Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 23. apríl 2018

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 2Tdo/80/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8111010629
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Paluda
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:8111010629.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Paludu a sudcov
JUDr. Patrika Príbelského, PhD. a JUDr. Františka Moznera na neverejnom zasadnutí konanom dňa 23.
apríla 2018 v Bratislave v trestnej veci obvinených P. S. a spol., pre obzvlášť závažný zločin vydierania
podľa § 189 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zák., formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. a iné, o
dovolaní obvinených P. S., G. C. a J. D. proti rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 14. septembra

2016, sp. zn. 1To/48/2014, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 382 písm. c) Tr. por. dovolanie obvinených P. S., G. C. a J. D. sa o d m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prešov z 10. júna 2014, sp. zn. 4T/48/2011, boli obvinení P. S., G. C.
a J. D. uznaní vinnými v bode 1/ rozsudku z prečinu vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zák. formou
spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák., a v bode 2/ rozsudku z obzvlášť závažného zločinu vydierania

podľa § 189 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zák., formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. v súbehu s
prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

1/dňa10.júla2010včaseokolo22.00hod.vLipanochnanámestíSv.MartinapredbaromX.J.obvinení
P. S. a G. C. v prítomnosti obvineného J. D. a L. Z. fyzicky prinútili poškodeného B. I. vojsť do motorového
vozidla zn. Škoda Fabia, kde mu obvinený C. uviedol, že v aute bude dovtedy, kým nenájdu Y. P. s čím

im mal pomôcť, kde po dobu približne jednej hodiny mu bránili takto užívať osobnú slobodu a vozili ho
po meste Lipany a po jeho okolí, a opakovane ho žiadali, aby uviedol, kde sa nachádza Y. P. a aby im
pomohol s jeho hľadaním, a pustili ho až keď zbadali na ulici Y. P.,

2/ dňa 10. júla 2010 v čase medzi 23.00 hod. do najneskôr 02.30 hod. nasledujúceho dňa v Lipanoch,
okres Sabinov, na Námestí Sv. Martina, po tom čo obvinený P. S. a G. C. zbadali na ulici Y. P., ktorý po ich

vystúpení z vozidla sa z obavy pred nimi rozbehol, kde obvinený S. poškodeného dobehol pred budovou
požiarnejzbrojnice,kdehochytilzavlasyadruhourukouhochytilzatričko,pričomhoťahalzabudovuU.
U., prikázal mu aby neutekal a nekričal o pomoc, následne k nim prišiel obvinený C., kde poškodenému
mimo iné povedal, aby povedal, že mu dlží peniaze, ktoré mu mal dlhovať, následne C. s S. prinútili
Y. P. nastúpiť do auta, ktoré medzitým pristavil obvinený D., následne bližšie nezistenou cestou prišli k
motorestu P., kde sa po vystúpení obvinených a poškodeného z auta, tohto obvinený S. spýtal, či má

peniaze a keď poškodený povedal, že tieto nemá, obvinený S. ho viackrát päsťou udrel do oblasti tváre,
opakovane ho päsťou udieral do oblasti brucha v dôsledku čoho poškodený spadol a vtedy ho obvinený
S. viackrát kopol do oblasti hlavy a tváre, kde obvinený C. poškodenému prikázal, že musí do druhého
dňa zohnať peniaze vo výške 1.100 Eur, lebo inak dostane bitku, následne sa poškodený postavil a na
príkaz obvineného C. poškodený spolu s obvinenými sa presunuli peši k jazierku, kde ho obvinený S.
opakovane udieral päsťou do oblasti tváre a keď poškodený spadol, niekoľkokrát ho kopol do oblasti

hlavy a tváre, pričom poškodený v dôsledku týchto úderov utrpel otvorenú zlomeninu nosových kostí a
nosovej priehradky, s posunom úlomkov a s vybočením nosovej priehradky, s prechodným krvácanímz nosových otvorov, tržnozmliaždenú ranu dĺžky 1 cm na koreni nosa, trieštivú zlomeninu prednej a
bočnej steny čeľustnej prínosovej dutiny a s výronom vzduchu pod kožu v oblasti nosa a ľavého líca na
tvári, zlomeninu horného a bočného okraja očnice vľavo s miernym vtlačením úlomkov, bez poranenia

očnej gule, s pomliaždením mäkkých častí a okuliarovitým výronom v okolí očí, prevažne vľavo, trieštivú
zlomeninu lícovočeľustného komplexu vľavo, s posunom úlomkov, poškodenie jarmovo tvárového nervu
vľavo s poruchou citlivosti kože na ľavej strane tváre, ktoré zranenia
si vyžiadali určenie práceneschopnosti v trvaní od 11. júla 2010 do 30. augusta 2010.

Prvostupňový súd uložil obvinenému P. S. podľa § 189 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 37 písm. m) Tr. zák.
a § 38 ods. 4 Tr. zák. v spojení s § 41 ods. 2 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 13 (trinásť)
rokov a 4 (štyri) mesiace.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b), ods. 4 Tr. zák. obvineného pre výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu
odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Obvinenému G. C. prvostupňový súd uložil podľa § 189 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 37 písm. m) Tr.
zák. a § 38 ods. 4 Tr. zák. v spojení s § 41 ods. 2 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 13
(trinásť) rokov a 4 (štyri) mesiace.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b), ods. 4 Tr. zák., obvineného pre výkon trestu zaradil do ústavu na výkon
trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Obvinenému J. D. prvostupňový súd uložil podľa § 189 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 37 písm. m) Tr. zák.
a § 38 ods. 4 Tr. zák. v spojení s § 41 ods. 2 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 13 (trinásť)

rokov a 4 (štyri) mesiace.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b), ods. 4 Tr. zák. obvineného pre výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu
odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. obvineným P. S., G. C. a J. D. uložil povinnosť, aby poškodenému Y. P., nar.
XX. K. XXXX,. trvale bytom V.. XXX/XXX, I., okres U., zaplatili náhradu škody vo výške 4.304,15 eur
(štyritisíc tristoštyri eur a pätnásť centov) a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. odkázal poškodeného Y. P., nar. XX. K. XXXX, trvale bytom V.. XXX/XXX, I.,

okres U., so zvyškom jeho nároku na občianske súdne konanie.

