Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. december 2017

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 10Csp/142/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5717210251
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Gazdačková

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2017:5717210251.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia

Slovakia, s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného: JUDr. Jánom
Šoltésom, advokátom so sídlom Bratislava, ul. Mýtna 48, proti žalovanému: O. H., X.. X.X.XXXX, L. H.,
J.. Y.. K. XXXX/X, v konaní o zaplatenie 288 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je žalobcovi povinný zaplatiť 224 € spolu s 5,05% úrokom z omeškania ročne
- zo sumy 32 € od 2.10.2014 do zaplatenia,
- zo sumy 16 € od 15.10.2014 do zaplatenia,
- zo sumy 16 € od 15.11.2014 do zaplatenia,

- zo sumy 16 € od 15.12.2014 do zaplatenia,
- zo sumy 16 € od 15.1.2015 do zaplatenia,
- zo sumy 16 € od 14.2.2015 do zaplatenia,
- zo sumy 16 € od 15.3.2015 do zaplatenia,
- zo sumy 16 € od 15.4.2015 do zaplatenia,
- zo sumy 16 € od 15.5.2015 do zaplatenia,
- zo sumy 16 € od 15.6.2015 do zaplatenia,

- zo sumy 16 € od 15.7.2015 do zaplatenia,
- zo sumy 16 € od 15.8.2015 do zaplatenia,
- zo sumy 16 € od 15.9.2015 do zaplatenia,
všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku uplatneného nároku sa žaloba zamieta.

III. Žalobca má proti žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 56 % celkovo vzniknutých

trov konania žalobcu.

IV. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 18.7.2017 sa pôvodný žalobca obchodná spoločnosť
Consumer Finance Holding, a.s., so sídlom v Kežmarku, IČO: 35 923 130 proti žalovanému domáhala
zaplatenia sumy 288 € spolu s 5,05 % úrokom z omeškania ročne od 2.10.2014 do zaplatenia a náhrady

trov konania. Žalobu žalobca odôvodnil tou skutočnosťou, že so žalovaným dňa 11.2.2014 uzavrel
zmluvu o pôžičke evidenčné číslo 20636541, na základe ktorej žalovanému poskytol pôžičku na kúpu
spotrebného tovaru vo výške 288 €. Žalovaný sa zaviazal pôžičku splácať pravidelnými 18 mesačnými
splátkami po 16 €. Ku dňu spísania žaloby však žalovaný pôžičku splácať nezačal a žalobcovi naúhradu svojho dlhu nič nezaplatil. Keďže žalovaný porušil svoju povinnosť splácať pôžičku riadne a
včas, žalobca listom zo dňa 25.7.2014, ktorý nazval predžalobnou upomienkou, vyzval žalovaného k
úhrade dlžných splátok a upozornil ho na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. Keďže k úhrade

dlžnýchsplátokanivdodatočneposkytnutejlehotenedošlo,žalobca19.9.2014úverzosplatnil,očombol
žalovaný informovaný listom zo dňa 1.10.2014. Na dôkaz svojich tvrdení žalobca k žalobe pripojil zmluvu
o pôžičke a štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, všeobecné obchodné podmienky
k zmluve o pôžičke, predžalobnú upomienku z 25.7.2014, kópiu vrátenej nedoručenej doporučenej
zásielky, oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru a prehľad splátok a úhrad.

2. V priebehu konania žalobca zmenil právneho zástupcu a novozvolený právny zástupca pôvodného
žalobcu, ale súčasne aj právny zástupca obchodnej spoločnosti uvedenej v záhlaví tohto rozsudku,
zaslal súdu list z 25.10.2017, ktorým žiadal povoliť zmenu strany sporu na stane žalobcu. Tento procesný
návrh žalujúca strana odôvodnila skutočnosťou, že pôvodný žalobca a veriteľ obchodná spoločnosť
Consumer Finance Holding, a.s., so sídlom v Kežmarku ako postupca a obchodná spoločnosť Intrum

