Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 3. október 2017

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 6C/249/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115214838
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2017:5115214838.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudcom Mgr. Andrejom Kekelym v právnej veci žalobcu: D. H., F..

XX.XX.XXXX, Q. T. XXX XX C. XXX, Š.Q. Z. J., právne zastúpený Advokátskou kanceláriou VARMUS s.
r. o., so sídlom Palárikova 83, 022 01 Čadca, IČO: 36 863 203, proti žalovanej: L. G., F.. XX.XX.XXXX, Q.
T. P. F. E., Š. Z. J., právne zastúpená JUDr. Štefániou Harciníkovou, advokátkou so sídlom Saleziánska
4, 010 01 Žilina, IČO: 42 386 811, o zaplatenie bezdôvodného obohatenia 2.417,99 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalobu o zaplatenie sumy 2.417,99 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy
2.417,99 eur od 25.04.2015 do zaplatenia zamieta.

Žalovanej proti žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 11.05.2015 podanou na Okresnom súde Žilina dňa 13.05.2015 sa žalobca proti
žalovanej domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by bola žalovaná zaviazaná zaplatiť mu sumu 2.417,99
eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,05 % ročne od 25.04.2015 do zaplatenia a nahradiť mu
trovy konania.
2.Žalobužalobcaodôvodniltým,žejevýlučnýmvlastníkombytuč.XXXnaX.p.vovchodeč.Xobytného
domu súp. č. XXXX, k. ú. P. F. E., evidovaného na LV č. XXXX. Vlastníctvo k tomuto bytu nadobudol
na dobrovoľnej dražbe dňa 16.02.2011 udelením príklepu licitátorom a zaplatením najvyššieho podania,

o čom bola spísaná dňa 16.02.2011 JUDr. Ľudmilou Chodelkovou, notárom, notárska zápisnica č.
Nz 5393/2011. Po nadobudnutí vlastníckeho práva k predmetnému bytu nemá možnosť tento užívať,
nakoľko žalovaná sa odmieta z bytu dobrovoľne vysťahovať a tento mu odovzdať do užívania. Žalovaná
na Okresnom súde Žilina napadla platnosť uvedenej dobrovoľnej dražby, pričom konanie sa vedie pod
spis. zn. 25C/70/2011. Okrem toho, že mu odmieta umožniť užívanie predmetného bytu, odmieta mu
aj platiť akékoľvek úhrady spojené s užívaním tohto bytu, a to platby do fondu opráv a za služby, ktoré
sú do bytu dodávané za účelom jeho užívania. Všetky náhrady do fondu opráv a za služby spojené s

užívaním tohto bytu je nútený tak platiť on, pričom žalovaná sa odmieta na ich úhradách dobrovoľne
podieľať. Žalobca ďalej uviedol, že správcovi bytu zaplatil za obdobie od apríla 2013 do decembra 2013
čiastku 1.189,27 eur, za obdobie od januára 2014 do decembra 2014 čiastku 1.112,20 eur a za obdobie
od januára 2015 do apríla 2015 čiastku 317,40 eur. Spolu tak zaplatil sumu 2.618,87 eur, pričom mu za
obdobie od 01.01.2013 do 31.12.2013 vznikol preplatok na uskutočnených platbách vo výške 200,88
eur. Žalobca konštatujúc, že žalovaná užíva predmetný byt bez právneho dôvodu a odmieta zaužívanie
bytu jemu alebo správcovi bytu platiť úhrady za plnenia spojené s jeho užívaním, mal za to, že žalovanej

týmto vzniká bezdôvodné obohatenie. Žalobca tak zhrnul, že žalovaná predmetný byt užíva, odmieta
mu ho dobrovoľne vydať a zároveň odmieta platiť úhrady spojené s užívaním bytu. Pokiaľ teda žalovaná
neuznáva jeho vlastnícke právo k bytu (súdnu cestou uplatňuje neplatnosť dražby a tvrdí, že je platnou
nájomníčkou bytu) má povinnosť platiť správcovi bytu úhrady spojené s užívaním predmetného bytu a dofondu opráv. Pokiaľ tieto platby za žalovanú platí on, vzniká na strane žalovanej bezdôvodné obohatenie.
Za obdobie od apríla 2013 do apríla 2015 zaplatil za žalovanú čiastku 2.417,99 eur, ktorú mu žalovaná
odmieta dobrovoľne zaplatiť.

