Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Levice

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Miriam Pintová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 12C/291/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4316218525
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Pintová

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2017:4316218525.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice vo veci strán sporu žalobcu: Rozhlas a televízia Slovenska, Mlynská Dolina,

Bratislava,IČO:47232480,protižalovanému:P.zastúpenásplnomocnenýmzástupcomT.,ozaplatenie
428,55 eur s príslušenstvom, sudkyňou JUDr. Miriam Pintovou, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 428,55 eur, úhradu poštových sadzieb
spojených s vymáhaním vo výške 1,40 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. O výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie, po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie

končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 14.11.2016 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 428,55
eur, pozostávajúcej z nezaplatených úhrad za služby verejnosti vo výške 395,55 eur, pokuty vo výške
33 eur a príslušenstva ( t.j. poštových sadzieb spojených s vymáhaním vo výške 1,40 eur), tiež sa
domáhal náhrady trov konania titulom súdneho poplatku

2. Zo žaloby vyplýva, že žalovaná je zo zákona platiteľom úhrady za služby verejnosti podľa § 3 písm.
b/ Zákona č. 340/2012 Z.z. vo výške podľa § 6 ods. 5 Zákona s mesačnou periodicitou platenia úhrad

v zmysle § 7 Zákona. Kontrolou úhrad žalobca zistil, že žalovaná ku dňu podania žaloby nezaplatila
úhradu v zmysle zákona za obdobie podľa Prehľadu predpisov s databázy žalobcu. Žalobca v zmysle
§ 10 ods. 2 Zákona písomnou výzvou zo
2 12C/291/2016

dňa 13.4.2016 odoslanou hromadným elektronickým podacím hárkom EPH prostredníctvom
elektronickej podateľne Slovenskej pošty, a.s., na adresu pre doručovanie písomností vyzval žalovanú

na zaplatenie omeškanej úhrady a na zaplatenie poštových sadzieb súvisiacich s odoslaným výzvy.
Nakoľko žalovaná nezaplatila úhradu a poštové sadzby v lehote do 30 dní od doručenia uvedenej výzvy,
je žalovaná povinná v zmysle § 10 ods. 3 Zákona zaplatiť aj pokutu.

3. Žalobca uviedol, že výška dlhu žalovanej je preukázaná ako „ Nedoplatok“ v Prehľade predpisov a
platieb, kde „ Obdobie“ predstavuje rok a mesiac v štruktúre RRRRMM, „ Predpis“ je výška mesačnej
úhrady podľa § 6 ods. 1 Zákona alebo nákladov na vymáhanie úhrady v zmysle § 10 Zákona. V zmysle

zákona predstavuje pohľadávka žalobcu, ako ďalej uviedol v žalobe žalobca sumu 428,55 eur, z čoho
istina predstavuje sumu 395,55 eur, pokutu vo výške 33 eur, podľa § 10 Zákona a zaplatené poštové
sadzby vo výške 1,40 eur.4. Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom č.k. 12C 291/2016 - 12 voči ktorému podala žalovaná
odpor.

5. V podanom odpore proti platobnému rozkazu žalovaná uviedla, že žalovaná má sídlo síce na adrese
Q. ale v budove sa nenachádza nikto, táto adresa je len poštovou adresou, pričom firma sa zaoberá
poľnohospodárstvomazamestnancisúcelédninapoliach,pričomsuma4,64eurjepravidelnemesačne
uhrádzaná z účtu jej manžela, čo doložila výpisom z úhrad a dňa 9.2.2015 poslala odpoveď na výzvu
RTVS na zaplatenie nedoplatku. Žalovaná uviedla, že návrh považuje za nedôvodný, nakoľko mesačne

sú pravidelne platené úhrady vo výške 4,64 eur.

