Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. marec 2018

Súd: Okresný súd Veľký Krtíš
Spisová značka: 7P/118/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6217205869
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Komadová

ECLI: ECLI:SK:OSVK:2018:6217205869.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Veľký Krtíš sudkyňou JUDr. Dagmar Komadovou vo veci starostlivosti o maloleté deti J. X.

nar. XX.XX.XXXX, U. nar. XX.XX.XXXX a U. nar. XX.XX.XXXX, zastúpených Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny vo Veľkom Krtíši ako opatrovníkom, deti rodičov V. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom M., Q. Q.
XX, zamestnaného Farma Busov s.r.o., Gaboltov a X. Z., nar. XX.XX.XXXX, nezamestnanej bytom W.
C. Č.. XXX, o návrhu otca na zníženie výživného, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh z a m i e t a.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podaným návrhom otec maloletých detí žiadal súd, aby znížil výživné na maloleté

deti, ktoré bolo určené rozsudkom Okresného súdu vo Veľkom Krtíši a to tak, že on bude povinný
prispievať na výživu maloletých detí výživným na každé z detí vo výške 30% zo sumy životného minima
na nezaopatrené, neplnoleté dieťa a to na tom skutkovom základe, že rozsudok, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňom 14.03.2014 boli maloleté deti umiestnené do ústavnej starostlivosti v Detskom
domove v Rimavskej Sobote a on bol zaviazaný platiť výživné na každé z maloletých detí po 50,-
Eur mesačne, pričom však v súčasnej dobe je nezamestnaný, pracuje na pracovnú dohodu a jeho
mesačný príjem mu neumožňuje hradiť súdom určené výživné. Zároveň uviedol, že nie je vedený v

evidencii nezamestnaných, nepoberá sociálne dávky a žije v spoločnej domácnosti s družkou, ktorá
je na starobnom dôchodku. Z dôvodov, keďže došlo k zmene pomerov žiadal, aby súd jeho návrhu
vyhovel. Na termín pojednávania sa otec maloletých detí nedostavil, tento mal doručenie predvolania
riadne vykázané, neúčasť na pojednávaní neospravedlnil preto potom súd vec prejednal a rozhodol v
jeho neprítomnosti.

2. Matka maloletých detí na pojednávaní uviedla, že voči takémuto návrhu výhrady

nemá, avšak s otcom maloletých detí nie je v kontakte, neviem v akej je on situácii. Ďalej uviedla, že
maloleté deti sú umiestnené v ústavnej starostlivosti, ona je nezamestnaná avšak poberá opatrovateľský
príspevok vo výške 245,- Eur mesačne, keďže sa stará o svojho druha R. Z., pričom s maloletým deťmi
je v telefonickom kontakte avšak osobne ich nenavštívila.

3. Opatrovníčka maloletých detí žiadala, aby súd návrh otca zamietol, keďže je nesporné,
že otec maloletých detí má schopnosti a možnosti, aby si zabezpečil prácu a z príjmu, ktorý takto získa

potom platil výživné tak, ako mu to bolo súdom určené. Zároveň uviedla, že pokiaľ sa týka výdavkov,
ktoré vznikajú v súvislosti so zabezpečením potrieb na maloleté deti tieto predstavujú mesačne na jedno
dieťa 1 150,- Eur a tieto výdavky musí v podstate znášať štát.4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky maloletých detí, oboznámením sa
s pracovnými zmluvami, ktoré uzavrel otec maloletých detí , správami z prešetrenia pomerov Úradom
práce v Bardejove, správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny vo Veľkom Krtíši, oboznámením sa

so spisom tunajšieho súdu sp. zn. 9P/119/2013.