Krajský súd v Prešove rozhodujúc o odvolaní prokurátora a obvinených P. S., G. C. a J. D. proti
uvedenému rozsudku súdu prvého stupňa rozsudkom zo 14. septembra 2016, sp. zn. 1To/48/2014,
podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok a podľa § 322 ods. 3 Tr. por. uznal

obvinených P. S., G. C. a J. D. vinných z pokračujúceho obzvlášť závažného zločinu vydierania podľa
§ 189 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. na tom skutkovom
základe, že

1/dňa10.júla2010včaseokolo22.00hod.vLipanochnanámestíSv.MartinapredbaromX.J.obvinení

P. S. a G. C. v prítomnosti obvineného J. D. a L. Z. fyzicky prinútili poškodeného B. I. vojsť do motorového
vozidla zn. Škoda Fabia, kde mu obvinený C. uviedol, že v aute bude dovtedy, kým nenájdu Y. P. s čím
im mal pomôcť, kde po dobu približne jednej hodiny mu bránili takto užívať osobnú slobodu a vozili ho
po meste Lipany a po jeho okolí, a opakovane ho žiadali, aby uviedol, kde sa nachádza Y. P. a aby im
pomohol s jeho hľadaním, a pustili ho až keď zbadali na ulici Y. P.,

2/ dňa 10. júla 2010 v čase medzi 23.00 hod. do najneskôr 02.30 hod nasledujúceho dňa v Lipanoch,
okres Sabinov, na Námestí Sv. Martina, po tom čo obvinený P. S. a G. C. zbadali na ulici Y. P., ktorý
po ich vystúpení z vozidla sa z obavy pred nimi rozbehol, kde obvinený S. poškodeného dobehol pred
budovou požiarnej zbrojnice, kde ho chytil za vlasy a druhou rukou ho chytil za tričko, pričom ho ťahal

za budovu U. U., prikázal mu aby neutekal a nekričal o pomoc, následne k nim prišiel obvinený C., kde
poškodenému mimo iné povedal, aby povedal, že mu dlží peniaze, ktoré mu mal dlhovať, následne C. s
S.prinútiliY.P.nastúpiťdoauta,ktorémedzitýmpristavilobvinenýD.,následnebližšienezistenoucestou
prišli k motorestu Špárová, kde sa po vystúpení obvinených a poškodeného z auta, tohto obvinený S.spýtal, či má peniaze a keď poškodený povedal, že tieto nemá, obvinený S. ho viackrát päsťou udrel do
oblasti tváre, opakovane ho päsťou udieral do oblasti brucha v dôsledku čoho poškodený spadol a vtedy
ho obvinený S. viackrát kopol do oblasti hlavy a tváre, kde obvinený C. poškodenému prikázal, že musí

do druhého dňa zohnať peniaze vo výške 1.100 eur, lebo inak dostane bitku, následne sa poškodený
postavil a na príkaz obvineného C. poškodený spolu s obvinenými sa presunuli peši k jazierku, kde ho
obvinený S. opakovane udieral päsťou do oblasti tváre a keď poškodený spadol, niekoľkokrát ho kopol
dooblastihlavyatváre,pričompoškodenývdôsledkutýchtoúderovutrpelotvorenúzlomeninunosových
kostí a nosovej priehradky, s posunom úlomkov a s vybočením nosovej priehradky, s prechodným

krvácaním z nosových otvorov, tržnozmliaždenú ranu dĺžky 1 cm na koreni nosa, trieštivú zlomeninu
prednej a bočnej steny čeľustnej prínosovej dutiny a s výronom vzduchu pod kožu v oblasti nosa a
ľavého líca na tvári, zlomeninu horného a bočného okraja očnice vľavo s miernym vtlačením úlomkov,
bez poranenia očnej gule, s pomliaždením mäkkých častí a okuliarovitým výronom v okolí očí, prevažne
vľavo, trieštivú zlomeninu lícovočeľustného komplexu vľavo, s posunom úlomkov, poškodenie jarmovo
tvárového nervu vľavo s poruchou citlivosti kože na ľavej strane tváre, ktoré zranenia si vyžiadali určenie

práceneschopnosti v trvaní od 11. júla 2010 do 30. augusta 2010.

Odvolací súd uložil obvinenému P. S. podľa § 189 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 37 písm. m) Tr. zák. a §
38 ods. 4 Tr. zák. v spojení s § 41 ods. 1 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 13 (trinásť)
rokov a 4 (štyri) mesiace.

Podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. obvineného pre výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody
so stredným stupňom stráženia.

Obvinenému G. C. odvolací súd uložil podľa § 189 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 v spojení s §

41 ods. 1 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 11 (jedenásť) rokov.

Podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. obvineného pre výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody
so stredným stupňom stráženia.

Obvinenému J. D. odvolací súd uložil podľa § 189 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 37 písm. m) Tr. zák. a §
38 ods. 4 Tr. zák. v spojení s § 41 ods. 1 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 13 (trinásť)
rokov a 4 (štyri) mesiace.

Podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. obvineného pre výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody

so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. obvineným P. S., G. C. a J. D. uložil povinnosť spoločne a nerozdielne uhradiť
poškodenému Y. P., nar. XX. K. XXXX, trvale bytom V.. XXX/XXX, I., okres U., škodu vo výške 4.304,15
eur (štyritisíc tristoštyri eur a pätnásť centov) a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. odkázal poškodeného Y. P., nar. XX. K. XXXX, trvale bytom V.. XXX/XXX,
I., okres U., so zvyškom jeho nároku na civilný proces.