Justitia Slovakia, s.r.o., so sídlom v Bratislave ako postupník, uzavreli zmluvu o postúpení pohľadávok,
ktorou v priebehu súdneho konania bola pohľadávka pôvodného žalobcu voči žalovanému ku dňu
19.10.2017 postúpená na obchodnú spoločnosť uvedenú v záhlaví tohto rozsudku. Na dôkaz tejto
skutočnosti zaslala žalujúca strana súdu oznámenie o postúpení pohľadávky žalovanému, podací hárok
svedčiaci o odoslaní tohto oznámenia žalovanému, rámcovú zmluvu o postúpení pohľadávok a jej

prílohu č. 3 - identifikáciu o postúpení pohľadávky. Súd tomuto procesnému návrhu vyhovel uznesením
sp. zn. 10Csp/142/2017 zo dňa 28.11.2017.

3. V zmysle § 297 písm. b/ C. s. p. v spojení s ust. § 219 ods. 3 C. s. p. dňa 28.12.2017 súd verejne
vyhlásil vo veci samej rozsudok bez nariadenia pojednávania.

4. Pri svojej rozhodovacej činnosti súd vychádzal z listinných dôkazov pripojených do spisu žalobcom,
ktoré preukazovali skutkový stav tvrdený žalobcom a tento súd považoval za nesporný vzhľadom na
skutočnosť, že žalovaný žiadne zo skutkových tvrdení žalobcu nerozporoval (ust. § 151 ods. 1 C.s.p.).

5. Žalovaný sa totiž k žalobe nevyjadril, pretože sa mu ju nepodarilo doručiť do vlastných rúk, keďže
sa nezdržiava v mieste trvalého bydliska a iné miesto pobytu sa súdu zistiť nepodarilo. Súd preto
žalovanému doručoval žalobu, jej prílohy a poučenie spotrebiteľa spôsobom, ktorý predpokladá ust.
§ 116 ods. 2 C.s.p.., čiže zverejnením na webovej stránke súdu a na úradnej tabuli súdu s tým, že
písomnosť sa považovala po 15 dňoch od zverejnenia za doručenú napriek tomu, že sa o tom žalovaný

nedozvedel.

6. Pri svojej rozhodovacej činnosti súd vychádzal z listinných dôkazov pripojených do spisu žalobcom,
ktorými preukazovali ním tvrdený skutkový stav. Súd mal preukázané, že pôvodný žalobca -
obchodná spoločnosť Consumer Finance Holding so žalovaným ako veriteľ s dlžníkom uzavrela podľa

presvedčenia súdu dňa 11.2.2014 platnú zmluvu o pôžičke, ktorá bola v podstate spotrebiteľským
úverom vo výške 288 €. Pôžička mala byť splácaná 18 splátkami po 16 € v čase od 14.4.2014 až
do 14.9.2015. Celkové náklady spotrebiteľa predstavovali 0 €, priemerná hodnota RPMN bola 45,94 %,
ročná úroková sadzba a roky dohodnuté neboli. Prvá splátka bola zročná 14.4.2014 a posledná splátka
bola zročná 14.9.2015 a splátky boli zročné vždy k štrnástemu dňu v mesiaci.

7. Súd však žalobe nemohol vyhovieť v celom rozsahu, aj keď bolo nesporné z prehľadu splátok a úhrad,
že žalovaný dlh vôbec nesplácal. V čase rozhodovania súdu, ale aj v čase podania žaloby totiž platilo
ust. § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z..

8. Podľa § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z.. orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku, alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

9. Keďže žaloba bola podaná 18.7.2017, je zrejmé, že v trojročnej premlčacej dobe boli premlčané
všetky splátky, ktoré sa stali zročné do 18.7.2014. Šlo o splátky zročné 14.4.2014, 14.5.2014, 14.6.2014
a 14.7.2014.10. Premlčanie v spotrebiteľských právnych vzťahov sa spravuje na základe ust. § 52 ods. 2 Obč. zák.
občiansko-právnymi predpismi, ktoré sú pre spotrebiteľa vždy priaznivejšie.

11. Podľa § 100 ods. 1 Obč. zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej (§ 101 až § 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

12. Podľa § 100 ods. 2 Obč. zákonníka, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho
práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená
pohľadávka.

13. Podľa § 100 ods. 3 Obč. zákonníka, nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách,
alebo na iných formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.

