Rozsudok ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. apríl 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/105/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8315207515
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8315207515.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu

JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v právnej veci žalobcu: Ľ. R., G.. XX.XX.XXXX, K. U.
Č.. XX/X, XXX XX Z. G. E., zast. JUDr. Martinom Šaffom, advokátom, AK Kalinčiakova 2729/10, 093 01
Vranov nad Topľou, proti žalovanému: M. V., G.. XX.XX.XXXX, K. L. X, XXX XX I., zast. JUDr. Martinom
Jalčom, advokátom, AK Komenského 2583/8, 066 01 Humenné, o zaplatenie sumy 3 360,- eur s prísl.
o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné, č.k. 12C/258/2015-152 zo
dňa 02.03.2017 takto

r o z h o d o l :

Odmieta odvolanie žalovaného proti výroku, ktorým súd prvej inštancie žalobu vo zvyšnej časti zamietol.

Potvrdzuje rozsudok.

Stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol nasledovne:

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1 200,- eur s 1,5 % mesačným úrokom od 10.01.2013
do 10.02.2013, s 5,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1 200,- eur od 11.02.2013 do zaplatenia,

sumu 1 200,- eur s 1,5 % mesačným úrokom od 01.02.2013 do 01.03.2013, s 5,75 % ročným úrokom z
omeškania zo sumy 1 200,- eur od 02.03.2013 do zaplatenia, sumu 960,- eur s 1,5 % mesačným úrokom
od 05.02.2013 do 28.02.2013, s 5,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 960,- eur od 01.03.2013
do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a.

Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 488, § 490, § 559 ods. 1, ods. 2, § 657, § 121
ods. 3, § 524 ods. 1, ods. 2, § 544 ods. 1, ods. 2, § 517 ods. 1, ods. 2, § 52 ods. 1 - 4 , § 100 ods. 1, §
101, § 39 Občianskeho zákonníka, § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995Z.z., § 1 ods. 2, § 2 písm. a/, b/
z.č. 129/2010 Z.z. Výrok o trovách konania ustanoveniami § 255 ods. 1 a § 261 ods. 1 CSP.

3. Vychádzal zo zistenia, že dňa 10.01.2013 p. J. C. ako veriteľka a žalovaný ako dlžník uzatvorili zmluvu
o pôžičke, predmetom ktorej bolo poskytnutie finančných prostriedkov žalovanému vo výške 1 200,- eur
s dohodnutým 1,5 % mesačným úrokom. Jednalo sa o bezúčelovú pôžičku. Peňažné prostriedky boli
zapožičané na dobu od 10.01.2013 do 10.02.2013. Žalovaný podpisom tejto zmluvy potvrdil prevzatiesumy 1 200,- eur a súčasne sa zaviazal túto sumu vrátiť do 10.02.2013. V zmysle Čl. V. bod 2. zmluvy,
sa zmluvné strany dohodli pre prípad porušenia ktoréhokoľvek ustanovenia zmluvy na zmluvnej pokute
vo výške 200,- eur a to aj opakovane. Z predloženého originálu zmluvy súd zistil, že v záhlaví zmluvy

je prebielená časť na ktorej sú uvedené údaje o veriteľovi a ako veriteľ je na takto upravenej časti
dokumentu uvedená: C. J., L. X, I., nar. XX.XX.XXXX. Takisto je prebielená časť kde sa nachádza podpis
veriteľa a na takto upravenej časti dokumentu je podpísaná ako veriteľ C. J., G.. XX.XX.XXXX.

4. Podľa výdavkového pokladničného dokladu zo dňa 10.01.2013, v uvedený deň boli žalovanému

vyplatené finančné prostriedky vo výške 1 200,- eur a ich prevzatie žalovaný potvrdil svojím podpisom
na tomto doklade. Z predloženého originálu pokladničného dokladu zo dňa 10.01.2013 súd zistil, že je
na ňom prebielená časť na ktorej je uvedená organizácia ktorá poskytujúca finančné prostriedky a na
takto upravenej časti dokumentu je uvedené: C. J., L. XXXX/X,XXX XX I..

5. Dňa 01.02.2013 p. J. C. ako veriteľka a žalovaný ako dlžník uzatvorili zmluvu o pôžičke, predmetom

ktorej bolo poskytnutie finančných prostriedkov žalovanému vo výške 1 200,- eur s dohodnutým 1,5 %
mesačným úrokom. Jednalo sa o bezúčelovú pôžičku. Peňažné prostriedky boli zapožičané na dobu
od 01.02.2013 do 01.03.2013. Žalovaný podpisom tejto zmluvy potvrdil prevzatie sumy 1 200,- eur a
súčasne sa zaviazal túto sumu vrátiť do 01.03.2013. V zmysle Čl. V. bod 2. zmluvy sa zmluvné strany
dohodli pre prípad porušenia ktoréhokoľvek ustanovenia zmluvy na zmluvnej pokute vo výške 200,- eur

a to aj opakovane. Z predloženého originálu zmluvy súd zistil, že v záhlaví zmluvy je prebielená časť
na ktorej sú uvedené údaje o veriteľovi a ako veriteľ je na takto upravenej časti dokumentu uvedená:
C. J., L. X, I., G.. XX.XX.XXXX. Takisto je prebielená časť kde sa nachádza podpis veriteľa a na takto
upravenej časti dokumentu je podpísaná ako veriteľ C. J., G.. XX.XX.XXXX.

