Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. jún 2017

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14C/353/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115221936
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Vallo

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2017:6115221936.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, rozhodujúc sudcom JUDr. Jurajom Vallom, v spore žalobcu Y.. Y. U., nar.

XX. XX. XXXX, trvale bytom M. XXXX/XX, XXX XX F. F., v konaní zastúpeného JUDr. Petrom Múkerom
ml., advokátom so sídlom ul. ČSA 25, Banská Bystrica, proti žalovanému emFOUR s.r.o. so sídlom
Národná 6, 974 01 Banská Bystrica, IČO : 45 915 903, v konaní zastúpenému doc. JUDr. Jaroslavom
Klátikom, PhD., advokátom so sídlom Havranské 11, 974 32 Banská Bystrica, o náhradu škody v sume
429 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalovaný m á nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Žalobca sa v konaní domáha od žalovaného zaplatenia sumy 429 Eur titulom náhrady škody na zdraví
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 429 Eur od 26. 08. 2015 do zaplatenia,
a náhrady trov konania.
2/ Dôvodom podania žaloby je porušenie všeobecnej prevenčnej povinnosti v zmysle §
415 Občianskeho zákonníka a tým právnej povinnosti v zmysle § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka
žalovaným, tým, že dňa 20. 06. 2015 približne o 23.00 hod. nedostatočným spôsobom, resp. žiadnym
spôsobom nezabezpečil, ani neinformoval svojich zákazníkov o tom, že do jeho prevádzky Y. na

ulici W. X v F. F., sa malo vchádzať len ľavou časťou dverí. Na pravej časti vstupných dverí sa
nenachádzala žiadna tabuľa, žiadny nápis, ktorý by oznamoval zákazníkom, aby touto časťou dverí
nevstupovali. Žalobca vstupné dvere otváral tak, že potiahol jeden, dvakrát za ich kľučku, následne
potom dvere jednoduchým potiahnutím z pántov vypadli na pravú nohu žalobcu. Na dôkaz toho označil
svedeckú výpoveď Ing. Y. V.. O dlhodobejšom zlom technickom stave dverí svedčí aj skutočnosť, že sa
nedali bezpečne uzamknúť, preto zamestnanci žalovaného v podniku prespávali. Vznik škody úplnou
zlomeninou distálneho článku malíčka na pravej nohe žalobcu, bol jednoznačne preukázaný lekárskou

správou z urgentného príjmu Rooseveltovej nemocnice z nasledujúceho dňa, ako aj posudkom
všeobecnej lekárky pre dospelých Y.. M. M. z 22. 07. 2015, ktorá ohodnotila bolestné žalobcu na 25
bodov, čo predstavuje škodu v sume 429 Eur. Je tak naplnený aj predpoklad kauzálneho nexusu medzi
porušením všeobecnej prevenčnej povinnosti a vznikom škody.

3/ Žalovaný so žalobou pre jej neopodstatnenosť nesúhlasil. Ak spadnutím dverí došlo k zraneniu
žalobcu, to bolo spôsobené jeho vlastnou činnosťou, a to pravdepodobne pod vplyvom alkoholu,

násilným, opakovaným mykaním uzamknutej pravej časti dverí opačným smerom do von, na dôkaz
čoho označil svedecké výpovede svojej zamestnankyne a zákazníka. Dvere boli zabezpečené, aby sa
otvárali len dovnútra, bez použitia hrubšej sily by k uvoľneniu z pántov nemohlo dôjsť. Žalobca takporušil prevenčnú povinnosť v zmysle § 415 Občianskeho zákonníka. Nie sú naplnené predpoklady na
uplatnenie nároku na náhradu škody voči žalovanému.

4/ Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, konateľa žalovaného, svedkov Matúša V., R. Y., L.
Z., Y. R., dokazovanie prečítaním jednotlivých písomností a dôkazov tvoriacich obsah spisu, súd so
súhlasom strán nevykonával, nakoľko s týmito boli oboznámené, a boli im doručované.

