Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 6. marec 2018

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 58C/16/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1216201567
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Kudravá

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2018:1216201567.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Kudravou v sporovej veci

žalobcu: Implementačná agentúra Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, so
sídlom Špitálska 6, Bratislava, IČO: 30 854 687, proti žalovanému: H.. U. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom
E. XX, L., o zaplatenie 9.519,10 Eur, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 9.519,10 Eur na č. účtu: R. XXXX XXXX XXXX XXXX
XXXX, do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobca nemá voči žalovanému nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 01.02.2016 sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým

by súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu vo výške 9.519,10 Eur.

2. Žaloba bola odôvodnená tým, že rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 09.09.2015, č.k.
3Co 295/2014-158 bola žalobcovi uložená povinnosť zaplatiť žalovanému sumu vo výške 35.229,86 Eur
titulom náhrady mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru. Nakoľko sa predmetný rozsudok
bližšie nezaoberal vyčíslením odvodov a preddavkom na daň z príjmov, ktoré bol žalobca povinný za
žalovaného odviesť (zo sumy 35.229,86 Eur), v záujme právnej bezpečnosti žalobca uhradil žalovanému

sumu v plnej výške, t.j. vo výške 35.229,86 Eur. Výpočtom z náhrady mzdy ktorá bola žalovanému
uhradená žalobca vyrátal odvody za žalovaného do zdravotnej poisťovne, sociálnej poisťovne a daň z
príjmu v celkovej výške 9.519,10 Eur. Tieto prostriedky však mali byť v zmysle vtedy účinnej legislatívy
uhradené zo samotnej sumy priznanej náhrady mzdy, na základe čoho si žalobca nárokoval vrátenie
tejto sumy od žalovaného. Žalobca dňa 04.12.2015 elektronicky, ako aj listom zo dňa 08.12.2015 vyzval
žalovaného aby mu uvedené finančné prostriedky vrátil do termínu 10.12.2015, na čo však žalovaný
nereagoval a listovú zásielku zo dňa 18.12.2015 neprevzal.

3. Okresný súd Bratislava II rozsudkom č.k. 58C/16/2016-27 zo dňa 11.04.2016 rozhodol tak, že
žalobu zamietol. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací, zrušil uznesením zo dňa 19.10.2017 č.k.:
6Co/280/2016-69 rozsudok prvej inštancie a vec tomuto vrátil na ďalšie konanie. Svoje rozhodnutie
odôvodnil tým, že žalovanému na základe rozsudku Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 03.03.2014,
č.k. 10C/34/2010-144 nevznikol nárok na zaplatenie náhrady mzdy vo výške 35.229,86 Eur brutto,
ale vznikol mu nárok na náhradu mzdy netto, t.j. krátenú o odvody a daň z príjmu. Súčasne vyslovil

názor, že žalovaný rozsudkom Okresného súdu Bratislava I.. zo dňa 03.03.2014, č.k.. 10C/34/2010-144,
ktorý bol jeho právnemu zástupcovi doručený dňa 10.04.2014, ako aj z rozsudku Krajského súdu v
Bratislave zo dňa 09.09.2015, č.k. 3Co/295/2014-158, ktorý bol jeho právnemu zástupcovi doručený
dňa 02.11.2015, musel získať vedomosť o tom, že má nárok na náhradu mzdy netto, čím je naplnenýpredpoklad uvedený v ustanovení § 222 ods. 6 zákona č. 311/2001 Z.z. Odvolací súd dal súdu prvej
inštancie do pozornosti, že žalovaného bude potrebné v konaní vypočuť a umožniť mu realizovať jeho
procesné práva vyplývajúce z Civilného sporového poriadku.

