Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 14. júl 2014

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14C/41/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6113203799
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ama Odalošová

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2014:6113203799.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica pred sudkyňou JUDr. Amou Odalošovou v právnej veci navrhovateľa

Cirkev adventistov siedmeho dňa - Slovenské združenie, so sídlom Cablková 3, Bratislava, IČO: 00 468
118, zastúpený CLC advokátska kancelária s. r. o., so sídlom Panenská 18, Bratislava, IČO: 36 707 856,
proti odporcovi v 1/ E. P. L., O.. XX. XX. XXXX, V. V. V., V. XX, zastúpený advokátom JUDr. Marianom
Holým, B. Němcovej 1/A, Brezno a odporkyni v 2/ rade U. L., V. V. V.,. V. XX, o náhradu škody, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

O trovách konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom došlým tunajšiemu súdu dňa 18. 02. 2013 žiadal navrhovateľ, aby odporcovia vypratali byt Č..

XX O. F. O. X. O. P. X. X. Č.. XX X. V. Y. F. F. Č.. XXXX, O.N. F. X. D. V. V., D. V. V., M. Ú. E., zapísaný na
G. Č.. XXXX, vedenom Správou katastra Banská Bystrica a odovzdali ho navrhovateľovi - vlastníkovi.
Zároveň žiadal, aby mu odporcovia spoločne a nerozdielne uhradili škodu vo výške 668 Eur za každý
kalendárny mesiac užívania od 01. 02. 2010 až do odovzdania uvedeného bytu.

Navrhovateľ zobral svoj návrh späť v časti vypratania nehnuteľnosti, z dôvodu, že nehnuteľnosť predal.
Konanie v tejto časti bolo zastavené uznesením zo dňa 10. 09. 2013.

Podaním zo dňa 05. 03. 2014 navrhovateľ žiadal pripustiť zmenu návrhu tak, že súd zaviaže odporcov
spoločne a nerozdielne nahradiť navrhovateľovi škodu vo výške 28 479,10 Eur,
t .j. vo výške 668 Eur za každý kalendárny mesiac užívania za obdobie od 01. 02. 2010
do 19. 08. 2013.

Navrhovateľ uviedol, že odporcovia užívali predmetný byt, nie na základe nájomnej zmluvy. Odporca

1/ pre neho na základe pracovnej zmluvy zo dňa 10. 05. 1993 vykonával prácu v pracovnej pozícii
kazateľ. V súlade s vnútornými, internými predpismi navrhovateľa navrhovateľ môže svojim členom
vykonávajúcim prácu kazateľa poskytnúť na užívanie byty, ktoré sa nachádzajú v jeho vlastníctve,
pričom tieto byty poskytuje z dôvodu, že niektorí členovia sú vzhľadom na charakter vykonávanej
činnosti pre navrhovateľa povinní sťahovať sa z jedného miesta výkonu práce na druhé. Užívanie bytov
vo vlastníctve navrhovateľa navrhovateľ poskytuje výlučne na základe vlastného uváženia osobám,
ktoré pre navrhovateľa vykonávajú duchovenskú činnosť. Navrhovateľ poskytol odporcovi do užívania

predmetný byt. Tento byt užíval odporca po dobu výkonu svojej funkcie, odporca prestal vykonávať
funkciu kazateľa. Odporca 1/ mal možnosť byt užívať iba z dôvodu rozhodnutia vnútorných orgánov
navrhovateľa (najmä z dôvodu skutočného výkonu práce pre navrhovateľa). Nakoľko v čase výkonučinnosti kazateľa bol odporca ženatý s odporkyňou 2/, navrhovateľ umožnil užívať byt aj odporkyni 2/.
Nikdy však medzi nimi nedošlo k uzatvoreniu nájomnej zmluvy.