Proti citovanému rozsudku Krajského súdu v Prešove podali obvinení P. S., G. C. a J. D. prostredníctvom

svojich obhajcov dovolanie.

Obvinený P. S. podal dovolanie prostredníctvom obhajcu JUDr. Petra Schmidla z dôvodov uvedených
v § 371 ods. 1 písm. g), písm. i) Tr. por.

Naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. g) Tr. por. videl obvinený v tom, že prvostupňový
súd nepostupoval pri vykonávaní dôkazov nestranne, čím porušil zásadu rovnosti strán a z tohto dôvodu
podľa obvineného konal v rozpore so zákonom. Prvostupňový súd tiež nevyhovel návrhu obhajoby
zo dňa 22. septembra 2011 na vykonanie dôkazu dožiadaním na mobilného operátora, čím došlo
podľa obvineného k vážnemu zásahu do práva na spravodlivý proces, ktoré je garantované Ústavou

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „Dohovor“).Dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por. bol podľa obvineného naplnený tým, že žalovaný
skutok konajúce súdy nesprávne právne posúdili ako obzvlášť závažný zločin vydierania podľa § 189
ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zák., formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák., pretože podľa § 123

ods. 4 Tr. zák. sa poruchou zdravia trvajúcou dlhší čas rozumie porucha, ktorá si objektívne vyžiadala
liečenie, prípadne aj pracovnú neschopnosť v trvaní najmenej štyridsaťdva kalendárnych dní, počas
ktorých závažne ovplyvňovala obvyklý spôsob života poškodeného. Znalec MUDr. Ján Sidor na hlavnom
pojednávaní dňa 21. februára 2013 uviedol, že zranenia vyvolali u poškodeného bolesti strednej intenzity
počas troch týždňov, pričom tieto zranenia nevyvolávali obmedzenie pohybu poškodeného, mohol sa

počas celej doby liečenia voľne pohybovať bez pomoci, opory a sprievodcu. V tejto súvislosti poukázal
obvinený P. S. aj na R 18/1969, podľa ktorého musí ísť pri ťažkej ujme na zdraví o vážnu poruchu
na zdraví, ktorú poškodený pociťuje ako citeľnú ujmu na svojom obvyklom spôsobe života po dobu 6
týždňov,spravidlamusíbyťnalôžkuvnemocničnejstarostlivosti.Ztohtodôvoduniejepodľaobvineného
možné skutok uvedený v bode 2/ rozsudku kvalifikovať ako obzvlášť závažný zločin vydierania podľa §
189 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zák., ale len ako zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zák.

Na základe uvedeného je podľa obvineného P. S. zrejmé, že rozsudkom Krajského súdu v Prešove,
ktorým ho súd uznal vinným zo spáchania pokračujúceho obzvlášť závažného zločinu vydierania podľa
§ 189 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zák., formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. a bol mu uložený
úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 13 rokov a 4 mesiace, bol porušený zákon v jeho neprospech.

Obvinený G. C. podal prostredníctvom svojho obhajcu „podnet na podanie dovolania“ z dôvodu
uvedeného v § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por., ktorý odôvodnil tým, že prvostupňový, ako aj odvolací
súd nesprávne ustálil skutkový stav a tento následne nesprávne právne kvalifikoval, pričom poukázal
na podstatné rozpory vo výpovediach svedka - poškodeného B. I. a Y. P.. Nedostatky a rozpory

vo výpovediach týchto svedkov podľa obvineného konajúce súdy bagatelizovali, i keď v skutočnosti
boli podstatné pre posúdenie vierohodnosti svedkov. Namietané nesprávne právne posúdenie veci
odôvodnil obvinený tým, že konajúce súdy sa v odôvodnení rozsudku nezaoberali zodpovednosťou
každého obvineného vo vzťahu k spôsobenému následku. Podľa obvineného G. C. súdy pri ustálení
skutkového stavu vychádzali výlučne z výpovede poškodeného Y. P. a bez povšimnutia nechali tú časť

jeho výpovede, že fyzickým útočníkom bol obvinený P. S., pričom obvinený G. C. a obvinený J. D.
nijakým spôsobom nezľahčili fyzický útok na poškodeného. Zo strany obvineného P. S. išlo o zjavný
exces, ktorému nedokázal obvinený G. C. zabrániť, pričom ak by obvinený G. C. mienil v čase skutku
fyzicky zaútočiť na poškodeného Y. P., vzhľadom na svoje fyzické predpoklady to mohol urobiť aj sám,
nepotreboval by na to obvineného P. S.. Vychádzajúc z týchto okolností je podľa obvineného G. C.

neprimerané prikladať mu zodpovednosť aj za spôsobený ťažší následok.

Na základe uvedeného obvinený G. C. navrhol, aby minister spravodlivosti Slovenskej republiky podal
dovolanie v jeho prospech a navrhol Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“),
aby podľa § 386 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. (obvinený mal zrejme na mysli Tr. por., pozn.) zrušil rozhodnutie

Okresného súdu Prešov z 10. júna 2014, sp. zn. 4T/48/2011, a naň nadväzujúce rozhodnutie Krajského
súdu v Prešove zo 14. septembra 2016, sp. zn. 1To/48/2014, vyslovil porušenie zákona v ustanovení
§ 2 ods. 10 Tr. por., § 20 Tr. zák., § 189 ods. 1, ods. 3 Tr. zák., po zrušení právoplatného rozsudku
uložil vo veci vykonať ďalšie dokazovanie vo vzťahu k zodpovednosti za spôsobenie ťažkej ujmy na
zdraví, nariadiť vykonanie úkonov navrhnutých obhajobou na overenie niektorých sporných tvrdení

poškodených a pod.