3. Súd žalobe v celom rozsahu vyhovel platobným rozkazom č. k. 6C/249/2015-30 zo dňa 16.06.2015.
Vzhľadom k tomu, že žalovaná podala proti platobnému rozkazu v zákonnej lehote odpor podaním zo
dňa 06.07.2015, došlo v zmysle ust. § 174 ods. 2 O.s.p. ex lege k zrušeniu platobného rozkazu.
4. V podanom odpore proti platobnému rozkazu žalovaná považovala žalobou uplatnené nároky za
výrazne pochybné a nedôvodné. Žalovaná namietala, že platobný rozkaz bol vydaný na základe žaloby,

ktorá obsahuje sčasti nepravdivé a sčasti zavádzajúce skutkové okolnosti tejto veci. Jej a jej manželovi
bol predmetný byt odovzdaný bývalým zamestnávateľom (ZVL Kysucké Nové Mesto, n. p.) do užívania
na základe dohody o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 18. 10. 1979. Odvtedy spolu so svojou rodinou
užíva predmetný byt. V čase podania odporu proti platobnému rozkazu jej právo užívať predmetný
byt priznávalo právoplatné uznesenie Okresného súdu Žilina č. k. 33C/16/2011-95 zo dňa 12.05.2011,
ktorým súd rozhodol o povinnosti žalobcu strpieť jej užívacie právo k predmetnému bytu, a to až do 15

dní od vykonateľnosti rozhodnutia vo veci vedenej na Okresnom súde Žilina pod spis. zn. 25C/70/2011, v
ktoromkonanísadomáhaneplatnostiprávnychúkonov,ktorýmibolpredmetnýbytvrozporesozákonom
č. 182/1993 Z. z. prevedený do vlastníctva tretím osobám a domáha sa aj neplatnosti dražby, ktorou
žalobca nadobudol predmetný byt.
5. Žalovaná v ďalšom s dôrazom odmietala tvrdenie žalobcu o tom, že nemá záujem platiť úhrady za

plnenia spojené s užívaním bytu. Pravdou je, že viackrát osobne i písomne požiadala správcu bytového
domu - spoločnosť Kysuca, s. r. o., so sídlom Matice slovenskej 620, Kysucké Nové Mesto, o určenie
platieb, ktoré má uhrádzať za užívanie predmetného bytu a za plnenia spojené s jeho užívaním. Správca
bytového domu č. XXXX jej žiadostiam nevyhovel s odôvodnením, že tieto platby je povinný platiť
vlastník bytu. Žalobca ako vlastník bytu, nerešpektujúc jej užívacie právo k predmetnému bytu, jej nikdy

neoznámil výšku platieb za služby spojené s užívaním predmetného bytu, ktoré od nej požaduje zaplatiť.
Namiesto toho sa aktívne, najmä podávaním žalôb proti nej o náhradu platieb za byt, ako aj odpojením
predmetného bytu od dodávok tepla a vody do bytu, usiluje o to, aby ju donútil vysťahovať sa z tohto
bytu. Dodáva, že o výške platieb za byt, ktoré sú predmetom prebiehajúceho konania, sa dozvedela až z
podanej žaloby, ktorá jej bola doručená spolu s platobným rozkazom, a preto namieta aj neoprávnenosť

požadovaných úrokov z omeškania zo sumy 2.417,99 Eur, ktoré si uplatňuje žalobca od 25.04.2015.
Ďalej žalovaná uviedla, že nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré požaduje žalobca vydať,
zahŕňa aj platby do fondu opráv a údržby bytového domu a vchodu a poplatky za správu bytového domu
platené správcovi prípadne aj odmenu zástupcovi vlastníkov bytov v dome. Namieta tak oprávnenosť
nároku žalobcu na náhradu za uvedené platby, pretože sa domnieva, že platby do fondu údržby a