5. Z vykonaného dokazovania mal súd nesporne preukázané, že naposledy o výživnom
rozhodoval Okresný súd Veľký Krtíš rozsudkom zo dňa 25.02.2014, č. k 9P/119/2013-57, kedy nariadil
nad maloletými deťmi J. X., U. L. U. ústavnú starostlivosť. Zároveň uložil otcovi maloletých detí prispievať

na výživu maloletých detí počínajúc dňom právoplatnosti rozsudku výživným vo výške 50,- Eur na každé
z detí splatných na účet Detského domova so sídlom Rimavská Sobota. V čase predchádzajúceho
rozhodovania súdu o výživnom na maloleté deti bol otec maloletých detí zamestnaný v s.r.o. mont.beo
Brno s dohodnutým zárobkom vo výške 10 000,- Kč čo v prepočte na vtedajší kurz českej koruny k
euru 25,647 predstavovalo cca 390,- Eur mesačne. V čase predchádzajúceho rozhodovania súdu o
výživnom teda v roku 2013 otec detí okrem maloletých detí ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemal, býval v

podnikovej ubytovni v ČR v Brne, pričom za súčasného stavu bolo zistené, že otec maloletých detí nie
je evidovaný v evidencii nezamestnaných. Zároveň od 01.02.2018 je zamestnaný v s.r.o. Farma Busov
so sídlom Gaboltov, kde jeho zárobok predstavuje 480,- Eur brutto. Zároveň mal súd preukázané, že
aj v predchádzajúcom období otec maloletých detí pracoval a to u zamestnávateľa EUROPAM PJ s.r.o.
Bardejov, kedy podľa vyjadrenia tohto zamestnávateľa otec detí pracoval v ich spoločnosti ako pomocný

pracovník na stavbe a to od 01.01.2017 do 30.04.2017 na základe dohody o vykonaní práce so mzdou
2,50 Eur/hod., ďalej od 01.05.2017 do 16.06.2017 na hlavný pracovný pomer s polovičným úväzkom
so mzdou 217,50 Eur mesačne a od 14.08.2017 do 12.12.2017 so štvrtinovým úväzkom a mzdou
108,75 Eur. Všetky pracovné pomery s otcom detí a týmto zamestnávateľom boli ukončené na základe
dohody, kde z lustrácie v sociálnej poisťovni súd zistil, že otec detí pracoval u tohto zamestnávateľa

v podstate od 29.02.2016 a to na základe dohôd o vykonaní práce a v období od 05.07.2017 do
17.07.2017 pracoval v s.r.o. SCHEELIT monolity s.r.o. Bardejov so zárobkom za toto obdobie vo výške
186,43 Eur brutto. V období od 08.01.2018 do 16.01.2018 na základe dohody o pracovnej činnosti
pracoval v s.r.o. HOME - SR s.r.o. Bardejov, a ako už bolo uvedené vyššie v súčasnej dobe pracuje
v s.r.o. Farma Busov Gaboltov so zárobkom 480,- Eur brutto. Okrem maloletých detí tento ďalšiu

vyživovaciu povinnosť nemá. Zároveň zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Bardejove
súd mal preukázané z prešetrenia pomerov, že otec detí žije v spoločnej domácnosti s družkou W. H.
nar. XX.XX.XXXX. Obývajú garsónku, ktorá je vo vlastníctve družky, ktorá je bezdetná vdova a táto
poberá starobný dôchodok vo výške 360,-Eur mesačne. Zo svojho dôchodku platí náklady spojené s
bývaním vo výške 127,- Eur, spláca pôžičku ktorej mesačná splátka je 100,- Eur, dve exekúcie v celkovej

mesačnej výške 100,- Eur, internet 19,90 Eur a sporenie vo výške 20,- Eur mesačne. Z uvedenej správy
zo dňa 26.03.2018 súd zistil, že otec maloletých detí sa vyjadril že do 12.12.2017 bol zamestnaný v
EUROPAM PJ Bardejov a neskôr sa zamestnal na Farme Busov v Gaboltove, kde hrubá hodinová mzda
predstavuje 3,52 Eur, pričom u svojho zamestnávateľa má zabezpečené obedy za ktoré dopláca 1,- Eur.
V správe Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny uviedol, že otec detí nevlastní žiaden majetok, výživné