6. Žalobca vo vyjadrení k odporu ( t.j. replike) uviedol, že žalovaná tvrdí v odpore, že na adrese, ktorú
má ako miesto podnikania zapísanú v živnostenskom registri sa nikto nenachádza, firma sa zaoberá
poľnohospodárstvom a zamestnanci sú celé dni na poliach, pričom v tejto súvislosti uviedol, že pre
určeniepostaveniaplatiteľaúhradyvzmysle§3písm.a/ab/Zákonač.340/2012Z.z.niejerozhodujúce,

či fyzická alebo právnická osoba, resp. jej zamestnanci využívajú alebo nevyužívajú služby verejnosti v
oblasti televízneho alebo rozhlasového vysielania. Úhrada za služby verejnosti je tzv. neekvivalentnou
platbou, t.j. že povinný subjekt je povinný ju uhrádzať bez ohľadu na to, či služby využíva alebo nie.
K tvrdeniu žalovanej, že úhrady za služby verejnosti už uhrádzal manžel žalovanej, žalobca uviedol,
že zákon rozoznáva dve kategórie platiteľov a pre konštatovanie postavenie platiteľa podľa § 3 písm.

a/ Zákona je rozhodujúcich kritériom evidovanie fyzickej osoby ako odberateľa elektriny pre platiteľa
podľa § 3 písm. b/ Zákona týmto rozhodujúcim kritériom je počet zamestnancov právnickej osoby
alebo fyzickej osoby - podnikateľa. V zmysle uvedeného je potrebné odlišovať manžela žalovanej ako
platiteľa podľa § 3 písm. a / Zákona a žalovanú ako platiteľa podľa § 3 písm. b/ Zákona, pričom obaja
majú postavenie platiteľa len z iného právneho dôvodu a preto aj túto námietku žalovanej považoval vo

vyjadrení ( replike) žalobca za nedôvodnú.

7. Žalovaná vo svojom vyjadrení k replike žalobcu ( t. j. duplike) uviedla, že žalobca poukázal vo
vyjadrení, že žalovaná je povinná uhrádzať za služby verejnosti , pretože svojou povahou sa úhrada
najviac približuje k dani, pričom poznamenala, že ani daň netreba platiť dvakrát, ale iba jedenkrát, preto

nesúhlasí s týmto vyjadrením a je nezmyslom, aby tá istá
3 12C/291/2016

osoba, ako aj fyzická osoba- podnikateľ, s rovnakou adresou platiteľa za služby verejnosti platila dvakrát,
napriek tomu, že na adrese nikto nebýval a celý deň sa tu nikto nenachádza.

8. Súd pojednával v neprítomnosti žalobcu, ktorý neúčasť ospravedlnil, žiadal, aby súd konal v jeho
neprítomnosti.

9. Splnomocnený zástupca žalovanej uviedol, že žiada naďalej žalobu zamietnuť, pridržiavajúc sa

odôvodenia v odpore, ako aj vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu. Poznamenal, že spolu so žalovanou,
ktorá je jeho manželkou majú vytvorený spoločný sporožírový účet, z ktorého sú, ako uviedol v odpore
platby riadne realizované a nesúhlasí tak s tvrdením žalobcu, že uvedená úhrada sa má platiť dvakrát.

10. Návrhy na doplnenie dokazovania splnomocnený zástupca nepredložil, súd na pojednávaní

dňa 7.11.2017 vyhlásil dokazovanie za skončené. Po vyhlásení uznesenia o skončení dokazovania
splnomocnený zástupca žalobcu, ako aj podaním doručeným súdu dňa 7.11.2017 zaslal súdu opätovne
vyjadrenie,stým,žepoznamenal,ževzmysleObčianskehoajObchodnéhozákonníkajeužpohľadávka
premlčaná a teda žalobu považuje za bezdôvodnú.

11. Z výzvy na zaplatenie nedoplatku za úhrady za služby verejnosti zo dňa 13.4.2016 ( čl. 2) vyplýva,
že žalovaná bola vyzvaná na úhradu dlžnej čiastky, ktorá ku dňu 30.4.2016 predstavovala 396,95 eur.