Podaním zo dňa 12. októbra 2017 obvinený G. C. prostredníctvom svojho obhajcu (toto podanie bolo
totožné s písomným podaním obvineného z 8. októbra 2017, označeným ako „Doplnenie k dovolaniu
vo veci sp. zn. 4T/48/2011“) doplnil svoje dovolanie v tom smere, že podľa jeho názoru Krajský súd v

Prešove vo veci vedenej pod sp. zn. 1To/48/2014 vydaním napadnutého rozsudku porušil ustanovenie
§ 269 Tr. por. a § 42 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., pretože obvinenému G. C. neuložil súhrnný trest odňatia
slobody vo vzťahu k jeho odsúdeniu vo veci vedenej na Okresnom súde Prešov sp. zn. 5T/59/2010,
kde bol dňa 23. marca 2015 odsúdený, hoci ho odsudzoval za trestný čin spáchaný dňa 10. júla 2010,
čiže spáchaný skôr, ako bol vyhlásený odsudzujúci rozsudok vo veci 5T/59/2010. Tým, že Krajský súd

v Prešove vo veci vedenej pod sp. zn. 1To/48/2014 nepočkal na právoplatné skončenie veci vedenej na
Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 5T/59/2010, neoboznámil tento spisový materiál Okresného súdu
Prešov, ako aj Krajského súdu v Prešove sp. zn. 9To/5/2016, konal predčasne, čím podľa obvineného
porušil zákon v jeho neprospech. Na základe uvedeného sú podľa obvineného splnené podmienkyna podanie dovolania samotným obvineným ako oprávnenou osobou a z tohto dôvodu navrhol, aby
bolo jeho podanie považované za samostatné dovolanie proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn.
4T/48/2011, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1To/48/2014.

K dovolaniu obvineného P. S. a G. C. sa podaním zo dňa 16. mája 2017 vyjadril prokurátor Okresnej
prokuratúry Prešov. Vo vzťahu k námietkam obvineného P. S., týkajúcim sa naplnenia dovolacieho
dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. g) Tr. por. prokurátor uviedol, že súd v predmetnej veci postupoval
nestranne a práva všetkých zúčastnených strán boli v každom štádiu konania na súde zachované.

Obvinení ako aj ich obhajcovia mali možnosť vyjadriť sa k vykonaným dôkazom, klásť svedkom
otázky a navrhovať dôkazy. Pokiaľ ide o vyžiadanie si údajov o telekomunikačnej činnosti, tento dôkaz
bol vykonaný, ale vzhľadom na archiváciu údajov v telefónnej spoločnosti nebolo možné tieto údaje
poskytnúť.

Vo vzťahu k obvinenými namietanému naplneniu dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por.

prokurátor uviedol, že na základe vykonaného rozsiahleho dokazovania bol správne a zákonne ustálený
skutkový stav, ako aj právna kvalifikácia skutku. Konanie obvinených bolo dostatočne preukázané
výpoveďami poškodených, svedkov, ako aj ďalšími dôkazmi a na základe tohto bolo podľa prokurátora
možné ustáliť, že títo svojim konaním naplnili pojmové znaky trestných činov tak, ako sú popísané a
právne kvalifikované v napadnutom rozsudku Krajského súdu v Prešove. Skutočnosť, že svedok sčasti

zmenil výpoveď alebo že trestné oznámenie nebolo urobené ihneď po skutku, nemôže byť dôvodom na
spochybnenie svedeckej výpovede. Rovnako tak samotná skutočnosť, že odsúdení sa vopred slovne
nedohodli na svojom konaní nemôže byť dôvodom na ich beztrestnosť, keďže je nepochybné, že
títo konali spolu, s jediným cieľom, a fyzický útok na poškodeného Y. P. tak, ako bol vykonaný a so
vzniknutými následkami, nemožno považovať za exces.

Na základe uvedeného prokurátor navrhol dovolania obvinených P. S. a G. C. zamietnuť podľa § 392
ods. 1 Tr. por.

K doplneniu dovolania zo strany obvineného G. C. sa prokurátor vyjadril podaním z 18. októbra 2017,

v ktorom uviedol, že Krajský súd v Prešove pri rozhodovaní o odvolaní obvineného bral do úvahy
pri ukladaní trestu všetky jeho predchádzajúce odsúdenia, čo podrobne zdôvodnil na str. 19 svojho
rozsudku a z tohto dôvodu niet pochýb o tom, že pri ukladaní trestu obvinenému boli dodržané všetky
zákonné ustanovenia a súd rozhodol zákonným spôsobom.

Na základe uvedeného prokurátor navrhol dovolanie obvineného G. C. zamietnuť podľa § 392 ods. 1
Tr. por.

Obvinený J. D. podal dovolanie prostredníctvom obhajcu JUDr. Martina Kirňaka z dôvodov uvedených
v § 371 ods. 1 písm. c), písm. i) Tr. por., ktoré odôvodnil rozpormi vo výpovedi svedka - poškodeného B.

I., ako aj svedkov L. H., I. R. a svedka - poškodeného Y. P., pričom tieto rozpory neboli v prvostupňovom
konaní odstránené. Rovnako tak poukázal aj na rozdielny prístup hodnotenia jednotlivých výpovedí
zo strany súdu, keď pri poškodenom I. ospravedlnil jeho rozpory odstupom času, avšak na postupné
podrobné spomínanie si poškodeného Y. P. na jednotlivé podstatné okolnosti skutku konajúci súd v
odôvodnení svojho rozsudku nijakým spôsobom nereflektoval. Vo vzťahu k poškodenému B. I. obvinený

J. D. poukázal na skutočnosť, že poškodený bol v čase spáchania skutku konzumentom marihuany, čím
bola oslabená dôveryhodnosť jeho výpovede do tej miery, že s poukazom na zásadu in dubio pro reo
nie je možné bez akýchkoľvek pochybností založiť na výpovedi tohto poškodeného vinu obvinených. Vo
vzťahu k osobe poškodeného Y. P. obvinený spochybnil jeho dôveryhodnosť s poukazom na znalecký
posudok PhDr. Kataríny Petrovej z 28. marca 2012 (z ktorého vyplýva, že poškodený je osobou

emocionálne nezrelou, egocentrickou, pričom emočná expresia môže byť neprijateľná okolnostiam s
tendenciou k opozičným reakciám k okoliu), ako aj z dôvodu rozporov s výpoveďami ostatných svedkov.

