Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. apríl 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4To/23/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716010528
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Bobor
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6716010528.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici na verejnom zasadnutí 19. apríla 2018 v senáte zloženom z predsedu
senátu JUDr. Jána Bobora a sudcov JUDr. Mária Šuleja a Mgr. Jána Bednára prejednal odvolanie
obžalovaného R. F. proti rozsudku Okresného súdu Zvolen z 28. 6. 2017, sp. zn. 5T 127/2016 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného R. F. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

NapadnutýmrozsudkomOkresnéhosúduZvolenz28.6.2017,sp.zn.5T127/2016bolobž.R.F.uznaný
za vinného z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f), ods. 3 písm. b) Tr. zák. v jednočinnom súbehu
s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na ust. §
138 písm. e) Tr. zák. v podstate na tom skutkovom základe, ako je to bližšie rozvedené v skutkovej vete
rozsudku okresného súdu na strane 1 a 2 napadnutého rozsudku.

Za to okresný súd uložil obžalovanému podľa § 194 ods. 2 Tr. zák. za použitia § 37 písm. h), m) Tr. zák.,
§ 38 ods. 2, 4 Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák., § 42 ods. 1 a § 46 Tr. zák. úhrnný a súhrnný trest odňatia
slobody vo výmere 28 mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. bol obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. bol zrušený výrok o treste uložený trestným rozkazom Okresného súdu Zvolen
z 18. 10. 2016, sp. zn. 4T 51/2016, ktorým bol obžalovanému uložený trest odňatia slobody vo výmere
4 mesiacov, pre výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia,
ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku
ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Svoje rozhodnutie zdôvodnil okresný súd tým, že vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne
preukázané, že obžalovaný sa vlámal do unimobunka vo Zvolene Rákoš, ktorú užívali R. V. a H. M.,
odkiaľ odcudzil rôzne veci.

Proti rozsudku podal odvolanie obžalovaný sám, pričom svoje odvolanie aj písomne zdôvodnil

prostredníctvom svojho obhajcu. Obžalovaný poukazoval na to, že síce vošiel do unimobunky R. V., ale
nie vlámaním, čo mu môže dosvedčiť aj svedok Y. S., ktorého navrhoval vypočuť.

Odvolanie obhajcu obžalovaného smerovalo len čo do výroku o treste, keď poukazoval na to, že uložený
trest je podľa jeho názoru neprijateľne prísny s prihliadnutím na závažnosť jeho konania a okresný súd
pochybil, keď nepriznal obžalovanému poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. l) Tr. zák., pretože

sa doznal k spáchaniu skutku, o čom svedčia jeho výpovede z prípravného konania a taktiež nemalo
byť prihliadané na priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. m) Tr. zák., teda, že už bol za trestnýčin odsúdený. Potom pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností by bol rovnaký a nebol by dôvod
na zvyšovanie trestnej sadzby u obžalovaného. Domáhal sa potom, aby krajský súd zrušil napadnutý
rozsudok, vo veci sám rozhodol a uložil obžalovanému primeraný trest.

Krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov
rozsudku, proti ktorým odvolateľ môže podať odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo a zistil, že prvostupňový súd rozhodol na základe správne zistenom skutkovom stave,
pretože mal oporu v dôkazoch, ktoré vykonal na hlavnom pojednávaní.

Podľa § 168 ods. 1 Tr. por. okresný súd stručne a jasne uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané
a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných
dôkazov, najmä pokiaľ si navzájom odporovali. Z odôvodnenia je zrejmé, ako sa súd vyrovnal
s obhajobou obžalovaných a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané
skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu.

Ako zistil krajský súd okresný prokurátor podal na R. F. obžalobu dňa 27. 9. 2016 pre prečin krádeže
podľa § 212 ods. 2 písm. f), ods. 3 písm. b) Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania
domovej slobody podľa § 194 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na ust. § 138 písm. e) Tr. zák.

Samosudca okresného súdu dňa 21. 12. 2016 vydal na R. F. trestný rozkaz, ktorým mu uložil úhrnný a
súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 16 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon so stredným
stupňom stráženia za súčasného zrušenia výroku o treste, ktorý bol uložený trestným rozkazom
Okresného súdu Zvolen z 18. 10. 2016, sp. zn. 4T 51/2016 a súčasne rozhodol aj o náhrade škody.

V zákonnej lehote podal proti trestnému rozkazu odpor okresný prokurátor poukazujúc na to, že doteraz
vykonaným dokazovaním bola zistená prevaha priťažujúcich okolností podľa § 37 písm. h), m) Tr. zák. a
bola zistená len jedna poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr. zák. a tak je na mieste obžalovanému
ukladať trest so zvýšenou dolnou hranicou trestnej sadzby o jednu tretinu, t.j. od 2 rokov a 4 mesiacov
až do 5 rokov.

Bolo tak vo veci nariadené hlavné pojednávanie, na ktorom obžalovaný uviedol, že sa nevlámal do
unimobunky poškodeného R. V., ktorú obýval s H. M., pričom R. V. je jeho strýko, keď dvere boli
jednoducho otvorené, vošiel do unimobunky za účelom, že sa chcel najesť, pričom si z tade zobral
nejaké veci.

Poškodený R. V. na hlavnom pojednávaní odoprel vypovedať z dôvodu, že obžalovaný je jeho synovec,
pričomnahlavnompojednávanívypovedaladružkapoškodenéhoH.M.,keďzichvýpovedíjednoznačne
vyplývalo, že obžalovaný sa vlámal do unimobunky, keď vytrhol dvere a odcudzil tam veci, ktoré mali
odložené, ako aj potraviny.

Okrem usvedčujúcich výpovedí poškodených bol obžalovaný usvedčený na základe znaleckých
posudkov KEÚ PZ v Slovenskej Ľupči, daktyloskopickými stopami, fotodokumentáciou a inými dôkazmi.

Obžalovaný teda prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a bol za obdobný čin v predchádzajúcich
12 mesiacoch postihnutý, hoci bol za taký čin v predchádzajúcich 24 mesiacoch odsúdený, ako aj

neoprávnene vnikol do obydlia iného a neoprávnene tam zotrval a taký čin spáchal závažnejším
spôsobom konania - vlámaním, čím po objektívnej i subjektívnej stránke naplnil skutkovú podstatu
prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f), ods. 3 písm. b) Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom
porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na ust. § 138 písm.
e) Tr. zák.

Pokiaľ ide o námietky obžalovaného, že mu boli priznané dve priťažujúce okolnosti v zmysle § 37 písm.
h) Tr. zák. teda, že spáchal viac trestných činov a podľa § 37 písm. m) Tr. zák., že už bol za trestný
čin odsúdený, krajský súd poukazuje na právnu kvalifikáciu konania obžalovaného, z ktorého vyplýva
spáchanie dvoch prečinov, jednak proti majetku a jednak proti domovej slobode takže v tomto smere

okresný súd správne postupoval a pokiaľ ide o námietky obžalovaného, že mu nepriznal poľahčujúcu
okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr. zák., k tomuto je potrebné povedať, že obžalovaný síce v prípravnom
konaní sa priznal k spáchaniu obidvoch prečinov, no na hlavnom pojednávaní popiera spôsob vykonania
skutkov, keď tvrdí, že sa do unimobunky nevlámal a za tohto stavu nemožno jednoznačne konštatovať,že sa obžalovaný priznal k spáchaniu skutku a skutok aj oľutoval. Svedčí o tom aj tá skutočnosť, že
obžalovaný navrhol vypočuť svedka, ktorý by mu mal potvrdiť tú skutočnosť, že sa do unimobunky
nevlámal. Za tohto stavu okresný súd obžalovanému správne priznal len dve priťažujúce okolnosti bez

priznanie poľahčujúcich okolností.

Pri ukladaní trestu u obžalovaného nepochybil prvostupňový súd ani v tom smere, keď dôsledne sa riadil
zásadami ukladania trestov, tak ako ich má na mysli ust. § 34 ods. 1, 4 Tr. zák. Trest má zabezpečiť
ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí

podmienkynajehovýchovuktomu,abyviedolriadnyživotasúčasneinýchodradíodpáchaniatrestných
činov. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na spôsob spáchania činu a jeho
následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho
pomery a možnosť jeho nápravy.

Prvostupňový súd prihliadol na všetky okolnosti prípadu, predovšetkým na tú skutočnosť, že obžalovaný

bol doteraz 8-krát súdne trestaný, väčšinou pre majetkovú trestnú činnosť a za tohto stavu mu okresný
súd ukladal trest na samej dolnej hranici a to zvýšenej dolnej hranici trestnej sadzby o jednu tretinu, čo
predstavuje 28 mesiacov.

Uložený trest je súhrnný za súčasného zrušenia trestného rozkazu Okresného súdu Zvolen z 18. 10.

2016, sp. zn. 4T 51/2016, keď mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiacov so zaradením
do ústavu so stredným stupňom stráženia.

Správne postupoval okresný súd aj v tom smere, keď obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody
zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, nakoľko bol v posledných 10 rokoch

vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin.

Z týchto dôvodov krajský súd odvolanie obž. R. F. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.