opráv a poplatky za správu domu je povinný znášať vlastník predmetného bytu, ktorým je žalobca. Tieto
poplatky nepredstavujú platby za plnenia spojené s užívaním bytu, ale sú to poplatky na udržiavanie a
za spravovanie žalobcovho majetku. Medzi ňou a žalobcom neexistuje žiadna dohoda či zmluvný vzťah,
z ktorého by jej vyplývala povinnosť uhrádzať žalobcovi platby do fondu údržby a opráv a poplatky za
správu domu. Rovnako uvedená povinnosť nájomcovi, resp. užívateľovi bytu nevyplýva zo žiadneho

právneho predpisu. Nárok uplatnený žalobcom zahŕňa aj platby za plnenia spojené s užívaním bytu,
najmä platby za dodávky tepla do bytu (vykurovanie), za teplo na ohrev vody, vodné a stočné teplej
vody, vodné a stočné studenej vody. Nárok na náhradu platieb za tieto plnenia spojené s užívaním bytu
považuje za absolútne nedôvodný, pretože v žalovanom období nebolo do daného bytu dodávané teplo,
teplá a ani studená voda. Žalobca dňa 21.12.2012 odpojil predmetný byt od dodávok uvedených energií

tak, že v byte č. XXX v bytovom dome súp. č. XXXX vo vlastníctve S. P., ktorý byt sa nachádza pod
bytom č. XXX (vo vlastníctve žalobcu), prerezal potrubie dodávajúce energie do bytu č. 120 užívaného
ňou. Uvedené neoprávnené konanie bolo aj predmetom šetrenia policajného orgánu (uznesenie OR PZ
SR Čadca ČVS: ORP-223/KM- CA-2013 zo dňa 15.03.2013). V konaní vedenom na Okresnom súde
Žilina pod spis. zn. 13C/118/2013 sa domáhala, aby žalobcovi bola uložená povinnosť poskytnúť plnenia

spojené s užívaním bytu, najmä zabezpečiť do predmetného bytu dodávku tepla, teplej a studenej
vody. Napriek tomu, že Okresný súd Žilina uznesením č. k. 13C/118/2013-77 zo dňa 08.04.2014 uložil
žalobcovi povinnosť zabezpečiť do daného bytu dodávanie energií a táto povinnosť bola vymáhaná aj
v exekúcii vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jánom Gavurom (L. XX/XXXX), žalobca obnovil dodávky
týchto plnení až dňa 02.03.2015 (t. j. deň pred pojednávaním vo veci spis. zn. 13C/118/2013, ktoré bolo

určené na deň 03.03.2015). Napokon žalovaná namietala, že z prehľadu pohybov na bankovom účte
žalobcu za obdobie od 25.04.2013 do 27.04.2015 vyhotoveného Tatra bankou, a.s. , vyplýva, že dňa
25.04.2013 bola zaplatená suma 131,87 eur na účet príjemcu (pravdepodobne správcovi - Kysuca s.
r.o.). Nárok na vydanie tejto sumy uplatnil žalobca na súde až dňa 13.05.2015. S poukazom na tútoskutočnosťasodkazomnaznenieust.§107ods.1Občianskehozákonníkažalovanávznieslanámietku
premlčania žalovaného nároku v rozsahu platieb, ktoré platil žalobca pred podaním žaloby na súd (v
rozsahu čiastky 131,87 eur). Žalovaná tak žiadala žalobu zamietnuť v celom rozsahu a zaviazať žalobcu

nahradiť jej trovy konania.
6. Súd vec prejednal a vo veci rozhodol na pojednávaní dňa 03.10.2017 v prítomnosti žalovanej a
právnych zástupcov strán sporu a v neprítomnosti žalobcu, ktorý ospravedlnil svoju neprítomnosť na
pojednávaní prostredníctvom svojho právneho zástupcu a súhlasil s vykonaním pojednávania aj vo
svojej neprítomnosti.