6. Podľa výdavkového pokladničného dokladu zo dňa 01.02.2013 v uvedený deň boli žalovanému
vyplatené finančné prostriedky vo výške 1 200,- eur a ich prevzatie žalovaný potvrdil svojím podpisom
na tomto doklade. Z predloženého originálu pokladničného dokladu zo dňa 01.02.2013 súd zistil, že je
na ňom prebielená časť na ktorej je uvedená organizácia ktorá poskytujúca finančné prostriedky a na
takto upravenej časti dokumentu je uvedené: C. J., L. XXXX/X,XXX XX I..

7. Dňa 05.02.2013 p. J. C. ako veriteľka a žalovaný ako dlžník uzatvorili zmluvu o pôžičke, predmetom
ktorej bolo poskytnutie finančných prostriedkov žalovanému vo výške 960,- eur s dohodnutým 1,5 %
mesačným úrokom. Jednalo sa o bezúčelovú pôžičku. Peňažné prostriedky boli zapožičané na dobu od
05.02.2013 do 28.02.2013. Žalovaný podpisom tejto zmluvy potvrdil prevzatie sumy 960,- eur a súčasne

sa zaviazal túto sumu vrátiť do 01.03.2013. V zmysle Čl. V. bod 2. zmluvy sa zmluvné strany dohodli
pre prípad porušenia ktoréhokoľvek ustanovenia zmluvy na zmluvnej pokute vo výške 200,- eur a to aj
opakovane. Z predloženého originálu zmluvy súd zistil, že v záhlaví zmluvy je prebielená časť na ktorej
sú uvedené údaje o veriteľovi a ako veriteľ je na takto upravenej časti dokumentu uvedená: C. J., L. X,
I., G.. XX.XX.XXXX. Takisto je prebielená časť kde sa nachádza podpis veriteľa a na takto upravenej

časti dokumentu je podpísaná ako veriteľ C. J., G.. XX.XX.XXXX.

8. Podľa výdavkového pokladničného dokladu zo dňa 05.02.2013, v uvedený deň boli žalovanému
vyplatené finančné prostriedky vo výške 960,- eur a ich prevzatie žalovaný potvrdil svojím podpisom na
tomto doklade. Z predloženého originálu pokladničného dokladu zo dňa 05.02.2013 súd zistil, že je na

ňom prebielená časť, na ktorej je uvedená organizácia ktorá poskytujúca finančné prostriedky a na takto
upravenej časti dokumentu je uvedené: C. J., L. XXXX/X,XXX XX I..

9. Medzi pôvodným veriteľom J. C. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom bola dňa 28.05.2015
uzatvorená zmluva o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bolo postúpenie pohľadávok na žalobcu

zo zmlúv uzatvorených medzi postupcom a žalovaným a to zo dňa 10.01.2013 vo výške 1 200,- eur s
prísl, zo dňa 01.02.2013 vo výške 1 200,- eur s prísl. a zo dňa 05.02.2013 vo výške 960,- eur s prísl.
Pôvodný veriteľ: J. C., písomným oznámením zo dňa 28.05.2015 žalovanému oznámila postúpenie
pohľadávky v celkovej výške 3 360,- eur s príl. na žalobcu. Toto oznámenie žalovaný prevzal dňa
09.06.2015. Podľa predloženého výdavkového dokladu zo dňa 28.05.2015 vystaveného žalobcom,

žalovaný v uvedený deň v prospech J. C., L. X, I., vyplatil sumu 3 360,- eur - vyplatenie pôžičiek za
p. M. V..10. Žalovaný v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS:ORP-274/2-VYS-HE-2015 bol vypočutý ako svedok a
vo svojej výpovedi dňa 09.07.2015, ktorá bola vykonaná ešte pred doručením žaloby v tejto právnej veci,
okrem iného uviedol, že začiatkom roku 2013 oslovil p. C. za účelom poskytnutia pôžičky, nakoľko súrne

potreboval finančné prostriedky. Požičal si cca 2 800,- eur a to na základe zmlúv, ktoré riadne podpísal.
Uviedol, že on zmluvami nedisponuje, nakoľko mu ich p. C. nedala a podľa neho neboli ani vyhotovené
v dvoch vyhotoveniach, ale iba v jednom, ktoré si p. C. nechala. Na týchto zmluvách bola uvedená ako
výsledná suma už suma s úrokom. Dohodli sa aj na splácaní pôžičiek sumou 600,- eur mesačne. So
splácaním začal v apríli 2013 a splácal až do marca 2014, teda presne 12 mesiacov. Peniaze dal p. C.

do ruky a nemal žiaden doklad o zaplatení. Po zaplatení 3 600,- eur mu p. C. povedala, že platil iba
úroky. Preto aj ďalej pôžičky splácal. Po roku ho prešla trpezlivosť a splácať prestal. Tiež uviedla, že má
zato, že finančné prostriedky mu p. C. požičala ako súkromná osoba. V konaní bola vypočutá aj p. C.,
ktorá vo svojej svedeckej výpovedi dňa 09.07.2015 uviedla, že sumu 3 360,- eur požičala žalovanému
ako súkromná osoba a nie živnostník. V zmysle zmlúv žalovanému vyplatila sumu 2 x 1200,- eur a sumu
960,- eur. Tieto finančné prostriedky aj žalovanému reálne vyplatila. Každú zmluvu o pôžičke podpísal aj

žalovaný, zmluvy boli v dvoch výtlačkoch a jeden výtlačok odovzdala žalovanému. Žalovaný dohodnuté
termíny splatenia pôžičiek nedodržal a viackrát ho aj urgovala. Keďže jej peniaze nevrátil rozhodla sa
pohľadávku odpredať a postúpila ju na p. R..

