Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. február 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/76/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1609206897
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Krajčo
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1609206897.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Krajča a členiek senátu
JUDr.JanyVlčkovejaJUDr.MonikyHolickejvsporežalobkyne:F.L.,A.Q.G.Č..XXX/XX,L.,zastúpenej
advokátkou: JUDr. Silvia Jakubcová, so sídlom Štúrova 24, Modra, proti žalovanému: NAFTA a. s.,
so sídlom Votrubova 1, Bratislava, IČO 36 286 192, zastúpenému advokátom: JUDr. Emil Molnár, so
sídlom Záhradnícka 9, Bratislava, o zaplatenie 7.084,84 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne

proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 4. októbra 2016, č. k. 6C/453/2009-501, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom zamietol súd prvej inštancie žalobu, ktorou sa žalobkyňa proti žalovanému
domáhala zaplatenia sumy 7.084,84 eura s príslušenstvom, titulom nároku na vydanie bezdôvodného
obohatenia vzniknutého užívaním jej pozemku žalovaným, a žalovanému priznal
náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Vychádzal zo zistenia, že žalobkyňa bola spolu s F. U.G. J. L.

Š. podielovou spoluvlastníčkou (každý v podiele 1/3) nehnuteľnosti - parc. č. XXXXX - orná pôda o
výmere 9832 m2, pôvodne zapísanej na LV č. XXXX Okresného úradu Malacky, katastrálneho odboru.
S právnym predchodcom žalovaného NAFTA TRADE a. s. mala uzavretú nájomnú zmluvu o
prenájme parc. č. XXXXX o výmere 2193 m2 v podiele 1/3-iny vo výmere 731 m2 na dobu od 01.01.1999
do 31.12.2003 za nájomné vo výške 1.462,- Sk ročne (48,53 eura). Žalovaný sa na základe kúpnych
zmlúv uzavretými s dvoma podielovými spoluvlastníkmi pôvodného pozemku L. P.B. J. F. U. stal 22.

septembra 2006 v podiele 2/3 podielovým spoluvlastníkom predmetného pozemku parc. č. XXXXX, z
ktorého boli na základe geometrického plánu č. XXX/XXXX odčlenené pozemky parc. č. XXXXX/XX,
XX, XX, XX, XX, XX a XX G. celkovej výmere 1.852 m2, a boli zapísané na LV č. XXXX pre
katastrálne územie Y.. Podľa LV č. XXXX žalobkyňa, F. U. J. L. Š. sú doposiaľ; každý v podiele
1/3; podieloví spoluvlastníci nehnuteľností pozemkov parc. č. XXXXX o výmere 7690 m2, parc. č.
XXXXX/XX o výmere 282 m2 a parc. č. XXXXX o výmere 17460 m2. Poukázal na to, že rozhodnutím
ObvodnéhopozemkovéhoúraduvMalackách,č.ObPÚ/2007/0356/Pk-6,ktorénadobudloprávoplatnosť

dňa 27.09.2007, došlo k trvalému vyňatiu pozemkov s parcelnými číslami XXXXX/XX,XX,
XX, XX. XX. XX J. XX z poľnohospodárskeho pôdneho fondu do zastavanej plochy (ide o pozemky
tvoriace pôvodný zastavaný pozemok). Pod č. Z-975/09 bolo do LV č. XXXX pre parc. č. XXXXX/XX,
XX, XX, XX, XX, XX J. XX zapísané vecné bremeno spočívajúce v oprávneniach podľa § 22 ods. 1 zák.
č. 67/1960 Zb. o výrobe, rozvode a využití vyhrievacích plynov (Plynárenský zákon) v znení neskorších
predpisov a podľa § 10 ods. 1 zák. č. 656/2004 Z.z. o energetike, v prospech oprávneného NAFTA

a.s., Votrubova 1, Bratislava, voči každému vlastníkovi týchto parciel. Mal preukázané, že žalovaný má
podnikateľské oprávnenie okrem iného pre: 1. vykonávanie banskej činnosti a činnosti vykonávanej
banským spôsobom: otvárka, príprava a dobývanie výhradných ložísk podľa § 2 písm. b/ Zákonao banskej činnosti v rámci inej banskej činnosti (pri ťažbe ropy, zemného plynu a mineralizovaných
vôd), zriaďovanie, zabezpečovanie a likvidácia banských diel podľa § 2 písm. c/ Zákona o banskej
činnosti, úprava a zušľachťovanie nerastov vykonávané v súvislosti s ich dobývaním podľa § 2 písm.

d/ Zákona o banskej činnosti, zriaďovanie a prevádzka odvalov, výsypiek a odkalísk pri
činnostiach uvedených v písmenách b/ až d/ podľa § 2 písm. e/ Zákona o banskej činnosti, osobitné
zásahy do zemskej kôry podľa § 2 písm. f/ Zákona o banskej činnosti, v rámci inej banskej činnosti (pri
uskladňovaní plynov alebo kvapalín v podzemných priestoroch (podzemné zásobníky plynov a kvapalín)
a ukladanie rádioaktívnych a iných odpadov v podzemných priestoroch), 2. uskladňovanie plynu, 3.