7. Možno konštatovať, že žalobca na pojednávaní zásadne zotrval na svojej argumentácii uvedenej v
už podanej žalobe.
8. Žalovaná na pojednávaní nad rozsah svojho podania zo dňa 06.07.2015 na pojednávaní už
nerozporovala tvrdenie žalobcu, že žalobca bol v žalovanom období od apríla 2013 do apríla 2015
namietala, že jej a jej manželovi vzniklo na základe dohody o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa
18.10.1979 právo spoločného užívania bytu manželmi, ktoré sa od 01.01.1992 transformovalo na

spoločný nájom bytu manželmi v zmysle ust. § 871 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Po smrti jej manžela
sa výlučným nájomcom tohto bytu stala ona. Z tohto žalovaná vyvodzovala, že predmetný byt neužíva
bez právneho dôvodu. Pokiaľ žalobca tvrdí, že odmietala platiť alebo odmieta platiť úhrady za byt, tak
toto tiež nie je pravdou, pretože sama sa viackrát dožadovala u správcu predmetného bytového domu,
aby jej oznámil platby, ktoré má platiť za byt, čo tento odmietol. Žalobca jej doteraz neoznámil, aké

nájomnépožadujeaaképlatbyzabytmáplatiť.Pokiaľsatýkatvrdeniažalobcu,žeplatbyzabytuhrádzal
správcovi predmetného bytového domu za obdobie od mesiaca apríl 2013 do mesiaca apríl 2015 a že
tieto platby predstavujú spolu žalovanú sumu 2.417,99 eur a o túto sumu sa ona obohatila, pretože
jej obohatenie vzniklo z toho dôvodu, že plnil za ňu tieto platby napriek tomu, že bolo jej povinnosťou
tieto platby správcovi bytového domu uhrádzať, žalovaná namietala, že úhrady za plnenia spojené s

užívaním bytu, ktoré platil žalobca správcovi bytového domu je povinný platiť vlastník predmetného bytu,
čo vyplýva z ust. § 10 zákona č. 182/1993 Z. z.
9. Súd tak vyvodil z listinných dôkazov produkovaných stranami sporu nasledovné skutkové zistenia,
pričomsúčasneprisvojomrozhodnutívychádzalajzoskutkovýchtvrdenístránsporu,ktorédruhástrana
sporu nepoprela (§ 151 ods. 1 CSP).

10. Podľa čiastočného výpisu z katastra nehnuteľností z LV č. XXXX vedeného pre k. ú. P. F. E.
zo dňa 27.04.2015 (dôkaz predložený žalobcom na č. l. 8 spisu) bol žalobca ku dňu vydania výpisu
evidovaný v katastri nehnuteľností ako výlučný vlastník bytu č. XXX na X. p. vo vchode č. X bytového
domu súp. č. XXXX stojaceho na pozemku parcela P.-B. Č.. XXXX/X a k tomuto bytu prislúchajúceho
spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu súp. č.

XXXX o veľkosti 7225/408653 (ďalej len ako „predmetný byt“), a to na základe nadobúdacieho titulu:
osvedčenie o dražbe č. NZ 5393/2011 pod položkou výkazu zmien č. 267/11. (podľa notárskej zápisnice
vyhotovenejJUDr.ĽudmilouChodelkouvou,notárkoudňa16.02.2011N161/2011,NZ5393/2011,NCRls
5574/2011 osvedčujúcej dobrovoľnú dražbu žalobca vydražil predmetný byt dňa 16.02.2011; dôkaz
predložený žalobcom na č. l. 10 spisu)