11. Vočip.C.bolovedenétrestnékonaniepretrestnýčinskresľovaniaúdajovhospodárskejaobchodnej

evidencie a bola ako svedok vypočutá v konaní ČVS:ORP-462/2-VYS-HE-2015. Vo svojej výpovedi dňa
05.08.2016 uviedla, že niekedy ju o pôžičku žiadali aj známi, priatelia. Išlo väčšinou o malé pôžičky, ktoré
boli súkromného charakteru a nespadali do rámca jej podnikateľskej činnosti Ako príklad súkromnej
pôžičky uviedla pôžičku pre p. M. V. vo výške 3 000,- eur, ktorú neskôr odpredala p. R.. V tomto konaní
bol ako svedok vypočutý aj žalovaný a to dňa 10.06.2016, teda už počas tohto prebiehajúceho súdneho

konania a vo svojej výpovedi uviedol, že najprv si od p. C. požičiaval menšie sumy, keď nestačil splácať
leasing na auto, oslovil p. C. za účelom požičania vyšších súm. Spísali tri zmluvy, ale mala mu peniaze
podpísať cez záložňu, riadne na zmluvu. Vtedy si požičal sumu 1 000,- eur, pričom na zmluve bola
uvedená suma 1 200,- eur, sumu 800,- eur, pričom na zmluve bola uvedená suma 960,- eur. Všetky
tri zmluvy boli vyhotovené pod hlavičkou záložne a takto ich podpísal. Každá zmluva bola vyhotovená

v jednom exemplári, ktorý si ponechala p. C.. Pôžičky jej splácal, pričom ona mu žiaden doklad o
postupnom splácaní nevystavila, ale sumy zapisovala do zošita. Žalovanému bola položená aj otázka
ohľadom úhrad, ktoré boli zapísané v zošite p. C. a to za obdobie február 26/1 a do 3/12, pričom pri
týchto úhradách bolo uvedené jeho meno, a žalovaný uviedol, že sa k úhradám nevie vyjadriť. P. C.
mala prehľad o úhradách a ona si ich značila.

12. Vykonanýmdokazovanímmalsúdzapreukázané,žemedzipôvodnýmveriteľom-p.C.ažalovaným
boli v roku 2013 uzatvorené písomnou formou tri zmluvy o pôžičke, predmetom ktorých bolo poskytnutie
finančných prostriedkov v celkovej výške 3 360,- eur žalovanému. V predmetných zmluvách bolo ako
príslušenstvo dojednaný nárok na úrok vo výške 1,5 % mesačne z poskytnutej pôžičky. Jednalo sa o

krátkodobé pôžičky splatné do jedného mesiaca.

13. Obrana žalovaného v konaní bola založená na viacerých skutkových tvrdeniach, a keď v prvom
radenamietal,žeposudzovanézmluvysúzmluvamispotrebiteľskými.Súdpretozapodstatnúpovažoval
najprv zodpovedať otázku, či obrana žalovaného v tomto smere je dôvodná, teda či predmetné

uzatvorené zmluvy o pôžičkách sú, resp. nie sú aj zmluvami spotrebiteľskými a či zo strany pôvodného
veriteľa boli uzatvorené v rámci predmetu jeho podnikateľskej činnosti, resp. pôžičky boli ním poskytnuté
ako súkromnou fyzickou osobou.

14. Súd konštatoval, že zmluva o pôžičke, v prípade ak pôžičku poskytuje osoba v rámci predmetu

podnikania a poskytuje ju fyzickej osobe na iný účel ako je obchodná alebo podnikateľská činnosť, je táto
zmluva zároveň zmluvou spotrebiteľskou v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka a
zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý bol platný a účinný v čase uzatvorenia zmlúv o
pôžičke medzi p. C. a žalovaným. Zrejme len nedopatrením žalovaný vo svojich vyjadreniach vychádzal
zo zákona č. 258/2001 Z.z., ktorý však v roku 2013 už nebol platný a ani účinný.

15. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu
s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občianskyzákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,

že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

16. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že zmluvy o pôžičkách, v zmysle ktorých si žalobca
uplatnil nárok v tomto konaní, nie sú zmluvami spotrebiteľskými. Zo strany pôvodného veriteľa p. C. boli
pôžičky poskytnuté ako fyzickou osobou a nie živnostníkom v rámci predmetu podnikateľskej činnosti.
Daná skutočnosť bola preukázaná nie len svedeckou výpoveďou p. C. v tomto konaní, ale dané tvrdil
aj sám žalovaný. V trestnom konaní vedenom proti p. C. pre trestný čin podvodu, ktoré bolo vedené
z dôvodu podania trestného oznámenia zo strany žalovaného, sám žalovaný vo svojej výpovedi ako