4. Podľa ustanovenia § 391 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ak bolo rozhodnutie
zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný
právnym názorom odvolacieho súdu.
5. Súd vo veci samej nariadil na deň 06.03.2018 pojednávanie, na ktoré sa dostavil žalobca. Nedostavil
sa žalovaný, ktorý bol v zmysle ustanovenia § 106 ods. 1 písm. a) Civilného sporového poriadku, volaný

z adresy trvalého pobytu uvedeného v Registri obyvateľov SR, pričom predvolanie na toto pojednávanie
sa vrátilo súdu späť s označením „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“. Žalovanému tak nebolo
znemožnené domáhať sa uplatňovaniu svojich procesných práv vyplývajúcich z Civilného sporového
poriadku, keď sám žalovaný si takéto právo zmaril.

6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa

09.09.2015 č.k. 3Co 295/2014-158, e-mailovou komunikáciou, listom zo dňa 08.12.2015 označeným
ako „Vysporiadanie pohľadávky“ spolu s doručenkou, výpisom z účtu o vykonaní debetnej transakcie vo
výške 35.229,86 eur v prospech čísla účtu R. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, ako aj s ďalšími listinami
založenými v spise, pričom zistil tento skutkový a právny stav:

7. Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 09.09.2015, č.k. 3Co 295/2014-158 bol potvrdený
rozsudok Okresného súdu Bratislava I, vo veci vedenej pod spis. zn. 10C/34/2010, kde vo výrokovej
časti bola žalovanému (žalobca v tomto konaní) uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi (žalovaný v tomto
konaní) náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru vo výške 35.229,86 Eur, v lehote
3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

8. Z e-mailovej komunikácie súd zistil, že žalobca požiadal dňa 04.12.2015 žalovaného o vrátenie
sumy vo výške 9.519,10 Eur v lehote do 10.12.2015, ktorá bola vyčíslená ako odvody zamestnanca
(žalovaného) do zdravotnej poisťovne, sociálnej poisťovne a daň z príjmu všetko z náhrady mzdy
vyplatenej žalovanému dňa 04.11.2015. Listom zo dňa 08.12.2015 označeným ako „Vysporiadanie

pohľadávky“ žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy v lehote do 10.12.2015. Zásielka sa
dňa 30.12.2015 vrátila žalobcovi späť s označením “neprevzatá v odbernej lehote“.

9. Z výpisu z bankového účtu žalobcu súd zistil, že žalobca vykonal dňa 04.11.2015 debetnú transakciu

vo výške 35.229,86 Eur v prospech čísla bankového účtu v tvare IBAN: R. XXXX XXXX XXXX XXXX
XXXX.

10. Podľa § 222 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z., ak sa zamestnanec bezdôvodne obohatí na úkor
zamestnávateľaaleboaksazamestnávateľbezdôvodneobohatínaúkorzamestnanca,musíobohatenie

vydať.

11. Podľa § 222 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z.z., bezdôvodné obohatenie na účely tohto zákona je
majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu,
plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

12. Podľa § 222 ods. 3 zákona č. 311/2001 Z.z., predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať
tomu, na čí úkor bol získaný. Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to
nie je možné najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

13. Podľa § 222 ods. 6 zákona č. 311/2001 Z.z., vrátenie neprávom vyplatených súm môže
zamestnávateľ od zamestnanca požadovať, ak zamestnanec vedel alebo musel z okolností
predpokladať, že ide o sumy nesprávne určené alebo omylom vyplatené, a to v lehote do troch rokov
od ich výplaty.

14. Základným charakteristickým znakom inštitútu bezdôvodného obohatenia, je, že jeden subjekt
pracovnoprávneho vzťahu sa obohatí na úkor druhého subjektu a toto obohatenie je bezdôvodné.
Bezdôvodné obohatenie nemusí vzniknúť v dôsledku protiprávneho konania, aj keď v praxi často
dochádza k založeniu zodpovednosti z bezdôvodného obohatenia práve vtedy, keď bol majetkovýprospech získaný protiprávne, a tým vznikla druhému účastníkovi majetková ujma. Subjekt domáhajúci
sa vydania bezdôvodného obohatenia musí preukázať príčinnú súvislosť medzi protiprávnym konaním a
majetkovou ujmou. Získanie majetkového prospechu sa stáva bezdôvodným obohatením v závislosti od