11. Podľa výpisu pohybov na bankovom účte žalobcu vedenom v Tatra banke, a. s. č. XXXXXXXXXX
(dôkaz predložený žalobcom na č. l. 19 spisu), žalobca uhradil na bankový účet č. XXXXXXXXXX/XXXX:
dňa 25.04.2013 sumu 131,87 eur, dňa 24.05.2013 sumu 151,87 eur, dňa 25.06.2013 sumu 151,87 eur,
dňa 26.07.2013 sumu 151,87 eur, dňa 25.08.2013 sumu 151,87 eur, dňa 24.09.2013 sumu 151,87 eur,
dňa 25.10.2013 sumu 99,35 eur, dňa 25.11.2013 sumu 99,35 eur, dňa 23.12.2013 sumu 99,35 eur,

dňa 27.01.2014 sumu 99,35 eur, dňa 25.02.2014 sumu 99,35 eur, dňa 27.03.2014 sumu 99,35 eur,
dňa 25.04.2014 sumu 99,35 eur, dňa 23.05.2014 sumu 99,35 eur, dňa 25.06.2014 sumu 99,35 eur,
dňa 25.07.2014 sumu 99,35 eur, dňa 25.08.2014 sumu 99,35 eur, dňa 25.09.2014 sumu 79,35 eur,
dňa 24.10.2014 sumu 79,35 eur, dňa 27.11.2014 sumu 79,35 eur, dňa 22.12.2014 sumu 79,35 eur,
dňa 23.01.2015 sumu 79,35 eur, dňa 26.02.2015 sumu 79,35 eur, dňa 25.03.2015 sumu 79,35 eur a

dňa 24.04.2015 sumu 79,35 eur. Súd považoval medzi stranami sporu za nesporné skutkové tvrdenie
žalobcu, že bankový účet č. XXXXXXXXXX/XXXX je účtom správcu bytového domu súp. č. XXXX, k.
ú. P. F. E..
12. Kysuca, s. r. o. vystavila žalobcovi dňa 06.05.2014 vyúčtovanie úhrad za plnenia spojené s užívaním
predmetného bytu za rok 2013 (dôkaz predložený žalobcom na č. l. 21 spisu), v zmysle ktorého vznikol

žalobcovi preplatok na zaplatených zálohových platbách za plnenia spojené s užívaním tohto bytu,
preddavkov do fondu údržby a opráv bytového domu a vchodu (vo vyúčtovanej skutočnej výške 509,16
eurzodpovedajúcejpreddavkom)azasprávubytovéhodomu(vovyúčtovanejskutočnejvýške74,58eur
zodpovedajúcej preddavkom) v sume 282,35 eur (ako rozdiel medzi zaplatenými zálohovými platbami vcelkovej výške 1.666,35 eur a skutočnými nákladmi vo výške 1.384,- eur a poplatkom za vyúčtovanie vo
výške 1,60 eur), pričom z tohto vyúčtovania vyplýva, že žalobcovi bol správcom zúčtovaný tiež poplatok
za vyúčtovanie vo výške 1,60 eur. Ďalej bol vo vyúčtovaní zúčtovaný stav konta žalobcu za rok 2013 k

31.03.2014 vo forme nedoplatku v sume 81,47 eur, pričom tak zostatok k vráteniu žalobcovi bol podľa
vyúčtovania vo výške 200,88 eur.
13. Súd považoval medzi stranami sporu za nesporné skutkové tvrdenie žalovanej, že v období od
21.12.2012 do 02.03.2015 bol predmetný byt odpojený od dodávok tepla, teplej a studenej vody.
14. Pokiaľ ide o stranami sporu produkované ďalšie listinné dôkazy, súd sa týmito listinami v odôvodnení

tohto rozsudku nezaoberal z ďalej uvedených dôvodov tohto rozhodnutia vo veci.
15. Podľa ust. § 451 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) v znení zákona č.
509/1991Zb.účinnomod01.01.1992,ktosanaúkorinéhobezdôvodneobohatí,musíobohatenievydať.
16. Podľa ust. § 451 ods. 2 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, bezdôvodným
obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného
právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný

z nepoctivých zdrojov.
17.Podľaust.§454OZvznenízákonač.509/1991Zb.účinnomod01.01.1992,bezdôvodnesaobohatil
aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.
18.Podľaust.§456OZvznenízákonač.509/1991Zb.účinnomod01.01.1992,predmetbezdôvodného
obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť,

musí sa vydať štátu.
19. Podľa ust. § 458 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, musí sa
vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že
obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
20.Podľaust.čl.8ZákladnýchprincípovCSP,stranysporusúpovinnéoznačiťskutkovétvrdeniadôležité

pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti
a podľa pokynov súdu.
21. Podľa ust. § 216 ods. 1 CSP, súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu.
22. Podľa ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

23. Z vyššie cit. ust. § 216 ods. 1 CSP vyplýva, že súd je pri rozhodovaní viazaný žalobným návrhom.
Z uvedeného tak vyplýva, že súd nemôže priznať žalobcovi viac, ako požadoval v žalobnom návrhu,
avšak nemôže mu priznať ani niečo iné, než požadoval (teda žalovanému nemôže uložiť inú ako
žalobcom navrhovanú povinnosť), alebo nemôže žalobcovi priznať síce požadované plnenie, avšak z
iného skutkového základu, ako bol žalobcom vymedzený. Zároveň súd poukazuje na znenie cit. ust. čl.

8 Základných princípov CSP, teda na to, že žalobca je v žalobnom návrhu povinný označiť skutkové
tvrdenia, ktoré majú odôvodňovať jeho uplatnený nárok čo do dôvodu, ako aj výšky a súčasne má
dôkaznú povinnosť, t. j. označiť alebo predložiť dôkazy preukazujúce jeho skutkové tvrdenia. Súd tak
nemá povinnosť (a opak by bol v rozpore so zásadou rovnosti strán sporu v konaní) zo žalobcom
predloženýchaoznačenýchdôkazovodvodzovaťskutkovétvrdenia,ktoréneboližalobcomprodukované

a na základe týchto žalobcovi priznať síce uplatnený nárok, avšak uplatnený na základe iného žalobcom
tvrdeného skutkového stavu.
24. Pokiaľ ide o právne posúdenie veci, súd v zmysle ust. § 216 ods. 1 CSP vychádzal zo skutkových
tvrdení žalobcu, ktorými odôvodňoval žalovaný nárok. Žalobca existenciu svojho nároku zásadne
odôvodňoval z tej skutočnosti, že žalovaná mu ako vlastníkovi v období od apríla 2013 do apríla 2015

neumožňovala užívať predmetný byt ako predmet jeho vlastníctva, pričom predmetný byt užívala bez
právneho dôvodu. Ďalej žalobca tvrdil, že žalovaná mala povinnosť za užívanie predmetného bytu
platiť úhrady za služby spojené s užívaním predmetného bytu a platby do fondu údržby a opráv tohto
bytovéhodomu.Žalovanásivdanomobdobíuvedenúpovinnosťneplnilaatietoúhradyaplatbyuhrádzal
za žalovanú správcovi bytového domu súp. č. XXXX, k. ú. P. F. E. on. Súd tak z hľadiska právneho

posúdenia vychádzal z toho, že žalovaný svojimi skutkovými tvrdeniami vymedzil žalovaný nárok ako
nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo v zmysle cit. ust. § 454 OZ žalovanej tým, že
žalobca namiesto nej uhrádzal správcovi bytového domu súp. č. XXXX, k. ú. P. F. E., v období od apríla
2013 do apríla 2015 úhrady za služby spojené s užívaním predmetného bytu a platby do fondu a opráv
dotknutého bytového domu súp. č. XXXX. (viď str. 3 prvý odsek žalobného návrhu zo dňa 11.05.2015