svedok uviedol, že má za to, že p. C. mu požičala finančné prostriedky ako súkromná osoba. Zápisnicu z
výsluchu svedka zo dňa 09.07.2015 v konaní predložil žalovaný. V tomto trestnom konaní bola vypočutá
aj p. C. ako svedok a vo svojej výpovedi potvrdila, že finančné prostriedky žalovanému požičala ako
súkromná osoba, nie ako živnostník (zápisnica z výsluchu zo dňa 09.07.2015). Žalovaný svedeckú
výpoveď podal v čase, keď mu ešte nebola doručená žaloba ohľadom nároku uplatneného v tomto

súdnom konaní. Uvedené trestné konanie bolo zastavené a to z dôvodu preukázania, že p. C. svojím
konaním nenaplnila znaky skutkovej podstaty žiadneho trestného činu. Voči p. C. bolo vedené aj ďalšie
trestné konanie pre prečin skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie, pričom p. C. aj v
tomto konaní tvrdila, že žalovanému poskytla pôžičky ako súkromná osoba. Ako svedok bol aj v tomto
trestnom konaní vypočutý žalovaný, pričom vypovedal už v čase, kedy mu bolo známe, že sa voči nemu

vedie súdne konanie o zaplatenie súm poskytnutých titulom pôžičiek a vo svoje výpovedi v rozpore s
predchádzajúcimi tvrdeniami už uvádzal, že pôžičky mu mala p. C. poskytnúť prostredníctvom záložne
a nie ako súkromná osoba. Súd vzhľadom na rozpornosť tvrdení žalovaného a na dobu, kedy z jeho
strany došlo k tejto zmenu, preto tvrdenia žalovaného ohľadom potreby aplikácie spotrebiteľského práva
na jeho ochranu vyhodnotil iba ako jeho obranu v konaní, ktorú považoval za nedôvodnú. Pokiaľ sa

jedná o predložené rozhodnutia súdov zo strany žalovaného na potvrdenie ním uvádzaných skutočností
o spotrebiteľskom právnom vzťahu, jedná sa o rozhodnutia týkajúce sa na strane žalobcov právnických
osôb v postavení dodávateľov v rámci ich podnikateľskej činnosti, teda rozhodnutia neaplikovateľné
a irelevantné pre danú prejednávanú vec, nakoľko je možné na ne prihliadať iba v prípade ochrany
spotrebiteľa a súd prvej inštancie nemal za preukázané, žeby žalovaný bol v postavení spotrebiteľa a

pôvodný veriteľ v postavení právnickej osoby dodávateľa. Súd sa preto nimi bližšie nezaoberal.

17. V rámci svojej obrany žalovaný ďalej namietal neplatnosť uzatvorených zmlúv a to pre obchádzanie
zákona a pre ich rozpor s dobrými mravmi. Žalovaný dôvodil, že zmluvy o pôžičke účelovo obchádzajú
zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úverom, nemajú podstatné náležitosti v zmysle uvedeného

zákona a preto nemožno podľa neho konštatovať, že zastretý právny úkon je platný. V tomto smere
mal súd za preukázané, že zmluvy o pôžičkách žalovaný podpísal slobodne, vážne. Nepodpísal ich
pod nátlakom a ani žiadnou hrozbou. Sám pôvodného veriteľa kontaktoval za účelom ich uzatvorenia.
Tiež nebolo preukázané, žeby bol zo strany pôvodného veriteľa uvedený do omylu, resp. žeby využil
jeho omyl a za tým účelom s ním predmetné zmluvy o pôžičkách uzatvoril. Na základe zmlúv boli

žalovanému finančné prostriedky aj vyplatené, žalovaný síce rozporoval výšku vyplatených súm,
ale na preukázanie ním tvrdených skutočností súdu nepredložil žiaden relevantný dôkaz. Naopak z
vykonaného dokazovania vyplynulo, že mu boli vyplatené finančné prostriedky vo výške 3 360,- eur.
Svedčia o tom predložené výdavkové pokladničné doklady, ktoré sú opatrené podpisom žalovaného
a tiež danú skutočnosť vo svojej výpovedi potvrdila aj p. C.. Žalovaným namietané skutočnosti boli aj

predmetom trestného konania vedeného proti pôvodnému veriteľovi pre trestný čin podvodu, pričom
objektívna stránka daného trestného činu spočíva v konaní páchateľa, ktorý na škodu cudzieho majetku
seba alebo iného obohatí tým, že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl a spôsobí tak na
cudzom majetku škodu a nebolo preukázané, aby sa pôvodný veriteľ takéhoto konania voči žalovanému
dopustil. Sám žalovaný v trestných konania potvrdil, že zmluvy nepodpísal pod nátlakom. Predmetom

vyšetrovania boli aj namietané skutočnosti ohľadom prebielenia niektorých častí zmlúv o pôžičkách a
výdavkových dokladov, pričom ani v tomto smere nebolo preukázané obchádzanie zákona zo strany
pôvodného veriteľa. Žalovaný tvrdil, že mu neboli predložené zmluvy v takomto znení ako boli doložené
v súdnom konaní, že niektoré časti boli do nich vpísané až po ich podpise, že ich nikdy nemal k dispozícii.Tieto tvrdenia však nepreukázal žiadnymi dôkazmi. Svedeckou výpoveďou p. C. mal súd naopak za
preukázané, že na zmluvách boli vykonané úpravy v rozsahu ako to uviedol žalovaný, avšak tieto boli
vykonané so súhlasom žalovaného a priamo pred ním, a až v takejto forme boli následne žalovaným