12. Z podacieho hárku č. E vyplýva, že žalobca zaslal žalovanej výzvu na úhradu nedoplatku dňa
20.4.2016.

13. Z prehľadu predpisov a platieb čl. 5-6 vyplýva výška nedoplatku žalovanej vo výške 396,95 eur a
to za obdobie apríl 2008 - apríl 2016.14. Podľa § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka Touto časťou zákona sa spravujú takisto záväzkové
vzťahy medzi subjektom verejného práva, ak sa týkajú zabezpečovania verejných platieb, alebo vlastnej
prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti.

15. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 písm. b/ Zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti
poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len
„ zákon o úhrade za služby verejnosti“) platiteľ úhrady je zamestnávateľ, ktorý v pracovnom pomere
alebo v obdobnom pracovnom vzťahu zamestnáva aspoň 3 zamestnancov., na účely tohto zákona sa

služobný úrad posudzuje ako zamestnávateľ.

16. Podľa § 4 ods. 1 Zákona o úhrade za služby verejnosti Vyberateľom úhrady a príjemcom úhrady
je Rozhlas a televízia Slovenska.

17.Podľaustanovenia§6ods.5písm.a/ZákonaoúhradezaslužbyverejnostiPlatiteľpodľa§3písm.b/

platí úhradu za každý aj začatý kalendárny mesiac, 4,64 eura , ak zamestnáva od 3 do 9 zamestnancov.

18. Podľa ustanovenia § 7 ods. 1 Zákona o úhrade za služby verejnosti Povinnosť platiť úhradu vzniká
od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom
4 12C/291/2016

mesiaci, v ktorom sa osoba stala platiteľom a zaniká posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom
osoba prestala byť platiteľom.

19. Podľa ustanovenia § 7 ods. 2 Zákona o úhrade za služby verejnosti Úhrada sa platí mesačne.,

úhradu za príslušný kalendárny mesiac je platiteľ povinný zaplatiť do posledného dňa príslušného
kalendárneho mesiaca.

20. Podľa ustanovenia § 10 ods. 1 Zákona o úhrade za služby verejnosti Platiteľ, ktorý nezaplatí úhradu
podľa § 7 je v omeškaní so zaplatením úhrady.

21. Podľa ustanovenia § 10 ods. 2 Zákona o úhrade za služby verejnosti Ak vyberateľ úhrady zistí, že
platiteľ je v omeškaní so zaplatením úhrady, je povinný ho písomne vyzvať do 60 dní od zistenia tejto
skutočnosti , na zaplatenie tejto úhrady a na zaplatenie poštových sadzieb súvisiacich s odoslaním
výzvy na zaplatenie úhrady.

22. Podľa § 10 ods. 4 písm. a/ Zákona o úhrade za služby verejnosti Ak platiteľ podľa § 3 písm. b/
nezaplatil úhradu a poštové sadzby v lehote do 30 dní od doručenia výzvy, podľa odseku 2, platiteľ je
povinný zaplatiť vyberateľovi úhrady aj pokutu 33 eur, ak nezaplatil úhradu podľa § 6 ods. 5 písm. a/.

23. Podľa ustanovenia § 10 ods. 5 Zákona o úhrade za služby verejnosti Nárok na zaplatenie úhrady,
s ktorou je platiteľ v omeškaní, pokuty podľa odsekov 3 a 4 a poštových sadzieb je povinný vyberateľ
úhrady uplatniť na súde.

24. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovanej ako zamestnávateľovi,

ktorá v pracovnom pomere zamestnáva aspoň 3 zamestnancov, vznikla povinnosť platiť úhrady
žalobcovi v zmysle ustanovenia § 6 ods. 5 písm. a/ Zákona o úhrade za služby verejnosti v
období od apríla 2008 do apríla 2016. Súd mal za preukázané, že žalobca vyzval žalovanú na
zaplatenie nedoplatku na koncesionárskych poplatkoch, pričom táto dlh neuhradila. Medzi stranami tieto
skutočnostinebolisporné,avšakžalovanánamietala,žetútopovinnosť,tedaplatenieúhraduplatňovanú