na č. l. 3 spisu, ako aj záverečná reč právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní dňa 03.10.2017 - str.
8 posledný odsek zápisnice z tohto pojednávania, č. l. 141 spisu).
25. Pre účely tohto rozhodnutia považuje súd za potrebné objasniť otázku vecnej legitimácie strán
sporového konania. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie strany sporu v hmotnoprávnom vzťahu.Toto postavenie môže byť dvojaké. Strana sporu, ktorá je nositeľom tvrdeného hmotného práva
alebo oprávnenia (ak je žalobcom), má aktívnu vecnú legitimáciu. Strana sporu, ktorá je nositeľom
hmotnoprávnej povinnosti (záväzku), má pasívnu vecnú legitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku

konania tvrdí. Ak sa (vykonaným dokazovaním) preukáže, že žalobcovi patrí uplatňované právo
alebo ochrana záujmu, súd žalobe vyhovie (žalobca má aktívnu vecnú legitimáciu) a naopak, ak sa
nepreukáže, že žalobcovi nepatrí uplatňované právo alebo ochrana záujmu, súd žalobu bez ďalšieho
zamietne (žalobca nemá aktívnu vecnú legitimáciu). Pri preukázaní aktívnej vecnej legitimácie žalobcu
však súd môže žalobe vyhovieť len vtedy, ak žalobca zároveň žaluje osobu, ktorá je nositeľom

hmotnoprávnej povinnosti. Ak sa to v konaní (vykonaným dokazovaním) nepreukáže, súd žalobu
zamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného.
26. Pokiaľ ide o žalobcom žalobou uplatnený nárok, súd poukazuje na to, že peňažná povinnosť plnenia
úhrad za služby spojené s užívaním bytu, resp. nebytového priestoru, platieb do fondu údržby a opráv
bytového domu, ako aj platieb za správu bytového domu, vzniká na základe zmluvy o výkone správy
bytového domu, uzatváranej podľa ust. § 8a ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a

nebytových priestorov v znení neskorších predpisov na jednej strane správcom bytového domu a na
druhej strane vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, vo vzťahu k správcovi bytového
domu vlastníkovi bytu, resp. nebytového priestoru.
27. Predpokladom vzniku bezdôvodného obohatenia podľa cit. ust. § 454 OZ sú dve skutočnosti: 1.
predovšetkým musí ísť o plnenie, ktoré mal iný subjekt na základe svojej povinnosti plniť sám a 2. je

potrebné, aby ten, kto plní za iného, nemal sám povinnosť plniť. Tieto skutočnosti musia byť naplnené
kumulatívne (súčasne). Z tohto, ako aj z uvedeného v predchádzajúcom odseku odôvodnenia tohto
rozsudku, je potom zrejmé, že pokiaľ žalobca uhrádzal v období od apríla 2013 do apríla 2015 správcovi
predmetného bytového domu preddavky na úhrady za plnenia spojené s užívaním predmetného bytu,
na platby do fondu údržby a opráv bytového domu, ako aj platby za správu bytového domu, plnil tým

vo vzťahu k správcovi predmetného bytového domu svoju zmluvnú povinnosť na základe zmluvy o
správe predmetného bytového domu. Týmto plnením žalobcu správcovi predmetného bytového domu
tak žalovanej nemohlo na úkor žalobcu vzniknúť v zmysle cit. ust. § 456 OZ bezdôvodné obohatenie,
z čoho vyplýva záver, že na strane oboch sporových strán bol nedostatok vecnej legitimácie. Súd tak
žalobu z dôvodu nedostatku vecnej legitimácie strán sporu v celom jej rozsahu zamietol.

28. Nad rozsah vyššie uvedeného dôvodu rozhodnutia súdu si súd dovolí poukázať na skutočnosť,
že pre prípad užívania predmetného bytu vo vlastníctve žalobcu v období od apríla 2013 do apríla
2015 žalovanou bez právneho dôvodu, by žalovanej na úkor žalobcu vzniklo bezdôvodné obohatenie
faktickou realizáciou práva vlastníka bytu predmetný byt užívať, inak povedané prisvojením si užívacej
hodnoty predmetného bytu. Teda na strane žalovanej by vznikol stav, kedy by nedošlo k úbytku v

