Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. máj 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6To/4/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317010108
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emil Dubňanský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8317010108.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Emila Dubňanského a sudcov JUDr.

Jaroslava Bugeľa a JUDr. Petra Farkaša na verejnom zasadnutí konanom dňa 23. mája 2018, v trestnej
veci obž. N.. O. P. a spol., pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, o odvolaní
obžalovaných N.. O. P. a Y. W. proti rozsudku Okresného súdu Humenné sp. zn. 1T/17/2017 zo dňa
25. septembra 2017, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 3 Tr. por. z r u š u j e v napadnutom rozsudku výrok o treste vo
vzťahu k obž. N.. O. P..

Na základe § 322 ods. 3 Tr. por.

obžalovanému N.. O. P. nar. XX.XX.XXXX V.,
trvale bytom kpt. B. XXX/XX, XXX XX W. nad S.,

u k l a d á:

Podľa § 364 ods. 1 Trestného zákona, prihliadajúc na § 36 písm. j) Trestného zákona, § 38 ods. 3
Trestného zákona, § 56 ods. 1, 2 Tr. zákona peňažný trest vo výmere 500,- (päťsto) Eur.

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený,
náhradný trest odňatia slobody na 2 (dva) mesiace.

Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie obžalovaného Y. W..

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného Humenné sp. zn. 1T/17/2017 zo dňa 25. septembra 2017 boli obžalovaní N.. O.

P. a Y. W. uznaní za vinných zo spáchania prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zákona,
na tom skutkovom základe, že

dňa 29.11.2016 v čase okolo 01.35 hodine počas prevádzkových hodín v pohostinstve Emily,
nachádzajúceho sa v obci Kamenica nad Cirochou, okr. Humenné, po tom, ako prišiel N.. O. P. z
Kamenice nad Cirochou k barovému pultu, kde po objednaní u čašníčky T. I. z Kamenice nad Cirochou
táto pred neho položila pohárik s vodkou a fľašu s tonicom, následne N.. O. P. naschvál buchol do

barového pultu, čím sa takto tieto nápoje rozliali, následne si vypýtal od čašníčky, aby mu opäť naliala,
kde keď tak urobila, tak tento zobral od nej poldecák s vodkou a bezdôvodne ho po nej hodil, no netrafil
ju a čašníčke opäť povedal, aby mu naliala, následne na to za barovým pultom začal rozprávať s tam
prítomným Y. W., s ktorým sa po chvíli začal hádať a fyzicky sa vzájomne napádať, kde toto vyústilok tomu, že Y. W. najprv chytil drevenú stoličku a hodil ju o zem, čím ju rozbil, a následne N.. O. P.
druhú drevenú stoličku hodil smerom k vedľajšiemu stolu, následkom čoho sa daná stolička rozbila,
následne Y. W. porozbíjal presne nezistený počet pohárov 0,6 l a 0,04dcl, a to tak, že ich úmyselne

hodil o zem, následne keď prechádzal popri elektrickom grile zn. Eta contakt, tak tento chytil rukou a
úmyselne do neho buchol, čím sa na ňom poškodil kĺb nachádzajúci sa na pravej strane grilu, taktiež aj
N.. O. P. pri fyzickom napádaní s Y. W. rozbil presne nezistené množstvo pohárov, ktoré hodil úmyselne
o zem, ďalej rozbil 2 fľaše od tonicu, kde jednu hodil do jukeboxu, na ktorom takto rozbil sklenenú
výplň na vrchnej časti nad monitorom o rozmere 40x40x0,5 cm, druhú fľašu hodil o zem a taktiež obaja

bezdôvodne hádzali popolníky a drevené stoličky tak, že tým bezprostredne ohrozili zdravie T. I., H.
W. a T. Z., pričom celkovo došlo k rozbitiu 2 ks sklenených fliaš od tonicu, 4 ks drevených stoličiek,
25 ks sklenených pohárov, k poškodeniu skleneného krytu na Jukeboxe, k poškodeniu elektrického
zariadenia - gril contakt zn. Eta, na ktorom bol poškodený pravý kĺb slúžiaci k otváraniu, čím takto pre
prevádzkovateľa pohostinstva Q. V. z Kamenice nad Cirochou, okr. Humenné, spôsobili škodu v celkovej
výške 202,- eur.

