Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. marec 2018

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 7C/39/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5817204396
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Srogončíková

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2018:5817204396.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo sudkyňou JUDr. Miriam Srogončíkovou v právnej veci žalobcov: 1/ Ž. U., rod.

G., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX/XX, XXX XX X. a 2/ G. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXXX/
XX, XXX XX X., obaja zastúpení splnomocneným zástupcom: JUDr. Peter Vevurka, advokát, so sídlom
Mieru 312, 029 01 Námestovo, proti žalovanému: D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom V.E. XXXX/XX, XXX
XX X., zastúpený splnomocneným zástupcom: JUDr. Ľubomír Kuboš, advokát, so sídlom Bernolákova
18, 028 01 Trstená, v konaní o určenie vlastníctva k pozemku, takto

r o z h o d o l :

I./ Súd určuje, že žalobkyňa 1/ a žalobca 2/ s ú v l a s t n í k m i pozemku novovytvoreného
geometrickým plánom č.: 36433730-54/2016 zo dňa 02.01.2017, vyhotoveným DIBDIAK, s.r.o., Veličná

380, C KN parcela č. 56/2 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 12 m2, ktorý bol oddelený z pozemku
C KN parcela č. XX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 182 m2, ktorý je evidovaný na LV č. XXXX
pre obec a k. ú. Trstená, a to každý zo žalobcov v podiele 1/2.

Uvedený geometrický plán sa stáva súčasťou rozsudku.

II./ Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcom 1/ a 2/ trovy konania v rozsahu 100 %, vyčíslené

v uznesení, vydanom po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobou, doručenou súdu 26. 9. 2017 žalobcovia 1/ a 2/ žiadali, aby súd rozhodol tak, ako je uvedené
vo výrokovej časti rozsudku. Žalobu odôvodnili tým, že sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností,
evidovaných na LV č. X pre obec a k.ú. Trstená ako parcely registra C č. XX - záhrady vo výmere 141
m2, parcela č. XX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 207 m2 a parcela č. XX/X - zastavané
plochy a nádvoria vo výmere 143 m2 a stavby súpisné číslo XX na pozemku parcela č. XX/X - rodinný
dom, každý zo žalobcov v podiele 1. Žalovaný je evidovaný ako vlastník nehnuteľností na LV č. XXXX pre
obecak.ú.Trstená-CKNparcelač.XX-zastavanéplochyanádvoriavovýmere298m2aCKNparcela

č. XX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 182 m2. Uvedené nehnuteľnosti nadobudli žalobcovia
1/ a 2/ dedením po svojich rodičoch J. G.Á. a D. G., rod. L.. Títo odkúpili predmetné nehnuteľnosti
predstavujúce dvor a záhradu pri rodinnom dome č. XX od U. D. kúpnou zmluvou zo dňa 7. 12. 1963. V
tejto kúpnej zmluvy je predmet vymedzený tak, že sa jedná o predaj nehnuteľnosti vo vložke č. 18 mesta
Trstená, parcely č. XX a č. XX, t.j. dom čp. XX s dvorom a záhradou v celosti predávajúcej patriace, so
všetkými právami a príslušnosťou a v takom stave, v akom sa tieto v prírode nachádzajú. Do užívania
kúpených nehnuteľností vstúpili právni predchodcovia žalobcov dňom schválenia kúpnej zmluvy. Prevod

bol povolený ONV Dolný Kubín dňa 31. 3. 1964. Nehnuteľnostiam, ktoré nadobudli žalobcovia 1/ a 2/
od svojich právnych predchodcov, dnes zodpovedajú C KN parcela č. XX - záhrady vo výmere 141 m2,
parcelač.XX/X-zastavanéplochyanádvoriavovýmere207m2aparcelač.XX/X-zastavanéplochyvo
výmere 143 m2 a geometrickým plánom č. 36433730-54/2016 zo dňa 2. 1. 2017 vyhotoveným DIBDIAK,s.r.o. novovytvorená parcela C KN č. XX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 12 m2, ktorá je
vytvorená z C KN parcely č. XX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 182 m2, zapísané na LV č.
XXXX pre obec a k.ú. Trstená na meno žalovaného. Žalobcovia a pred nimi ich právni predchodcovia