Obvinený vo svojom dovolaní poukázal aj na zásadnú chybu prípravného konania, spočívajúcu v tom,
že orgány činné v trestnom konaní nevykonali ohliadku údajného miesta spáchania trestného činu aj

napriek tomu, že ku skutku malo dôjsť dňa 10. júla 2010 približne o 23.30 hod. a tento bol oznámený 13.
júla 2010 o 10.55 hod. Rovnako nebol v prípravnom konaní vypočutý svedok U., ktorý sa trvalo zdržiava
v mieste, kde malo dôjsť ku skutku, a to aj napriek skutočnosti, že poškodený Y. P. v prípravnom konaní
uviedol, že tomuto údajne zvonil na zvonček.Na základe uvedeného je rozsudok Okresného súdu Prešov pre obvineného prekvapivý a
nezrozumiteľný, pričom obvinený si nevie vysvetliť uznanie jeho osoby za vinného podľa § 189 ods.

3 Tr. por., keďže predchádzajúcim rozsudkom tohto súdu (zrušeným Krajským súdom v Prešove) bol
odsúdený za zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. por., za čo mu bol uložený trest odňatia slobody
vo výmere 6 rokov, pričom okresný súd v tomto prvom rozsudku dospel k záveru, že obvinenému J. D.
nebol preukázaný úmysel vo vzťahu k následku predpokladanému v § 189 ods. 3 Tr. por.

V závere svojho dovolania poukázal obvinený J. D. na porušenie zásady kontradiktórnosti trestného
konania, uvedenej v § 1 a § 2 ods. 18 Tr. zák. (obvinený mal zrejme na mysli Tr. por., pozn.). Úlohou
súdu ako nestranného rozhodovacieho orgánu je posúdenie predložených a vykonaných dôkazov
a rozhodnutie sporu medzi prokurátorom a obvineným, pričom pri rozhodovaní musí súd zachovať
nestrannosť a nesmie iniciatívne napomáhať jednej alebo druhej strane. Obvinený poukázal v tomto
smere na nález Ústavného súdu Českej republiky zo 14. mája 2008, sp. zn. II. ÚS 2014/2007, podľa

ktorého je nežiaduca aktivita súdu v dokazovaní na hlavnom pojednávaní, ktoré je primárnou vecou
žalobcu - prokurátora k rozhodnutiu o vine a treste v súlade s obhajobou. Všeobecné súdy sa nesmú
stavať do pozície pomocníka žaloby usilujúceho sa taktiež o odsúdenie. Princíp spravodlivého procesu
a z neho vyplývajúceho rozvrhnutia úloh je potrebné vykladať tak, že pred súdom má byť vykonané
dokazovanie v rozsahu potrebnom pre spravodlivé rozhodnutie, ktoré ale nemusí byť nevyhnutne

odsudzujúce. Podľa obvineného sa prvostupňový súd týmito zásadami a princípmi dôsledne neriadil,
keď v rozpore s týmito prevzal na seba povinnosti prokurátora tým, že sám iniciatívne vykonával
dokazovanie, čo je možné zistiť porovnaním aktivity súdu a prokurátora pri jednotlivých hlavných
pojednávaniach.

Na základe uvedeného obvinený J. D. navrhol, aby dovolací súd za aplikácie § 386 ods. 1 Tr. por. vyslovil
porušenie zákona a pri použití § 386 ods. 2 Tr. por. zrušil rozsudok Krajského súdu v Prešove zo 14.
septembra 2016, sp. zn. 1To/48/2014, ako aj rozsudok Okresného súdu Prešov z 10. júna 2014, sp. zn.
4T/48/2011, čo do výrokov o vine a treste vo vzťahu k obvinenému J. D. a podľa § 388 ods. 1 Tr. por.
prikázal súdu, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

K dovolaniu obvineného J. D. sa podaním zo dňa 10. júla 2017 vyjadril prokurátor Okresnej prokuratúry
Prešov, ktorý uviedol, že skutočnosť, koľko otázok a akého obsahu položí v rámci súdneho konania
prokurátor a koľko súd a tiež samotná skutočnosť, že súd pokračuje v kladení otázok vypočúvaným
osobám nie je dôvodom na tvrdenie, že v konaní došlo k porušeniu práva obvineného na obhajobu.

Skutočnosti, ktoré sú uvedené v dovolaní obvineného J. D., majú podľa prokurátora skôr charakter
námietky zaujatosti voči súdu. Pred súdom bolo dokazovanie vykonané v potrebnom rozsahu a konaním
súdu nebola porušená zásada kontradiktórnosti či rovnosti strán. Vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu podľa
§ 371 ods. 1 písm. i) Tr. por. prokurátor uviedol, že na základe rozsiahle vykonaného dokazovania bol
správne zistený a ustálený skutkový stav, ako aj právna kvalifikácia skutku. Konanie obvinených bolo

dostatočne preukázané výpoveďami poškodených, svedkov a ďalšími dôkazmi, na základe čoho bolo
možné ustáliť, že obvinení svojim konaním naplnili pojmové znaky trestných činov tak, ako sú popísané
a právne kvalifikované v rozsudku Krajského súdu v Prešove. Aj napriek skutočnosti, že v opakujúcich
sa výpovediach jednotlivých svedkov sa vyskytujú nezrovnalosti, tieto nie sú tak podstatné a významné,
aby mali vplyv na vyhodnotenie konania a následku obvinených a aby v konečnom dôsledku zabezpečili

beztrestnosť konania.