Za to bol obžalovanému N.. O. P. podľa § 364 ods. 1 Tr. zákona, prihliadajúc podľa § 38 ods. 2, ods. 3
Tr. zákona, na § 36 písm. j) Tr. zákona, podľa
§ 46 Tr. zákona uložený trest odňatia slobody na 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona súd výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odložil
a podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona určil skúšobnú dobu na 1 (jeden) rok a 6 (šesť) mesiacov.

Obžalovanému Y. W. okresný súd uložil podľa § 364 ods. 1 Tr. zákona, § 38 ods. 2 Tr. zákona, podľa §
46 Tr. zákona trest odňatia slobody na 4 (štyri) mesiace.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona bol obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaradený do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote obaja obžalovaní prostredníctvom

ustanoveného obhajcu odvolanie do viny a trestu, pretože sa necítia byť vinnými zo skutku kladeného
im za vinu. Uložený trest považujú za neprimeraný, vzhľadom na okolnosti skutku a ich osoby, pričom
súd nezohľadnil všetky okolnosti, ktoré boli dôležité.

Vo vzťahu k obž. W. obhajca v ďalších dôvodoch odvolania poukazuje na to, že v súdnom konaní

nebolo jednoznačne preukázané, aby skutok spáchal obžalovaný W., ktorý sa iba bránil útoku obž. P..
Súčasne rozoberá priebeh inkriminovaného skutku, pričom stoličku a poháre rozbil obž. W. neúmyselne
a došlo k tomu pri naťahovaní sa s obž. P.. Obž. W. sa zamestnal a stará sa o otca, ktorý je na
dôchodku a odkázaný na jeho pomoc. Požiadal o zrušenie napadnutého rozsudku a vrátenia veci na
nové prejednanie a rozhodnutie okresnému súdu, alt. o oslobodenie spod obžaloby. V prípade uznania

viny žiada o uloženie primeraného trestu nespojeného s jeho výkonom.

Obž. N.. O. P. vo svojom písomnom odvolaní požaduje, aby bol jeho skutok prehodnotený a trest
zamietnutý. Výpovede svedkov Z., I. a W. nie sú podložené rovnakými faktami. K žiadnemu kontaktu
päsťami medzi ním a W. nedošlo a tiež personál a hostia pohostinstva neboli nijako poškodení. Nevie,

kto hodil a rozbil popolník, resp. stoličku po zákazníkoch alebo čašníčke. Osudový večer ľutuje, ale
výpovede svedkov sú napísané v polopravde. Ako človek na polovičnom invalidnom dôchodku si po
dlhej dobe našiel prácu ako štátny zamestnanec, kde pracuje na riadiacej pozícii a dosahuje uspokojivé
výsledky.

V priebehu odvolacieho konania si obž. N.. O. P. zvolil obhajcu, ktorý v dodatočne predložených
dôvodoch odvolania uvádza, že uznáva, že z jeho strany došlo k hrubej neslušnosti, resp. výtržnosti.
Rozhodnutie súdu o vine považuje za správne a jeho odvolanie smeruje už len do výroku o treste.
Cituje zásady pre ukladanie trestov a podmienky pre uloženie peňažného trestu. Uložený podmienečný
trest považuje, vzhľadom na závažnosť skutku a doterajšiu bezúhonnosť obžalovaného, za neprimeraný

a domnieva sa, že na jeho prevýchovu bude postačovať aj uloženie mierneho peňažného trestu.
Obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný a majiteľke podniku sa ospravedlnil a uhradil dohodnutú časť
spôsobenej škody. Rozoberá súčasný príjem obžalovaného, ktorý je cca 700-800 eur mesačne. Navrhol
zrušiť napadnutý rozsudok vo výroku o treste a obž. N.. O. P. uložiť mierny peňažný trest.Na základe takto podaných odvolaní krajský súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. poriadku
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali

odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, prihliadajúc aj na chyby, ktoré
neboli odvolaniami vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku a
dospel k záveru, že len odvolanie obžalovaného N.. O. P. je dôvodné.