toho, ako bol tento majetkový prospech získaný. Za bezdôvodné obohatenie sa považuje len majetkový
prospech, ktorý bol získaný plnením bez právneho dôvodu alebo z neplatného právneho úkonu, alebo
z právneho dôvodu, ktorý odpadol, alebo ide o majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Zákonník práce pod plnením bez právneho dôvodu rozumie akékoľvek plnenie, na ktoré nevznikol
zamestnancovi alebo zamestnávateľovi právny nárok. V praxi sa pod tento prípad bezdôvodného

obohatenia radia najčastejšie plnenia, ku ktorým došlo omylom. Úspešné domáhania sa vydania
bezdôvodného obohatenia vo forme neprávom vyplatených súm zamestnancovi je viazané na to, že
zamestnávateľ preukáže, že vedel alebo musel z okolností predpokladať, že ide o sumy nesprávne
určené alebo omylom vyplatené.

15. V konaní mal súd za preukázané, že žalobca vyplatil žalovanému sumu 35.229,86 Eur titulom

náhrady mzdy bez zrazenia preddavkov dane a odvodov z tejto sumy ako dôsledok svojej povinnosti,
ktorá mu bola uložená právoplatným a vykonateľným rozhodnutím. Rešpektujúc právny názor vyjadrený
odvolacím súdom v uznesení Krajského súdu v Bratislave zo dňa 19.10.2017 č.k.: 6Co/280/2016-69
bola v konaní vyriešená aj otázka vedomosti žalovaného o tom, že nárok na náhradu mzdy vo výške
35.229,86 Eur priznaný žalovanému rozsudkom Okresného súdu Bratislava I.. zo dňa 03.03.2014,

č.k. 10C/34/2010-144 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 09.09.2015, č.k.
3Co/295/2014-158, sa považuje za nárok vyjadrený v brutto a že žalovaný má nárok len na náhradu
mzdy netto, t.j. krátenú o odvody a daň z príjmu, čím je naplnený predpoklad ustanovenia § 222 ods. 6
zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný sa bezdôvodne obohatil
na úkor žalobcu, pretože prijal plnenie bez právneho dôvodu, ktoré na výzvu žalobcu tomuto v určenej

lehote nevrátil.

16. Súd na vytýčený termín pojednávania predvolal žalovaného, ktorý sa však na pojednávanie
nedostavil, v dôsledku skutočnosti ktorej súd nemohol pristúpiť k vypočutiu žalovaného a umožniť
tomuto realizáciu procesných práv vyplývajúcich mu z Civilného sporového poriadku, na ktoré poukazuje

odvolací súd vo svojom uznesení zo dňa 19.10.2017 č.k.: 6Co/280/2016-69, nakoľko sám žalovaný si
zmaril právo uplatňovať procesné práva vyplývajúce mu z daného zákona v nadväznosti na ustanovenie
§ 179 ods. 1 Civilného sporového poriadku.

17. Vychádzajúc z vyššie uvedeného právneho a skutkového stavu súd považoval žalobu za dôvodnú

a vo veci rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

18. Podľa ustanovenia § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo
počas konania najavo.

19. Záverom súd dodáva, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa
všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani právo
na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, tzn. aby sa rozhodlo v súlade s jej
požiadavkami a ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazom
súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov.

20. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci.

21. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

22. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP. Vzhľadom na to, že žalobca bol v
tomto spore strán úspešný, prináleží mu nárok na náhradu trov konania. Žalobcovi však žiadne trovy
konania zo spisu nevyplývajú, ani si takýto nárok v konaní neuplatnil a preto súd rozhodol tak, ako je
uvedené vo výroku tohto uznesenia a žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný v stanovenej lehote dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže
oprávnený podať návrh na exekúciu.