Na základe uvedeného prokurátor navrhol dovolanie obvineného J. D. zamietnuť podľa § 392 ods. 1
Tr. por.

K dovolaniu obvinených sa podaním z 24. júla 2017 vyjadril aj poškodený B. I., ktorý uviedol, že trvá na
svojej výpovedi a na tejto už nič meniť nebude, pretože o všetkom vypovedal tak, ako sa to stalo a ako
to zažil v daný deň, pričom by bol rád, ak by už mal pokoj.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) pred vydaním rozhodnutia o dovolaní

skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania a zistil, že dovolanie bolo podané proti prípustnému
rozhodnutiu (§ 368 ods. 1, ods. 2 Tr. por.), oprávnenou osobou [§ 369 ods. 2 písm. b) Tr. por.], za splnenia
podmienok uvedených v § 373 Tr. por., v zákonnej lehote a na príslušnom súde (§ 370 ods. 1, ods. 3 Tr.
por.), a že spĺňa obligatórne obsahové náležitosti dovolania (§ 374 ods. 1 a ods. 2 Tr. por.). Okrem tohozistil, že bola splnená aj podmienka dovolania podľa § 372 ods. 1 Tr. por., veta prvá, keďže obvinení pred
podaním dovolania využili svoje právo podať riadny opravný prostriedok a o tomto bolo rozhodnuté.

Súčasne však dospel k záveru, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí,
nakoľko je zrejmé, že nie sú naplnené dôvody dovolania, uvádzané obvinenými v podaných dovolaniach.

Najvyššísúdzároveňpoznamenáva,ževzmysle§385Tr.por.jeviazanýdovolacímidôvodmi,ktorésúv
dovolaní uvedené, z čoho vyplýva, že táto viazanosť sa týka vymedzenia chýb napadnutého rozhodnutia

a konania, ktoré mu predchádzalo (§ 374 ods. 1 Tr. por.) a nie právnych dôvodov dovolania uvedených
v ňom v súlade s § 374 ods. 2 Tr. por. z hľadiska ich hodnotenia. Ak chybám, vytýkaným v podanom
dovolaní v zmysle § 374 ods. 1 Tr. por. nezodpovedá dovolateľom označený dôvod dovolania podľa §
371ods.1Tr.por.,aniinýdôvoddovolaniauvedenývtomto(naposledyuvedenom)ustanovení,dovolací
súd dovolanie odmietne podľa § 382 písm. c) Tr. por. alebo zamietne podľa § 392 ods. 1 Tr. por., a to bez
toho, aby zisťoval inú chybu napadnutého rozhodnutia alebo konania, ktorá by zodpovedala právnemu

dôvodu dovolania označenému dovolateľom v zmysle § 374 ods. 2 Tr. por. (rozhodnutie najvyššieho
súdu zo 16. augusta 2011, sp. zn. 2 Tdo 30/2010, uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu
a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 120, roč. 2012). Vychádzajúc z uvedeného najvyšší
súd vyhodnotil dovolacie námietky obvineného P. S. týkajúce sa porušenia zásady rovnosti a strán a
nevykonanie ním navrhovaného dôkazu podľa obsahu ako námietky obsahovo spadajúce pod dovolací

dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por. [a nie pod dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. g) Tr.
por., ako to vo svojom dovolaní obvinený P. S. uviedol].

Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatným rozhodnutiam súdu, ktorým sa má
zabezpečiť náprava procesných a hmotnoprávnych chýb taxatívne uvedených v ustanovení § 371 ods.

1 písm. a) až n) Tr. por. Dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok (s výnimkou dovolacieho dôvodu
podľa § 371 ods. 3 Tr. por.) neslúži na revíziu skutkových zistení urobených súdmi prvého a druhého
stupňa.

Podľa § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por. dovolanie možno podať, ak zásadným spôsobom bolo porušené

právo na obhajobu. Právo na obhajobu v zmysle dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c) Tr.
por. je potrebné chápať ako vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie procesných práv obvineného a
jeho obhajcu (§ 34 ods. 4 Tr. por.).

V rámci tohto dovolacieho dôvodu namietal obvinený P. S. porušenie zásady rovnosti strán v súvislosti s

vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní a bezdôvodné zamietnutie obhajobou navrhovaného
dôkazu. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na uznesenie najvyššieho súdu z 15. decembra 2009,
sp. zn. 2 Tdo 45/2009, uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej
republiky pod č. 7, roč. 2011, podľa ktorého „právo na obhajobu v zmysle dovolacieho dôvodu podľa §
371 ods. 1 písm. c) Tr. por. je potrebné chápať ako vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie procesných

práv obvineného a jeho obhajcu (§ 34 ods. 4 Tr. por.). Za porušenie práva na obhajobu v zmysle § 371
ods. 1 písm. c) Trestného poriadku teda nemožno považovať obsah a rozsah vlastnej úvahy orgánu
činného v trestnom konaní alebo súdu o voľbe použitých dôkazných prostriedkov pri plnení povinnosti
podľa § 2 ods. 10 Trestného poriadku, resp. práva podľa § 2 ods. 11 Trestného poriadku. Ak by záver
orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu učinený v zmysle § 2 ods. 12 Trestného poriadku o tom,

že určitú skutkovú okolnosť považuje za dokázanú, a že ju nebude overovať ďalšími dôkazmi, zakladal
opodstatnenosť dôvodu dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, odporovalo by to
viazanosti dovolacieho súdu zisteným skutkom v zmysle § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku, ktorá
vyjadruje zásadu, že účelom dovolacieho konania je posudzovanie právnych otázok, nie posudzovanie
správnosti a úplnosti zistenia skutkového stavu.“

Ak uplatnenie práva na obhajobu spočíva v navrhovaní dôkazov (§ 34 ods. 1 a § 44 ods. 2 Tr. por.),
zodpovedá mu povinnosť orgánov činných v trestnom konaní a súdu zaoberať sa každým dôkazným
návrhom a najneskôr pred meritórnym rozhodnutím tomuto návrhu buď vyhovieť alebo ho odmietnuť,
resp. rozhodnúť, že sa ďalšie dôkazy vykonávať nebudú (§ 208 a § 274 ods. 1 Tr. por.). Z predloženého

spisového materiálu vyplýva, že návrhom obvineného P. S. na doplnenie dokazovania sa prvostupňový
súd zaoberal, pričom tento návrh na hlavnom pojednávaní dňa 17. mája 2012 podľa § 272 ods.
3 Tr. por. zamietol, pretože z konania nevyplynula žiadna okolnosť, ktorá by odôvodňovala potrebu
takéhoto zistenia pre posúdenie podstatných okolností prípadu a vo vzťahu k dôveryhodnosti výpovedípoškodeného Y. P. bolo vykonaných dostatok dôkazov v rozsahu nevyhnutnom na jej posúdenie (č.l.
1095 spisu). Samotné obvineným namietané nevykonanie ním navrhovaného dôkazu tak s poukazom
na vyššie uvedené nemôže úspešne napĺňať dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por., z

dôvodu viazanosti dovolacieho súdu zisteným skutkom v zmysle § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por.

Vo vzťahu k námietke obvineného J. D. týkajúcej sa nevykonania ohliadky miesta činu a nevypočutia
svedka U. v prípravnom konaní možno konštatovať, že na hlavnom pojednávaní dňa 13. decembra
2012 bol vypočutý svedok T. V., starší referent OKP Prešov, ktorý na otázku obhajcu, z akého dôvodu

nevykonal ohliadku miesta činu a jeho fotodokumentáciu, svedok uviedol, že vzhľadom na odstup času
medzi spáchaním trestného činu a jeho oznámením, ako aj s poukazom na skutočnosť, že v danom
období pršalo, bolo podľa neho vykonanie ohliadky miesta činu neúčelné (č.l. 1341 spisu). V konaní
pred súdom bol vypočutý aj svedok L. U., a to na hlavnom pojednávaní dňa 6. októbra 2011, pričom
obvineným ako aj ich obhajcom bolo umožnené klásť svedkovi otázky. Z uvedeného je zrejmé, že
námietky obvineného J. D. v tomto smere sú nedôvodné.

Možno preto konštatovať, že dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por. v predmetnej veci
naplnený nebol.

Podľa § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por. dovolanie možno podať, ak je rozhodnutie založené na nesprávnom

právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia;
správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.

V rámci posudzovania existencie tohto dovolacieho dôvodu je dovolací súd oprávnený skúmať iba to, či
skutok ustálený súdmi v pôvodnom konaní bol subsumovaný pod správnu skutkovú podstatu trestného

činu upravenú v Trestnom zákone. Len opačný prípad odôvodňuje naplnenie tohto dovolacieho dôvodu.
Do úvahy prichádzajú dve alternatívy a síce, že skutok mal byť právne posúdený ako iný trestný čin
alebo že skutok nie je trestným činom. Spomenutý dovolací dôvod napĺňa aj zistenie, že rozhodnutie je
založené na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia.

Dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por. slúži výlučne na nápravu hmotnoprávnych chýb.
Dikciou za bodkočiarkou vylučuje námietky skutkové, to znamená nie je prípustné právne účinne
namietať, že skutok tak, ako bol zistený súdmi prvého a druhého stupňa, bol zistený nesprávne a
neúplne, ani hodnotenie vykonaných dôkazov, pretože určitý skutkový stav je vždy výsledkom tohto
hodnotiaceho procesu (uznesenie najvyššieho súdu z 18. decembra 2012, sp. zn. 2 Tdo 73/2012,

uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 47,
roč. 2014 - II.).

K tomuto dovolaciemu dôvodu považuje najvyšší súd za potrebné tiež uviesť, že pri posudzovaní
oprávnenosti tvrdenia o jeho existencii je dovolací súd vždy viazaný konečným skutkovým zistením,

ktoré urobili súdy nižšieho stupňa, teda dôvodom dovolania nemôžu byť nesprávne skutkové zistenia,
čo vyplýva aj z dikcie ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por. Dovolací súd skutkové zistenia urobené
súdmi nižšieho stupňa nemôže ani meniť ani dopĺňať. To znamená, že vo vzťahu ku skutkovému
stavu zistenému súdmi nižšieho stupňa vyjadrenému v tzv. skutkovej vete rozhodnutia, môže obvinený
uplatňovať iba námietky právneho charakteru, nie námietky skutkové. Za skutkové námietky sa

pritom považujú námietky, ktoré smerujú proti skutkovým zisteniam súdov, proti rozsahu vykonaného
dokazovania, prípadne proti hodnoteniu vykonaných dôkazov súdmi nižšej inštancie. Dovolací súd
nemôže posudzovať správnosť a úplnosť skutkových zistení aj preto, že nie je oprávnený bez ďalšieho
prehodnocovať vykonané dôkazy bez toho, aby ich mohol v konaní o dovolaní sám vykonávať. Ťažisko
dokazovania je totiž v konaní na súde prvého stupňa a jeho skutkové závery môže dopĺňať, resp.

korigovať iba odvolací súd v rámci konania o riadnom opravnom prostriedku (porovnaj uznesenie
najvyššiehosúduzodňa28.januára2016,sp.zn.5Tdo99/2015).Dovolacísúdniejemožnéchápaťako
súd tretej inštancie a dovolanie nie je inštitút, ktorý má plniť úlohu ďalšieho odvolania, je mimoriadnym
opravným prostriedkom, ktoré má zabrániť porušovaniu základných práv účastníkov konania a nie
nahrádzať úlohy určené prvostupňovému a odvolaciemu súdu, pokiaľ ide o vykonávanie a hodnotenie

dôkazov.