na maloleté deti platí nepravidelne, má dlh na výživnom a zo svojho príjmu uhrádza náklady na stravu
v domácnosti, oblečenie, obuv, hygienu, ďalej výdavky na dochádzku v práci, stravu v práci avšak tieto
výdavky presne špecifikovať nevedel, keďže mu finančne vypomáha jeho družka. Súd mal zároveň
preukázané, že v čase posledného rozhodovania súdu o výživnom na maloleté deti matka maloletých
detí bola nezamestnaná a tejto súd uložil povinnosť platiť výživné vo výške 30% zo sumy životného

minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa. Matka detí v súčasnej dobe žije so svojim druhom o ktorého
sa stará a za ktorú starostlivosť je jej vyplácaný opatrovateľský príspevok, ktorý ona poberá vo výške
247,- Eur. Zároveň zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Bardejove zo dňa 13.12.2017
súd zistil, že do 12.12.2017 otec detí pracoval v EUROPAM PJ v Bardejove, pričom otec detí uvedenú
skutočnosť uviedol pracovníkom Úradu , z práce ktorú vykonával mal príjem podľa jeho vyjadrenia na

úrovni minimálnej mzdy. Pracoval ako tesár s miestom výkonu práce v Bardejove.

6. Podľa ustanovenia § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o
výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo
zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných

nákladov.

7. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia zákona.Porovnaním okolností, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie súdu v predchádzajúcom období so
súčasným stavom mal súd nesporne preukázané, že zmena pomerov, ktorá je hmotnoprávnou
podmienkou toho, aby súd mohol o veci opakovane rozhodnúť a ktorá je podmienkou pre zmenu

súdneho rozhodnutia o výživnom nebola preukázaná, keďže v zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť
ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výšky výživného, avšak len vtedy môžu
byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch
účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Takáto zmena
pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne a to okolnosťami na strane povinného resp.

okolnosťami na strane oprávneného alebo objektívne vývojom životných nákladov podľa ods. 3 vyššie
citovaného zákonného ustanovenia. Na strane povinného teda otca maloletých detí by mohla byť
takouto zmenou pomerov napr. strata zamestnania ale aj dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej
vyživovacej povinnosti a pod., pričom však takúto zmenu pomerov tak, ako ju predpokladá vyššie
citované zákonné ustanovenie súd preukázanú nemal. Je nesporné, že otec maloletých detí pracoval
tak, ako to vyplynulo zo správy z prešetrenia pomerov Úradom práce v Bardejove u predchádzajúceho

zamestnávateľa skončil pracovný pomer dohodou a to 12.12.2017, kedy u tohto zamestnávateľa tak,
ako to uviedol on sám pracovníkom Úradu práce v Bardejove, dosahoval mzdu na úrovni minimálnej
mzdy a zároveň v januári sa zamestnal na dohodu o pracovnej činnosti a následne od 01.02.2018 je
pracovníkom s.r.o. Farma Busov v Gaboltove, zároveň súd zistil, že otec detí v predchádzajúcom období
pokiaľ aj nepracoval nebol evidovaný na úrade práce v evidencii uchádzačov o zamestnanie, pričom

obdobie nezamestnanosti otca detí predstavovali len krátku situáciu v živote otca maloletých detí, ktorá
okolnosť nemá za následok zmenu pomerov, ktorá by odôvodňovala rozhodnutie o znížení výživného.
Je nesporné, že pokiaľ otec maloletých detí bol nezamestnaný, tento nepreukázal žeby k ukončeniu
zamestnania v predchádzajúcom období došlo v dôsledku jeho zdravotných problémov ktoré by mu tieto
neodôvodňovali vykonávať práce stavebného robotníka, tiež obdobie jeho nezamestnanosti trvalo len

krátku, nepodstatnú dobu a zároveň je nesporné, že v súčasnej dobe od 01.02.2018 je otec maloletých
detí zamestnaný a jeho príjem predstavuje minimálnu mzdu, kedy práve v porovnaní s predchádzajúcim
obdobím sa jeho príjem zvýšil, keďže u zamestnávateľa u ktorého pracoval v čase predchádzajúceho
rozhodovania súdu o výživnom dosahoval príjem cca 390,- Eur. V súčasnosti minimálna mzda
predstavuje v brutto vyjadrení o 100,- Eur vyšší zárobok. Zároveň súd nemal preukázané, že by

