 657 OZ, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

19. Podľa ustanovenia § 100 odsek 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone

ustanovenej (§101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

20. Podľa ustanovenia § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba
je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

21. Podľa ustanovenia § 517 odsek 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinnýplatiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

22. Na základe rozsiahle vykonaného dokazovania a podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení
mal súd za to, že je potrebné žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Žalobca sa podanou žalobou domáha
od žalovanej zaplatenia sumy 6.116,40 eur s príslušenstvom, ako nárok zo zmluvy o pôžičke, podľa
tvrdenia žalobcu, ktorú si mal dohodnúť so žalovanou ústne po tom, ako zavolal žalovanú do Írska, aby
spoločne žili a bývali s tým, že žalovaná bude platiť polovicu nákladov spojených s bývaním, nájomné,

spotrebu elektriny a internetu. Žalovaná všetky tieto skutočnosti týkajúce sa poskytnutia pôžičky poprela
a považovala ich za nepreukázané a navrhovala žalobu zamietnuť.

23. Z predložených dôkazov, ktoré žalobca v tomto konaní preukázal jednoznačne bolo súdu
preukázané, že rezidenčnú nájomnú zmluvu mal žalobca uzatvorenú s prenajímateľom, občanom Írskej
republiky, kde bol zaviazaný, že má mesačne platiť nájom vždy k 5. dňu v mesiaci vo výše 625,- eur.

Jednalo sa o druhý byt, v ktorom spoločne býval žalobca so žalovanou, čo sa týka prvého bytu, kde býval
žalobca aj s inými nájomcami, k tejto nevedel preukázať platnú zmluvu, iba výpismi zo svojho bankového
účtu preukázal, že za ten byt mesačne platil nájom vo výške 450,- eur. Žalovaná nebola nájomcom
predmetných bytov, čo vyplýva najmä z rezidenčnej nájomnej zmluvy, kde bola prítomná iba pri podpise
tejto zmluvy a z ktorej jednoznačne vyplýva, že nájomcom bol iba žalobca. Žalobca nepreukázal žiadny

hodnoverný dôkaz o tom, že so žalovanou uzatvoril zmluvu o pôžičke, či už ústnu alebo písomnú,
podľa ktorej sa žalovaná mala zaviazať žalobcovi, že mu zaplatí polovicu nákladov spojených s bývaním
resp., že mu to bude splácať splátkami a že tieto náklady jej žalobca poskytuje titulom pôžičky. Podľa
ustanovenia § 657 OZ jednoznačne zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu, najmä peniaze, žalobca nepreukázal, že by prenechal žalovanej do užívania žiadne peňažné

čiastky. Preto súd všetky dôkazy, ktoré žalobca produkoval a do spisu doložil vyhodnotil tak, že žalovanej
nemohla byť poskytnutá žiadna pôžička. Tvrdenia žalobcu v tom smere, že keď niekto s niekým býva v
spoločnej domácnosti a má za to platiť polovicu nájomného ako pôžičku, nemá žiadnu oporu v zákone.
Žalobca nepreukázal v tomto smere, že by so žalovanou uzatvoril podnájomnú zmluvu, podľa ktorej by
bola žalovaná zaviazaná platiť mu polovicu nájomného za bývanie v byte. Žalobca nepoprel skutočnosť,

že sa zoznámil so žalovanou cez internet a že si ju zavolal do Írska, kde žije a pracuje, aby spoločne
bývali, pričom však vedel o finančnej situácii žalovanej, ktorá je bez práce, bez príjmu a bez jazykových
znalostí. Sám sa zaviazal, že jej zabezpečí prácu, aby mala príjem. Čestnými prehláseniami pánov T. a
T. nepreukázal žalobca žiadne skutočnosti, ktoré by mali svedčiť tomu, že medzi stranami sporu došlo k
uzavretiu zmluvy o pôžičke, podľa ktorej by mala žalovaná platiť polovicu nájomného žalobcovi za to, že

u neho býva. Tieto čestné prehlásenia súd vyhodnotil ako nedôveryhodné dôkazy, pretože nie sú úradne
ani notársky overené, teda takéto mohol spísať aj on, aj hocikto iný. Tieto skutočnosti, ktoré sú uvedené
v čestných prehláseniach sa nijako nepotvrdili, dokonca žalovaná uviedla, že vôbec si nepamätá, že
by s takýmito pánmi bola v kontakte za prítomnosti žalobcu pri záhradnom grilovaní, preto ich súd
vo veci ani nevypočul ako svedkov. Čo sa týka ďalších dôkazov, ktoré žalobca predložil, a to kópiami

výpisov z jeho účtu v Írskej republike, tieto súd vyhodnotil tak, že platil pravidelne nájomné, ku ktorému
sa zaviazal jednak podľa rezidenčnej nájomnej zmluvy, ako aj predchádzajúcej nájomnej zmluvy, ktorú
nepredložil a podľa ktorej platil nájom vo výške 450,- eur mesačne. Tieto výpisy nepotvrdzujú podmienky
pre poskytnutie zmluvy o pôžičke.