Obvinený P. S. v podanom dovolaní namietal skutočnosť, že konajúce súdy skutok uvedený v bode 2/
nesprávne právne posúdili ako obzvlášť závažný zločin vydierania podľa § 183 ods. 1, ods. 3 písm. a)Tr. por., pretože zranenia poškodeného nevyvolali obmedzenie jeho pohybu počas doby liečenia. V tejto
súvislosti je potrebné uviesť, že v skutkovej vete rozsudku súdu prvého stupňa, ako aj odvolacieho súdu
je uvedené, že zranenia poškodeného si vyžiadali určenie práceneschopnosti v trvaní od 11. júla 2010

do 30. augusta 2010, t.j. 51 kalendárnych dní. S poukazom na vyššie uvedené je zrejmé, že prieskum
obvineným uplatnených dovolacích námietok týkajúcich sa skutkového stavu je pri dovolaní podanom
obvineným vylúčený, pretože tieto stoja obsahovo zjavne mimo uvedeného dovolacieho dôvodu, ktorý
pripúšťa výhradne námietky právnej povahy a nie skutkového charakteru. V rámci dovolacieho dôvodu
podľa § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por. je skutkový prieskum dovolacím súdom vylúčený, vzhľadom na

zákaz skúmať a meniť správnosť a úplnosť zisteného skutku [§ 371 ods. 1 písm. i) Tr. por., veta za
bodkočiarkou]. Skutkový prieskum by bol v dovolacom konaní možný len v prípade dovolania podaného
ministrom spravodlivosti Slovenskej republiky z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 3 Tr. por. Nad rámec
uvedeného možno dodať, že doba liečenia poškodeného, uvedená v skutkovej vete rozsudku, bola
určená jeho praktickou lekárkou a k tejto sa vo svojom znaleckom posudku na str. 13 (č.l. 406 spisu)
vyjadril aj znalec MUDr. Ján Sidor, ktorý uviedol, že takéto trvanie liečby a práceneschopnosti považuje

za primerané a odôvodnené charakterom zranení a spôsobom práce v prípadnom zamestnaní; uvedené
znalec zopakoval aj pri svojom výsluchu na hlavnom pojednávaní dňa 13. septembra 2011 (č.l. 832
spisu). Možno preto konštatovať,
že dovolacie námietky obvineného P. S. v tomto smere sú nedôvodné.

Rovnako tak neobstoja ani námietky obvinených G. C. a J. D., týkajúce sa vzájomných rozporov vo
výpovediach svedkov a poškodených a hodnotenia ich vierohodnosti, pretože ide taktiež o námietky
skutkové, ktorými sa, aj s poukazom na vyššie uvedené, dovolací súd nemôže v prípade dovolania
podaného obvinenými zaoberať, vzhľadom na zákaz skúmať a meniť správnosť a úplnosť zisteného
skutku [§ 371 ods. 1 písm. i) Tr. por., veta za bodkočiarkou].

Vo vzťahu k námietke obvineného G. C. týkajúcej sa neuloženia súhrnného trestu vo vzťahu k
jeho odsúdeniu v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 5T/59/2010, možno
konštatovať, že Krajský súd v Prešove postupoval správne, keď obvinenému súhrnný trest odňatia
slobody podľa § 42 ods. 1 Tr. zák. neuložil, pretože na tento neboli splnené zákonné podmienky.

Podľa § 42 ods. 1 Tr. zák. ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom
prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný trest podľa
zásad na uloženie úhrnného trestu.

K trestnému činu vydierania, ktorý je predmetom konania v prejednávanej trestnej veci, došlo podľa
skutkovej vety napadnutého rozsudku dňa 10. júla 2010, pričom obvinený v podanom dovolaní namietol
neuloženiesúhrnnéhotrestuvovzťahuktrestnémučinuusmrtenia,ktoréhosadopustildňa3.septembra
2009 a ktorý bol predmetom konania vo veci vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 5T/59/2010.
Medzi týmito dvomi trestnými činmi však nie je daný viacčinný súbeh, pretože dňa 3. mája 2010 bol

vyhlásený odsudzujúci rozsudok Okresného súdu Prešov vo veci vedenej pod sp. zn. 32T/142/2009.
K trestnému činu, ktorý je predmetom tohto konania, tak došlo po vyhlásení odsudzujúceho rozsudku
prvostupňovým súdom za iný trestný čin obvineného G. C. a z tohto dôvodu nebolo možné uložiť mu v
predmetnej trestnej veci súhrnný trest aj vo vzťahu k trestnému činu z 3. septembra 2009. Podrobne sa
nemožnosťou uloženia súhrnného trestu vo vzťahu k týmto dvom konaniam a vo vzťahu k obvinenému

G. C. už venoval najvyšší súd vo svojom rozsudku zo 7. marca 2018, sp. zn. 3 Tdo 75/2017 (týkajúcom
sa dovolania obvineného G. C. proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 1. marca 2017, sp. zn.
9To/5/2016, ako aj rozsudku Okresného súdu Prešov z 23. marca 2015, sp. zn. 5T/59/2010) a z tohto
dôvodu v podrobnostiach na tento rozsudok odkazuje.

Záverom možno uviesť, že na základe zisteného skutkového stavu bolo konanie obvinených správne
právne kvalifikované ako pokračujúci obzvlášť závažný zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods.
3 písm. a) Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. keďže napĺňa všetky obligatórne
znaky uvedeného trestného činu (tak základnej, ako aj kvalifikovanej skutkovej podstaty), pričom v
podrobnostiach možno odkázať na podrobné a vecne správne odôvodnenie odvolacieho súdu, uvedené

na str. 16 - 18 napadnutého rozsudku.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že v predmetnej
veci nie sú splnené dôvody dovolania predpokladané ustanovením § 371 ods. 1 písm. c), písm. i) Tr. por.,preto dovolanie obvinených P. S., G. C. a J. D. podľa § 382 písm. c) Tr. por. na neverejnom zasadnutí
odmietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.