14. Podľa § 101 Obč. zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba
je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

15. Podľa § 103 Obč. zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba

jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý
dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

16. Spolu boli takto premlčané 4 splátky po 16 €, čo spolu predstavuje 64 €. Súd preto mohol žalobcovi
priznať len rozdiel medzi požadovanou istinou 288 € a sumou 64 €, čo spolu predstavuje sumu 224 €.

Žalobca naviac v žalobe tvrdil, že po zaslaní predžalobnej upomienky z 25.7.2014 dlh dňa 19.9.2014
zosplatnil a preto žiadal priznať úroky z omeškania od 2.10.2014. Oprávnenie žiadať pre nezaplatenie
jednej, alebo viacerých splátok zaplatenie celého zvyšku dlhu naraz upravuje inak ust. § 565 Obč.
zákonníka, ktoré však ale vyžaduje, aby sa zmluvné strany na takomto práve veriteľa dohodli v zmluve.
V tomto prípade však zo žiadneho ustanovenia zmluvy o pôžičke, či už zo základnej časti tejto zmluvy,

alebo zo všeobecných obchodných podmienok veriteľa, ktoré boli neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o
pôžičke, takéto oprávnenie pre veriteľa, ktoré upravuje ust. § 565 Obč. zákonníka, nevyplývalo. Preto
žalobca ani upomienkou z 25.7.2014, ani listom z 19.9.2014 úver zosplatniť nemohol a tým nemohol
zmeniť podmienky splácania úveru oproti tomu, čo bolo v zmluve dohodnuté, nakoľko takéto počínanie
bolo v rozpore s ust. § 565 Obč. zákonníka a zo zmluvy právo na takýto úkon pre veriteľa nevyplývalo.

17. Žalovaný preto mohol dlh splácať tak, ako to bolo dohodnuté v pôvodnej zmluve, teda v splátkach
a do omeškania sa s úhradou jednotlivých splátok dostával vždy dňom nasledujúcim po splatnosti tej
ktorej splátky.

18. Ako súd konštatoval vyššie, neboli premlčané splátky zročné od 14.8.2014 do 14.9.2015, pričom
žalovaný tým, že ich neplatil, sa do omeškania dostával vždy 15. dňom toho ktorého kalendárneho
mesiaca. Súd bol však viazaný žalobou žalobcu, kde žalobca žiadal úroky z omeškania najskôr od
2.10.2014. V tomto období už bol žalovaný v omeškaní s úhradou splátky zročnej v auguste a splátky
zročnej v septembri 2014. Túto skutočnosť súd vyjadril vo výrokovej časti tohto rozsudku v súvislosti s

priznanými úrokmi z omeškania zo splátky, ktorá bola zročná v októbri 2014 a ďalej potom súd priznával
už úroky z omeškania z jednotlivých splátok odo dňa nasledujúceho po ich zročnosti.

19. Nárok žalobcu na zaplatenie istiny úveru nachádza právnu oporu v ust. § 497 Obchodného
zákonníka, ktorý predstavuje základný právny rámec pre úverovú zmluvu.

20. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

21. Nárok žalobcu na úroky z omeškania nachádza právnu oporu v ust. § 517 ods. 2 Obč. zákonníka v
spojení s ust. § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z.. Výška úrokov z omeškania je
o 5 %-uálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.22. Súd na základe vyššie uvádzanej argumentácie preto rozhodol tak, ako vyplýva z výrokovej časti
tohto rozsudku a v časti, v ktorej bola žaloba nedôvodná vzhľadom na vyššie uvedené, žalobu zamietol.

23. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 C.s.p. a žalobcovi, ktorý bol v konaní
úspešnejší, priznal právo na náhradu vynaložených trov konania v závislosti od pomeru jeho úspechu
a neúspechu v spore. Žalobca bol úspešný približne v rozsahu 78 % celkovo uplatneného nároku a
neúspešný bol v rozsahu 22 % celkovo uplatneného nároku. Čistý úspech žalobcu potom predstavuje

rozdiel medzi úspechom a neúspechom, čiže 56 % celkovo uplatneného nároku a len v takomto rozsahu
súd žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania.

24. O výške nároku na náhradu trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto
rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.

Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.