Odvolací súd v prvom rade poukazuje na vykonané dokazovanie týkajúce sa skutku, ktorý bol posúdený

ako prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zákona. Vo vzťahu k tomuto skutku boli vykonané
dôkazy v celom rozsahu potrebnom na zistenie a ustálenie skutkového stavu veci a to zákonným
spôsobom. Z takto procesne zabezpečených dôkazov následne okresný súd vyvodil skutkové okolnosti,
pričom tieto majú oporu vo výsledkoch dokazovania. Tieto skutkové okolnosti považuje krajský súd za
správne, s nimi sa stotožnil, a keďže prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne
rozviedol jednotlivé dôkazy, z ktorých pri ustálení skutkového stavu vychádzal, odvolací súd na toto

rozhodnutie súdu prvého stupňa, z dôvodu neopakovania tých istých okolností a skutočností, v celom
rozsahu odkazuje.

Krajský súd konštatuje, že prípravné konanie bolo vykonané procesným spôsobom a dôkazy boli
zaobstarané v dostatočnom rozsahu odôvodňujúcom podanie obžaloby. Súd prvého stupňa sa s týmito

dôkazmi vysporiadal v celom rozsahu a to aj s prihliadnutím na návrhy a námietky procesných strán.

Výsledky vykonaného dokazovania v danom prípade vyznievajú jednoznačne a tvoria ucelenú
reťaz tak priamych, ako aj nepriamych dôkazov, z ktorých bez akýchkoľvek pochybností
možno vyvodiť bezpečný záver, že obžalovaní spáchali skutok takým spôsobom, akým

im bol obžalobou kladený za vinu. Úplnosť vykonaných dôkazných prostriedkov vytvorila
vo veci nevyhnutný základ na záverečnú myšlienkovú činnosť aj nadriadeného súdu,
ktorá spočívala v zhodnotení dôkazov v zmysle uvedených zásad vyplývajúcich z § 2
ods. 12 Tr. poriadku a na vytvorenie záverov o tom, či, ako a k akému skutku došlo. Z obsahu
odôvodnenia rozsudku vyplýva, že uvedené hodnotenie dôkazov neodporuje základným princípom
logického myslenia.

V súlade s vyššie uvedeným preto, aj podľa názoru krajského súdu, výrok o vine oboch obžalovaných

je možné ustáliť predovšetkým na základe výpovede svedkov T. I., H. W., T. Z. a T. L., ktorí zhodne
popisovali správanie sa a konanie oboch obžalovaných v inkriminovaný večer v pohostinstve Q. a to,
že N.. O. P. bezdôvodne hodil poldecák do čašníčky I., o hádke medzi obžalovanými a ich následné
vzájomné fyzické napádanie sa, hádzanie stoličiek a popolníkov, rozbíjanie sklenených pohárov, úder
obž. W. po elektrickom grile zn. Eta contakt, čím došlo k jeho poškodeniu, ako aj hodenie fľaše od

tonicu obž. P. do jukeboxu, na ktorom takto rozbil sklenenú výplň na vrchnej časti nad monitorom, pričom
zároveň pri tomto ich vzájomnom incidente ohrozovali zdravie tam prítomných osôb - T. I., H. W. a T. Z..

Súhrn týchto priamych a nepriamych dôkazov preukazuje vinu obžalovaných a tvorí nám logickú a ničím
nenarušovanú sústavu navzájom sa dopĺňajúcich dôkazov, ktorá vo svojom celku spoľahlivo preukazuje

všetky okolnosti zažalovaného skutku a usvedčuje z jeho spáchania obžalovaných N.. O. P. a Y. W..

Správne preto prvostupňový súd konanie obžalovaných po právnej stránke posúdil, ak toto kvalifikoval
ako prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zákona. Obžalovaní sa vzájomne napádali na
miesteverejnostiprístupnomapritompoškodilimajetokpohostinstvaaohrozilizdravievyššieuvedených

svedkov, čím takto naplnili po objektívnej a subjektívnej stránke skutkovú podstatu uvedených prečinov.

