Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. január 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/181/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114208457
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6114208457.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a
členov senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a JUDr. Jany Haluškovej, v spore žalobkyne L. P., nar.
XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom Q. XX, XXX XX T. T., právne zastúpenej JUDr. Evaristom Zuzanom,
advokátom, so sídlom Horná 65/A, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanej A. E., nar. XX. XX. XXXX, s
trvalým pobytom E. XXXX/XX, XXX XX G., právne zastúpenej JUDr. Ivanom Rendekom, advokátom, so

sídlom Šafárikova 1522, 924 01 Galanta, o zaplatenie 1 000,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej
proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 14C/109/2014-89 zo dňa 21. 03. 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 1 000,-
Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 1 000,- Eur od 17. 11. 2013
až do zaplatenia, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia (prvý výrok) a v súvisiacom
výroku o trovách prvoinštančného konania (tretí výrok) z r u š u j e a vec mu v tomto rozsahu v r a c i

a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný
súd“) odvolaním napadnutým rozsudkom zo dňa 21. 03. 2016 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť
žalobkyni sumu 1 000,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 1 000,- Eur
od 17. 11. 2013 až do zaplatenia, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia (prvý výrok).

Vo zvyšnom rozsahu žalobu žalobkyne zamietol (druhý výrok). Žalovanej uložil povinnosť nahradiť
žalobkyni trovy konania vo výške 60,- Eur za zaplatený súdneho poplatku a trovy právneho zastúpenia
vo výške 526,80 Eur, na účet právneho zástupcu žalobkyne, JUDr. Evarist Zuzan so sídlom AK Horná
65/A, 974 01 Banská Bystrica, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia (tretí výrok).
Okresný súd uviedol v odôvodnení rozsudku, že dňa 28. 09. 2012 žalobkyňa previedla sumu 1 700,- Eur
na účet žalovanej a žalovaná vybrala dňa 27. 09. 2012 z bankomatu sumu 300,- Eur platobnou kartou

žalobkyne. Súd prvej inštancie mal preukázané uzavretie zmluvy o pôžičke v zmysle § 657 Občianskeho
zákonníka (ďalej aj „OZ“) spolu vo výške 2 000,- Eur s povinnosťou vrátiť ich v určených splátkach
a splatnosti, len medzi žalobkyňou a jej synom, D. B. (ďalej aj „syn žalobkyne“, resp. „svedok“). V
prípade žalovanej okresný súd nemal preukázaný jej prejav vôle s uzatvorením predmetnej zmluvy
o pôžičke, hoci na jej účet bola požičaná suma zaslaná. Žalovaná počas svojho výsluchu potvrdila
spôsob splácania pôžičky formou mesačných splátok vo výške po 73,30 Eur mesačne počas 27

mesiacov s tým, že 28. splátka mala byť uhradená vo výške 20,90 Eur, so splatnosťou k 10. dňu
daného mesiaca. Rozpor medzi stranami bol v tom, či bola pôžička poskytnutá aj žalovanej, alebo
len synovi žalobkyne. Žalobkyňa, aj svedok zhodne tvrdili, že finančné prostriedky boli poskytnuté
žalobkyňou obom, aj žalovanej, aj svedkovi, a to na úhradu nájomného za byt, ktorý užívala žalovaná
so svedkom. Žalovaná tvrdila, že svedok nemal finančné prostriedky na živobytie, platenie výživného
a splácanie ďalších úverov, a to bol dôvod, pre ktorý si prostriedky od žalobkyne požičal. Vierohodnosť

svedkovej výpovede bola znížená blízkym príbuzenským pomerom svedka k žalobkyni. Rozdiel v použití
žalobkyňou poskytnutých prostriedkov medzi jednotlivými výpoveďami naproti tomu nebol zásadný.Pred poskytnutím finančných prostriedkov aj po ňom (ešte niečo vyše polroka) žili spolu žalovaná a
svedok v spoločnej domácnosti. Ak tieto prostriedky požil svedok aj na úhradu životných nákladov,
t.j. potravín, bývania, užívala ich potom aj žalovaná. Skutočnosti spoločného hospodárenia žalovanej

so svedkom, a teda užívaniu peňazí z pôžičky aj ňou, nasvedčuje aj jej tvrdenie, že pôžičku splácala
žalobkyni žalovaná zo svojich financií, hoci toto jej tvrdenie nebolo svedkom preukázané. Podľa názoru
okresného súdu užívaním predmetnej pôžičky došlo k bezdôvodnému obohateniu v zmysle § 451 ods.
2 OZ (plnením bez právneho dôvodu), preto suma 1 000,- Eur (polovica z požičanej sumy) od žalovanej
je vzhľadom na spoločné hospodárenie žalovanej a svedka oprávnená. Žalovaná žiadnym spôsobom

nepreukázala, že by túto sumu žalobkyni zaplatila čo i len čiastočne.
Pretože okresný súd nemal preukázané uzatvorenie zmluvy o pôžičke so žalovanou, nie je žalovaná
viazaná ani v zmluve o pôžičke dohodnutým spôsobom jej splácania. Žalovaná sa preto mohla dostať
do omeškania so sumou 1 000,- Eur najskôr deň nasledujúcim po prvom dni po doručení výzvy
navrhovateľky na jej úhradu (15. 11. 2013), t.j. 17. 11. 2013 (viď R 27/1977 k § 563 Občianskeho
zákonníka). Vzhľadom na uvedené okresný súd priznal žalobkyni sumu 1 000,- Eur spolu s úrokom z

omeškania vo výške 5,25 % ročne od 17. 11. 2013 do zaplatenia a vo zvyšku súd návrh zamietol.
Zároveň okresný súd priznal v konaní úspešnej žalobkyni právo na náhradu trov konania voči žalovanej
v sume uhradeného súdneho poplatku 60,- Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 526,80 Eur, a to
tarifnú odmenu 4 x po 61,41 Eur za úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia dňa 30. 10.
2014, účasť na súdnom pojednávaní dňa 03. 11. 2014 a 02. 03. 2016, účasť na výsluchu žalovanej na

Okresnom súde Galanta dňa 14. 07. 2015), režijný paušál v roku 2014 2 x 7,21 Eur, v roku 2015 1x vo
výške 8,39 Eur, v roku 2016 1 x vo výške 8,58 Eur, cestovné za cestu z T. T. do G. a späť (2 x 156 km)
dňa 14. 07. 2015, pri použití osobného motorového vozidla zn. R. M. N., EČV : T. so spotrebou paliva
7,2 l na 100 km, pri cene pohonných látok 1,384 Eur za 1l a pri základnej náhrade za použitie vozidla vo
výške 0,182 Eur za 1 km jazdy, spolu vo výške 87,87 Eur; náhradu za stratu času stráveného touto cestu

(3 polhodiny x 2) vo výške 74,10 Eur (6 x vyúčtovaná suma 12,35 Eur) a 20% DPH vo výške 87,80 Eur.

2. Žalovaná podala v zákonnej lehote odvolanie formálne do celého rozsudku okresného súdu, avšak z
obsahu jej odvolania vyplýva, že sa de facto odvolala do prvého výroku rozsudku. Žiadala, aby odvolací
súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odvolaní

uviedla, že okresný súd správne dospel k názoru ohľadne uzatvorenia pôžičky jedine medzi žalobkyňou
a jej synom (svedkom D. B.). Záver okresného súdu v súvislosti s bezdôvodným obohatením na jej
strane, pretože sa mala podieľať na užívaní požičaných prostriedkov spoločným bývaním so svedkom
D. B., je podľa jej názoru nesprávny. Pokiaľ okresný súd mal za preukázané, že sumu 2 000,- Eur si
požičal od žalobkyni syn, tieto peniaze boli jeho a jemu mala vzniknúť povinnosť ich žalobkyni vrátiť.

Ďalej poukázala na to, v rozhodnom období jej príjem predstavoval invalidný dôchodok vo výške 320,-
Eur, pričom pracovala v T. T. v M., chodila K. k rôznym ľuďom. Zo svojich prostriedkov platila nájomné za
predmetný byt vo výške 350,- Eur prenajímateľke bytu C. P. na jej účet. Nebola odkázaná na prostriedky
svedka, či už jeho vlastné, alebo požičané. Teoreticky by sa mohla obohatiť jedine na úkor D. B., avšak
nie je úkor žalobkyne. Pokiaľ ju okresný súd chcel zaviazať k vydaniu bezdôvodného obohatenia, musel

by vykonaným dokazovaním dospieť k presnej sume, v akej sa mala bezdôvodne obohatiť a takýto názor
by musel oprieť o relevantné dokazovanie. Skutočnosť, že bývala so svedkom D. B. v jednom byte, a tak
spotrebovala presnú polovicu pôžičky nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Opätovne zdôraznila,
že od žalobkyne si žiadnu sumu nevypožičala. Bola len sprostredkovateľkou účtu, pretože pôžičku si
vzal od nej jej syn, voči ktorému sa viedli exekúcie, a preto žalobkyňa previedla peniaze na jej účet. Je

pravdou, že si s D. B. od žalobkyne požičali sumu 369,- Eur na kúpu chladničky, avšak táto suma nebola
predmetom konania. Sumu 369,- Eur žalobkyni vrátili vo februári r. 2013. Po ukončení ich spolužitia
žalobkyňa vzala túto chladničku k sebe.

3. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovanej nevyjadrila.

4. Odvolanie žalovanej bolo podané dňa 08. 04. 2016, teda ešte za účinnosti zákona č. 99/1963
Zb. Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol ku dňu 01. 07. 2016 zrušený zákonom č. 160/2015
Z.z. Civilným sporovým poriadkom (ďalej aj „CSP“). Dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť nový
procesnoprávny kódex - Civilný sporový poriadok, ktorý v prechodných ustanoveniach, v § 470 ods. 1

uvádza:„ Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia
jehoúčinnosti.“PretožeodvolaciekonanieprebiehaužvdobeúčinnostiCSP,bolopotrebnénaodvolacie
konanie aplikovať príslušné ustanovenia CSP s poukazom na ustanovenie § 470 ods. 2 veta prváCSP, v zmysle ktorého ostávajú právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti CSP zachované.

5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v medziach daných odvolaním (§ 380 CSP),
v rozsahu určenom ustanovením § 379 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 2 a cotrario
CSP a napadnutý rozsudok v odvolaní napadnutom výroku (prvý výrok) a v súvisiacom výroku o trovách
konania (tretí výrok) podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil, pretože neboli splnené podmienky na jeho
potvrdenie (§ 387 CSP) ani na jeho zmenu (§ 388 CSP) a v zmysle § 391 ods. 1 CSP vec mu v tomto

rozsahu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. Zmluva o pôžičke (§ 657 OZ) je zmluvou neformálneho charakteru (reálnou zmluvou), čo znamená,
že zmluvné strany môžu zmluvu uzavrieť akýmkoľvek spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o obsahu
ich dojednania. Vznik pôžičky predpokladá nielen dohodu strán, ale aj skutočné odovzdanie predmetu
pôžičky dlžníkovi. Pôžička platí k tzv. reálnym kontraktom, kedy okrem samotného uzavretia zmluvy je

potrebný ešte ďalší úkon - odovzdanie predmetu pôžičky dlžníkovi. Kým teda nedôjde k odovzdaniu
peňazí, nevzniká medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky. Pre uzavretie zmluvy o pôžičke
podľa ustanovenia § 657 OZ nie je predpísaná žiadna forma.

7. Bezdôvodné obohatenie v zmysle Občianskeho zákonníka (§ 451 OZ) v pozitívnom vymedzení je

majetkový prospech získaný: 1/ plnením bez právneho dôvodu, 2/ plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol,3/plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonu,4/majetkovýprospechzískanýznepoctivýchzdrojov,
5/ plnením za toho, kto podľa práva mal plniť sám. O plnenie bez právneho dôvodu ide, ak právny dôvod
k plneniu od začiatku vôbec neexistoval.

8. Preskúmaním veci odvolací súd konštatuje, že okresný súd správne zistil, že k uzatvoreniu zmluvy
o pôžičke v r. 2012 došlo jedine medzi žalobkyňou a jej synom D. B.. Na základe zmluvy o pôžičke
žalobkyňa poskytla D. B. finančné prostriedky vo výške 2000,- Eur.

9. Miesto plnenia bolo medzi žalobkyňou a jej synom dohodnuté so súhlasom žalovanej (účet žalovanej,

k rukám žalovane). Poukázaním finančných prostriedkov z účtu žalobkyne na účet žalovanej, eventuálne
k rukám žalovanej z dôvodu poskytnutia pôžičky vo výške 2000,- Eur synovi žalobkyne na základe
konsenzu strán nie je možné klasifikovať ako bezdôvodné obohatenie na strane žalovanej v zmysle
ustanovenia § 451 a nasl. OZ.

10. Spôsob použitia finančných prostriedkov, ktoré boli poskytnuté synovi žalobkyne na základe zmluvy
o pôžičke vo vzťahu k zmluve o pôžičke je právne irelevantný. Pre zmluvu o pôžičke je podstatnou
okolnosťou, či došlo k reálnemu odovzdaniu sumy 2000,- Eur zo strany žalobkyne dlžníkovi (synovi) a
či došlo k vráteniu sumy 2000,- Eur zo strany dlžníka (syna žalobkyne) žalobkyni (veriteľa).

11. Odvolacísúd opätovnezdôrazňuje,žezáväzkovo-právnyvzťahnazákladezmluvyopôžičkevznikol
jedine medzižalobkyňouajejsynom,atedažalobkynivznikol nároknavráteniefinančnýchprostriedkov
na základe splnenia si zmluvných povinností zo zmluvy o pôžičke jedine voči synovi.

12. Vzhľadom na uvedené odvolaciemu súdu neostala iná možnosť iná možnosť ako rozsudok

okresného súdu v odvolaním napadnutom výroku (prvý výrok) a v súvisiacom výroku o trovách konania
(tretí výrok) zrušiť (§ 389 ods. 1 písm. b/ CSP), pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie (§
387 CSP) ani na jeho zmenu (§ 388 CSP) a v zmysle § 391 ods. 1 CSP mu vec v tomto rozsahu vrátiť
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

13. Úlohou okresného súdu bude náležitým spôsobom sa vysporiadať, či na strane žalovanej (ne)došlo
k bezdôvodnému obohateniu v zmysle ustanovenia § 451 a nasl. OZ s prihliadnutím na podstatnú
okolnosť, t.j. že k uzavretiu zmluvy o pôžičke došlo medzi žalobkyňou a jej synom berúc do úvahy
skutočnosť, že spôsob použitia finančných prostriedkov vo vzťahu k zmluve o pôžičke je právne
irelevantný.

14. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd
prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 CSP).15. V novom rozhodnutí rozhodne okresný súd i o náhrade trov celého, teda i odvolacieho konania (§
396 ods. 3 CSP).

16. Odvolaním nenapadnutý výrok rozsudku okresného súdu (druhý výrok) zostal nedotknutý (§ 367
ods. 2 CSP).

17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).