osobitné zásahy do zemskej kôry (ustanovenie § 2 ods. písm. f/ Zákona o banskej činnosti) najmä:
zriaďovanie, prevádzka, zabezpečovanie a likvidácia zariadení na uskladňovanie plynov a kvapalín
v prírodných horninových štruktúrach a podzemných priestoroch (podzemné uskladňovanie plynu a
kvapalín),zriaďovanie,prevádzka,zabezpečeniealikvidáciazariadenínauskladňovanierádioaktívneho
a iného odpadu v podzemných priestoroch. Zároveň poukázal na to, že žalovaný
je organizáciou oprávnenou dobývať výhradné ložisko a vykonávať osobitné zásahy do zemskej kôry

podľa § 34 Banského zákona (podzemné zásobníky plynov) v rámci dobývacieho priestoru Gajary, a to
na základe rozhodnutia Obvodného banského úradu v Bratislave, č. 974/2006, zo dňa 26.
apríla2006,ktorýmboludelenýpredchádzajúcisúhlasprezmluvnýprevoddobývaciehopriestoruGajary
žalobcovi (pod pôvodným obchodným menom Nafta Storage & Production a.s., ktoré bolo od 1. júla
2006 zmenené na NAFTA a.s.), zmluvy o prevode dobývacieho priestoru Gajary medzi žalovaným a

prevádzajúcou organizáciou NAFTA a.s., IČO: 31 409 938, ako aj zápisu prevodu dobývacieho priestoru
do evidencie dobývacích priestorov v zmysle oznámenia Obvodného banského
úradu v Bratislave, zn. 1673/2006, zo dňa 30. júna 2006 a rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových
odvetví Bratislava o povolení č. 2006P 0068 v predmete podnikania plynárenstvo zo dňa 28.09.2007.
Je vlastníkom a prevádzkovateľom zariadení pre Podzemný zásobník

zemného plynu Gajary-báden, a to: hlavných banských diel (sond) Ga 45, 127, 128, 129, 135, 142, ktoré
boli zriadené ako prieskumné vrty v roku 1979 a v rokoch 1995 - 1996 a prístupovej panelovej cesty k
sondám, nachádzajúcim sa na časti zastavaného pozemku, no tiež zberného strediska ZSG-2, ktorého
výstavba bola realizovaná na základe stavebného povolenia, vydaného Okresným úradom v
Malackách, odborom životného prostredia, č. ŽP/567/22/ 98 /Re/1684 zo dňa 28. mája 1998, ktoré

nadobudlo právoplatnosť dňa 28. júna 1998, jeho skúšobná prevádzka bola povolená rozhodnutím
Okresného úradu v Malackách, odboru životného prostredia, č. ŽP/B/2000/04539-VI
zo dňa 6. decembra 2000 a trvalé užívanie pre podzemné skladovanie zemného plynu bolo povolené
6C 453/2009 kolaudačným rozhodnutím vydaným Okresným úradom v Malackách, odborom životného
prostredia, č. ZP- B/2002/05757-VI zo dňa 10. júla 2002, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 12. augusta

2002. Stavebné povolenie vydané Okresným úradom v Malackách, odborom životného prostredia
č. ŽP/567/22/ 98 /Re/1684 zo dňa 28. mája 1998 uvádza, že podzemný zásobník zemného plynu
Gajary - báden - I. etapa bude vybudovaná na parc. Č.. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/
X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX/X,XXXX/X, XXXX/X, XXXX,XXXX, XXXX,
XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X. XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX,

XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX, XXXX/X F. B.. Ú.. Y.. Napokon poukázal na to, že žalobkyňa sa
spoluvlastníčkou predmetného pozemku parc. č XXXXX nestala titulom dedenia po neb. L. M.B., M..
XX.XX.XXXX, S. XX.XX.XXXX, naposledy bytom v Y., avšak až v rámci konania o pozemkových
úpravách, ktorý bol ukončený rozhodnutím Okresného úradu v Malackách, odboru pozemkového,
poľnohospodárstva a lesného hospodárstva č.k. OPPLHB/2003/00377-26/Z zo dňa 07.11.2003, ktorého

právoplatnosťou sa podľa Rozdeľovacieho plánu vyhotoveného vo forme obnovy katastrálneho operátu
novým mapovaním, ktorý bol overený dňa 24.01.2003, nadobudla žalobkyňa nové pozemky, medzi
inými, aj parc. č. XXXXX v podiele 1/3 z výmery 9832 m2 t. j. vo výmere 3277 m2.
2. TaktoustálenýskutkovýstavvecipoprávnejstránkeposúdilpodľaČlánku20ods.4ÚstavySR, §128
ods. l a § 451 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, § 22 ods. 1,3 Plynárenského zákona z roku 1960, § 22

ods. 2,3,5 zákona č. 79/1957 Zb. o výrobe, rozvode a spotrebe elektriny (elektrizačný zákon), § 9 ods.
9,§42ods.2zákonač.70/1998Z.z. oenergetike,§69ods.10,§69aods.3 zákonač.656/2004
Z.z. o energetike, § 96 ods. 6 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike, a dospel k záveru, že podaná žaloba
nie je dôvodná. Poukázal na to, že žalobkyňa v konaní uplatnila proti žalovanému nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia za užívanie jej podielu na pozemkoch, ktorých je podielová spoluvlastníčka

v podiele 1/3-iny spolu so žalovaným (C. Č.. XXXX pre B.. Ú.. Y.), za obdobie rokov 2007 a 2008 a
za obdobie od 10.04.2012 do 11.04.2014 vo výške 7.084,84 eura, keďže žalovaný užíva jej podiel na
týchtopozemkoch bezprávnehodôvoduaodmietauzavrieťnájomnúzmluvu.Vykonanýmdokazovaním
však bolo preukázané, že žalovaný má podnikateľské oprávnenie v predmete podnikania plynárenstvov zmysle Zákona o energetike č. 656/2004 Z.z., od roku 2006 a zároveň je oprávnený dobývať výhradné
ložiská a vykonávať osobitné zásahy do zemskej kôry podľa § 34 Banského
zákona (podzemné zásobníky plynov) v rámci dobývacieho priestoru Gajary, pričom na pozemkoch

zapísanýchnaC.Č..XXXXF. B..Ú..Y.,vspoluvlastníctveobochstrán,bolopostavenéZbernéstredisko
ZSG2, ktorého vlastníkom je žalovaný (viď. rozhodnutie Obvodného banského úradu v Bratislave, č.
974/2006, zo dňa 26. apríla 2006, zmluva o prevode dobývacieho priestoru Gajary a zápis prevodu
dobývacieho priestoru do evidencie dobývacích priestorov v zmysle oznámenia Obvodného
banského úradu v Bratislave, zn. 1673/2006 zo dňa 30. júna 2006). Výstavba zberného strediska bola

zrealizovaná na základe stavebného povolenia, vydaného Okresným úradom v Malackách, odborom
životného prostredia, č. ŽP/567/22/ 98 /Re/1684 zo dňa 28. mája 1998, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 28. júna 1998, ktorého skúšobná prevádzka bola povolená rozhodnutím Okresného úradu v
Malackách, odboru životného prostredia č. ŽP/B/2000/04539-VI zo dňa 6. decembra 2000 a trvalé
užívanie pre podzemné skladovanie zemného plynu bolo povolené kolaudačným rozhodnutím vydaným
Okresným úradom v Malackách, odborom životného prostredia, č. ZP- B/2002/05757-VI zo dňa 10.

júla 2002, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 12. augusta 2002. Predmetné zberné stredisko je určené
na podzemné skladovanie zemného plynu a v súlade s § 3 ods. 1 písm. b/ Plynárenského zákona
č. 67/1960 Zb. sa považuje za plynárenské zariadenie. Zberné stredisko bolo zriadené na parc. č.
XXXXX za účinnosti Plynárenského zákona z roku 1960 a Elektrizačného
zákona z roku 1957 (oba zákony boli účinné do 30.06.1998), na základe ktorých (povolením stavby)

vzniklo právnym predchodcom žalovaného zákonné vecné bremeno spočívajúce v povinnosti vlastníkov
pozemkov strpieť na svojich pozemkoch výkon oprávnení subjektov podľa týchto zákonov. Plynárenský
zákon z roku 1960 i Elektrizačný zákon z roku 1957 bol zrušený s účinnosťou od 01.07.1998 Zákonom
o energetike č. 70/1998 Zb., ktorý v § 42 ods. 2 zakotvil, že oprávnenia k cudzím nehnuteľnostiam,
ako aj obmedzenia ich užívania, ktoré vznikli pred účinnosťou tohto zákona, zostávajú nedotknuté.

Dobývací priestor Gajary bol pritom určený pre účely dobývania ropy a zemného plynu a pre podzemné
skladovanie zemného plynu rozhodnutím Federálneho ministerstva palív a energetiky
č. 658/90 zo dňa 25.05.1983. Držiteľom predmetného dobývacieho priestoru Gajary, na ktorého prešli
všetky oprávnenia a povinnosti ustanovené Banským zákonom a rozhodnutiami štátnej
správy spojené s vykonávaním banskej činnosti v tomto priestore na základe oznámenia Obvodného

banského úradu č. 1673/2006 ku dňu 30.06.2006, je žalovaný. Na základe uvedeného konštatoval, že
k predmetným pozemkom v katastrálnom území Gajary, zapísaných na LV č. XXXX, vzniklo právnym
predchodcom žalovaného zákonné vecné bremeno, ktoré trvá v prospech žalovaného podľa § 22 ods.
1 Plynárenského zákona č. 67/1960 Zb. v znení neskorších predpisov doposiaľ, v dôsledku vydania
stavebného povolenia, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28. júna 1998, keďže išlo o plynárenské

zariadenie na podzemné uskladnenie zemného plynu. Žalovanému (jeho právnemu predchodcovi) ako
plynárenskému podniku vznikli zo zákona oprávnenia k cudzím nehnuteľnostiam podľa § 22 ods.1
zákona č. 67/1960 Zb., a to vrátane predmetného pozemku v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne, a
vlastníkom, teda i žalobkyni, vznikla povinnosť tieto obmedzenia strpieť. Keďže teda k danému pozemku
vzniklo zo zákona vecné bremeno, môže žalovaný ako osoba oprávnená z vecného bremena pozemky,

ktoré má v spoluvlastníctve so žalobkyňou (predmet vecného bremena) legitímne
užívať. Ďalej uviedol, že pokiaľ ide o nároky vlastníkov súvisiace s obmedzeniami, ktoré vlastníkovi
vznikli v dôsledku zákonného vecného bremena, Plynárenský zákon odkazoval na Elektrizačný zákon
č. 79/1957 Zb. v znení neskorších predpisov. Za výkon oprávnení podľa Plynárenského zákona nebol
žalovaný, ani jeho právny predchodca, v súlade s § 22 ods. 5 zákona č. 67/1960 Zb. v spojení § 22 ods.

2 zákona č. 79/1957 Zb. povinný automaticky poskytovať náhradu. V prípade podstatného obmedzenia
pri užívaní nehnuteľnosti bol vlastník pozemku, prípadne jeho užívateľ, oprávnený požiadať o primeranú
jednorazovú náhradu, a to podľa § 22 ods. 2 zákona č. 79/1957 Zb. v prekluzívnej lehote 3 mesiacov
od uvedenia diela do prevádzky. Keďže v tomto prípade bolo zberné stredisko uvedené do prevádzky
kolaudačným rozhodnutím vydaným Okresným úradom v Malackách, odborom životného prostredia, č.

ZP- B/2002/05757-VI zo dňa 10. júla 2002, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 12. augusta 2002,
platila lehota na uplatnenie jednorazovej náhradypodľaZákonaoenergetikezroku1998,ktorýurčoval
lehotu na uplatnenie náhrady jeden rok od núteného obmedzenia užívania nehnuteľnosti s tým, že
inak právo poškodeného na primeranú náhradu za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti zaniká.
Poskytnutie jednorazovej náhrady za obmedzenie vlastníka (žalobkyne) pri užívaní nehnuteľnosti však

nebolo predmetom tohto konania a zo zistení súdu vyplýva, že v tom čase žalobkyňa ani nebola
vlastníčkou sporných pozemkov, resp. pôvodných pozemkov, ktoré tvorili parc. č. XXXXX a na ktorých
bolo zberné stredisko zriadené, a vlastníčkou podielu na tejto parcele sa stala až 27.11.2003 podľa
Zákona o pozemkových úpravách. Žalovaný, ktorý je držiteľom povolenia v zmysle právnych predpisovo banskej činnosti a o plynárenstve, neužíval v žalovanom období predmetné pozemky
bez právneho dôvodu, ale titulom zákonného vecného bremena, ktoré vzniklo k predmetným pozemkom
podľa Plynárenského zákona z roku 1960 a Elektrizačného zákona z roku 1957 a ktoré, ako

to vyplýva z ustanovení Zákona o energetike z roku 1998 i v znení neskorších predpisov, doposiaľ trvá.
Ako vyplýva z LV č. XXXX, zákonné vecné bremeno je v prospech žalovaného zapísané aj
na tomto liste vlastníctva sporných pozemkov. V čase vzniku vecného bremena však nebolo potrebné
ho zapísať do pozemkovej knihy (§26 ods. 1 Elektrizačného zákona). V tejto súvislosti považoval za
nedôvodnú námietku žalobkyne, že k zápisu vecného bremena došlo až v roku 2010, keďže samotný

zápis zákonného vecného bremena v katastri nehnuteľnosti má len deklaratórne účinky (zákonné vecné
bremeno sa zapisuje záznamom podľa § 34 Katastrálneho zákona). Ako neopodstatnenú vyhodnotil tiež
argumentáciužalobkyne,ktorásvojnárokodvodzujeajodustanovení §128Občianskehozákonníka,čl.
20 ods. 4 Ústavy. Plynárensky zákon z roku 1960, Elektrizačný zákon z roku 1957 i Zákon o energetike
z roku 1998 sú totiž vo vzťahu k § 128 Občianskeho zákonníka, resp. u § 451 a nasl. Obč. zákonníka
zákonom lex specialis a v konaní bolo preukázané, že žalobkyňa, ani jej právni predchodcovia neuplatnili

nárok na primeranú jednorazovú náhradu za zriadenie vecného bremena podľa citovaných špeciálnych
zákonov, keďže nikdy neboli vlastníkmi pozemkov, na ktorých bolo postavené zberné stredisko a ku
ktorým vzniklo zákonné vecné bremeno. Poukázal v tejto súvislosti na závery uznesenia Ústavného
súdu SR vo veci sp. zn. III ÚS 150/2010, z ktorých vyplýva, že žalobkyňa nemôže tento nárok uplatňovať
cez ustanovenie § 128 Obč. zákonníka, pretože zákon takúto možnosť žalobkyni, resp. jej právnym

predchodcom, neumožňoval, pričom keďže tieto špeciálne zákony, na základe ktorých vzniklo zákonné
vecné bremeno, otázku náhrad za s tým spojené obmedzenie vlastníckeho práva upravujú, treba
podmienky vzniku a zániku práva na náhradu, ako aj formu a spôsob náhrady posudzovať iba podľa
v nich obsiahnutej úprave. Na základe uvedeného zhrnul, že nakoľko žalovaný užíva sporný pozemok,
ktorého je žalobkyňa spoluvlastníčkou, v súlade so zákonom na základe zákonného vecného bremena,

v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, nie je povinný uhradiť žalobkyni bezdôvodné obohatenie,
keďže sa nemohol na jej úkor bez právneho dôvodu obohatiť, teda k bezdôvodnému obohateniu zo
strany žalovaného voči žalobkyni ako spoluvlastníčke predmetných pozemkov, založenom na užívaní
pozemku bez právneho dôvodu za obdobie roku 2007 a 2008 a od 10.04.2012 do 11.04.2014 vo výške
7.084,84 eur nedošlo, a žalobu bolo preto potrebné ako nedôvodnú zamietnuť. O trovách konania

rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a v spore úspešnému žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania
o ktorých výške bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku.
3. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa domáhajúc sa
jeho zmeny a vyhovenia podanej žalobe v celom rozsahu, dôvodiac tým, že súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, jeho rozhodnutie vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia veci, a v konaní došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces. Poukázala na to, že nájomnú zmluvu mala uzatvorenú so spoločnosťou NAFTA
TRADE a.s., Bratislava, na obdobie od 1.1.1999 do 31.12.2003, ktorá užívala predmetné pozemky
a vykonávala banskú činnosť v banskom dobývacom priestore. Nájomná zmluva bola uzatvorená na
parc. č. XXXXX, zapísanú podľa pozemkových úprav na žalobkyňu v 1/3, z ktorej bola užívaná výmera

