Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Nitra
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Soňa Zmeková
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoE/172/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112230174
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4112230174.2
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň
JUDr. Sidónie Sládečkovej a JUDr. Eriky Madarászovej v exekučnej veci oprávneného: L. N., nar.
XX.XX.XXXX, bytom V. XXX, zastúpeného JUDr. Petrom Matejovom, advokátom so sídlom Hollého 12,
Nitra, proti povinnému: L. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom I., X. XXX, o vymoženie sumy 50.000 eur s
príslušenstvom, o odvolaní povinného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. 7Er/1119/2012-28 zo
dňa 10. 02. 2015 takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie p
o t v r d z u j e .
o d ô v o d n e n i e :
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie
a zároveň zamietol návrh povinného na odklad exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil s odkazom
na ustanovenia § 56 ods. 1, 2, § 57 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 517 ods.
2, § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 3 vl. nar. č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Uviedol, že exekučné konanie sa začalo dňa 23.08.2012
doručením návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie Mgr. Erikovi Tóthovi, súdnemu exekútorovi
so sídlom Exekútorského úradu so sídlom Piaristická 2, Nitra, na vykonanie exekúcie v prospech
oprávneného a súd dňa 20.09.2012 vydal poverenie na vykonanie exekúcie, pričom dňa 06.08.2014
povinný doručil súdu návrh na odklad a zastavenie exekúcie z dôvodu, že notárska zápisnica, na
podklade ktorej sa vykonáva exekúcia, nemôže byť riadnym vykonateľným exekučným titulom, pretože
nezodpovedá zákonným požiadavkám stanoveným pre notársku zápisnicu ako exekučného titulu, a to
pre absenciu vyhlásenia účastníkov, že sú spôsobilí na právne úkony ako aj z dôvodu, že vyhlásenie
povinného o uznaní dlhu vzniklo súčasne s uzatvorením zmluvy o pôžičke, teda v čase, kedy dlh
povinného ešte neexistoval. Oprávnený s návrhom na odklad a zastavenie exekúcie nesúhlasil, lebo
notárska zápisnica predmetné vyhlásenie obsahuje, a podľa čl. III ods. 2 a 3 Zmluvy o pôžičke zo dňa
10.05.2010, oprávnený ako veriteľ odovzdal povinnému ako dlžníkovi sumu 50.000 eur v hotovosti pri
podpise zmluvy, čo povinný potvrdil podpisom, a na základe jeho žiadosti k spísaniu zápisnice, v ktorej
povinný opakovane potvrdil existenciu dlhu vo výške 50.000 eur. Súd konštatoval, že exekučným titulom
je notárska zápisnica č. N14/2010, NZ 16293/2010, spísaná JUDr. Zuzanou Matejovovou, notárom so
sídlom Notárskeho úradu v Nitre dňa 10.05.2010 na základe Zmluvy o pôžičke, uzatvorenej medzi
veriteľom L. N., nar. XX.XX.XXXX., a dlžníkom L. Q., nar. XX.XX.XXXX. Predmetom zmluvy bolo
požičanie sumy vo výške 50.000 eur veriteľom dlžníkovi spolu s dohodnutými úrokmi z omeškania v
zmysle ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnou pokutou vo výške 0,1 % denne z dlžnej
sumy za každý deň omeškania a zmluvnými úrokmi za poskytnutie pôžičky vo výške 1 % mesačne zo
sumy poskytnutej pôžičky, pričom tieto úroky bežia odo dňa odovzdania pôžičky dlžníkovi až do dňa
vrátenia celej sumy pôžičky veriteľovi. Dlžnú sumu sa povinný zaviazal uhradiť v dvoch splátkach, vo
výške 25.000 eur dňa 30.06.2010 a druhá splátka vo výške 25.000 eur dňa 30.09.2010.2. Podľa názoru súdu prvej inštancie povinný nepreukázal žiadne dôvody na zastavenie exekúcie, lebo
notárska zápisnica obsahuje vyhlásenie povinného o jeho spôsobilosti na právne úkony na prvej strane
v 2. odseku, a neobstojí ani tvrdenie povinného, že jeho vyhlásenie o uznaní dlhu v notárskej zápisnici
vzniklo súčasne s uzavretím písomnej zmluvy o pôžičke, teda v čase, keď žiadny dlh neexistoval, keďže
v čase spísania notárskej zápisnice už povinný, poskytnutými peňažnými prostriedkami od oprávneného
disponoval; to potvrdil v aj v zmluve, kde sa v čl. III. bode 3 uvádza, že dlžník výslovne podpisom
tejto zmluvy potvrdzuje, že mu veriteľ v hotovosti pri podpise tejto zmluvy odovzdal dohodnutú sumu
pôžičky. Ohľadne výhrady povinného k neurčitosti vyjadrenia záväzku zaplatiť úroky z omeškania súd
dodal, že podľa zmluvy o pôžičke zo dňa 10.05.2010, ktorá je prílohou č. 1 notárskej zápisnice ako
exekučného titulu, je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi úroky z omeškania v zmysle. § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka, t.j. v zákonom stanovenej výške. Súd prvej inštancie preto návrh povinného na
zastavenie exekúcie ako nedôvodný zamietol. Súčasne zamietol aj návrh povinného na odklad exekúcie
s odôvodnením, že v súčasnosti nemožno očakávať, že exekúcia bude zastavená a povinný nesplnil
podmienky povolenia odkladu podľa § 56 ods. 1 Exekučného poriadku, pričom oprávnený s povolením
odkladu nesúhlasil.
3. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie povinný, ktorý žiadal uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť,
návrhu na zastavenie exekúcie vyhovieť a povoliť odklad exekúcie, resp. zrušiť a vec vrátiť na ďalšie
konanie. Namietal, že súd na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Uviedol, že uznať dlh a súhlasiť s jeho vykonateľnosťou
mohol realizovať najskôr dňom 01.07.2010 k sume 25.000 eur a k druhej splátke vo výške 25.000 eur
až dňom 01.10.2010, pretože k uznaniu dochádza až v dobe, keď nastala jeho splatnosť. Notársku
zápisnicu nemožno považovať za vykonateľný exekučný titul, lebo v deň uzavretia zmluvy o pôžičke
ešte žiadny dlh neexistoval. Zmluva o pôžičke a notárska zápisnica bola podpísaná v ten istý deň a k
reálnemu odovzdaniu peňazí nedošlo v prítomnosti notárky. V čase vyhotovenia predmetnej notárskej
zápisnice existoval dokonca len prísľub oprávneného poskytnúť povinnému pôžičku. Preto ak v čase
spísania notárskej zápisnice neexistoval dlh a nebola známa ani jeho výška, nemohol dlh uznať. V tomto
smere nestačí, ak notárska zápisnica odkazuje na zmluvu o pôžičke. Pokiaľ išlo o zamietnutie jeho
návrhu na odklad, namietal, že rozhodnutie v tejto časti neobsahuje odôvodnenie, z ktorého by vyplývali
dôvody, pre ktoré súd tento návrh zamietol.
4. Oprávnený sa k odvolaniu nevyjadril.
5. Sudca súdu prvej inštancie sa podľa § 374 ods. 4 druhej vety zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho
súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky súdny poriadok“ alebo „OSP“)
vyjadril, že nemieni odvolaniu vyhovieť, a predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.
6. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len
„Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) v
časti,vktorejbolnávrhpovinnéhonazastavenieexekúciezamietnutý,poprejednanívecibeznariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) dospel k záveru, že odvolanie nie je opodstatnené.
7. Súd prvej inštancie aplikoval v tejto veci ustanovenia Exekučného poriadku ako aj Občianskeho
súdneho poriadku, ktorý bol však dňom 1. júla 2016 zrušený Civilným sporovým poriadkom. Súd
prvej inštancie napadnuté uznesenie vydal dňa 10.02.2015, t. j. ešte za účinnosti predchádzajúceho
procesného predpisu, ktorým bol Občiansky súdny poriadok. Odvolací súd, ktorému bola predložená vec
na rozhodnutie o odvolaní dňa 20.08.2015, rozhodujúc vo veci už v čase účinnosti Civilného sporového
poriadku, postupoval v súlade s ustanovením § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak nie je ustanovené
inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
8. Exekučný poriadok bol s účinnosťou od 1. júla 2016 v ustanoveniach § 9a a § 9b novelizovaný
zákonom č. 125/2016 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku
, Civilného mimosporového
poriadku a Správneho
súdneho poriadku a o zmene
a doplnení niektorých zákonov.9. Podľa § 9a ods. 1,2,3,4 Exekučného poriadku: (1) Ak to povaha veci nevylučuje, v
konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku
. (2) Ustanovenia Civilného
sporového poriadku o
odpustení zmeškania lehoty, prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany,
koncentrácii, neodkladných opatreniach a zabezpečovacích opatreniach sa v konaní podľa tohto zákona
nepoužijú.(3)Naúčelytohtozákonasapojemžalobapodľapovahyvecivykladáakonávrhnavykonanie
exekúcie, námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie exekúcie a návrh na odklad exekúcie. (4) Na
účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona,
ak z povahy veci nevyplýva inak.
10. Odvolací súd po prejednaní veci uznesenie súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa zamietnutia
návrhu povinného na zastavenie exekúcie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil. Pritom
aplikoval ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa stotožnil s výrokom rozhodnutia súdu prvej inštancie ako aj
s jeho odôvodnením, a tak na dôvažok dodáva nasledovné:
11. Súd prvej inštancie urobil správny právny záver a svoje rozhodnutie aj primerane odôvodnil. Podľa
obsahu spisu súd dňa 20.09.2012 vydal súdnemu exekútorovi Mgr. Erikovi Tóthovi so sídlom Piaristická
2, Nitra, poverenie na vykonanie exekúcie pre vymoženie pohľadávky oprávneného v sume 50.000 eur
na podklade exekučného titulu, ktorým je notárska zápisnica. Povinný po doručení upovedomenia o
začatí exekúcie požiadal o zastavenie exekúcie a o jej odklad z dôvodov opísaných v uznesení súdu
prvej inštancie.
12. V prvom výroku napadnutého uznesenia súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol.
Podľa obsahu spisu sa oprávnený domáha vykonania exekúcie na podklade Notárskej zápisnice
spísanej dňa 10.05.2010, pričom záväzok povinnej osoby vznikol zo zmluvy o pôžičke uzavretej toho
istého dňa, ako bola spísaná notárska zápisnica, t. j. dňa 10.05.2010. Jej predmetom bolo poskytnutie
pôžičky v sume 50.000 eur, ktorú sa dlžník zaviazal veriteľovi vrátiť v dvoch splátkach po 25.000 eur
splatných dňa 30.06.2010 a 30.09.2010. Notárska zápisnica bola vyhotovená podľa § 41 ods. 2 písm. c/
Exekučného poriadku, v zmysle ktorého možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc,
ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny
dôvod,predmetačasplnenia,akpovinnáosobavnotárskejzápisnicisvykonateľnosťousúhlasila.Podľa
§ 41 ods. 3 Exekučného poriadku ak záväzok v notárskej zápisnici podľa odseku 2 písm. c/ vznikol z
právneho úkonu, predmetom ktorého bolo poskytnutie peňažných prostriedkov, môže sa exekúcia týkať
iba sumy predstavujúcej poskytnuté peňažné prostriedky a úrokov z omeškania. Inak sa záväzok v
notárskej zápisnici nemôže týkať zmluvných pokút. Formálna stránka vykonateľnosti notárskej zápisnice
spočíva v dodržaní formy zápisnice tak, ako je upravená v ustanovení § 47 Notárskeho poriadku, a
materiálna stránka spočíva v dodržaní obsahových náležitostí podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku.
13. V predmetnej notárskej zápisnici ako exekučnom titule sa uvádza, že oprávnený a povinný dňa
10.05.2010 písomne uzatvorili Zmluvu o pôžičke s vyššie uvedeným obsahom, pričom Zmluva o pôžičke
bola súčasťou notárskej zápisnice spísanej dňa 10.05.2010. Právny názor povinného, že predmetná
notárska zápisnica nie je spôsobilým exekučným titulom, lebo k uznaniu dlhu zo zmluvy o pôžičke
došlo v ten istý deň, kedy bola uzavretá aj zmluva o pôžičke, odvolací súd nepovažoval za správny.
Povinný namietal, že nemožno uznať dlh, ktorý môže vzniknúť v budúcnosti, pretože jeho výška v čase
uznania nie je známa a súčasne nebol určitý aj dlh. V zmluve však dlžník potvrdil prevzatie finančných
prostriedkov v hotovosti, a tak ich prevzatie dlžníkom bolo právne zavŕšené uzatvorenie zmluvy o
pôžičke medzi zmluvnými stranami. Podľa názoru odvolacieho súdu momentom uzatvorenia zmluvy
a prevzatím peňažných prostriedkov vznikol povinnému voči oprávnenému dlh vo výške poskytnutej
pôžičky. Zmluva o pôžičke bola ako reálny kontrakt právne perfektná, keď bola zmluvnými stranami
podpísaná a povinnému na podklade uzatvorenej zmluvy boli finančné prostriedky poskytnuté a reálne
odovzdané. Uvedené skutočnosti, resp. samotnú platnosť zmluvy o pôžičke povinný ani nijakým
spôsobom nenamietal.14. Odvolací súd urobil záver, že nemožno vylúčiť následné spísanie notárskej zápisnice ako
exekučného titulu aj v rovnaký deň, ako bola spísaná a uzatvorená zmluva o pôžičke. V čase spísania
notárskej zápisnice dlh povinného voči oprávnenému existoval a dlžník tak mohol platne uznať tento
dlh na základe prejavu svojej slobodnej vôle spísaním do notárskej zápisnice, čo napokon aj urobil,
pričom pri spisovaní notárskej zápisnice v tomto smere nevzniesol žiadne námietky. Samotný dlh
(predmet plnenia), ktorý povinný uznal čo do základu aj výšky, bol v notárskej zápisnici určený určito
a zrozumiteľne. Vyhlásenie povinnej osoby, ktorým súhlasí s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, má
za následok vykonateľnosť tejto notárskej zápisnice ako exekučného titulu, ktorá nastáva zásadne
uplynutím času plnenia uvedeným v notárskej zápisnici, alebo v prípade, ak čas plnenia uplynul pred
spísaním notárskej zápisnice, dňom spísania notárskej zápisnice, v ktorej je uvedený súhlas povinnej
osobysjejvykonateľnosťou.Vdanomprípadebolčasplneniaprepovinnéhovnotárskejzápisniciurčený
rovnakým dňom ako splatnosť samotnej peňažnej povinnosti vyplývajúcej mu zo zmluvy o pôžičke, keď
povinný v notárskej zápisnici vyhlásil, že svoj záväzok z predmetnej zmluvy uhradí v dvoch splátkach po
25.000 eur dňa 30.06.2010 a dňa 30.09.2010. Čas vrátenia dlhu zo zmluvy o pôžičke bol voči povinnému
určený jednoznačným a zákonným spôsobom. Zo spisu vyplýva, že oprávnený podal svoj návrh na
vykonanie exekúcie na podklade predmetnej notárskej zápisnice súdnemu exekútorovi v čase, kedy
už uplynula lehota na dobrovoľné plnenie v zmysle notárskej zápisnice, ktorá sa proti povinnému stala
spôsobilým vykonateľným exekučným titulom. Povinný mohol predísť exekúcii na jej podklade včasným
vrátením požičaných finančných prostriedkov.
15. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností odvolací súd postup súdu prvej inštancie, ktorý návrh
povinného na zastavenie exekúcie ako nedôvodný zamietol, považoval za správny. V danom prípade
predmetná notárska zápisnica spĺňa vo vzťahu k povinnému všetky zákonom stanovené formálne a
materiálne požiadavky kladené na notársku zápisnicu ako exekučný titul, na podklade ktorého je možné
viesť exekúciu. Preto v tejto časti odvolací súd odvolanie povinného nepovažoval za opodstatnené.
16. Druhým výrokom napadnutého uznesenia súd prvej inštancie zamietol návrh povinného na odklad
exekúcie. Odklad exekúcie je upravený v ustanovení § 56 Exekučného poriadku, pričom podľa § 56
ods. 1 tohto zákona súd môže na návrh povinného povoliť odklad exekúcie, ak sa povinný bez svojej
viny ocitol prechodne v takom postavení, že by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo pre
príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky a oprávnený by nebol odkladom exekúcie vážne
poškodený.
17. Podľa § 201 ods. 1 OSP účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ
to zákon nevylučuje.
18. Podľa § 202 ods. 2 OSP odvolanie nie je prípustné proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa
osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o
vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona.
19. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
20. Podľa § 56 ods. 8 Exekučného poriadku proti rozhodnutiu, ktorým bol povolený odklad exekúcie,
je prípustné odvolanie.
21.Zcitovanýchzákonnýchustanovenívyplýva,žeodvolanieprotiuzneseniusúduprvejinštancievčasti
zamietnutia návrhu na odklad exekúcie nie je prípustné, no v zmysle § 374 ods. 4 prvej a tretej vety OSP,
účinného v čase vydania napadnutého uznesenia, proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného
čakateľa je odvolanie vždy prípustné. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou
smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie
nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca. Je teda
nepochybné, že podaním odvolania proti uzneseniu vo výroku o zamietnutí návrhu povinného na odklad
exekúcie došlo k jeho zrušeniu a vo veci mal opätovne rozhodnúť sudca. Kompetencia odvolacieho súdu
na rozhodnutie o tomto odvolaní nie je daná.
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.