zmluvy aj podpísané, pričom z týchto zmlúv boli potom žalovanému finančné prostriedky aj vyplatené.
Sám žalovaný v trestnom konaní uviedol, že určité údaje boli do zmlúv vpisované pôvodným veriteľom
a to pred ich podpisom a to na základe ich vzájomnej dohody. Konkrétne uviedol aj sumy, ktoré boli p.
C. ručne do zmlúv vpísané. Doslovne uviedol, že na týchto zmluvách bola uvedená ako výsledná suma
už suma s úrokom. Teda týmito tvrdeniami sám vyvrátil to, žeby niektoré ustanovenia do uzatvorených

zmlúv boli vpísané až po ich podpise a bez jeho vedomosti. Tvrdenia žalovaného o opaku súd považoval
iba za obranu v konaní. Pokiaľ sa jedná o rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 6Co/594/2014, na
ktorý v tomto smere žalovaný poukázal, tak predmetom sporu bolo určenie neplatnosti zmluvy o pôžičke
zdôvodurozporupredloženýchdvochoriginálovzmlúv,ktorýchznenianebolitotožnéabolopreukázané,
že jeden originál zmluvy v neprospech spotrebiteľa bol po jej podpísaní doplnený o to o predmet zmluvy,
kde v jednom vyhotovení úplne absentoval údaj o výške pôžičky, výške splátok. Existovali teda dve

vyhotovenia rovnakej zmluvy s rozdielnym obsahom. Súd preto konštatoval, že vyhotovenie zmluvy bez
podstatných údajov o výške pôžičky a ďalších, možno považovať za neplatný právny úkon pre jeho
nezrozumiteľnosť a neurčitosť. V tomto spore sa však o takýto prípad nejedná.

18. Prvoinštančný súd skonštatoval, že neobstojí ani obrana žalovaného ohľadom toho, že zmluva

o pôžičke je zastretý právny úkon, ktorým malo byť zastreté uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom
úvere. Súd vzťah medzi pôvodným veriteľom a žalovaným nevyhodnotil ako spotrebiteľský právny
vzťah, pričom bolo preukázané, že žalovaný si bol vedomý toho, že podpísané zmluvy sú zmluvami
o pôžičkách, nemal o tom žiadne pochybnosti. Úmysel takouto formou zastrieť iný právny úkon súd
nemal za preukázaný. Žalovaný svoju obranu oprel aj o rozhodnutie Okresného súdu Bratislava V

sp. zn. 15C/98/2011, pričom ustálil, že v zmysle v ňom vysloveného právneho názoru tunajší súd
nemôže posudzovať aj nárok uplatnený v tomto konaní. V uvedenom konaní bolo preukázané, že
navrhovateľ - veriteľ mal v predmete svojej podnikateľskej činnosti poskytovanie pôžičiek z vlastných
finančných prostriedkov a takto dočasne poskytol tieto finančné prostriedky odporcovi - fyzickej osobe
teda spotrebiteľovi. Išlo jednoznačne o spotrebiteľský zmluvný vzťah, na ktorý bolo nevyhnutné aplikovať

ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Zmluva o pôžičke uzavretá účastníkmi
podľa § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka dňa 26.03.2008 účelovo obchádzala zákon č. 258/2001
Z.z., súd ju preto vyhodnotil v zmysle § 39 OZ ako absolútne neplatný právny úkon pre obchádzanie
zákona a pre rozpor s dobrými mravmi. Táto zmluva bola uzavretá tak, že v nej boli zakotvené
viaceré povinnosti dlžníka zodpovedajúce ustanoveniam zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom tieto

podmienky presahujú rámec pôžičky uzatváranej podľa § 657 OZ, nehovoriac o tom, že 120 % úrok
z pôžičky ročne je dohodnutý v rozpore s dobrými mravmi. Táto zmluva o pôžičke napriek tomu
nespĺňa podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle zák. č. 258/2001 Z.z., (nebola
ani podpísaná navrhovateľom), preto nebolo možné konštatovať, že zastretý právny úkon je platný v
zmysle § 41a OZ, navyše keď účastníci priamo v zmluve uviedli, že nemajú vôľu uzavrieť zmluvu o

spotrebiteľskom úvere v zmysle zák. č. 258/2001 Z.z.

19. V ďalšom žalovaný namietal, že nakoľko považuje zmluvy o pôžičke za neplatné, žalobcovi
vznikol iba nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia a vzhľadom na dobu poskytnutia finančných
prostriedkov, vzniesol aj námietku premlčania. Súd však dospel k záveru, že zmluvy o pôžičkách

uzatvorené medzi pôvodným veriteľom a žalovaným sú platné a teda na strane žalovaného nedošlo k
bezdôvodnému obohateniu. Finančné prostriedky boli žalovanému vyplatené dňa 10.01.2013 vo výške 1
200,- eur s lehotou splatnosti do 10.02.2013, dňa 01.02.2013 vo výške 1 200,- eur s lehotou splatnosti do
01.03.2013, dňa 05.02.2013 vo výške 960,- eur s lehotou splatnosti do 28.02.2013. V danej právnej veci
žaloba bola podaná dňa 16.06.2015, v prípade najskôr splatnej pôžičky vo výške 1 200,- eur premlčacia

dobazačalaplynúťdňom11.02.2013auplynulabydňom11.02.2016.Jepretozrejmé,ženárokzostrany
žalobcu bol uplatnený včas, počas plynutia premlčacej doby a preto námietka premlčania vznesená
žalovaným je nedôvodná.

20. Žalovaný sa v konaní bránil aj tým, že pohľadávka neexistuje a to z dôvodu jej úhrady ešte

pôvodnému veriteľovi, pričom z jeho strany na preukázanie týchto tvrdení súdu neboli predložené
žiadne dôkazy. Pôvodný veriteľ - p. C., vo svojej výpovedi poprela čo i len čiastočnú úhradu žalovanej
sumy v jej prospech titulom poskytnutých pôžičiek žalovanému. Práve pre nezaplatenie pôžičiek aj
pohľadávku voči žalovanému postúpila. Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že zo strany žalovaného popostúpení pohľadávky mu neboli uhradené žiadne finančné prostriedky. Žalovaný pritom sám uviedol, že
na preukázanie svojho tvrdenia nemôže predložiť žiaden dôkaz, nakoľko písomné potvrdenia ohľadom
úhrad mu neboli vystavované a on takéto potvrdenia ani nežiadal. Dôkazným bremenom sa rozumie

procesná zodpovednosť strany sporu za to, že počas konania neboli preukázané jeho tvrdenia a že z
tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena
je umožniť súdu rozhodnúť vo veci samej i v takých prípadoch, kedy určitá skutočnosť, významná podľa
hmotného práva pre rozhodnutie vo veci, nebola pre nečinnosť strany sporu, alebo vôbec nemohla byť
preukázaná a keď teda výsledky zhodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti

tejto skutočnosti, ani o tom, že táto skutočnosť bola nepravdivá (viď napr. rozsudok NS ČR sp. zn.
21 Cdo/762/2001 zo dňa 28.02.2002). Dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností leží na tej
strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide
o tú stranu sporu, ktorá existenciu týchto skutočností tvrdí. Zo strany žalovaného nedošlo k uneseniu
dôkazného bremena ohľadom ním tvrdených skutočností. Súd preto dospel k záveru, že nárok žalobcu
na zaplatenie sumy 3 360,- eur je dôvodný a preukázaný, preto žalovaného zaviazal na zaplatenie tejto

sumy. Nakoľko sa žalovaný s plnením peňažného záväzku dostal do omeškania a to dňom nasledujúcim
po uplynutí dohodnutej doby na splatenie jednotlivých pôžičiek, súd žalovaného z jednotlivých dlžných
súm zaviazal aj na zaplatenie úroku z omeškania v zákonnej výške 5,75 % ročne tak, ako je uvedené
vo výroku tohto rozsudku.

21. Ďalším uplatneným nárokom žalobcu v konaní bol nárok na zaplatenie úroku vo výške 1,5 %
mesačne z jednotlivých dlžných súm. Súd mal v tomto smere za preukázané, že medzi pôvodným
veriteľom a žalovaným ako príslušenstvo poskytnutých pôžičiek bol dohodnutý aj nárok na úroky vo
výške 1,5 % mesačne zo sumu 1 200,- eur od 10.01.2013 do 10.02.2013, zo sumy 1 200,- eur
od 01.02.2013 do 01.03.2013, zo sumu 960,- eur 05.02.2013 do 28.02.2013. Aj v tejto časti bola

pohľadávka voči žalovanému postúpená na žalobcu a súd preto považoval žalobu za dôvodnú aj pokiaľ
sa jedná o uplatnený nárok na úroky a žalovaného zaviazal na ich zaplatenie.

22. Posledným uplatneným nárokom v konaní bol nárok na zaplatenie zmluvných pokút dohodnutých vo
výške 200,- eur pri každej jednej pôžičke a súd v tejto časti žalobu považoval za nedôvodnú. Súd nemal

za preukázané, žeby táto pohľadávka voči žalovanému bola predmetom postúpenia v zmysle zmluvy
zo dňa 28.05.2015. Jedná sa o osobitný nárok pôvodného veriteľa dojednaný so žalovaným pre prípad
porušenia dohodnutých podmienok. Súd preto žalobu v tejto časti ako nedôvodnú zamietol.

23. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie obe strany.

24. Žalovanýnapadolrozsudokvcelostimajúczato,žesúdprvejinštancienevykonalnavrhnutédôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Jadrom jeho odvolania je jeho názor, že zmluvy z predmetu sporu mali byť posudzované

ako zmluvy spotrebiteľské. Ich uzavretím právna predchodkyňa žalobcu sledovala účel obísť právnu
úpravu spotrebiteľských úverov, preto by mali byť absolútne neplatné pre obchádzanie zákona, pre
rozpor s dobrými mravmi a pre absenciu podstatných náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úver. V
takomto prípade si strany majú vzájomne vrátiť, čo dostali. V otázke postúpenia pohľadávky z predmetu
sporu poukázal na obligatórne náležitosti zmluvy o postúpení pohľadávky, a ak tie chýbajú, nie je

daná aktívna legitimácia žalobcu, pričom predmetom postúpenia môže byť iba existujúca pohľadávka,
a on svoj dlh voči pôvodnej veriteľke splnil. Opätovne poukázal na ním vznesenú námietku premlčania.
Obsahovo obšírne odvolanie žalovaného je zhrnutím jeho právnej argumentácie predostretej pred
súdom prvej inštancie, ktorým žalovaný rozporuje rozhodnutie súdu prvej inštancie tak po stránke
skutkových zistení, ako aj po stránke právneho posúdenia. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec

vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

25. Žalobca napadol výrok rozsudku, ktorým bola žaloba vo zvyšnej časti zamietnutá majúc za to, že
súd prvej inštancie jeho nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty nesprávne právne posúdil poukazujúc na
§ 524 ods. 2 Obč. zákonníka. Navrhol ho v ním napadnutej časti zmeniť a žalobnému návrhu vyhovieť,

alternatívne ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Súčasne
si uplatnil trovy odvolacieho konania.26. Žalovaný v replike na odvolanie žalobcu uviedol, že ak platne nevznikol hlavný záväzok pre
absolútnu neplatnosť zmluvy, nemôže dôjsť k porušeniu povinnosti z takej zmluvy a nemôžu nastať ani
sankčné dôsledky dojednanej zmluvnej pokuty, že v zmluve o postúpení pohľadávky absentuje cena

postúpených pohľadávok, že zmluvnú pokutu nemožno požadovať, ak sa ňou zabezpečuje neplatný
záväzok, že medzi základné náležitosti dohody o zmluvnej pokute patrí dostatočne určité vymedzenie
povinnosti, ktorej nedodržanie má byť sankcionované zmluvnou pokutou, a že ak došlo pred postúpením
pohľadávky k vzniku nároku na plnenie zo zmluvnej pokuty v dôsledku porušenia zmluvnej povinnosti,
má toto právo vo vzťahu k pohľadávke individuálny právny režim a z toho dôvodu nie je nárok na

zaplatenie zmluvnej pokuty po jeho reálnom vzniku súčasťou práv spojených s pohľadávkou a v prípade
cesie neprechádza ex lege na postupníka, ale patrí naďalej postupcovi.

27. Odvolací súd postupujúc podľa § 382 CSP vyzval strany sporu, aby sa vyjadrili k možnej aplikácie
§ 37 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka na prejednávanú vec.

28. Žalobca na uvedenú výzvu reagoval podaním zo dňa 12.03.2018, ktorého súčasťou bolo aj
vyjadrenie k odvolaniu žalovaného. Vo vzťahu k možnej aplikácii ustanovení § 37 ods. 1 a § 39 OZ na
prejednávanú vec mal za to, že zmluvy o pôžičke ako právne úkony spĺňajú všetky zákonné náležitosti
právneho úkonu, boli urobené slobodne a vážne, určito a zrozumiteľne. Zákon ani neobchádzali a ani
neboli v rozpore s ním. K možnej aplikácii týchto ustanovení na dohodu o zmluvnej pokute stanovisko

nezaujal. K samotnému odvolaniu žalovaného žalobca uviedol, že až keď žalovaný nepreukázal vrátenie
pôžičiek, postavil svoju obranu na spotrebiteľskom charaktere zmlúv, ktoré by mali byť absolútne
neplatné pre rozpor s dobrými mravmi a obchádzanie zákona a tým pádom by mal byť nárok premlčaný.
Pôžičkajereálnouzmluvou,kodovzdaniupeňazídošlo,aprávnapredchodkyňažalobcuichžalovanému
požičiavala ako fyzická osoba, teda nemôže ísť o spotrebiteľské zmluvy. Ak by aj právna predchodkyňa

žalobcu poskytovala pôžičky v rámci svojej podnikateľskej činnosti, nešlo by o spotrebiteľský úver v
zmysle § 1 ods. 3 písm. l/ z.č. 129/2010Z.z. Pohľadávka z predmetu sporu bola podľa neho postúpená
platne.

29. Žalovaný na výzvu súdu reagoval podaním zo dňa 19.03.2018 odkazom na svoje odvolanie a

svoje vyjadrenie k odvolaniu žalobcu. K vyjadreniu žalobcu k odvolaniu žalovaného žalovaný opätovne
poukázal na svoje odvolanie, svoje vyjadrenie k odvolaniu žalobcu a taktiež na svoje vyjadrenie k možnej
aplikácii ustanovení § 37 ods. 1 a § 39 OZ na prejednávanú vec.

30. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v

zákonom stanovenej lehote ( § 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§
385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli aj webovej
stránke Krajského súdu v Prešove dňa 22.03.2018 a dospel k záveru, že odvolania oboch strán sporu

nie súd dôvodné, resp. že odvolanie žalovaného čo do výroku, ktorým bola žaloba vo zvyšnej časti
zamietnutá, je odvolanie podané neoprávnenou osobou.

31. Podľa § 359 CSP Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Ak
bola teda žaloba čo i len v časti zamietnutá, nemôže žalovaný proti takémuto výroku podať odvolanie,

lebo bolo rozhodnuté v jeho prospech. Preto odvolanie žalovaného proti výroku, ktorým súd prvej
inštancie žalobu vo zvyšnej časti zamietol, musel odvolací súd podľa § 386 písm. b/ CSP ako odvolanie
podané neoprávnenou osobou odmietnuť.

32. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v

ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

33. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nevykonaním navrhnutých dôkazov, s nesprávnym skutkovým zistením a nesprávnym
právnym posúdením, a to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval
príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že vodôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom
prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd
Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

34. Žalovaný namietal, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností. Obsah spisu však nenasvedčuje tomu, aby súd prvej inštancie nevykonal
stranou sporu navrhnutý dôkaz spôsobilý priniesť relevantné skutkové zistenia. Preto táto odvolacia
námietka žalovaného neobstojí.

35. Žalovaný ďalej tvrdil, že na základe vykonaných dôkazov súd prvej inštancie dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam. Tu odvolací súd uvádza, že vykonané dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to
každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Vyhodnotenie dôkazov súd uvedie v
odôvodnení rozsudku. Voľné hodnotenie dôkazov súdom, prirodzene neznamená ľubovôľu hodnotenia.
Súd hodnotí jednotlivý dôkaz z hľadiska dôležitosti, zákonnosti a pravdivosti. Po „individuálnej selekcii“

následne súd hodnotí všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. K nesprávnym skutkovým zisteniam z
vykonaných dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov,
alebo porušením pravidiel formálnej logiky.

36. Žalovaný ďalej tvrdil, že rozsudok súdu prvej inštancie spočíva na nesprávnom právnom posúdení

veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je
omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny
predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery, (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27.

júla 2011, sp. zn. 7 Cdo 7/2010).

37. K odvolaniu žalovaného tak odvolací súd uvádza, že má za to, že súd prvej inštancie v
prejednávanom spore čo do vyhovujúceho výroku správne zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom
na zistenie rozhodujúcich skutočnosti, a na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym

skutkovým zisteniam a prejednávaný spor aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia tu napadnutého
rozsudku jednoznačne vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami súdu pri hodnotení
dôkazov na starne jednej a právnymi závermi súdu na strane druhej. Naproti tomu v priebehu
odvolacieho konania žalovaný nepredostrel taký relevantný argument, teda taký argument majúci súvis
s prejednávaným sporom, ktorý by bol takej povahy, že by mohol priniesť pre žalovaného priaznivejšie

rozhodnutie.

38. Možno teda naproti názoru žalovaného uzavrieť, že podľa odvolacieho súdu dal súd prvej inštancie
vo svojom rozhodnutí čo do vyhovujúceho výroku zrozumiteľnú a presvedčivú odpoveď na podstatné
argumenty strán konania, pričom tak učinil v snahe garantovať stranám konania ich právo na spravodlivé

súdne konanie. Skutočnosť, že v tomto rozhodnutí neboli naplnené očakávania žalovaného, teda že súd
prvej inštancie nerozhodol v súlade s jeho právnym názorom ešte neznamená, že došlo k porušeniu
jeho základného práva na spravodlivé súdne konanie. Súd prvej inštancie podľa odvolacieho súdu totiž
postupoval v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a majúc na pamäti základné právo
strán sporu na súdnu ochranu, túto stranám sporu poskytol v požadovanej kvalite.

39. Odvolací súd tak potom rozsudok súdu prvej inštancie vo vyhovujúcom výroku s osvojením si
odôvodnenia ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 CSP).

40. Vecne správny je i výrok, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá. Nesprávny je však

v tomto smere záver súdu prvej inštancie o tom, že nebolo preukázané, aby zmluvné pokuty boli
predmetom postúpenia pohľadávky z 28.05.2015. Správne tu žalobca poukázal na § 524 ods. 2 OZ,
v zmysle ktorého „S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou
spojené“. Postúpením prechádza na postupníka pohľadávka s príslušenstvom a všetkými právami s
ňou spojenými, a to v tom stave, v akom sa nachádzala v čase postúpenia. Súčasne s pohľadávkou

tak prechádzajú aj tzv. vedľajšie práva, aj keď v zmluve o postúpení pohľadávky nie sú výslovne
konkretizované. Nie je pri tom rozhodujúce, či právo spojené s postúpenou pohľadávkou je alebo
nie je samostatne uplatniteľné. Takto môže prejsť aj právo na zmluvnú pokutu (napr. NS ČR, sp. zn.
20Cdo/2051/2007, sp. zn. 29 Cdo/1822/2007).41. V zmluvách z predmetu sporu, sa právna predchodkyňa žalobcu a žalovaný v bode 2. dohodli, že
„Zmluvné strany sa dohodli pre prípad porušenia ktoréhokoľvek ustanovenia zmluvy na zmluvnej pokute

vo výške 200,-eur a to aj opakovane“.

42. Takéto dojednanie však nevyhovuje požiadavke určitosti povinnosti, zaistených zmluvnou pokutou,
pretože tu zmluvná pokuta nebola dohodnutá pre prípad porušenia povinností, ktoré by tvorili ucelený a
identifikovateľný súbor. Z toho dôvodu odvolací súd považuje tento bod zmluvy za neurčitý, a teda podľa

§ 37 ods. 1, § 39 OZ aj za neplatný. Ak nebola zmluvná pokuta platne dohodnutá, nemohla byť potom
ani predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky.

43. Odvolací súd tak potom rozsudok súdu prvej inštancie v zamietavom výroku ako vecne správny,
avšak z iného právneho dôvodu, ako ho posudzoval súd prvej inštancie, potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).

44. Správnemu výroku vo veci samej, zodpovedá aj správny výrok o trovách konania.

45. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods.
1 CSP, kde ani jedna zo strán v odvolacom konaní nebola úspešná, preto odvolací súd stranám sporu
nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

46. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP).