Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. február 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/290/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716200748
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Kosková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6716200748.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej a

členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobcu: K. V., nar. X. X.
XXXX, trvale bytom G., L. nad B. XX, proti žalovanej: W. U., rod. V., nar. X. X. XXXX, bytom O. XX, XXX
XX K. o určenie dedičského práva zákonného dediča prvej skupiny, na odvolanie žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Zvolen zo dňa 05. 04. 2016, č. k. 17C/16/2016-24, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

II. Žalovanej sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že:

„Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .

Súd odporcovi n e p r i z n á v anáhradu trov konania.“

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že v dedičských
konaniach po starých rodičoch žalobcu a rodičoch žalovanej nebol vedený žalobca ako účastník
dedičského konania, hoci účastníkom dedičského konania mal byť, keďže jeho otec D. V. bol synom

L. V. a R. V., po ktorých sa prejednávalo dedičské konanie. Po prejednaní dedičského konania sa teda
zistilo, že oprávneným dedičom je niekto iný a v takom prípade je povinný ten, kto dedičstvo nadobudol,
teda žalovaná vydať oprávnenému dedičovi majetok, ktorý z dedičstva má podľa zásad o bezdôvodnom
obohatení tak, aby nemala majetkový prospech na ujmu pravého dediča. Žalovaná bola tiež oprávnenou
dedičkou v prvej zákonnej skupine po svojich rodičoch L. V. a R. V., avšak je zrejmé, že nemala
nadobudnúť celé dedičstvo, pretože v týchto konaniach bol upomenutý zákonný dedič v prvej dedičskej
skupine. Žalobca mal byť účastníkom dedičského konania ako dedič po D. V., synovi menovaných L.

V. a R. V.. Žalobca sa teda mohol domáhať voči žalovanej, aby mu vydala ako oprávnenému dedičovi
majetok, ktorý z takéhoto dedičstva získala podľa zásad o bezdôvodnom obohatení tak, aby nemala
majetkový prospech na ujmu pravého dediča. Žalobca sa však takéhoto nároku nedomáhal. Žalobou
žiadal určiť, že je zákonným dedičom prvej skupiny po poručiteľoch L. V. a R. V.. Okresný súd poukázal
na tú skutočnosť, že to priamo vyplýva zo zákona z ust. § 473 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Keďže
žalobca vo veci podal určovaciu žalobu, mal vo veci preukázať aj naliehavý právny záujem, čo žalobca
neurobil. V danom prípade je zrejmé, že nárok, ktorého sa žalobca domáhal, teda že je zákonným

dedičom prvej skupiny, mu vyplýva priamo zo zákona. Naopak, z § 485 ods. 1 Občianskeho zákonníka
vyplýva, akého nároku sa môže priamo domáhať na splnenie povinnosti. Z uvedeného dôvodu okresný
súd žalobu žalobcu zamietol. Rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ust. § 80 písm. c) O. s. p., § 473ods. 1, 2, § 485 ods. 1 Občianskeho zákonníka. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p.
a žalovanej, ktorá bola úspešná v konaní, náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si ich neuplatnila.

3. Proti rozsudku podal odvolanie žalobca. Namietal, že Okresný súd v Lučenci ako aj súdny komisári,
závažnýmspôsobomvosvojomúradnompostupeporušilijehoprávodedičaprvejzákonnejskupinytým,
že bol v dôsledku nedbalej činnosti súdnych komisárov vylúčený z účasti na dedičských konaniach, ktoré
boli ukončené protiprávnym vydaním dedičských osvedčení. V dôsledku týchto závažných pochybení
súdu a súdnych komisárov, neboli žalobcovi doručované dedičské rozhodnutia, a preto tieto rozhodnutia

nemohli nadobudnúť právoplatnosť podľa zákona. Za neprijateľný vzhľadom na okolnosti prípadu, až
absurdný považuje názor okresného súdu o neexistencii jeho naliehavého právneho záujmu, ktorým
tvrdením súd v podstatnej miere odôvodnil napadnutý rozsudok. Žalovaná následne po nadobudnutí
zdedeného nehnuteľného majetku previedla vlastníctvo k časti tohto majetku na kupujúceho L. U., nar.
XX. XX. XXXX, ktorý zomrel dňa XX. XX. XXXX, po ktorom majetok zdedili jeho dcéry. V dôsledku
protiprávne uskutočnených dedičských konaní je v súčasnosti vykonaný nelegitímny zápis vlastníctva

v katastri nehnuteľností k pozemkovým nehnuteľnostiam, ktoré sú evidované na liste vlastníctva č.
XXXXX pre kat. úz. G. v prospech vyššie menovaných tretích osôb. V tejto súvislosti poukázal
na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/179/2010 zo dňa 28. 09. 2010. Podľa názoru
žalobcu je jeho naliehavý právny záujem na požadovanom určení dedičského práva nesporne daný a
preukázaný. Názor okresného súdu o nedostatku naliehavého právneho záujmu považuje žalobca za

vecne nesprávny, nakoľko vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Postupom súdu je mu naďalej
odopieraná súdna ochrana. Rozsudok okresného súdu žiadal zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie
okresnému súdu.

4. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadrila žalovaná. Uviedla, že súhlasí s podanou žalobou, aby súd

uznal žalobcovo dedičské právo zákonného dediča prvej skupiny formou vydania ním požadovaného
rozsudku. Vzhľadom na jej vek a zdravotný stav, keď bola imobilná po operácii bedrového kĺbu,
splnomocnila pána U., aby ju zastupoval v dedičských konaniach po jej rodičoch. Žiadne dedičské
rozhodnutia neobdržala. Dnes vie, že na pozemkoch, ktoré boli predmetom dedenia po jej rodičoch
sú stavby, ktoré jej pán U. zatajil. Okrem nej zmanipuloval pán U. aj notárky, aby uviedli, že je jediná

dedička. Súd pri prejednaní dedičstva vážne pochybil a jej synovcovi bola týmto spôsobená majetková
ujma. Uznáva, že mali byť len dvaja dedičia. Súdne komisárky si mali vyžiadať dedičské rozhodnutia po
jej dvoch bratoch, čo sa jej zdá veľmi jednoduché. Neurobili to pravdepodobne pod tvrdeniami a tlakom
pána U.. Žalobca nemal žiadnu možnosť dozvedieť sa, že je zákonným dedičom prvej skupiny. Dozvedel
sa to len od poškodených majiteľov stavieb, ktoré žalovanej boli zatajené.

5. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379, 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2
CSP potvrdil.

6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Z obsahu spisu vyplýva, že odvolanie vo veci bolo podané počas platnosti Občianskeho súdneho
poriadku, pričom od 01. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (CSP). Podľa
prechodných ustanovení upravených v § 470 podľa odseku 1 platí, že ak nie je ustanovené inak, platí
tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa odseku 2 právne
účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú

zachované. Odvolací súd preskúmal vec na základe podaného odvolania žalovaných, ktorého právne
účinky nastali predo dňom platnosti CSP, pričom aplikoval podľa odseku 1 vo veci už CSP.

8. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že námietky, ktoré žalobca uvádza v odvolaní, nie
sú dôvodné. Žalobca sa v predmetnom konaní domáhal určenia, že je zákonným dedičom prvej skupiny

po poručiteľoch L. V. a R. V. (starých rodičoch). V konaní však bolo jednoznačne preukázané, že na
takomto určení žalobca nemá naliehavý právny záujem, nakoľko predmetná skutočnosť priamo vyplýva
zo zákona, a to konkrétne z ust. § 473 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Treba súhlasiť s názorom
okresného súdu, že žalobca v konaní nepreukázal naliehavý právny záujem na takomto určení, a pretookresný súd správne jeho žalobu ako nedôvodne podanú zamietol. V danom prípade mohol žalobca
žalovať priamo na splnenie povinnosti, pretože je zrejmé, že jeho nárok, ktorého sa žalobca domáhal
mu vyplýva priamo zo zákona. Naviac žalovaná jeho nárok nepopiera.