žalobcom nebola povinná hradiť, nakoľko jej manžel vykonával úhrady pravidelne, čo preukázala
výpisom z účtu. Žalovaná nerozporovala, že jej bola doručená výzva na uhradenie nedoplatku na
koncesionárskych poplatkoch, nesúhlasila však s duplicitou uvedených úhrad, keďže koncesionárske
poplatky, ako uviedla, hradil jej manžel, ktorý tieto hradil, ako vyplýva z vyjadrenia žalovaného, ako
odberateľelektrinypodľa§3písm.a/Zákonač.340/2012Z.z.oúhradezaslužbyverejnostiposkytované

Rozhlasom a televíziou Slovenska. Výšku uplatňovaného nároku okrem dôvodu uplatňovaného nároku,
žalovaná nerozporovala.25. Podľa § 152 CSP Hmotnoprávna námietka je právny úkon strany spôsobujúci zmenu, zánik alebo
oslabenie práva protistrany.

26. Podľa § 154 CSP Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

27. Po vyhlásení uznesenia o skončení dokazovania, splnomocnený zástupca žalovanej vzniesol
námietku premlčania, ktorú, ako hmotnoprávnu námietku neuplatnil do vyhlásenia uznesenia

5 12C/291/2016

o skončení dokazovania, na čo bola žalovaná poučená aj v uznesení čl. 32, z tohto dôvodu súd na
vznesenú námietku premlčanie neprihliadal.

28. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalovaná za obdobie od apríla 2008 do apríla
2012 si nesplnila svoju povinnosť , ktorá je vyplýva u ustanovenia § 3 písm. b/ Zákona č. 340/2012.
Zo znenia zákona č. 340/2012 Z.z. a to z § 3 vyplýva, že platiteľom úhrady je podľa písm. a/ fyzická
osoba, ktorá je evidovaná dodávateľom elektriny v evidencii odberateľom v domácnosti a to odberateľ
elektriny v domácnosti v odbernom mieste , pre spotrebu v byte alebo rodinnom dome a podľa § 3 písm.

b/ zamestnávateľ, ktorý v pracovnom pomere, alebo v obdobnom pracovnom vzťahu zamestnáva aspoň
3 zamestnancov, na účely tohto zákona sa služobný úrad posudzuje ako zamestnávateľ. Z uvedeného
zákonného ustanovenia § 3 Zákona č. 340/2012 Z.z. tak nevyplýva, že v prípade, že je fyzická osoba,
ktorá je evidovaná dodávateľom elektriny a zároveň je zamestnávateľom, má povinnosť platiť uvedené
úhradyibajedenkrát. Ztohtodôvodujeirelevantnánámietkažalovanej,ktorážiadalažalobouzamietnuť

len z toho dôvodu, že uvedené úhrady sú hradené jej manželom a to v zmysle § 3 písm. a/ Zákona č.
340/2012 Z.z. Manžel žalovanej, ktorý tieto úhrady vykonával si plnil svoju povinnosť v zmysle zákona
č. 340/2012 Z.z. v zmysle § 3 písm. a/ Zákona č. 340/2012 a žalovaná si túto povinnosť bola povinná
plniť v zmysle § 3 písm. b/ Zákona č. 340/2012 Z.z. , ktorú povinnosť v zmysle zákona si neplnila a
uvedené úhrady nevykonala ani po výzve žalobcu.

29. S poukazom k vykonanému dokazovaniu tak súd žalobe ako dôvodne podanej v celom rozsahu
vyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

30. Podľa § 255 ods. 1 CSP Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

31. Žalobca bol v konaní procesne úspešný v celom rozsahu a súd mu priznal nárok na náhradu trov
konania vo výške 100 %, o výške ktorej súd rozhodne uznesením, ktoré vydá súdny úradník, po
právoplatnosti rozsudku v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa
jeho doručenia v 2-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísa-
ného súdu na Krajský súd v Nitre ( § 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie; proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ) (§ 363 CSP).

Podľa 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd
6 12C/291/2016d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky

procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a

dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie
podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení
- Exekučný poriadok).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.