užívali predmetné nehnuteľnosti v takom stave, v akom im ich odovzdala predávajúca U. D. a tieto
užívajú v nezmenenom stave a hraniciach, teda aj C KN parcelu č. XX/X doteraz. V konaní tunajšieho
súdu sp.zn. 8C/16/2014 sa žalovaný proti žalobcom domáhal odstránenia stavieb a vypratania pozemku
C KN č. XX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 182 m2, evidovanej na LV č. XXXX pre obec a
k.ú. Trstená a to tej časti pozemku, ktorej zodpovedá novovytvorená parcela, ktorá je predmetom tejto

žaloby. Rozsudkom zo dňa 1. 10. 2014 sp.zn. 8C/16/2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21. 4.
2015 tunajší súd rozhodol tak, že žalobu zamietol z dôvodu, že pozemok, vo vzťahu ku ktorému sa
žalobcovia v prebiehajúcom konaní domáhajú určenia vlastníctva, je vlastníctvom žalobcov, ktorí ho
nadobudli vydržaním.

2.Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, založených v súdnom spise a

dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

3.Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju
má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť.

Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo
kto vykonáva právo pre seba.

Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný

o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že
držba je oprávnená.

Podľa § 872 ods. 6 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1. 1. 1992, ak ide o vydržanie
vlastníckeho práva k pozemku podľa tohto zákona, kde na základe doterajších predpisov bolo možné

nadobudnúť len právo na uzavretie dohody o osobnom užívaní pozemkov, môže si oprávnená osoba
započítať čas, po ktorý jej právny predchodca mal pozemok nepretržite v držbe aj pred účinnosťou tohto
zákona.

4.Vykonaným dokazovaním súd zistil, že žalobcovia sa voči žalovanému domáhajú určenie vlastníctva

k pozemku, špecifikovanému vo výrokovej časti I/ rozsudku , na tom skutkovom základe, že pozemok
nadobudli vydržaním, pretože sú právnymi nástupcami svojich rodičov J. a D. G., ktorí začali v
oprávnenej držbe pozemku v roku 1964, ktorá trvala až do ich smrti a po smrti svojich rodičov pokračovali
v držbe pozemkov oni. Tvrdili, že vlastníctvo vydržaním nadobudli najneskôr ku dňu 1. 1. 1992.

Žalovaný proti žalobe namietal jednak nedostatok naliehavého právneho záujmu žalobcov na
požadovanom určení, pretože otázka vlastníctva pozemku už bola predbežne riešená v konaní
tunajšieho súdu sp.zn. 8C/16/2014. Podľa žalovaného v tejto veci existuje aj prekážka veci rozhodnutej.
Z vecnej stránky proti žalobe argumentoval, že nie je pravdou, že by žalobcovia, resp. už ich právni
predchodcovia boli oprávnenými držiteľmi pozemku, ktorý je predmetom žaloby. Doplnil, že pozemok,

ktorý je predmetom žaloby, bol pôvodne súčasťou PK parcely č. XX, ktorá bola už od roku 1934 zapísaná
v katastrálnej mape na právnych predchodcov žalovaného. Žalobcovia, resp. ich právni predchodcovia
nemohli byť oprávnenými držiteľmi pozemku, keď pri uzatvorení kúpnej zmluvy s U. D. zanedbali
opatrnosť a nezistili si, aké sú zápisy v pozemkovej knihe. Ďalej uviedol, že v minulosti boli kvôli pozemku
spory. Jeho právni predchodcovia chceli pozemok oplotiť, ale neurobili tak práve kvôli sporom kvôli

pozemku. Spory boli aj vtedy, keď začal rekonštruovať pôvodný rodinný dom, ktorý sa nachádzal na
mieste, kde sa dnes nachádza polyfunkčný dom v jeho vlastníctve.

Čo sa týka námietok žalovaného ohľadne procesnej neprípustnosti žaloby, súd je názoru, že sú
nedôvodné. Predmetom konania tunajšieho súdu sp.zn. 8C/16/2014 nebolo určenie vlastníckeho práva

k pozemku, ale zdržania sa zásahov do vlastníckeho práva k pozemku a teda neexistuje prekážka
veci rozhodnutej, pretože išlo o odlišný predmet konania. Napokon, ako správne uviedol žalovaný
prostredníctvom svojho zástupcu, otázka vlastníctva pozemku sa v konaní sp.zn. 8C/16/2014 sa riešila
akopredbežná.Tonezakladáprekážkurozhodnutejveci.Žalobcoviaajmajúnaliehavýprávnyzáujemnapožadovanom určení, pretože v prípade úspechu v spore bude v ich prospech zaevidované vlastníctvo
pozemku v katastri nehnuteľností. Čo sa týka vecnej stránky žaloby, súd z vykonaného dokazovania
konštatuje, že medzi sporovými stranami nie je sporné, že parcela, ktorá je predmetom žaloby, vznikla

oddelením od C KN parcely č. XX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 182 m2, ktorá je evidovaná
na LV č. XXXX pre obec a k.ú. Trstená na žalovaného. Žalovaný výslovne nerozporoval, že žalobcovia
pozemok užívajú a užívali ho aj v minulosti ich právni predchodcovia (to napokon vyplýva aj zo
skutočnosti, že žalovaný podal v roku 2014 žalobu o zdržanie sa zásahov do vlastníckeho práva k
tomuto pozemku, o ktorej sa na tunajšom súde viedlo konanie sp.zn. 8C/16/2014) , no tvrdil, že ho

užívali a užívajú neoprávnene. Žalovaný tvrdil, že aj v minulosti už kvôli pozemku boli medzi nimi
spory, no súdne konanie v tomto smere inicioval až on, a to práve konanie sp.zn. 8C/162/2014, teda
až v roku 2014. V konaní sp.zn. 8C/162/2014 vystupovali totožné subjekty ako v tomto konaní, ale v
opačnom procesnom postavení. Žalovaný (v konaní sp.zn. 8C/16/2014 v pozícii žalobcu) sa domáhal,
aby žalobcovia 1/ a 2/ (v konaní sp.zn. 8C/16/2014 v pozícii žalovaných 1/ a 2/) odstránili zásahy do
vlastníckeho práva k pozemku C KN parcela č. XX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 182 m2

v obci a k. ú. Trstená. V rozsudku sp.zn. 8C/16/2014 súd konštatoval, že hranicu pozemkov žalobcu a
žalovaného (resp. aj ich právnych predchodcov) tvoril obvodový múr starého rodinného domu ešte na
pôvodnej PK parcele č. XX, tento stav sa dlhodobo rešpektoval a samotné sporové strany boli o takomto
priebehu hranice presvedčené až do geodetického zamerania okolo roku 2011, kedy zistili, že hranica
„ nových „ C KN parciel vedie bližšie k domu žalovaných ( v prebiehajúcom konaní žalobcov ). Ďalej sa

v rozsudku uvádza, že v danom prípade preto hranicu pozemkov žalobcu a žalovaných tvorí hranica
tak, ako bola tvorená múrom pôvodného rodinného domu na pôvodnej PK parcele č. XX, pričom v tomto
rozsahu do držby a užívania vstúpili aj rodičia žalovaných (v prebiehajúcom konaní žalobcov) po kúpe
v roku 1964. Ďalej sa v tomto rozsudku konštatuje, že žalovaní (v prebiehajúcom konaní žalobcovia)
nadobudli vlastníctvo k pásu dvora medzi múrom pôvodného domu na PK parcele č. XX a súčasnou

hranicou C KN parciel č. XX, XX a XX vydržaním na základe toho, že pred nimi ešte aj ich rodičia užívali
priestor svojho dvora až po múr pôvodného susediaceho rodinného domu celý čas s vedomím, že sú
vlastníkmi takto vymedzenej časti zemského povrchu a nikto, vrátane právnych predchodcov žalobcu (v
prebiehajúcomkonanížalovaného)ichvtomtoužívanínerušil.Páspozemku,uvedenývtomtorozsudku,
je pozemkom, ktorý je predmetom tohto konania ( čo ani nebolo v tomto konaní sporné ). Súd je rovnako

ako v konaní sp.zn. 8C/16/2014 názoru, že pokiaľ právni predchodcovia žalobcov vstúpili do užívania
pozemku, ktorý je predmetom žaloby, na základe kúpnej zmluvy s U. D. z roku 1963, boli oprávnenými
držiteľmiapoichsmrtibolioprávnenýmidržiteľmižalobcoviaakoichprávninástupcovia.Súdsastotožnil
rozsudkomsúduvkonanísp.zn.8C/16/2014aajtvrdenímžalobcovvtomtokonaní,ženazákladekúpnej
zmluvy, uzatvorenej 7. 12. 1963 medzi U. D. ako predávajúcou a právnymi predchodcami žalobcov

ako kupujúcimi (ktorej existenciu žalovaný nespochybnil) nadobudli právni predchodcovia žalobcov vo
vzťahu k pozemku, ktorý je predmetom žaloby, postavenie oprávnených držiteľov. Tento pozemok totiž
bol dvorom rodinného domu súpisné číslo 18, takto bol dlhodobo využívaný právnymi predchodcami
žalobcu a následne žalobcami a aj žalovaný a jeho právni predchodcovia tento stav rešpektovali. Právni
predchodcovia žalobcov nezanedbali obvyklú opatrnosť, ako tvrdí žalovaný, keď pozemok užívali s

presvedčením, že im patrí, keďže v predmete kúpnej zmluvy je definovaný ako dvor rodinného domu
čp. 18 a na tento účel skutočne bol aj využívaný. Žalovaný síce tvrdil, že nie je pravdou, že stav užívania
pozemkov bol medzi sporovými stranami, resp. ich právnymi predchodcami dlhodobo pokojný, pretože
boli medzi nimi kvôli pozemkom spory, ale tiež uviedol, že tieto spory nikdy neboli riešené súdnou
cestou a pokiaľ aj jeho právni predchodcovia sa v tomto smere obrátili na MNV, písomné záznamy sa

o tom nezachovali. Súd zdôrazňuje, že držba sa považuje za nerušenú v prípade, že nikto podaním
žaloby na súde nenaruší presvedčenie užívateľov, že pozemok je ich vlastníctvom a v pochybnostiach
sa predpokladá, že držba je oprávnená.. Žalovaný žalobu podal až v roku 2014, pričom však bola aj tak
zamietnutá. Súd preto dospel k záveru, že žalobcovia nadobudli vlastnícke právo vydržaním, a to ku
dňu 1. 1. 1992, započítajúc oprávnenú držbu ich právnych predchodcov, ktorí zomreli v roku 1984 (otec

žalobcov) a v roku 1990 (matka žalobcov). Z dôvodu, že nadobudnutie vlastníctva vydržaním počas
života právnych predchodcov žalobcov nebolo podľa v tom čase platných a účinných právnych predpisov
možné, vydržaním pozemok nadobudli žalobcovia ku dňu 1. 1. 1992, na základe rozsiahlej novelizácie
Občianskeho zákonníka, ku ktorej došlo v súvislosti so zmenou politických a spoločenských pomerov v
roku 1989. Súd preto žalobe vyhovel v celom rozsahu.

5.Súd zamietol návrhy žalovaného na vykonanie dokazovania ako nadbytočné. Podľa jeho vyjadrenia
sa nimi malo preukázať tvrdenie žalovaného, že medzi sporovými stranami, resp. ich právnymi
predchodcami boli v minulosti kvôli užívaniu pozemkov spory. Keďže žalovaný ani netvrdil, že v minulostinikto zo sporových strán ani ich predchodcov nezačal v tomto smere súdne konanie, takéto dôkazy
by boli neúčelné, pretože oprávnenú držbu možno narušiť len začatím súdneho konania, ako už bolo
vyššie uvedené.

6.O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že žalobcom,
ktorí mali v konaní úspech, priznal voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd
Námestovo (§ 362 ods. 1C.s.p.). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na

príslušnom odvolacom súde Krajskom súde v Žiline..

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania stanovených v § 127 C.s.p. uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods.

1C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.