2193 m2 a z nej na ňu pripadá výmera 731 m2. V konaní preukázala, že v čase rozčlenenia boli
pozemky už zastavané stavbou a žalovaný ich dal až v roku 2007 vyňať z ornej pôdy. Žalovaný
užíva aj parcelu č. XXXXX/XX o výmere 282 m2 v podiele 1/3 k celku, čo činí 94 m2, spolu užíva
711,33 m2, pričom na tejto parcele je násyp z kameňa vybudovaný žalovaným. Zápis geometrického
plánu č. 140/2007 bol pritom vykonaný na návrh žalovaného bez toho, aby ju oslovil. Zdôraznila, že

žalovaný potvrdil, že pozemok v jej spoluvlastníctve užíva a vykonáva na ňom banskú činnosť na
základe Banského zákona, keď pozemky sú zastavané stavbami postavenými na základe stavebného
povolenia vydaného Okresným úradom v Malackách, ŽP /567/22/98 zo dňa 28.5.1998,
právoplatného 28.6.1998, a kolaudačného rozhodnutia Okresného úradu Malacky ŽP B/2002/05757-
VI zo dňa 10.7.2002, právoplatného 12.8.2002. Vlastníčkou pôvodnej parcely č. XXXXX o výmere

9832 m2 sa pritom stala právoplatnosťou rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu v Malackách
o pozemkových úpravách č.j. OPPLH-383-1/1997-W dňa 17.4.1998, a preto je skutočnosť, že nebola
účastníčkou stavebného konania, v rozpore so Stavebným zákonom. Poukázala na to, že prevodom
banského dobývacieho priestoru zmluvou č. 2306Z-134 zo dňa 12.6.2006 na žalovaného, bol prevedený
banský dobývací priestor Gajary napriek tomu, že žalovaný pri prevode banských dobývacích práv

nevysporiadal strety záujmov so žalobkyňou napriek povinnosti uloženej v § 10 ods. l, písm. d/ zák.
č. 44/1988 Zb. V konaní pred Obvodným banským úradom v Bratislave č. 2986/2006
zo dňa 4.12.2006 žiadala vyriešenie stretov záujmov nájomnou zmluvou na jej spoluvlastnícky podiel,
avšak o jej odvolaní Hlavný banský úrad rozhodnutím č. 237-1147/2007 zo dňa 25.07.2007 rozhodoltak, že potvrdil rozhodnutie OBU Bratislava č. 1986/2007, napriek tomu, že k vyriešeniu
stretu záujmov nedošlo, a preto tieto rozhodnutia považuje za nezákonné. Namietala, že v zmysle
Banského zákona, ako aj Zákona o energetike (špeciálny zákon) a uvedených ustanovení má právo za

užívanie jej vlastníctva právo na finančnú náhradu, nakoľko žalovaný sa stal nadobúdateľom banského
oprávnenia a spoluvlastníkom predmetných pozemkov kúpou v roku 2006-V 2157/06, V
2156/06 v podiele 2/3 k celku, pričom ona nemôže svoj spoluvlastnícky podiel na pozemkoch
užívať, lebo pozemky sa nachádzajú v banskom dobývacom priestore a do dobývacieho priestoru má
právovstupulenosobaoprávnenávykonávaťbanskúdobývaciučinnosťvzmyslebanskéhooprávnenia,

teda žalovaný. Napriek uvedenému sa však súd prvej inštancie ustanoveniami Banského zákona vôbec
nezaoberal, a preto označila napadnutý rozsudok za zmätočný, nemajúci oporu v platnom Banskom
zákoneauloženejpovinnostivysporiadaťstretzáujmovužívacouzmluvouzaodplatualeboažzbavením
vlastníckeho práva vyvlastnením spoluvlastníčky. Poukázala tiež na to, že žalovaný je oprávnený užívať
zastavaný pozemok za celé žalované obdobie aj z titulu, že je väčšinovým 2/3 spoluvlastníkom pozemku
od 22.9.2006 v súlade s § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v dôsledku čoho je vylúčená z

užívania svojho pozemku už vydaním banského oprávnenia a jeho prevodu na žalovaného v
roku 2006 na základe Banského zákona. Rovnako namietala, že k zabratému pozemku nevzniklo vecné
bremeno a v katastri nehnuteľností je zapísané v rozpore so zákonom, lebo záber pozemku a jeho
zastavanie je nad rámec ustanovenia Zákona o energetike č. 79/1957 Zb., ktoré sa týka vedenia a
stanice do rozlohy 30 m2, pričom naviac musí ísť o cudzie nehnuteľnosti. Nesúhlasila s konštatovaním

súdu prvej inštancie, že mala len nárok na jednorazovú náhradu za obmedzenie užívania nehnuteľnosti,
ktorá je jediným zákonným ustanoveným spôsobom vyporiadania nárokov obmedzeného vlastníka a
tento nárok jej zanikol, keďže tento záver je v rozpore s ust. § 22 Zákona o energetike, a Zákonom
o plynárenstve, ktorý odkazuje na Zákon o energetike, tak isto Banským zákonom, nakoľko v
danom prípade nešlo o rozsiahlu stavebnú činnosť na zemskom povrchu, pričom naviac ona svoj nárok

opiera o ustanovenia Banského zákona o povinnosti riešiť stret záujmov. Nakoľko mal súd preukázané
vlastníctvo, existenciu prevodu dobývacích práv na žalovaného, výkon banského oprávnenia, neriešenie
stretov záujmov a právo vlastníčky na primeranú náhradu za užívanie je spoluvlastníckeho podielu
žalobcom, a keďže došlo k majetkovému prospechu žalovaného, ktorý získava majetkový prospech
užívaním jej vlastníctva bez primeranej náhrady vo forme plnenia za užívanie cudzej veci, mal súd prvej

inštancie podanej žalobe v celom rozsahu vyhovieť.
4. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny potvrdiť, keď sa stotožnil a jeho skutkovými i právnymi
závermi vyslovenými v odôvodnení rozsudku. Poukázal na to, že odvolanie žalobkyne je nedôvodné
a tiež nedostatočne odôvodnené, keď žalobkyňa síce formálne poukazuje na odvolacie dôvody v

zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h) C.s.p., avšak jednotlivé odvolacie dôvody bližšie
nekonkretizuje. V reakcii na argumentáciu žalobkyne obsiahnutú v odvolaní poukázal na to, že dlhodobo
podniká v energetickom sektore okrem iného v činnostiach súvisiacich so zriaďovaním, prevádzkou,
zabezpečením a likvidáciou zariadení na uskladňovanie plynov alebo kvapalín v prírodných
horninových štruktúrach a v podzemných priestoroch (podzemné zásobníky plynov a kvapalín), či

uskladňovaním plynu, pričom je oprávnený dobývať výhradné ložisko a vykonávať osobitné zásahy do
zemskej kôry, vrátane podzemného skladovania zemného plynu. Svoju činnosť pritom vykonáva aj na
základe Rozhodnutia Obvodného banského úradu v Bratislave, č. 974/2006, zo dňa 26. apríla
2006, ktorým bol udelený predchádzajúci súhlas pre zmluvný prevod dobývacieho priestoru Gajary na
jeho osobu, Zmluvy o prevode dobývacieho priestoru Gajary č. 2306 Z-134, zo dňa 12.06.2006, zápisu

prevodu dobývacieho priestoru do evidencie dobývacích priestorov v zmysle oznámenia Obvodného
banského úradu v Bratislave, zn. 1673/2006, zo dňa 30. júna 2006, pričom výstavba Zberného
strediska ZSG-2 bola povolená na základe stavebného povolenia vydaného Okresným úradom v
Malackách, odbor životného prostredia, č. ŽP/s67/22/98/Re/i684, zo dňa 28.05.1998, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 28.06.1998. Trvalé užívanie Zberného strediska ZSG-2 pre podzemné skladovanie

zemného plynu, ktorým je zastavaný pozemok v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne, bolo povolené
kolaudačným rozhodnutím vydaným Okresným úradom v Malackách, odborom životného prostredia,
č. ŽP-B/2002/05757-VI, zo dňa 10.07.2002, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 12.08.2002. V konaní
bolo tiež preukázané, že pôvodný pozemok zastavaný Zberným strediskom ZSG-2, ktorému podľa
právneho stavu ku dňu vyhlásenia rozsudku zodpovedali sporné parcely, užíva na základe zákonného

vecného bremena vo verejnom záujme na prevádzku plynárenského zariadenia a nedochádza tak na
jeho strane k žiadnemu obohateniu na úkor žalobkyne. Pokiaľ žalobkyňa vo svojom odvolaní
namieta vznik zákonného vecného bremena k pôvodnému pozemku zastavanému Zberným strediskom
ZSG-2, stotožnil sa s konštatovaním súdu prvej inštancie, že zberné stredisko bolo zriadené na parc.č. XXXXX za účinnosti Plynárenského zákona z roku 1960 a Elektrizačného zákona z roku 1957 (oba
zákony účinné do 30.06.1998), na základe ktorých (povolením) stavby vzniklo právnym predchodcom
žalovaného zákonné vecné bremeno spočívajúce v povinnosti vlastníkov pozemkov strpieť na svojich

pozemkoch výkon oprávnení subjektov podľa týchto zákonov. Toto zákonné vecné bremeno zakladá
právny titul užívania pozemku aj v súčasnosti, ako to vyplýva z prechodných ustanovení zákona č.
70/1998 Z.z. o energetike, zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike a zákona č. 251/2012 Z.z.
o energetike. Za neopodstatnenú označil i argumentáciu žalobkyne týkajúcu sa jej práva na primeranú
jednorazovú náhradu, keď táto pri pohľade na relevantnú právnu úpravu a judikatúru súdov neobstojí. Z

ust. § 22 ods. 2 Elektrizačného zákona z roku 1957 vyplýva, že za výkon oprávnení z vecného bremena
nebolienergeticképodnikypovinnéposkytovaťnáhradu,pričomvlastníkpodstatneobmedzenývužívaní
nehnuteľnosti, mohol žiadať u orgánu, ktorý je podľa predpisov o povoľovaní
stavieb kompetentný pre povolenie stavby energetického diela, aby mu energetický podnik poskytol
primeranú jednorazovú náhradu. Elektrizačný zákon z roku 1957 stanovoval trojmesačnú lehotu na
podanie žiadosti o primeranú jednorazovú náhradu počítanú odo dňa, keď sa dielo uviedlo do trvalej

prevádzky (užívania). Ak v uvedenej lehote nebola podaná žiadosť, došlo k strate nároku na poskytnutie
primeranej jednorazovej náhrady. Nakoľko Zberné stredisko ZSG-2 bolo uvedené do trvalého užívania
na základe kolaudačného rozhodnutia právoplatného dňa 12.08.2002, nárok na jednorazovú primeranú
náhradu bolo možné uplatniť najneskôr do 12.11.2002. Z dôvodu jeho neuplatnenia právo na primeranú
jednorazovú náhradu vlastníka predmetného pozemku za obmedzenie užívania nehnuteľnosti podľa