9. Ustanoveniu § 80 písm. c) O. s. p. v súčasnosti zodpovedá ust. § 137 písm. c) CSP. Určovacia
žaloba má povahu preventívnu a jej účelom je poskytnutie ochrany právnemu postaveniu žalobcu skôr,
než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva, teda vtedy, keď sa nemožno domáhať ochrany
žalobou na plnenie. Medzi stranami musí existovať aktuálny stav objektívnej neistoty, ktorý je ohrozením

právneho postavenia žalobcu, a ktorý nemožno odstrániť iným právnym prostriedkom. Je nepochybné,
že došlo k prejednaniu dedičstva po starých rodičoch žalobcu, čím došlo k porušeniu práva žalobcu.
V tomto smere je však rozhodujúce, že rozhodnutie o prejednaní dedičstva nadobudlo právoplatnosť.
K prejednaniu dedičstva došlo bez žalobcu a nadobudnutie dedičstva bolo potvrdené žalovanej vo
väčšom podiele ako by jej patrilo. Uvedené skutočnosti zakladajú oprávnenému dedičovi (žalobcovi)
nárok na vydanie toho, čo z dedičstva nadobudol nepravý dedič. K samotnému vydaniu dedičstva môže

dôjsť aj dohodou uzavretou medzi oprávnenou osobou (žalobcom) a nepravým dedičom (žalovanou).
Oprávnený dedič má teda právo domáhať sa nárokov vyplývajúcich z ustanovení § 485 OZ v súdnom
konaní. To však nevylučuje, aby oprávnený (žalobca) a nepravý dedič uzavreli dohodu o vydaní majetku,
ktorý nepravý dedič získal. Z formulácie povinnosti vydať „majetok“ je zrejmé, že prednosť má naturálna
reštituácia pred peňažnou náhradou. Len vtedy, ak naturálna reštitúcia nie je dobre možná, prichádza

do úvahy peňažná náhrada, a to za primeranej aplikácie ustanovení o bezdôvodnom obohatení (§
458 Občianskeho zákonníka, porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR z 03. 10. 2007, sp. zn.
21Cdo/980/2007, alebo rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 21. 12. 2011, sp. zn. 21Cdo/3099/2010).
Takto koncipovanou žalobou je možné napraviť objektívne vzniknutý stav, kedy bez právom uznaného
dôvodudôjdekpresunumajetkovýchhodnôtodjednéhosubjektukdruhému(ktomuporovnajprimerane

rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 06. 11. 2009, sp. zn. 28Cdo/1876/2009), a dostať tak do súladu
faktickýstavmajetkovýchpomerovsostavomprávnym.Zvyššieuvedenéhovyplýva,žehocikporušeniu
práva žalobcu došlo, v zmysle hmotného práva má voľbu, ako porušenie odstrániť, a to s poukazom na
ust. § 485 Občianskeho zákonníka, ktorá možnosť mu vyplýva priamo z Občianskeho zákonníka.

10. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a právne závery odvolací súd považoval rozsudok okresného
súdu za vecne správny, a preto ho v celom rozsahu potvrdil.

11. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ust. § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods.
1 a § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní bola v celom rozsahu úspešná žalovaná. Nakoľko však

žalovanej preukázateľne žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, bolo by neúčelné, aby o výške
náhrady trov konania rozhodoval súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP), a preto odvolací súd
rozhodol, že žalovanej sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva (viď uznesenie NS SR sp. zn.
6Cdo/176/2016 a sp. zn. 6Cdo/5/2017).

12. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov členov senátu 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.

1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,

a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.

(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak jea) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).