jej majetkovej sfére, ktorý by v prípade právneho dôvodu na užívanie predmetného bytu (žalobkyňou
tvrdeného práva nájmu) nepochybne nastal (v povinnosti platiť dojednané nájomné). Právo na vydanie
takéhoto bezdôvodného obohatenia si však žalobca skutkovo bez najmenších pochybností neuplatnil.
Rovnako možno konštatovať, že na strane žalovanej v období od 21.12.2012 do 02.03.2015 nemohlo
vzniknúť bezdôvodné obohatenie tým, že (bez právneho dôvodu) požívala plnenia spojené s užívaním

predmetného bytu - konkrétne dodávku studenej a teplej úžitkovej vody, ako aj za dodávku tepla, za
ktoré žalobcovi ako vlastníkovi bytu neposkytla žiadnu náhradu, keďže nesporne bol v tomto období
predmetný byt odpojený od týchto dodávok. Následne v období od 03.03.2015, kedy už došlo k
opätovnému obnoveniu dodávok služieb spojených s užívaním predmetného bytu, mohlo vzniknúť na
strane žalovanej bezdôvodné obohatenie zodpovedajúce peňažnej náhrade za toto plnenie požívané

žalovanou (§ 458 ods. 1 veta druhá OZ) v prípade jej užívania predmetného bytu bez právneho
dôvodu. Žalobca si však voči žalovanej za obdobie mesiacov marec a apríl 2015 uplatňoval (ako
už bolo vyššie uvedené) nárok na zaplatenie toho, čo on sám uhradil správcovi bytového domu,
teda zálohové platby za plnenia spojené s užívaním predmetného bytu a na platby do fondu údržby
a opráv predmetného bytového domu v sume 158,70 eur (mesačne 79,35 eur). Suma zálohových

platieb však nezodpovedá majetkovému prospechu, ktorý mohla získať žalovaná požívaním služieb
spojených s užívaním predmetného bytu bez právneho dôvodu, keďže tomuto majetkovému prospechu
môže zodpovedať len cena týchto služieb podľa ročného vyúčtovania zálohových platieb správcom
bytového domu. Preto nad rozsah žalobcom skutkovými tvrdeniami vymedzeného žalovaného nároku
súd má za to, že žalobcovi nebolo možné žalobou uplatnený nárok priznať ani titulom práva na vydanie

bezdôvodného obohatenia získaného žalovanou užívaním predmetného bytu bez právneho dôvodu
podľa cit. ust. § 451 ods. 2 OZ.
29. Napokon možno konštatovať, že žalobca sa v konaní bez najmenších pochybností nedomáhal
po žalovanej žalovaného plnenia na zmluvnom podklade, a to ako prenajímateľ voči žalovanej akonájomcovi na základe zmluvy o nájme predmetného bytu. Preto nebolo možné posúdiť žalobcom
uplatnený nárok ako zmluvný nárok na zaplatenie úhrad za plnenia spojené s užívaním bytu podľa ust.
§ 686 ods. 1 v spojení s ust. § 696 ods. 1 a 2 OZ a žalobe vyhovieť z tohto právneho dôvodu. Pre z

uvedenýchdôvodovtohtorozsudkuvyplývajúcunadbytočnosť,sasúdužnezaoberalobranoužalovanej,
že v danom období užívala predmetný byt na zmluvnom základe, teda na základe nájomnej zmluvy.
Súčasne sa tiež z dôvodu nadbytočnosti súd už nezaoberal námietkou premlčania časti žalovaného
nároku.
30. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu

vo veci.
31. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
32. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

33. Súd napokon rozhodol v zmysle ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania, a to s
poukazom na plný úspech žalovanej vo veci podľa ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanej priznal proti
žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu 100 %. O samotnej výške tejto náhrady trov
konania rozhodne súd podľa ust. § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.
Podľa ust. § 125 ods. 1 CSP, odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v
elektronickej podobe.

Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného
predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa
osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd
na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ust. § 125 ods. 3 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte

rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).