otcovi detí pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť, ktorá by tiež mohla odôvodniť zmenu výšky súdom
staveného výživného. Tiež súd v tejto súvislosti prihliadol aj na ustanovenie § 75 ods. 1 Zákona o
rodine, podľa ktorého pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj
na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného, pričom na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadane súd aj vtedy ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho

zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie. Z uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že podkladom pre prípadné
úvahyozmenerozhodnutiaovýživnomjesícezmenapomerovtoujevšakpodľaustálenejrozhodovacej
praxe (judikatúry) súdov v rodinných veciach vždy len podstatná zmena okolností rozhodujúcich pre
určenie výživného a existujúcich tu na jednej strane v čase rozhodovania o prípadnej zmene a na strane

druhej v čase rozhodovania pôvodným (v novom konaní sa majúci zmeniť) rozhodnutím. K záveru o
takejto - podstatnej zmene tak vždy možno dospieť len zistením rozhodujúcich okolností (odôvodnených
potrieb osôb výživou oprávnených na jednej strane a možností a schopností osôb výživou povinných
na druhej strane) v čase pôvodného rozhodnutia a v čase rozhodovania o zmene ich porovnaním a
komplexným zhodnotením ktoré z nich prevažujú a či v ich súhrne poskytujú i podklad pre zmenu

skoršieho rozhodnutia o výživnom, ak áno v akom smere a rozsahu a od ktorého času. Pokiaľ sa týka
odôvodnených potrieb maloletých detí súd najmä s prihliadnutím na zákonné ustanovenie § 78 ods. 3
Zákona o rodine musel prihliadnuť na tú okolnosť, že naposledy o výživnom pre deti bolo rozhodované
pred štyrmi rokmi a uplynutie tejto doby predstavuje taký vývoj životných nákladov, ktorý ako objektívnu
okolnosť je potrebné zohľadniť., zároveň na strane maloletých detí aj v dôsledku subjektívnych

okolností na ich strane, ked´že tieto povyrástli, sú s ich potrebami spojené aj zvýšené výdavky a to
aj s prihliadnutím na vyjadrenie opatrovníčky detí, ktorá uviedla , že tieto výdavky predstavujú čiastku
1150 Eur na mesiac na jedno dieťa, nakoľko deti sa nachádzajú v ústavnej starostlivosti, došlo k zmene
pomerov . Pokiaľ sa týka otca maloletých detí tak, ako to bolo už vyššie uvedené zmena výšky výživného
a to v tomto prípade jej zníženie by na jeho strane vyžadovalo takú zmenu pomerov a okolností, ktoré

sa dlhodobo prejavia v pomeroch otca detí, ktorá však preukázaná nebola. Otec detí pracuje. Má príjem
z pracovnej činnosti a krátke obdobie jeho nezamestnanosti nemohli v žiadnom prípade mať vplyv na
jeho schopnosti a možnosti platiť výživné, pričom v tejto súvislosti súd poukazuje aj na ustanovenie §
62 ods.5 Zákona o rodine pokiaľ otec detí poukazuje na svoje výdavky a s tým súvisiace schopnostiplatiť výživné vo výške 50.- Eur na každé z detí, kedy podľa tohto zákonného ustanovenia výživné má
prednosť pred inými výdavkami rodičov a jeho cieľom je zvyšovať mieru rodičovskej zodpovednosti tým,
že pred potreby rodiča kladie zákon potreby dieťaťa. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť

výživu dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich
potrieb. Zároveň však otec detí ani žiadnym spôsobom tieto výdavky nešpecifikoval a nepreukázal.
Preto potom súd návrh otca zamietol.

8. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 CMP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Veľký Krtíš a to písomne v štyroch vyhotoveniach.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie
sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z

akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.