Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. marec 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 25Co/30/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115210272
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Koščo

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8115210272.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Košča a členov senátu

JUDr. Viery Zoľákovej a JUDr. Milana Majerníka, v právnej veci žalobcu: Štátny fond rozvoja bývania,
Lamačská cesta 8, 833 04 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 31 749 542, právne zastúpený
AENEA Legal s.r.o., so sídlom Jozefská 3, 811 06 Bratislava, IČO: 35 951 125, proti žalovanej: T. P., B..
XX.X.XXXX, O. X. XXX XX L. XXX, o zaplatenie 2.922,39 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 14C/183/2015-121 zo dňa 26.10.2016, v spojení s opravným
uznesením č. k. 14C/183/2015-139 zo dňa 3.4.2017, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, t. j. vo výrokoch II. a III., spolu s

opravným uznesením č. k. 14C/183/2015-139 zo dňa 3.4.2017.

Sporovým stranám n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol tak, že:
„I. žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi:
- sumu 21.931,84 EUR,
- 2,6 %-tný zmluvný úrok zo sumy 19.087,65 EUR od 5.2.2015 do zaplatenia,
- 8,05 %- tný ročný úrok z omeškania zo sumy 19.087,65 EUR od 5.2.2015 do zaplatenia,

- zmluvnú pokutu vo výške 216,81 EUR,
všetko v splátkach po 120 EUR mesačne, splatných vždy do konca kalendárneho mesiaca, počnúc
kalendárnym mesiacom, v ktorom tento rozsudok nadobudne právoplatnosť až do úplného vyrovnania
dlhu s tým, že omeškanie so zaplatením čo i len jednej zo splátok, má za následok splatnosť celého
plnenia,

II. v prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a ,

III. náhradu trov konania stranám sporu n e p r i z n á v a“ .

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie
za preukázané, že strany sporu uzavreli zmluvu o poskytnutí podpory na základe Zákona o štátnom
fonde rozvoja bývania, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 700.000,- Sk, pričom
táto skutočnosť medzi stranami sporu ani nebola sporná. Žalovaná taktiež nerozporovala jednotlivé

sumy uplatnené žalobcom tak, ako to vyplýva zo zmeny žaloby, ktorá jej bola doručená 12.9.2016. Z
prednesu žalobcu vyplynulo, že zostatok istiny predstavuje 19.087,65 eur, pričom žalovaná doposiaľ
zaplatila celkovo sumu 13.042,58 eur, z čoho na istinu bola zarátaná suma 4.148,09 eur a zostatok
istiny predstavuje sumu 19.087,65 eur. Uviedol, že v predmetnej veci skúmal, či sa na predmetný úvervzťahujú ustanovenia Zákona o spotrebiteľských úveroch, účinného ku dňu uzavretia zmluvy, pričom
má za to, že vzhľadom na účel poskytnutých prostriedkov, sa tento zákon nevzťahuje na prejednávanú
vec. Súd prvej inštancie taktiež mal za to, že žalobca nie je „klasickým“ dodávateľom, keďže nie je

podnikateľským subjektom, ktorý by konal za účelom dosiahnutia zisku, ale je to osobitný subjekt, ktorý
nekoná samostatne, ale koná na základe rozhodnutia štátu, a štát jeho činnosť aj kontroluje aj riadi.
Dospel preto k záveru, že zmluvu o úvere uzavretú medzi stranami sporu, je potrebné posúdiť podľa
príslušných ustanovení Obchodného zákonníka, a preto žalobcovi priznal zostatok nesplatenej istiny
spolu so zmluvným úrokom, ako aj úrokom z omeškania tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti

rozsudku, teda aj čiastočne kapitalizované úroky k 5.2.2015, nakoľko, aj keď došlo k odstúpeniu od
zmluvy, žalovaná je povinná vrátiť úver spolu s úrokmi, pričom žalobcovi zároveň priznal príslušný úrok
z omeškania do zaplatenia, keďže žalovaná bola nepochybne v omeškaní s plnením svojho dlhu. Na
základe článku VIII, bod 8.4. zmluvy, si žalobca uplatnil aj zmluvnú pokutu vo výške 10 % zo zostatku
dlhu, t. j. sumu 2.168,14 eur, ktorú ale súd moderoval a žalobcovi priznal iba 1 % eur zmluvnú pokutu
s poukazom na ustanovenie § 545a Občianskeho zákonníka, keďže má za to, že s prihliadnutím na

hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, je takáto „symbolická“ zmluvná pokuta dostatočnou
sankciou, nakoľko súd žalovanej uložil povinnosť naďalej splácať istinu, vrátane úrokov a úrokov z
omeškania a preto v tejto časti žalobu zamietol. Súd prvej inštancie zamietol žalobu aj v časti nákladov
spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 592,94 eur, keďže ako vyplýva z organizačnej štruktúry
žalobcu, tento má právny odbor, a v rámci neho aj oddelenie sledovania a vymáhania pohľadávok, preto

má súd za to, že takáto inštitúcia ako žalobca, má dostatočný aparát na to, aby samostatne vo vlastnej
réžii vymáhala svoje pohľadávky. Vzhľadom na nepriaznivú sociálnu situáciu žalovanej (vdova s 5 deťmi,
z ktorých sú 3 ešte maloleté), ako aj výšku dlhu, jej súd umožnil splatenie dlhu v primeraných mesačných
splátkach po 120,- eur mesačne.

3. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 257 CSP, pričom dôvody hodné osobitného
zreteľa videl jednak v sociálnej situácii samotnej žalovanej, ktorá sa stará o 5 detí, v súčasnosti už bez
manžela, ktorý jej zomrel, ako aj v tom, že v prejednávanej veci sa v podstate jedná o formulárovú
žalobu, ktorú by si žalobca, vzhľadom na už spomínanú štruktúru a aparát samotného žalobcu, mal byť
schopný zabezpečiť sám, preto súd pomerne úspešnejšiemu žalobcovi nepriznal náhradu trov konania.

4. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, pričom uviedol, že súd žalobcovi nepriznal
náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 592,94 eur, zmluvnú pokutu v pôvodnej výške
2.168,14 eur a trovy konania. Podľa názoru žalobcu, ide o neprimerané zníženie výšky zmluvnej pokuty
podľa ust. § 545a Občianskeho zákonníka práve s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovacej

povinnosti. Žalovaná hrubo a sústavne porušovala svoje zmluvný povinnosti tým, že neuhrádzala
mesačné splátky riadne a včas, a to už od roku 2011, a preto sa javí zníženie zmluvnej pokuty na 1
% nedôvodné. Taktiež poukázal, že výška mesačnej splátky 120,- eur, nie je podľa názoru žalobcu,
dostatočná vzhľadom k tomu, že v súdnej praxi je zaužívané, aby bol peňažný záväzok už splatený
najneskôr v lehote 3 rokov. Táto mesačná splátka vo výške 120,- eur pre žalovanú, je podľa žalobcu

neprimeraná.

5. Ďalej s nepriznaním trov konania v prospech žalobcu uviedol, že právo na priznanie primeranej a
právnymi predpismi ustanovenej náhrady trov konania, ktoré úspešnej strane vzniknú, je súčasťou
práva na spravodlivý proces a tiež súvisí, pokiaľ ide konkrétne o náhradu trov právneho zastúpenia,

s majetkovým právom podľa článku 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, a článkom 1 ods. 1
Dodatkového protokolu k Dohovoru ochrany ľudských práv a základných slobôd a právo na právnu
pomoc v zmysle článku 37 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd. Nesúhlasil ani s nepriznaním
nákladov spojených s uplatnením pohľadávky a poukázal, že rozhodnutie súdu o náhrade trov konania
sa žalobcovi javí ako zmätočné, žalobca považuje takéto odôvodnenie za nepreskúmateľné. Žiadal

preto, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že uloží povinnosť zaplatiť žalovanej
istinu vo výške 19.087,65 eur, spolu s nesplateným zmluvným úrokom vo výške 2.593,75 eur, zmluvným
úrokom vo výške 2,6 % zo sumy 19.087,65 eur od 5.2.2015 do zaplatenia, nesplateným úrokom z
omeškania vo výške 192,43 eur, úrokom z omeškania vo výške 8,5 % p.a. zo sumy 2.922,39 eur od
6.11.2014 do 4.2.2015 v sume 58,01 eur, úrokom z omeškania vo výške 8,05 % p.a. zo sumy 19.057,65

eur od 5.2.2015 až do zaplatenia, nákladmi spojenými s uplatnenými pohľadávkami vo výške 592,94 eur,
zmluvnú pokutu vo výške 2.168,14 eur, všetko do 3 dní od doručenia rozsudku a aby aj uložil žalovanej
povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania spolu vo výške 2.966,67 eur, vrátane DPH.6. Žalobca ďalej bez výzvy súdu predložil súdu vyjadrenie žalobcu, v ktorom opätovne odôvodnil svoje
odvolacie dôvody.

7. Okresný súd Prešov uznesením 14C/183/2015-139 zo dňa 3.4.2017 opravil chyby v písaní v prvom
výroku rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 26.10.2016 č. k. 14C/183/2015-121 v časti zmluvného
úroku tak, že tento výrok rozsudku v časti zmluvného úroku znie:

„2,6%-tný ročný zmluvný úrok zo sumy 19.087,65 Eur od 05.02.2015 do zaplatenia“.

8. Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila.

9. Žalobca sa opäť, bez vyzvania súdu, podaním zo dňa 5.1.2018 vyjadroval k žalobe, kde poukázal na
rozsudky v obdobných veciach vydané inými súdmi.

10. Ani k týmto vyjadreniam žalobcu sa žalovaná písomne nevyjadrila.

11. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovení § 34 CSP
(Civilný sporový poriadok, zákon číslo 160/2015 Z. z., ďalej iba „CSP“, platný od 1.7.2016), preskúmal
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa zásad uvedených v ustanovení § 379 a nasledujúce

CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP (a contrario) a zistil, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie je vo výroku vecne správne.

12. Preto krajský súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil v zmysle ustanovení § 387 ods. 1 CSP.

13.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd konštatuje, že sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a pre zdôraznenie
správnosti dodáva nasledovné:

14. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

15. Podľa § 470 ods. 2 prvá veta CSP, právne účinky úkonov, ktoré nastali v konaní predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

16. Uvedené ustanovenia § 470 ods. 1, 2 CSP, ktoré sú intertemporálnym ustanovením prijatým
v súvislosti s nadobudnutím účinnosti CSP, treba aplikovať ako uvedenú normu aktuálne aj na
konania, ktoré začali predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Každopádne však treba procesné účinky

realizovanýchúkonovpredodňomúčinnostitohtozákona, posudzovaťajvsúvislostisprávnouúpravou,
ktorá platila v čase ich realizácie. Uvedené má význam aj z pohľadu aplikácie tých ustanovení O.s.p.
(Občiansky súdny poriadok, zákon platný do 30.6.2016), ktoré aplikoval súd prvej inštancie v súvislosti
s realizáciou dokazovania, i prijatými skutkovými závermi.

17. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k
záveru, že súd prvej inštancie v preskúmavanej veci dostatočne zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom
na zistenie rozhodujúcich skutočností a na podklade vykonaného dokazovania dospel aj ku správnym
skutkovým zisteniam a návrh žalobcu aj správne právne posúdil.

18. Odvolací súd tak konštatuje v zmysle ustanovení § 370 ods. 1, 2 CSP správnosť týchto dôvodov,
a v podstatných bodoch na ne odkazuje.

19. Žalobca vo svojom odvolaní nenapáda rozhodnutie súdu v časti o povinnosti žalovanej zaplatiť
zostatok nesplatenej istiny spolu so zmluvným úrokom z omeškania aj kapitalizované úroky z omeškania

k 5.2.2015, keď došlo k odstúpeniu od zmluvy. Napáda zmluvnú pokutu, ktorú súd prvej inštancie
moderoval v zmysle ustanovení § 545 a Občianskeho zákonníka. Odvolací súd má za to, že v tejto
preskúmavanej veci žalobcovi žiadna priama škoda nevznikla, a preto aplikácia tohto ustanovenia
súdom prvej inštancie je dôvodná. Taktiež odvolaciu námietku žalobcu o nepriznaní nákladov spojenýchs uplatnením pohľadávky odvolací súd považuje za nedôvodnú a stotožňuje sa s konštatáciou súdu
prvej inštancie.

20. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne aplikoval platnú právnu úpravu, vysporiadal
sa so všetkými aspektmi zisteného skutkového stavu a podrobne svoje rozhodnutie aj zdôvodnil.
Odôvodnenie rozhodnutia je dostatočné, logické, presvedčivé a právne správne, obsahuje odpovede na
všetky relevantné právne otázky v konaní vznesené, a bolo aj vykonané podrobné dokazovanie plne v
súlade s procesnými predpismi formulovanými v CSP. Aj odôvodnenie súdneho rozhodnutia v časti o

nepriznaní nároku na náhradu trov konania sporovým stranám a povolení splátok žalovanej, je v súlade
s kritériami stanovenými pre takýto postup upravenými v ust. § 257 CSP.

21. Súčasne odvolací súd preskúmaval i ďalšie námietky vyjadrené v odvolaní žalobcu, a po ich
preskúmaní dospel k záveru, že tieto nie sú dôvodné, pretože v konečnom dôsledku nemôžu privodiť
zmenu zisteného skutkového i právneho stavu.

22. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak, že nárok na ich náhradu sporovým
stranám nepriznal, pretože v odvolacom konaní žalobca úspešný nebol a žalovanej trovy odvolacieho
konania žiadne nevznikli.

23. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).