Okresný súd sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zaoberal aj poľahčujúcimi a priťažujúcimi
okolnosťami, pričom u obž. N.. O. P. vyhodnotil len existenciu poľahčujúcej okolnosti uvedenej v § 36
písm. j) Tr. zákona, t.j. že obžalovaný viedol riadny život a pri ukladaní trestu postupoval v zmysle §

38 ods. 3 Tr. poriadku zákona, a preto sa v zmysle tohto ustanovenia znižuje horná hranica zákonom
stanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.U obž. Y. W. súd prvého stupňa nezistil ako poľahčujúcu tak ani priťažujúcu okolnosť, aj keď v danom
prípade do úvahy prichádzalo ustálenie priťažujúcej okolnosti uvedenej v § 37 písm. m/ Tr. zákona, t.j. že
obž. W. bol už za trestný čin odsúdený (viď trestný rozkaz Okresného súdu Humenné sp. zn. 3T/78/2013

zodňa2.9.2013),čovšakzdôvoduabsencieodvolaniaprokurátoraazákazuzmenykhoršiemuodvolací
súd už nemohol napraviť, pretože by to bolo v rozpore s ust. § 322 ods. 3 Tr. poriadku.

Pri určení druhu trestu a jeho výmery u obž. Y. W. súd prvého stupňa zhodnotil všetky okolnosti prípadu
a zároveň prihliadal aj na osobu obžalovaného. Nepochybil prvostupňový súd pri rozhodovaní o druhu

a výmere trestu pri tomto obžalovanom. Dokazovaním boli zistené skutočnosti k jeho osobe, pričom
z odpisu z registra trestov vyplýva, že už bol v minulosti 3-krát súdne trestaný (a to aj za trestný čin
výtržníctva), avšak v jednom prípade sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený. Naposledy bol odsúdený
vyššie zmieneným trestným rozkazom a bol mu uložený podmienečný trest odňatia slobody na dva
roky so skúšobnou dobou na 4 roky (od 2.10.2013 do 02.10.2017). Je teda zrejmé, že teraz súdenej
trestnej činnosti sa tento obžalovaný dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. Z podanej

charakteristiky obce Kamenice nad Cirochou okrem všeobecných údajov vyplýva, že obžalovaný nebol
riešený v priestupkovom konaní pre spáchanie priestupku komisiou verejného poriadku, avšak nechce
pracovať a má sklony k výtržníctvu.

S poukazom na hore uvedené skutočnosti možno konštatovať, že okresný súd v rámci všeobecných

zásad platných pre ukladanie trestov dostatočne vyhodnotil všetky okolnosti, ako aj momenty, ktoré
ovplyvňujú požiadavku ochrany spoločnosti a občanov pred páchaním takejto trestnej činnosti, pričom
zvážil aj okolnosti na strane obžalovaného Y. W..

Aj napriek nevyhodnoteniu jednej priťažujúcej okolnosti (§ 37 písm. m/ Tr. zákona) zo strany súdu prvého

stupňa a neukladania trestu podľa ust. § 38 ods. 4 Tr. zákona, t.j. zvýšenie dolnej hranice trestnej sadzby
o jednu tretinu, teda ukladanie trestu odňatia slobody od 1 roka do 3 rokov, sa krajský súd stotožnil s
rozhodnutím okresného súdu ohľadne výšky trestu a má za to, že uložený nepodmienečný trest odňatia
slobody obž. Y. W. v trvaní 4 mesiacov, t. j. na samej dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby,
spĺňa všetky kritériá uvedené v § 34 Tr. zákona tak z pohľadu individuálnej ako aj generálnej prevencie.

Zákonu zodpovedajúce je aj rozhodnutie prvostupňového súdu o spôsobe výkonu uloženého trestu
u obž. W.. Vychádzajúc z vyššie uvedeného je teda rozhodnutie okresného súdu o tom, že výkon
uloženého trestu odňatia slobody obžalovaný vykoná v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom
stráženia zákonné. Odvolací súd konštatuje, že boli splnené zákonné podmienky pre výkon takéhoto

trestu, vzhľadom na to, že obžalovaný v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu
nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.

Krajský súd sa ale na druhej strane nestotožnil s druhom a výmerou trestu u obž. N.. O. P.. Vychádzal
jednak z osoby obžalovaného ako aj závažnosti činu. Podľa odpisu z registra trestov obž. N.. P. nebol

doposiaľ súdne trestaný.

