Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. máj 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6To/15/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8816010489
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emil Dubňanský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8816010489.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Emila Dubňanského a sudcov JUDr.
Jaroslava Bugeľa a JUDr. Rastislava Vargu, PhD., LL.M., MBA na verejnom zasadnutí konanom dňa
16. mája 2018, v trestnej veci obž. J. B., pre zločin marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. d)
Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn.
12T/135/2016 zo dňa 28. septembra 2017, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného J. B..

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 12T/135/2016 zo dňa 28. septembra 2017 bol
obžalovaný J. B. uznaným za vinného zo spáchania zločinu marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1
písm. d) Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že

dňa 25.03.2016, v čase o 00:30 hod., a potom v čase o 08:00 hod., na Ul. O. č. XXX/XX vo J., okr. J. nad
X., vulgárne nadával I. D., nar. XX.XX.XXXX a vyhrážal sa jej podpálením domu, že ju prejde autom,
vyženie ju z Vechca, aby stiahla trestné oznámenie na obžalovaného a zmenila výpoveď v jeho prospech
vo veci, v ktorej I. D. vystupuje ako svedok - poškodená, ktorá je vedená na Obvodnom oddelení PZ vo
Vranove nad Topľou, pod sp. zn. ORP-85/VT-VT-2016, kde je J. B. stíhaný pre prečin krádeže podľa §
212 ods. 2 písm. c) Trestného zákona.

Za to mu bol podľa § 344 ods. 1 Trestného zákona, v spojení § 38 ods. 2 Trestného zákona, pri zistení
rovnováhy poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. l) Trestného zákona a priťažujúcich okolností podľa
§ 37 písm. m) Trestného zákona uložený trest odňatia slobody v trvaní 1 (jedného) roka a 6 (šiestich)
mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona prvostupňový súd obžalovaného zaradil na výkon
uloženého trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku, vo výroku o treste, ihneď po jeho vyhlásení podal obžalovaný odvolanie, ktoré
neskoršie prostredníctvom svojho obhajcu odôvodnil tým, že poukázal na ust. § 34 ods. 1, 4 Tr. zákona
a navrhol odvolaciemu súdu zohľadniť dopad nepodmienečného trestu na rodinu obžalovaného. Tento

v súčasnosti pracuje a býva v dome po svojich rodičoch. Má 9 detí a rodina je poberateľom rodinných
prídavkov, ako aj dávok v hmotnej núdzi v celkovej výške 410,- Eur. Uložením nepodmienečného
trestu odňatia slobody dôjde k ohrozeniu výchovy a výživy detí. Požiadal, aby v odvolacom konaní
bol obžalovanému uložený iný ako nepodmienečný trest odňatia slobody, prípadne aby súd upustil od
uloženia ďalšieho trestu.

Na základe takto podaného odvolania krajský súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. poriadku
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým obžalovaný podalodvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, prihliadajúc aj na chyby, ktoré
neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a dospel
k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Úvodom krajský súd v tejto trestnej veci konštatuje, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom
dňa 28.09.2017, po zákonnom poučení, urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. poriadku, t.j.
že je vinný zo spáchania skutku, ktoré bolo po splnení procesného postupu podľa § 333 ods. 3 písm.
c/,d/,f/,g/,h/ Tr. por., a po návrhu prokurátora prijaté súdom s tým, že dokazovanie v rozsah, v akom sa

obžalovaný priznal, sa nevykoná a vykonajú sa dôkazy súvisiace s výrokom o treste.

Vychádzajúc z ust. § 257 ods. 5 Tr. por. a § 371 ods. 1 písm. c) Tr. poriadku, po preskúmaní trestného
spisu, odvolací súd uvádza, že nezistil zásadné porušenie práva obžalovaného na obhajobu vo vzťahu
k prijatému vyhláseniu výroku o vine.

Keďže v danej trestnej veci bolo podané odvolanie obžalovaným len čo do výroku o treste, krajský súd
nezistiac dôvody dovolania uvedené v § 371 ods. 1 Tr. poriadku, preskúmal len tento napadnutý výrok.

Konanie obžalovaného bolo po právnej stránke zákonným spôsobom posúdené tak, ako to vyplýva
z výrokovej časti napadnutého rozsudku, pričom obžalovaný tam uvedeným konaním naplnil ako po

objektívnej tak aj po subjektívnej stránke obligatórne náležitosti súdeného zločinu.

Prvostupňový súd sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zaoberal aj poľahčujúcimi a priťažujúcimi
okolnosťami, pričom vyhodnotil existenciu poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l/ Tr. zákona
(priznanie sa k spáchaniu trestného činu a úprimne oľutovanie trestného činu) a priťažujúcej okolnosti §

37 písm. m/ Tr. zákona (bol za trestný čin odsúdený), pri ukladaní trestu postupoval v zmysle § 38 ods.
2 Tr. zákona. S uvedeným hodnotením týchto okolností sa stotožnil aj krajský súd a na ich odôvodnenie
v celom rozsahu odkazuje.

Okresný súd pri určovaní druhu a konkrétnej výmery trestu prihliadol aj na to, že obžalovaný skutok

spáchal počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia uloženej mu trestným rozkazom
Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 12T/25/2016 zo dňa 22.02.2016, ktorá sa neskôr započíta
do skúšobnej doby uloženej tomuto obžalovanému ďalším súdnym rozhodnutím toho istého súdu sp. zn.
13T/128/2016 zo dňa 07.09.2016, z čoho vyplynula potreba ukladať mu nepodmienečný trest odňatia
slobody, avšak na druhej strane zohľadnil aj tú okolnosť, že vyššie uvedené podmienečné odsúdenie

bude pravdepodobne neskôr obžalovanému premenené na nepodmienečný trest odňatia slobody.
Vzhľadom na určenú výmeru trestu odňatia slobody pri zločine marenia spravodlivosti podľa § 344 ods.
1 Tr. zákona (na 1 až 6 rokov), s ohľadom na rodinné pomery obžalovaného, ktorý je otcom deviatich
detí, z ktorých je ešte pritom väčšina v maloletom veku ako aj tú okolnosť, že tento obžalovaný spolu so
svojou manželkou sú zamestnaní a pracovne činný je aj ich najstarší syn, pričom podľa správy z miesta

trvalého bydliska obžalovaného možno hodnotiť pozitívne; dospel tak prvostupňový súd k názoru, že na
nápravu tohto obžalovaného bude postačujúce uloženie mu nepodmienečného trestu odňatia slobody
v trvaní 1 roka a 6 mesiacov, ktorý považoval za adekvátny a primeraný ako z hľadiska individuálnej
tak aj z hľadiska generálnej prevencie. Súd prvého stupňa pri rozhodovaní o výmere ukladaného trestu
vychádzal aj z toho, že obžalovaný bol doposiaľ už 5-krát súdne trestaný a to za rôznorodú trestnú

činnosť.

S takto uloženým trestom a jeho výmerou sa v celom rozsahu stotožnil aj krajský súd, pričom s
prihliadnutím na osobu obžalovaného, ktorá bola doposiaľ už viackrát súdne trestaná, ako aj na okolnosti
spáchania činu má tiež za to, že trest odňatia slobody v trvaní 1 roka a 6 mesiacov, t. j. pri dolnej hranici

zákonom stanovenej trestnej sadzby, spĺňa všetky kritériá pre ukladanie trestov uvedené v Tr. zákone,
tak z pohľadu individuálnej ako aj generálnej prevencie.

Zákonu zodpovedajúce je aj rozhodnutie prvostupňového súdu o spôsobe výkonu uloženého trestu.
Vychádzajúc z vyššie uvedené je teda rozhodnutie okresného súdu o tom, že výkon uloženého trestu

odňatia slobody obžalovaný vykoná v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, zákonné.
Odvolací súd konštatuje, že boli splnené zákonné podmienky pre výkon takéhoto trestu, vzhľadom na
to, že obžalovaný nebol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním tohto trestného činu vo výkone
trestu odňatia slobody, ktorý by mu bol uložený za úmyselný trestný čin.Vo vzťahu k obžalovanému namietanému uloženiu prísneho trestu odňatia slobody krajský súd
poukazuje na jeho odpis z registra trestov, podľa ktorého sa obžalovaný teraz súdenej trestnej činnosti

dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. Z uvedeného vyplýva, že na obžalovaného
výchovne nepôsobil ani podmienečne uložený trest odňatia slobody v inej trestnej veci, pretože nezačal
žiť riadnym spôsobom života a dopustil sa ďalšej trestnej činnosti a to dokonca ihneď na začiatku
plynutia skúšobnej doby, čo odzrkadľuje celkový postoj obžalovaného k páchaniu protiprávnej činnosti
a ku vedeniu riadneho spôsobu života. Je teda zrejmé, že obžalovaný si z toho nevzal ponaučenie a je

preto na neho potrebné pôsobiť výkonom nepodmienečného trestu odňatia slobody vo výmere určenej
okresným súdom.
Pokiaľideoďalšieodvolacienámietkyobžalovaného,stýmitosakrajskýsúdnestotožnil.Obžalovanému
totiž nemohol byť ukladaný iný druh trestu ako trest odňatia slobody (viď ust. § 34 ods. 6 Tr. zákona),
a keďže spáchal úmyselný trestný čin v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, nemohol byť tento
trest ani podmienečne odložený, pretože tomu bráni ust. § 49 ods. 2 Tr. zákona. Obž. J. B. neprichádzalo

do úvahy uloženie ani iného druhu trestu, napr. trestu povinnej práce, či domáceho väzenia, prípadne
peňažného trestu, keďže tieto tresty je možné ukladať len za spáchanie prečinu, teda síce aj úmyselného
trestného činu, pri ktorom ale horná hranica trestnej sadzby neprevyšuje 5 rokov, pričom obžalovaný
bol odsúdený za zločin, za ktorý Trestný zákon umožňuje uložiť trest odňatia slobody na 1 až 6 rokov.

Odvolací súd už len záverom poukazuje aj na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu
prvého a druhého stupňa tvoria jednotu, a preto je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom
rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu prvého stupňa.

To boli podstatné dôvody, pre ktoré odvolací súd riadny opravný prostriedok obžalovaného vyhodnotil

ako nedôvodný a jeho odvolanie zamietol postupom podľa § 319 Tr. poriadku.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu ďalší riadny opravný prostriedok nie
je prípustný.