Dňa 09. 02. 2008 sa uskutočnilo členské zhromaždenie zboru v Martine a zhromaždenie rozhodlo
o vylúčení odporcu 1/ z členstva cirkvi. Odporca 1/ teda prestal spĺňať podmienky na výkon funkcie
kazateľa u navrhovateľa. V dôsledku zániku členstva odporcu 1/ u navrhovateľa prestalo odporcovi
svedčať právo dôvodne byt užívať. Navrhovateľ listom zo dňa 14. 11. 2012 poslednýkrát vyzval odporcu
na odovzdanie bytu. Odporca 1/ podaním zo dňa 13. 12. 2012 odmietol predmetný byt uvoľniť a nahradiť

škodu, ktorú svojím úmyselným konaním spôsobil. Navrhovateľ poukázal na to, že odporca neplatil
žiadnu odplatu za užívanie (nájomné). Nedošlo k uzatvoreniu nájomnej zmluvy v písomnej forme,
nevyhotovil sa zápis o jej obsahu, a teda ani jedna podmienka na vznik nájomnej zmluvy nebola splnená,
a preto nemohol vzniknúť nájomný vzťah. Skutočnosť, že odporcovia majú v byte nahlásený trvalý pobyt
sa javí ako právne bezvýznamná, nakoľko táto skutočnosť nezakladá nijaké právo k nehnuteľnosti.

Navrhovateľ si uplatnil voči odporcom nárok v súlade s § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ),
nakoľko mu vznikla škoda tým, že odporcovia vykonávajú protiprávny úkon, t. j. bránia navrhovateľovi
užívať byt, brania navrhovateľovi brať úžitky z bytu a tiež mu bránia disponovať s bytom, najmä uzatvárať
nájomnú zmluvu k bytu s treťou stranou. Záujem navrhovateľa je brať z bytu jeho ekonomické úžitky
vo forme trhového nájomného. Protiprávny stav trvá od 09. 02. 2008 - odkedy bol odporca vylúčený z

cirkvi, výška náhrady škody je vo výške náhrady trhového nájomného 668 Eur mesačne, ktorá je určená
v súlade s cenovou mapou nehnuteľností Slovenska ako priemerná výška mesačného zmluvného
nájomného v obdobných nehnuteľnostiach (4-izbový byt v Banskej Bystrici). Konaním odporcov tým, že
neodovzdali byt po výzve navrhovateľovi dochádza k vzniku škody na strane navrhovateľa a teda v
príčinnej súvislosti s konaním odporcov dochádza k vzniku škody.

Odporcovia žiadali návrh zamietnuť. Odporca 1/ uviedol, že sa do bytu s manželkou nasťahovali v roku
1999, kedy mu bol pridelený na starosť cirkevný zbor v Banskej Bystrici. V tom čase nebol vlastník
navrhovateľ, ale jeho právny predchodca - fyzická osoba, kazateľ zboru. Odporca sa stal vlastníkom na
základedarovacejzmluvy,registrovanejpodV5248/2006zodňa05.12.2006.Vtomčasevpredmetnom

byte odporcovia bývali už sedem rokov. Odporcovia sa dohodli s pôvodným vlastníkom na tom, že
budú byt užívať za účelom bývania, neplatili mu do rúk žiadne nájomné, toto však bolo hradené formou
platenia poplatkov za správu bytu, príspevkov do fondu opráv a ďalších položiek, ktoré je povinný platiť
vlastník bytu, platili tiež určené zálohové platby. Odporcovia teda za vlastníka bytu platili tieto sumy,
čo je potrebné považovať v zmysle dohody s pôvodným vlastníkom bytu za nájomné. Pokiaľ ide o

predmetný byt, tento nespĺňal charakteristiku služobného bytu, a preto skončenie pracovného pomeru
nemohlo mať vplyv na skončenie nájmu bytu. Ani navrhovateľ neurobil žiadny právny úkon, na základe
ktorého by nájom bytu skončil. Navrhovateľovi nemohla vzniknúť škoda, nakoľko odporcovia neužívali
byt protiprávne, vstúpili do užívania bytu na základe dohody s pôvodným vlastníkom, s ktorým boli
dohodnuté aj podmienky užívania, t. j. platby za byt. Až následne v decembri 2006 do tohto vzťahu

vstúpil navrhovateľ. Pokiaľ ide výšky škody, túto navrhovateľ nepreukázal. Odporca 1/ vzniesol námietku
premlčania za obdobie od 01. 02. 2010 do 17. 02. 2011 /č l. 74/.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom odporcov, prečítaním listinných dôkazov - mesačným
zálohovým predpisom platným od 01. 02. 2009, finančným poriadkom navrhovateľa z roku 1999, 2006,

pracovnou zmluvou odporcu 1/ zo dňa 10. 05. 1993, oznámením o rozviazaní pracovného pomeru zo
dňa 04. 02. 2008, nesúhlasom s okamžitým skončením rozviazania pracovného pomeru zo dňa 15. 02.
2008, ako aj ďalšími dôkazmi vykonanými v priebehu konania.

Z výsluchu odporcu 1/ súd zistil, že keď vstupoval do pracovného pomeru s navrhovateľom, mal od

predchádzajúceho zamestnávateľa podnikový byt, o ktorý prišiel. Zo strany navrhovateľa mu pri
uzatváraní pracovného pomeru bolo povedané, že mu vždy zabezpečia ubytovanie, aj rodine. V roku
1999, keď prechádzal do Banskej Bystrice, išiel do 4 - izbového bytu, ktorý bol vo vlastníctve
pána F. V., to bol tiež pracovník navrhovateľa, resp. člen cirkvi, konkrétne s ním nejednal ohľadne bytu.
Navrhovateľ v tom čase nemohol vlastniť byty, preto byty boli vo vlastníctve jednotlivých členov a prax

bola taká, že keď ho preložili na iné miesto, dostal aj byt, v ktorom mohol bývať s tým, že mu bolo
povedané, že má hradiť všetko, čo s predmetným bytom súvisí. Bolo mu povedané kde má ísť bývať,
boli mu dané aj kľúče, v byte mal bývať a platiť všetko, čo súviselo s bytom. Otázku toho dokedy bude
bývať v byte neriešili, na začiatku mu bolo povedané, že po 20-tich rokoch odpracovania v cirkvi buďzostane v tom byte, v ktorom bude ako v poslednom alebo dostane nejaké možnosti, kde by sa mohol
presťahovať. V cirkvi odpracoval 21 rokov a 35 dní. V roku 2006 bol preložený do Martina, kde mu
mala nájsť cirkev ďalší byt, avšak mu ho nenašla a bolo mu povedané, že má zostať bývať v byte v

Banskej Bystrici. Uviedol, že v januári 2009 sa stretli so zástupcami navrhovateľa, avšak neriešila sa
otázka bytu. Na vypratanie bytu ho vyzval navrhovateľ až listom zo 14. 11. 2012. Z
predmetného bytu odišiel a nebýva v ňom od roku 2011, posledné veci si zobral v októbri 2013.

Odporkyňa 2/ uviedla, že bola manželkou odporcu 1/, v roku 2012 sa rozviedli. Nikdy nevstupovala do

jednaní s navrhovateľom, nebola ani vyzvaná na vypratanie bytu alebo niečo podobné. V auguste 2013
jej zaklopal nejaký pán na dvere bytu s tým, že sa má vypratať z bytu. Potvrdila skutočnosť,
že odporca 1/ je už z bytu vysťahovaný, v byte býva ona sama.

Navrhovateľ uviedol, že pokiaľ ide o užívanie bytu išlo o výpožičku bytu, nie o nájomnú zmluvu. Odporcu
aj kontaktovali potom, čo mu bolo oznámené rozviazanie pracovného pomeru, chceli to nejakým

spôsobom riešiť, buď tak, že bude byt ďalej užívať odporca - buď by sa podpísala nájomná zmluva,
alebo by byt vypratal, alebo by to riešili nejakým spôsobom, že by sa mu poskytol nejaký iný byt.

Z prednesu štatutárneho zástupcu navrhovateľa P. V. súd zistil, že pôvodne bol vlastníkom predmetného
bytu, ktorý následne užíval odporca. Keďže cirkev do určitého času nemohla byť vlastníkom bytov,

tak poskytovala finančné prostriedky zamestnancom cirkvi t. j. kazateľom na to, aby si
mohli zaobstarať byt, a to či už od družstva alebo do vlastníctva. Takto aj on dostal od družstva byt
v Banskej Bystrici. Byt potom neskôr odkúpil do výlučného vlastníctva, následne odišiel do Bratislavy.
Necítil sa vlastníkom predmetného bytu, preto, keď to bolo možné, previedol byt darovacou zmluvou na
navrhovateľa. V čase, keď sa do bytu nasťahoval odporca nekomunikoval s ním ohľadne predmetného

bytu, neuzatvárali žiadnu nájomnú zmluvu. Bežná prax bola taká, že kolegovia sa navzájom vystriedali,
odovzdali si byty. Byty ponímali ako služobné, ktoré boli viazané na pracovný pomer, teda pokiaľ skončil
pracovný pomer, tak bolo treba byt opustiť.

Z potvrdenia navrhovateľa zo dňa 25. 10. 2007 (č. l. 31) súd zistil, že navrhovateľ potvrdil, že

zamestnanec - odporca 1/ je zamestnaný u navrhovateľa a cirkev súhlasí s tým, aby býval X. V. V. O. V.
XX, V. Č.. XX O. X. P., M. L. X. X. O. (P. X. O. O. X. M. P. X. XXXX/XXXX zo dňa 05. 12. 2006). Zároveň
sa v potvrdení uvádza, že odporca 1/ je oprávnený zastupovať navrhovateľa vo veciach mesačných
zálohových platieb, preberania preplatkov, nedoplatkov a celkového vyúčtovania nákladov na byt a pošty
spojenej s bytom za predchádzajúceho i súčasného majiteľa.

Vo finančnom poriadku navrhovateľa z roku 1999 v bode 27 sa uvádza, že „užívatelia služobných bytov
platia vlastníkovi bytu nájomné. Výšku úhrady za užívanie bytu upravuje výbor únie jedenkrát ročne,
pričom pri bytoch prvej kategórie v Slovenskej republike 1 + 4 je výška úhrady 660 Sk. V neskôr
účinnom finančnom poriadku navrhovateľa v bode 11.14 sa tiež spomínajú služobné byty, a to rovnakým

spôsobom, pričom za byt prvej kategórie v Slovenskej republiky je uvedené nájomné 66,60
Eur byt 1 + 4 (č. l. 151). Vo finančnom poriadku sa neuvádza, aké charakteristiky má služobný byt, to je
aký byt sa považuje za služobný. Pojem vypožičania bytu sa vo finančnom poriadku neuvádza vôbec.

Z oznámenia zo dňa 04. 02. 2008 súd zistil, že navrhovateľ oznámil odporcovi 1/ rozviazanie pracovného

pomeru - „z dôvodu závažného porušenia cirkevných pravidiel, morálnych zásad, pracovnej disciplíny
okamžite rozväzujeme s Vami pracovný pomer, táto výpoveď nadobúda platnosť 04. 02. 2008.“ Toto
oznámenie nemá žiadnu prílohu, v ktorej by bolo skutkovo nezameniteľne opísané konkrétne porušenie
pracovnej disciplíny odporcom. Medzi účastníkmi bolo tiež nesporné, že odporca podal na súd návrh
o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, ktoré konanie sa vedie pred Okresný súdom

Bratislava 1 v konaní 8C/51/2008. Konanie nebolo zatiaľ právoplatne skončené.

Podľa predloženého dôkazu navrhovateľom, a to od Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska
sa priemerná cena prenájmu 4-izbového bytu v lokalite Banská Bystrica v období 01. 01. 2011 až 31.
12. 2011 pohybovala vo výške 668 Eur/mesiac.

Podľa§659OZ,zmluvouovýpožičkevzniknevypožičiavateľoviprávovecpodohodnutúdobubezplatne
užívať.Podľa § 662 OZ, vypožičiavateľ je povinný vec vrátiť, len čo ju nepotrebuje, najneskôr však do konca
určenej doby zapožičania.

Požičiavateľ môže požadovať vrátenie vecí aj pred skončením určenej doby zapožičania, ak
vypožičiavateľ neužíva vec riadne alebo ak ju užíval v rozpore s účelom, ktorému slúži.

Podľa § 663 OZ, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne
užíval alebo z nej bral úžitky.

Podľa § 685 OZ, nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za
nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva z
pravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode,
možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.

Podľa § 686 OZ, nájomná zmluva musí obsahovať označenie predmetu a rozsah užívania, výšku
nájomného a výšku úhrady za plnenie spojené s užívaním bytu alebo spôsob ich výpočtu. Mala by tiež
obsahovať aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Ak sa nájomná zmluva neuzavrela písomne, vyhotoví
sa o jej obsahu zápisnica.

Ak doba nájmu nie je dohodnutá, predpokladá sa, že zmluva o nájme sa uzavrela na dobu neurčitú.

Podľa § 688 OZ, nájomca bytu a osoby, ktoré žijú s nájomcom v spoločnej domácnosti, majú popri
práve užívať byt aj právo užívať spoločné priestory a zariadenie domu, ako aj používať plnenia, ktorých
poskytovanie je spojené s užívaním bytu.

Podľa § 43 OZ, účastníci sú povinní dbať, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov odstránilo všetko, čo
by mohlo viesť k vzniku rozporov.

Na základe vykonaného dokazovania a príslušných ustanovení zákona súd rozhodol tak, ako je uvedené

vo výroku tohto rozhodnutia. V konaní bolo preukázané, že navrhovateľ s odporcom uzatvoril pracovnú
zmluvu s nástupom od 01. 01. 1987. Odporca pracoval vo funkcii kazateľa. V roku 1999 začal odporca
bývať v 4 - izbovom byte v Banskej Bystrici, v byte ku ktorému mal práva P. V., t. j. tiež zamestnanec
a člen cirkvi navrhovateľa. Odporca 1/ a P. V. spolu ohľadne užívania bytu nejednali. P. V. uviedol, že
nepokladal práva, ktoré mal k predmetnému bytu za svoje, v tomto prípade mal za to, že všetky práva

k bytu patria navrhovateľovi, a len preto mal k bytu oficiálne práva, lebo v tom čase byty a práva k nim
nemohla nadobúdať cirkev, ako náhle to bolo možné, previedol vlastnícke právo k bytu na navrhovateľa.
Prax bola taká, že cirkev poskytovala tieto byty získané takým spôsobom, že k nim mali práva jednotliví
pracovníci alebo členovia cirkvi, za tým účelom, aby v nich mohli bývať pracovníci resp. členovia cirkvi v
prípade, že sa museli presťahovať na nejaké iné miesto pôsobenia. Ohľadne tejto skutočnosti tvrdenej

štatutárnymzástupcomnavrhovateľaP.V.nenamietalaniodporca1/,ktorýuviedol,žemubolpredmetný
byt poskytnutý v súvislosti s tým, že prešiel ako kazateľ do Banskej Bystrice, pričom mu boli dané kľúče
a povedané, že má uhrádzať všetko v súvislosti s predmetným bytom, čo aj robil. Odporca užíval byt
od roku 1999. Medzi účastníkmi bolo nesporné, že všetky platby súvisiace s bytom mal platiť odporca 1/.

V konaní nebolo preukázané tvrdenie navrhovateľa, že odporcovi 1/ vypožičal byt. V súlade s § 659
OZ zmluvou o výpožičke vznikne vypožičiavateľovi právo vec po dohodnutú dobu bezplatne užívať.
Vo finančnom poriadku navrhovateľa, ktorý rieši bývanie pracovníkov navrhovateľa sa takáto forma
zabezpečenia bývania vôbec neuvádza a v konaní bolo preukázané, že odporca 1/ neužíval byt
bezplatne, pretože uhrádzal okrem úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu, aj iné platby - napr.

FO, poistenie obytného domu ..., ktoré sú viazané na vlastníka nehnuteľnosti a teda je ich potrebné
považovať za odmenu vlastníkovi, resp. plnenie naviac pre vlastníka, nešlo teda o bezplatné užívanie
bytu.

Vkonanínebolopreukázanépísomnéuzavretienájomnejzmluvy.Bolovšakmedziúčastníkminesporné,

že byt odporcovia so súhlasom navrhovateľa užívali a byt bol určený na bývanie. Byt bol spôsobilým
predmetom na uzatvorenie nájomnej zmluvy.V danom prípade súd posudzoval obvykle zaužívané pravidlá u navrhovateľa, správanie a prejavenú
vôle, tak navrhovateľa, ako aj odporcov.

Z vykonaného dokazovania súd zistil, že navrhovateľ zabezpečoval bývanie pre svojich pracovníkov,
resp. členov. Toto bolo upravené vo finančnom poriadku navrhovateľa, tak, že navrhovateľ poskytoval
náklady na bývanie, pokiaľ išlo o byt, ktorý mal k dispozícii navrhovateľ finančný poriadok určoval
výšku nájomného. V predloženom finančnom poriadku z roku 1999 sa v bode 27 uvádza, že „užívatelia
služobných bytov“ platia vlastníkovi bytu nájomné. Výšku úhrady za užívanie bytu upravuje výbor únie

jedenkrát ročne, pričom pri bytoch prvej kategórie v Slovenskej republike 1 + 4 (aký užíval odporca)
je výška úhrady 660 Sk. V neskôr účinnom finančnom poriadku navrhovateľa v bode 11.14 sa tiež
spomínajú služobné byty, a to rovnakým spôsobom, pričom za byt prvej kategórie v
Slovenskej republiky je určené nájomné 66,60 Eur za byt 1 + 4 (č. l. 151). Vo finančnom poriadku sa
neuvádza, aké charakteristiky má služobný byt, to je aký byt sa považuje za služobný podľa finančného
poriadku navrhovateľa a v konaní nebolo preukázané, že by navrhovateľ disponoval bytmi podľa §1

zákon 189/1992 Zb. Z finančného poriadku vyplýva, že navrhovateľ zabezpečoval bývanie, tak že
uzatvoril nájomnú zmluvu, alebo dával finančné príspevky na bývanie.

Podľa § 696 OZ sa pri nájomnej zmluve platí - nájomné a úhrady za plnenia poskytované s užívaním
bytu t. z., že pokiaľ ide o nájomný vzťah, je možné rozdeliť platby na nájomné a platenie úhrad za

plnenia poskytované s užívaním bytu. Úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu platil odporca
napr. podľa zálohového predpisu splatného k 01. 07. 2009 vo výške 67,05 Eur, okrem týchto však
platil aj platbu vo výške 79,33 Eur , čo nebola úhrada za plnenia poskytované s užívaním bytu . Pokiaľ
ide o úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu, rozhodne takouto úhradou nie je príspevok do
fondu prevádzky, údržby a opráv, daň z nehnuteľnosti, príspevok na správu... Aj vo výpočtovom liste sú

oddelené a presne stanovené, ktoré sú základné mesačné platby a čo sú úhrady za plnenia poskytované
s užívaním bytu, pričom jednoznačne odporca uhrádzal aj základné mesačné preddavky, čiže nešlo o
bezodplatné užívanie. Navrhovateľ tvrdí, že z užívania nemal žiadny prospech - profit, avšak profit mal
v tom, že nemusel platiť náklady na byt, ktoré by ako vlastník musel platiť, takéto platby sa uhrádzajú
vlastníkovi - prenajímateľovi ako nájomné.

Odporcovia užívali byt vo vlastníctve navrhovateľa so súhlasom navrhovateľa (aj jeho právneho
predchodcu). Pričom nešlo o bezodplatné užívanie predmetného bytu odporcom, nakoľko tento uhrádzal
ako bolo preukázané, všetky platby za byt, aj tie, ktoré prináležia platiť vlastníkovi predmetného bytu,
t. j. príspevky do fondu opráv, za správu bytu, poistné obytného domu, daň z nehnuteľnosti ... (podľa

zálohového predpisu splatného k 01. 07. 2009 odporca platil tieto platby vo výške 79,33 Eur - náklady
do FO a iné nie sú nákladmi v súvislosti s prenájmom bytu ani podľa daňových predpisov ). Tvrdenie
navrhovateľa, že byt odporca užíval bezoplatne teda nie je pravdivé, nakoľko odporca uhrádzal platby,
ktoré mal uhrádzať vlastník a ktoré vyplývali z jeho vlastníctva.

Z vykonaného dokazovania vyplýva a je nesporné medzi účastníkmi, že byty užívali pracovníci. V čase,
keď navrhovateľ začal užívať byt a ani neskôr, keď sa stal vlastníkom bytu navrhovateľ sa nehovorilo
o tom do kedy bude môcť odporca byt užívať, uviedlo sa len, aký byt a ako bude zaň platiť, s výškou
platieb nemali účastníci počas celého obdobia nezhody, t.z. že spôsob výpočtu - platenia za byt bol
medzi účastníkmi dohodnutý. Pokiaľ išlo o riešenie, čo s bytom neskôr, táto otázka sa neriešila, ako aj

vyplýva z tvrdenia navrhovateľa to sa malo riešiť prípadne neskôr, nejakou formou. Čiže nebolo presne
stanovené dokedy môže zamestnanec alebo člen cirkvi predmetný byt užívať.

Súd teda na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že medzi účastníkmi bolo jednoznačne
dohodnuté čo má odporca užívať, rozsah užívania, tiež výška platenie za predmetný byt alebo spôsob

výpočtu, t. j. bolo dohodnuté, že odporca má platiť všetky náklady na byt a súvisiace platby, nehovorilo
sa o tom dokedy bude odporca byt užívať. Takéto dojednanie a prejavená vôľa účastníkov (vrátane
právneho predchodcu navrhovateľa s poukazom na § 680 ods. 2 OZ) napĺňa všetky podstatné náležitosti
zmluvy o nájme, a teda súd má za to, že došlo k uzatvoreniu zmluvy o nájme bytu, a to v súlade s
§ 686 ods. 2 OZ na dobu neurčitú, keďže doba nájmu nebola dohodnutá. Skutočnosť, že nedošlo k

uzatvoreniu písomnej zmluvy, resp. nedošlo k vyhotoveniu zápisnice nespôsobuje neplatnosť zmluvy,
bolo na prenajímateľovi, aby v súlade s § 43 odstránil všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov. V
danom prípade, nebolo preukázané, že by ku skončeniu nájmu bytu malo dôjsť skončením pracovného
pomeru hneď (naviac pokiaľ ide o skončenie pracovného pomeru, vzhľadom , oznámenie o rozviazanípracovného pomeru tak, ako je založené na č. l. 157, toto nespĺňa ani základné formálne náležitosti,
ktoré vyžaduje zákon pre platné skončenie pracovného pomeru a odporca 1/ sa domáha neplatnosti
skončenia pracovného pomeru na súde, a že pracovný pomer trvá) a nie je ani preukázané, že by došlo

ku skončeniu pracovného pomeru. Súd má za to, že navrhovateľ nepreukázal skončenie nájmu.

Navrhovateľ si uplatňuje nárok na náhradu škody - ušlý zisk za obdobie neoprávneného užívania bytu
od 01. 02. 2010 do 19. 08. 2013 vo výške po 668 Eur mesačne. Navrhovateľ vzhľadom na vyššie
uvedené nepreukázal, že by došlo k porušeniu povinnosti odporcu spočívajúcej v tom, že odporcovia

užívali predmetnú nehnuteľnosť bez právneho dôvodu.

Naviac súd má za to, že navrhovateľovi by ani nevznikla škoda. Podľa § 442 OZ, uhrádza sa skutočná
škoda a ušlý zisk. Skutočná škoda je majetková ujma, ktorá spočíva v zmenšení majetku poškodeného.
Ide v podstate o rozdiel v hodnote poškodeného majetku pred porušením povinnosti a po. Ušlý zisk
predstavuje to, čo poškodenému ušlo v dôsledku spôsobenia škody, resp. to, že v dôsledku spôsobenia

škody nedošlo k zväčšeniu majetku, hoci sa to pri predpokladanej činnosti dalo očakávať. Navrhovateľ
uviedol, že došlo na jeho strane ku vzniku škody, t. j. k rozdielu v hodnote jeho majetku, čo ako uviedol
malo spočívať v jeho príjme, ktorý by dosiahol, keby mohol disponovať predmetným bytom a tento
prenajímať za trhové nájomné. Vzhľadom na vykonané dokazovanie súd zistil, že tak, ako uvádzal
navrhovateľ, nemohlo by dôjsť k zníženiu hodnoty majetku navrhovateľa, nakoľko navrhovateľ aj keď

má vo vlastníctve byty, s týmito nenakladá takým spôsobom, že by ich prenajímal za trhové nájomné
(ušlý zisk, t.j., že nedošlo k zväčšeniu majetku, hoci sa to pri predpokladanej činnosti dalo očakávať).
Práve naopak, tak ako to vyplýva z finančného poriadku navrhovateľa, navrhovateľ vlastní byty za úplne
iným účelom, nie za tým účelom, aby dosahoval zisk - prenájmom za trhové nájomné, pri predpokladanej
činnosti navrhovateľa, ktorá sa dala o neho očakávať by teda nedošlo k zväčšeniu jeho majetku na

tom skutkovom základe ako uvádza. Odporca uhradil všetky platby súvisiace s predmetným bytom a
teda nebolo preukázané, že by sa bol majetok navrhovateľa zmenšil.

Navrhovateľ preukazoval výšku škody potvrdením národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska,
toto tiež nie je dôkaz, ktorý preukazuje výšku škody. Nájomné pri prenájme bytu sa určuje dohodou

individuálne, záleží od lokality, ako aj iných špecifických skutočností týkajúcich sa konkrétneho bytu.

O trovách konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo

vyhotovení trojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozsudku smeruje, kto ho robí, v
akom rozsahu odvolateľ napáda rozsudok, v čom je rozsudok alebo postup okresného súdu nesprávny,
čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a podpis. Odvolanie treba

predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa. (§ 205 ods. 1 O. s. p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., ak
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy.

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené,

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.