24. Čo sa týka finančných čiastok, ktoré poskytol žalobca matke žalovanej vo výške 973,- eur, v tomto
smere žalobca okrem výpisov zo svojho účtu, že odoslal pani S. J. finančné čiastky, nepreukázal žiadny
iný dôkaz, ktorý by svedčil tomu, že tieto peniaze žiada vrátiť od žalovanej titulom poskytnutej pôžičky.
Bolo jeho vecou, prečo tieto peniaze zaslal na účet pani J., ale v tomto smere absolútne žiadny dôkaz
evokujúci poskytnutiu pôžičky nebol vykonaný a neexistuje, preto ho súd vyhodnotil tak, že ani tento

nárok žalobcu nie je preukázaný.

25. Strany sporu preukázali v tomto konaní, že v Írsku žili v druhovskom pomere a že žalovaná mala len
príležitostné práce s nízkym zárobkom, o ktorých skutočnostiach žalobca vedel. Žalovaná preukázala,
že z tohto dôvodu ona mala záujem opustiť Írsku republiku, keďže sa tu nevie uplatniť, ale žalobca jej

v tomto zabránil pre nezhody a konflikty, ktoré vznikli medzi nimi pre podozrenie z nevery zo strany
žalovanej, keď na určitú dobu prerušili spolužitie a potom ho obnovili a práve po obnovení spolužitia
došlo až k takým konfliktom, ktoré vyústili do fyzického útoku zo strany žalobcu voči žalovanej, o
čom svedčia pretlmočené listiny predložené žalovanou, keď bola privolaná polícia a iba jej zásahommohla opustiť byt, v ktorom bývala spoločne so žalobcom žalovaná a iba na príkaz súdu jej žalobca
vydal doklady, ako občiansky preukaz a kreditnú kartu, bez ktorých nemohla opustiť Írsku republiku.
Týmto žalovaná preukázala, že žalobca jej úmyselne zadržal občiansky preukaz a kreditnú kartu, aby

nemohla opustiť republiku, keďže to nie je možné bez dokladu totožnosti a bez finančných prostriedkov a
čestné prehlásenia manželov T., ktoré na dôkaz do spisu doložila žalovaná, tieto súd tiež vyhodnotil ako
nedôveryhodné, pretože jedná sa o čestné prehlásenia sestry žalovanej a švagra, z čoho je jednoznačne
možnévyvodiť,žetietosúspísanévprospechžalovanej,apretoajkeďžalovanáichnavrhlavypočuťako
svedkov, ich súd nevypočul, lebo to nepovažoval za podstatné, najmä potom, ako sa ani po odročenom

pojednávaní nedostavili, keďže ich účasť mala zabezpečiť samotná žalovaná a žiadnym spôsobom sa
neospravedlnili.

26. Bez ohľadu na predložené čestné prehlásenia manželov T. zo strany žalovanej, ako aj čestných
prehlásení predložených žalobcom pánom T. a T., žalobca dôkazné bremeno v tomto konaní nezvládol,
lebo bez pochyby nepreukázal základnú vec podľa ustanovenia § 657 OZ, že by žalobca prenechal

žalovanej peniaze do užívania a že by sa žalovaná zaviazala poskytnutú pôžičku vrátiť a splatiť. Predsa
byt,aleboakúkoľveknehnuteľnosťjemožnéprenechaťdoužívaniaodplatnealebobezodplatne.Vtomto
smere zo strany žalobcu nebol preukázaný dôkaz, že by existovala medzi stranami sporu nájomná alebo
podnájomná zmluva ohľadom bývania. Žalobca nepreukázal, že by medzi ním a žalovanou niekedy
vznikol nájomný vzťah, ale ani že by medzi nimi bola uzatvorená zmluva o pôžičke. Jednoznačne

bolo preukázané, že v rozhodnom období strany sporu žili v spoločnej domácnosti ako druh a družka,
pričom žalovaná preukázala z výpisov zo svojho účtu v Írskej republike, že sa podielala na chode
domácnosti, keď kupovala veci potrebné a platila pri týchto nákupoch kreditnou kartou a tieto veci
spoločne spotrebovali a použili na spoločné žitie.

27. Čo sa týka dôkazu, ktorý predložil žalobca vykonaný na detektore lži, jednak súd neuložil ani jednej
strane sporu, aby boli vyšetrení na detektore lži, ani súd neuviedol otázky, na ktoré majú odpovedať,
napriek tomu žalobca sa dobrovoľne takémuto výsluchu podrobil a uviedol otázky, ktoré on považoval
za podstatné a ktoré budú vyhodnotené v jeho prospech, preto tento dôkaz súd nepovažoval za
dôveryhodný, pretože súd sa nezúčastnil osobne takéhoto výsluchu, teda nevidel, že sa ho zúčastnil

žalobca, že bol napojený na tento detektor lži, že mu boli kladené otázky podľa „Reportu“, že by súd bol
prítomný pri odpovediach, ktoré žalobca učinil. Z týchto dôvodov mal za to, ako keby tento dôkaz ani
vykonaný nebol. Právny zástupca žalobcu žiadal, aby súd uložil aj žalovanej, aby sa podrobila takémuto
vyšetreniu na detektore lži, aj otázky mal na žalovanú v tomto smere, avšak súd nie je povinný, lebo
z ničoho mu to nevyplýva, najmä nie z Civilného sporového poriadku, aby nariadil žalovanej vykonať

takýto dôkaz. Predsa strana sporu podľa ustanovení Civilného sporového poriadku má dôkazy predložiť
tak, aby bolo možné z nich vyvodiť hodnovernosť a dôvodnosť dôkazu v súlade s ustanoveniami § 185
a nasl. C.S.P., § 204 a § 205.

28. Čo sa týka dôkazu, a to originálu poznámkového bloku, ktorý si dovolil žalobca zobrať žalovanej bez

jej vedomia, nepreukazuje skutočnosť, že by žalovaná mala titulom pôžičky žalobcovi vrátiť žalovanú
sumu. Súd tento dôkaz vyhodnotil tak, že ide o osobné poznámky žalovanej, a to že si tam písala určité
sumy za mesiace, nesvedčí o tom, že tieto mala zaplatiť žalobcovi titulom poskytnutej pôžičky, ale skôr,
ževznikliurčiténáklady,alezničohonevyplývaztohtodiáru,žetietonákladynapríkladvzniklizabývanie
v Írskej republike.

29. Čo sa týka vznesenej námietky premlčania z dôvodu opatrnosti zo strany právnej zástupkyni
žalovanej, túto súd vyhodnotil ako nedôvodnú, pretože právny titul žalobca hneď uviedol na prvom
pojednávaní po otvorení pojednávania, že sa jedná o nárok z titulu pôžičky, a preto pre tento nárok platí
všeobecne podľa ustanovenia § 101 OZ premlčacia doba trojročná, ktorá plynie odo dňa, keď sa právo

mohlo vykonať po prvý raz, to znamená, že žalobca podal žalobu dňa 1.3.2013, táto bola doručená
tunajšiemu súdu 12.3.2013 a žalovaná odcestovala z Írskej republiky na prelome rokov 2011-2012, čiže
najskôr nárok žalobcu pokiaľ by bol aj opodstatnený, by mohol vzniknúť 1.1.2012, teda žalobcom bola
podaná žaloba v tomto smere v lehote zákonom stanovenej, a teda nárok žalobcu nie je premlčaný.

30. Z vyššie uvedených dôvodov a vykonaného dokazovania mal súd za to, že žalobcovi nevznikol
nárok voči odporkyni domáhať sa zaplatenia pôžičky vo výške žalovanej sumy, teda za všetky nároky,
ktoré si žalobca uplatnil (973,- eur + 2.137,50 eur + 3.005,90 eur), pretože nepreukázal, že by žalovanej
prenechal veci určené podľa druhu, najmä peniaze a keďže žalobca neprenechal žalovanej do užívaniažiadne peňažné čiastky, zo strany žalobcu tak nemohla byť žalovanej poskytnutá žiadna pôžička. To,
že spoločne bývali ako druh a družka v Írsku, nie je dôkaz o tom, že by žalovaná mala byť zaviazaná k
zaplateniu pôžičky polovice nákladov spojených s bývaním. V tomto smere žalobca nepreukázal žiadne

hodnoverné dôkazy, to znamená žiadnu nájomnú, podnájomnú zmluvu, ale ani zmluvu o pôžičke. Preto
bolo potrebné žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

31. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 C.S.P. a priznal ich žalovanej v rozsahu 100 %,
ktorá bola v konaní úspešná podľa § 262 odsek 1 C.S.P. a o výške náhrady trov konania rozhodne súd

samostatným uznesením podľa ustanovenia § 262 odsek 2 C.S.P.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.