S prihliadnutím na osobu obžalovaného, ktorá nie je zvlášť narušená, ako aj na okolnosti spáchania činu
a na spôsobený následok, odvolací súd má za to, že uložený trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov,
t. j. pri dolnej hranici zákonom trestnej sadzby, s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní

18 mesiacov, je pre tohto obžalovaného neprimerane prísny a z uvedeného dôvodu zrušil podľa § 321
ods. 1 písm. e/, ods. 3 Tr. poriadku napadnutý rozsudok vo výroku o treste a sám uložil trest.

Vezmúc do úvahy všetky vyššie uvedené skutočnosti a okolnosti prípadu, osobné a majetkové pomery
obžalovaného, dospel krajský súd, na rozdiel od okresného súdu, k záveru, že účel trestu sa zabezpečí

aj uložením peňažného trestu ako samostatného trestu, preto uložil obžalovanému N.. P. peňažný trest
vo výmere 500,- eur, ktorý považuje za primeraný. Podľa predložených listinných dôkazov obžalovaným
v rámci odvolacieho konania je jeho mesačný príjem vo výške 700 - 800,-eur. Obžalovaný nevlastní
žiaden nehnuteľný majetok ani hnuteľné veci vyššej hodnoty. Pre uloženie takéhoto druhu trestu v
čase rozhodnutia odvolacieho súdu preto boli splnené zákonné podmienky, vrátane možnosti jeho

vykonateľnosti, pretože obžalovaný v súčasnosti má príjem.

Uložený peňažný trest by mal obžalovaný pociťovať ako určitú sankciu za svoje nezákonné správanie.
Pre prípad, že by výkon tohto trestu chcel obžalovaný úmyselne zmariť, bol mu ustanovený náhradnýtrestodňatiaslobodyvtrvaní2mesiacov.Krajskýsúdjetohonázoru,žeuloženýpeňažnýtrestzabezpečí
ochranu spoločnosti a zodpovedá zásadám pre ukladanie trestov, ako z pohľadu individuálnej, tak aj z
pohľadu generálnej prevencie.

Vo vzťahu k dôvodom odvolaniam obžalovaných poukazuje krajský súd na vyššie uvedené skutočnosti
a okolnosti, ktorými sa riadil pri preskúmavaní napadnutého výroku o vine a treste, pričom na základe
zhora uvedených dôkazov, mal aj odvolací súd za preukázané, že obžalovaní sa dopustili skutku takým
spôsobom, akým bol uznaní za vinných. V dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a

druhého stupňa tvoria jednotu, a preto je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí
správne skutkové a právne závery súdu prvého stupňa. K rozporom ohľadne výpovedí svedkov odvolací
súd poukazuje na to, že tieto boli bez podstatnejšieho významu, pretože základná dejová línia bola
zachovaná.

Podstatou podaného odvolania obžalovaného W. je aj snaha dosiahnuť, aby krajský súd prehodnotil

vykonané dôkazy a na základe iného hodnotenia v intenciách požiadavky obžalovaného dospel k
odlišným skutkovým záverom, než aké urobil prvostupňový súd. Je ale potrebné konštatovať, že
skutkový stav bol okresným súdom na podklade vykonaného dokazovania zistený správne a následne
bol aj zákonne subsumovaný (podradený) pod správnu skutkovú podstatu trestného činu uvedenú v
osobitnej časti Trestného zákona. Súd prvého stupňa sa správne, logicky a presvedčivo vysporiadal so

všetkými okolnosťami významnými pre jeho rozhodnutie. Navyše obžalovaný Y. W. sa dopustil teraz
súdenej trestnej činnosti v priebehu plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia, pričom v
minulosti už bol odsúdený, ako aj priestupkovo postihnutý za skutky násilného charakteru (výtržníctvo,
násilievočijednotlivcoviaskupineobyvateľstva,priestupkyprotiobčianskemuspolunažívaniu)ajepreto
na neho, aj podľa názoru krajského súdu, potrebné pôsobiť výkonom nepodmienečného trestu odňatia

slobody, keďže ani predchádzajúce odsúdenia na neho nemali taký výchovný vplyv, aby sa v budúcnosti
už ďalšej protiprávnej činnosti nedopúšťal.

To boli podstatné dôvody, pre ktoré krajský súd rozhodol spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia.

jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie
je prípustný.