Plynárenského zákona z roku 1960 v spojení s Elektrizačným zákonom z roku 1957 zaniklo. Primeraná
jednorazová náhrada pritom bola jediným právnym nárokom, ktorý bolo možné priznať za obmedzenie
vlastníka v užívaní nehnuteľnosti (pozemku). Stotožnil sa v tejto súvislosti tiež so závermi súdu prvej
inštancie, ktorý za neopodstatnenú považuje argumentáciu žalobkyne, že mal vec právne posúdiť s
prihliadnutím aj na ustanovenie § 128 Občianskeho zákonníka, nakoľko osobitné predpisy zakladajúce

právo žiadať o poskytnutie jednorazovej náhrady sú VO vzťahu k § 128 Občianskeho zákonníka zákonmi
lex specialis, a preto žalobkyňa nemôže svoje nároky uplatňovať cez podľa citovaného ustanovenia.
Vo vzťahu k otázke vylúčenia iných nárokov na náhradu za obmedzenie vlastníka v podobe povinnosti
strpieť oprávnenia vyplývajúce z vecného bremena poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, č. k. 4 Cdo 89/2008 zo dňa 21.12.2009, v ktorom najvyšší súd v obdobnej veci skonštatoval,

že pokiaľ špeciálne predpisy, na základe ktorých vznikli zákonné vecné bremená, otázku náhrad za
s tým spojené obmedzenie vlastníckeho práva upravujú, treba podmienku vzniku a zániku práva na
náhradu, ako aj formu a spôsob náhrady, posudzovať podľa v nich obsiahnutej hmotnoprávnej úprave;
a súd prvej inštancie preto správne skonštatoval, že náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva v
súvislosti so vznikom vecných bremien k pozemkom zastavaným Zberným strediskom ZSG-2 bolo

možné poskytnúť len podľa v tom čase platných a účinných právnych predpisov v oblasti energetiky.
Poukázal tiež na to, že neobstojí argumentácia žalobkyne, že súd prvej inštancie nebral pri rozhodovaní
do úvahy otázku stretu záujmov. Zákonné vecné bremeno ho totiž oprávňuje (a oprávňovalo aj jeho
právnychpredchodcov)zriadiťnacudzompozemkustavbyvzmyslePlynárenskéhozákonazroku1960,
pričom okrem iného z rozhodnutia Hlavného banského úradu č. 237-1147/2007, zo dňa

25.07.2007, vyplýva, že samotné orgány verejnej správy na úseku banskej správy akceptovali vznik a
existenciuzákonnéhovecnéhobremena,tedaiHlavnýbanskýúradposúdilnámietkyžalobkyneohľadne
neriešenia stretu záujmov za nedôvodné. Napokon uviedol, že žalobkyňa vo svojom odvolaní uvádza aj
ďalšiezavádzajúceprednesy,čitvrdenia,ktorévovzťahukmerituvecinemajúzásadnýcharakteraktoré
v žiadnom prípade neovplyvňujú vecnú správnosť výroku rozsudku či jeho dostatočné odôvodnenie, a

preto bolo odvolanie podané nedôvodne.
5. Na vyjadrenie žalovaného k jej odvolaniu žalobkyňa už nereagovala.
6. Odvolacísúdprejednalvecpodľa§380ods.1C.s.p.,beznariadeniaodvolaciehopojednávaniapodľa
§ 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.
7. Vpreskúmavanejvecisúdprvejinštancienazákladesprávneadostatočnevykonanéhodokazovania,

po riadnom vyhodnotení vykonaných dôkazov správne ustálil skutkový stav veci významný pre
rozhodnutie sporu, pričom ani žalobkyňa v podanom odvolaní v tomto smere nevzniesla žiadne
námietky.
8. Zároveň však súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že podanej žalobe nie je možné
vyhovieť, nakoľko žalobou uplatnený peňažný nárok žalobkyni nemožno priznať na základe ust. §

128 Občianskeho zákonníka, ani titulom bezdôvodného obohatenia v zmysle ust. § 451 Občianskeho
zákonníka, avšak ani na základe osobitných právnych predpisov - Plynárenského zákona z roku 1960,
Elektrizačného zákona z roku 1957, ani Zákona o energetike.9. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že žalovaný predmetné
nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne, užíva ako oprávnený zo zákonného vecného
bremena, keď na sporných pozemkoch na základe riadne vydaných právoplatných povolení realizuje

výkon činností súvisiacich so zriaďovaním, prevádzkou, zabezpečením a likvidáciou zariadení na
uskladňovanie plynov alebo kvapalín v prírodných horninových štruktúrach a v
podzemných priestoroch (podzemné zásobníky plynov a kvapalín), či uskladňovaním plynu, pričom
je oprávnený dobývať výhradné ložisko a vykonávať osobitné zásahy do zemskej kôry, vrátane
podzemného skladovania zemného plynu, pričom na týchto pozemkoch má v súlade so stavebným

povolením postavenú stavbu Zberné stredisko ZSG-2, ktorú užíva v súlade s kolaudačným rozhodnutím.
Za tohto stavu sa žalobkyňa nemôže úspešne domáhať proti nemu vydania bezdôvodného obohatenia,
či zaplatenia akejkoľvek inej náhrady za obmedzenie jej vlastníckeho práva z dôvodu, že vlastníkovi
(spoluvlastník) takéhoto pozemku podľa osobitných predpisov prináležal nárok iba na jednorazové
odškodnenie za obmedzenia spôsobené zákonným vecným bremenom, ktorý však v prípade sporného
pozemku v dôsledku jeho neuplatnenia v zákonom stanovenej dobe zanikol najneskôr dňom 13.11.2002.

Jednotlivé čiastkové závery, ktoré viedli k týmto záverom, súd prvej inštancie podrobne, precízne, jasne
a zrozumiteľne vysvetlil v odôvodnení svojho rozsudku, pričom odvolací súd sa s nimi v celom rozsahu
stotožňuje a v podrobnostiach na ne odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.), a vzhľadom
na uvedené, keď k záverom prvoinštančného súdu v zásade niet čo dodať, nepovažuje
za potrebné tieto závery opakovane uvádzať.

10. Nedôvodná a bez právneho významu je argumentácia žalobkyne, ktorá v odvolaní opätovne
namieta, že nebola účastníčkou stavebného konania, v ktorom bolo vydané stavebné povolenie na
uskutočnenie stavby Zberné stredisko ZSG-2, čo má za následok rozpor stavebného povolenia so
Stavebným zákonom, pričom pri prevode banského dobývacieho priestoru zmluvou č. 2306Z-134 zo
dňa 12.6.2006 nevysporiadal žalovaný stret jeho záujmov s jej záujmami napriek povinnosti uloženej

v § 10 ods. l písm. d/ zák. č. 44/1988 Zb. Stavebné povolenie vydané na výstavbu Zberné stredisko
ZSG-2, avšak i rozhodnutie Obvodného banského úradu v Bratislave č. 2986/2006 zo dňa 4.12.2006;
ktorého správnosť na základe odvolania žalobkyne preskúmal aj Hlavný banský úrad, ktorý napadnuté
rozhodnutie potvrdil; nadobudli právoplatnosť, a všeobecný súd v tomto konaní nie je oprávnený
právoplatne rozhodnutia vydané Stavebným úradom a Obvodným banským úradom preskúmavať,

naopak, v zmysle ust. § 194 C.s.p. v spojení s ust. § 2 C.s.p. je povinný z nich vychádzať.
11. Rovnako žalobkyňa neopodstatnene vo vzťahu k meritu preskúmavanej veci opakovane poukazuje
na to, že nemôže svoj spoluvlastnícky podiel na pozemkoch užívať, lebo pozemky sa nachádzajú v
banskom dobývacom priestore a do dobývacieho priestoru má právo vstupu len osoba oprávnená
vykonávať banskú dobývaciu činnosť v zmysle banského oprávnenia, teda žalovaný, ktorý zastavaný

pozemok za celé žalované obdobie užíva aj z titulu, že je od 22.9.2006 väčšinovým
2/3 spoluvlastníkom pozemku. Ako na to správne poukázal i súd prvej inštancie predmetný pozemok
je v prospech žalovaného zaťažený zákonným vecným bremenom, ktorá skutočnosť je v tomto spore
pre posúdenie opodstatnenosti podanej žalobe rozhodujúca; a záver o nedôvodnosti podanej žaloby
nemôže zvrátiť ani skutočnosť, že žalovaný sa postupne stal aj podielovým spoluvlastníkom sporných

nehnuteľností. Rovnako sa odvolací súd v tejto súvislosti nestotožnil s tvrdením žalobkyne, že k
zabratému pozemku nevzniklo vecné bremeno a v katastri nehnuteľností je zapísané v rozpore
so zákonom, lebo záber pozemku a jeho zastavanie je nad rámec ustanovenia Zákona o energetike
č. 79/1957 Zb. Súd prvej inštancie v tomto smere dospel k správnemu záveru; s ktorým sa stotožnil i
žalovaný; že vznik daného vecného bremena je v tomto prípade nepochybný, pričom táto ťarcha bola

(hoci len s deklaratórnym účinkom) riadne zapísaná aj do katastra nehnuteľností.
12. Napokon odvolací súd pre úplnosť poukazuje i na to, že neopodstatnená je námietka žalobkyne, že
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je nedostatočne odôvodnený, keď súd sa v jeho odôvodnení
v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. dôsledne vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami
podstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj so všetkými relevantnými argumentmi sporových strán a

vyčerpávajúco posúdil opodstatnenosť všetkých právne a skutkovo relevantných námietok účastníkov
súvisiacich s predmetom konania.
13. Odvolací súd preto za stavu, keď súd prvej inštancie na základe dostatočne a správne zisteného
skutkového stavu správne posúdil vec i po právnej stránke, a žalobkyňa vo svojom odvolaní neuviedla
žiadne relevantné skutočnosti ani právne závery, ktoré by mohli spochybniť správnosť právnych záverov

súdu prvej inštancie, na ktorých tento založil svoje rozhodnutie, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1,2 C.s.p.).
14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 2 C.s.p.
v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 C.s.p., a v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal nárok nanáhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu, pričom o ich výške rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
15. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už

prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.

2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo

pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a)ab).Naurčenievýškyminimálnejmzdyvprípadochuvedenýchvodseku1jerozhodujúcideňpodania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická

osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovouorganizáciouaakichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekoná,mávysokoškolsképrávnické

vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).