5/ Medzi stranami nie je sporné, že dňa 20. 06. 2015 sa vo večerných hodinách, okolo 23.00 hod.,

pokúšal žalobca otvoriť pravú časť dvojkrídlových dverí na prevádzke žalovaného MONOPOL na ul.
Národná 6 v Banskej Bystrici. Táto časť dverí sa pri tom uvoľnila z pántov. Sporné je, či sa tak stalo v
dôsledku porušenia prevenčnej povinnosti žalovaným, alebo žalobcom, a či pri tom došlo k poškodeniu
pravej nohy žalobcu.

6/ Podľa § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám

na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

7/ podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

8/ Z rozhodnutia Krajského súdu v Nitre, sp. zn. : 5Co/92/2012 z 20. 06. 2012 : Všeobecná
občianskoprávna prevencia podľa § 415 Občianskeho zákonníka je právnou povinnosťou, ktorej
porušenie predstavuje protiprávne konanie a pri splnení ďalších podmienok má za následok vznik
všeobecnej občianskoprávnej povinnosti podľa § 420 Občianskeho zákonníka. Každý je povinný
počínať si v občianskoprávnom styku podľa podmienok konkrétnej situácie tak starostlivo, aby pritom

nespôsobil škodu na zdraví, majetku, právach iného, prírode alebo životnom prostredí, čo znamená,
že je povinný zachovávať pri svojom konaní s ohľadom na konkrétne podmienky vždy taký stupeň
pozornosti, starostlivosti a ohľaduplnosti, ktorý je spôsobilý vždy zabrániť vzniku daných škôd (R
16/1980, R 5/1981, R 12/1986, R 9/1992). Súdna prax využíva ustanovenie § 415 Občianskeho
zákonníka na objektivizovanie zodpovednosti za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka v tých

prípadoch, ak nemožno naisto zistiť, akú konkrétnu povinnosť vlastne škodca porušil a keď neexistuje
konkrétna právna úprava vzťahujúca sa na konanie, ktorého protiprávnosť sa posudzuje. Pre posúdenie
zodpovednosti konajúceho subjektu je dôležité posúdiť správanie sa konajúceho pred vznikom škody,
intenzitu konania a možnosť predvídať škodu v konkrétnom prípade. Nie každé spôsobenie škody
znamená bez ďalšieho kvalifikované správanie sa určitého subjektu ako protiprávne konanie. Preto ak

niekto v prípade, pre ktorý nie sú bližšie vymedzené určité pravidlá správania, postupoval vzhľadom na
konkrétnu situáciu natoľko obozretne, že svojím správaním nezadal príčinu ku vzniku škody, neporušil
povinnosť podľa § 415 Občianskeho zákonníka, lebo sa nesprával protiprávne, napriek tomu, že jeho
konaním vznikla škoda. Záver, že bola porušená prevenčná povinnosť v zmysle § 415 Občianskeho
zákonníka nemožno urobiť bez zistenia, v akom konaní žalovaného, ktoré škodu vyvolalo, toto porušenie

spočíva.

9/ Podľa § 441 Občianskeho zákonníka, ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša
škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

10/ Podľa § 444 Občianskeho zákonníka, pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti
poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

11/ Súd má v konaní, výpoveďou žalobcu, konateľa žalovaného, ako aj svedeckými výpoveďami Matúša
Kutláka, Silvie Chrenovej, Martina Januru, preukázané, že pravá časť vstupných dverí na prevádzke

žalovaného bola dňa 20. 06. 2015 vo večerných hodinách, kedy sa cez ňu pokúšal dostať žalobca,
uzamknutá, ľavá časť dverí bola privretá, vychádzajúc z výpovede zamestnankyne žalovaného to bolo
spôsobené problémom so zamykacím mechanizmom, v dôsledku čoho ostal pri ich zavretí vysunutý
jazýček, ktorý bránil ich zavretiu, pritom nebolo preukázané, že by sa na dverách, či v ich blízkosti
nachádzalo upozornenie o nepoužívaní ich pravej časti (ani ktorým smerom sa otvárajú), príp. zábrana v

podobe reklamy. Za tejto situácie nemuselo byť zákazníkovi vstupujúcemu do prevádzky, zrejmé, ktorú
časť dverí má použiť, keď, vychádzajúc z výpovede zamestnankyne žalovaného, bolo potrebné ľavú
časť dverí v prípade, že bola kvôli vyššie uvedenému technickému problému privretá, pre otvorenie
odomknúť (darmo, že bol na nej vysunutý jazýček). Súd má za to, že uvoľneniu dverí a škode, ktorá týmžalobcovi mohla vzniknúť, bolo možné žalovaným zabrániť, v prípade, že by sa v tom čase na dverách
nachádzalo upozornenie, ktorá časť dverí sa používa, príp. aj ktorým smerom sa otvára, alebo zátarasa
brániaca použitiu ich pravej časti. Žalovaný preto porušil v danom prípade prevenčnú povinnosť uloženú

§ 415 Občianskeho zákonníka. Na druhej strane, má súd výpoveďou zamestnankyne žalovaného a
jeho zákazníka preukázané, že žalobca sa pokúšal otvoriť vstupné dvere, ich uzamknutú pravú časť,
opakovaným (aj ním navrhnutý svedok uviedol dve alebo tri opakovania) násilným ťahaním opačným
smerom. Bez použitia značnej sily, by pritom podľa konateľa žalovaného nedošlo k ich vytrhnutiu z
pántov. Zlý technický stav dverí pred danou udalosťou, ktorý by mohol spôsobiť toto vytiahnutie aj

bez použitia sily, nebol zo strany žalobcu preukázaný (vyššie uvedený technický problém sa týkal
zamykacieho mechanizmu), výmena dverí a prespávanie zamestnancov žalovaného v prevádzke po
incidentetonedokazuje.Praváčasťdverísanepoužívalakvôlipotrebevoľnéhoprechoduobsluhujúceho
personálu, keďže smer otvárania dverí bol dovnútra. Na základe uvedeného, bol to práve žalobca, ktorý
si nepočínal tak, aby nespôsobil škodu sebe, alebo iným. Súd má za to, že bez násilného konania
žalobcu ako poškodeného, by k spadnutiu dverí, nedošlo, keď vychádzajúc zo svedeckej výpovede

zamestnankyne žalovaného, sa dovtedy takáto situácia s dverami nestala. Žalobca znáša preto škodu,
ktorá mu tým mohla vzniknúť, sám (§ 441 Občianskeho zákonníka), keď konanie poškodeného nemusí
byť ani zavinené v zmysle nedbanlivostnom alebo úmyselnom. Preto, nie je daná kauzálna súvislosť
medzi porušením právnej povinnosti žalovaným a škodou, ktorú si žalobca uplatňuje v tomto konaní,
ktorá bola preukázaná ambulantnou správou z 21. 06. 2015 a lekárskym posudkom o bolestnom z 22.

07. 2015. Nie je tak splnený predpoklad (popri porušení právnej povinnosti a vzniku škody) pre úspešné
uplatnenie nároku na náhradu škody, v dôsledku čoho súd žalobu pre jej nedôvodnosť zamietol, a to
aj napriek tomu, že mu bol po incidente žalovaný ochotný poskytnúť určité odškodnenie, čo však nie je
možné považovať za uznanie dlhu z jeho strany (§ 558 Občianskeho zákonníka).

12/ O trovách konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že priznal v
konaní úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu (§ 255
ods. 1 Civilného sporového poriadku).

13/ O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným

uznesením s poukazom na § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia,
písomne v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Banská Bystrica.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a musí byť
podpísané. Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s

prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy
toho, kto ho urobil.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
i) právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v písmenách a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok).