Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. január 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/279/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7616213082
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7616213082.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudkýň JUDr.

Anny Slovinskej a JUDr. Aleny Mikovej v spore žalobcu Slovenská kancelária poisťovateľov, so sídlom
v Bratislave, Trnavská cesta 82, IČO: 36 062 235, zastúpeného Allianz-Slovenská poisťovňa, a.s.,
Bratislava, Dostojevského rad 4, IČO: 00 151 700, proti žalovanému Y. U., W.. XX.XX.XXXX, bytom T.
X, o zaplatenie 4.919,62 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku 4Csp/57/2016-52 z
2.3.2017 Okresného súdu Spišská Nová Ves

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovaný nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a žalobcovi sa ich náhrada nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 4.919,62 € s
prísl. titulom regresného nároku vzniknutého v dôsledku dopravnej nehody spôsobenej dňa 18.4.2000.
Vzaldoúvahyobranužalovaného,ktorýnavrhol,abysúdprirozhodovanízohľadnil,žepoškodenývčase
nehody nebol pripútaný bezpečnostným pásom. Z trestného príkazu spisovej značky 1T/493/2000-44 z
10.11.2000 vydaného Okresným súdom v Mělníku zistil, že žalovaný bol uznaný vinným zo spáchania
trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 201 písm. d/ Trestného zákona za to,
že dňa 18.4.2000 okolo 1,20 hod. v Kralupoch nad Vltavou pod vplyvom alkoholu spôsobil dopravnú

nehodu, v dôsledku ktorej spolujazdec R. Q. utrpel vážne zranenia. Popísal ďalej zistenia vyplývajúce
z rozsudkov Okresného súdu Spišská Nová Ves 7C/19/2010 a 1C/224/2013, v ktorých veciach boli
prejednávané nároky smerujúce voči žalovanému z tej istej dopravnej nehody, avšak za rôzne časové
obdobia. Mal tiež preukázané, že žalobca titulom povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla za žalovaného hradil škodu Sociálnej poisťovni a to
dňa 21.7.2016 v žalovanej výške. Právne vec posúdil podľa § 420 ods. 1,3 Obč.zákonníka, § 11 ods.
1 písm. a/ vyhl. č. 423/1991 Zb., ako aj podľa článku 6 ods. 2 základných princípov CSP a pohľadávku

žalobcu vo výške 4.919,62 € pokladal za dôvodnú, čo do základu aj výšky. Žalovanú sumu totiž žalobca
nesporne poukázal na účet Sociálnej poisťovne a v dôsledku regresu je žalovaný povinný plniť, a to
v povolených mesačných splátkach 100 €. K návrhu žalovaného smerujúceho ku kráteniu uplatnenej
regresnej náhrady do výšky 40 % s prihliadnutím na spoluzavinenie poškodeného uviedol, že výškou
spoluzavinenia sa už súdy v minulosti zaoberali, napr. v konaní 7C/19/2010 a ak by už ustálená výška
spoluzavinenia bola menená, bol by ohrozený princíp právnej istoty. O trovách konania rozhodol podľa
§ 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP.

2. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalovaný namietajúc neúplné zistenie skutkového stavu
veci a jej nesprávne právne posúdenie. Bol toho názoru, že súd prvej inštancie sa nedostatočne právne
vysporiadal s mierou spoluzavinenia poškodeného, ktorý podľa neho vedel, že si sadá do vozidlavedeného vodičom pod vplyvom alkoholu a nebol ani riadne pripútaný bezpečnostným pásom. Túto
skutočnosť pred 15-imi rokmi nikto neriešil, a teda miera zavinenia nebola riešená ani v trestnom konaní
ani nikdy potom. Vytkol prvoinštančnému súdu, že trvá na 30 % ustálených pred 15-imi rokmi tak, ako

tento pomer určil samotný žalobca.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol potvrdiť rozsudok v celom rozsahu ako
vecne správny, keďže okresný súd v predmetnom konaní len rešpektoval názor súdu vyššej inštancie
prezentovaný v už ukončených konaniach, ktorý akceptoval 30 % spoluzavinenie poškodeného ako

dostatočne zohľadnené.

4. Krajský súd v Košiciach na základe podaného odvolania vec podľa ust. § 385 ods. 1 CSP prejednal
bez nariadenia odvolacieho pojednávania a preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v medziach
odvolania, t.j. v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1,2 CSP (vymedzenom odvolacími dôvodmi a

námietkami žalovaného uvedenými v odvolaní) a § 379 CSP , spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo
a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné ,preto rozsudok potvrdil podľa § 387 ods.
1 CSP .

5. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach, pričom miesto a čas verejného

vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené minimálne 5 dní na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach (§
219 ods. 1, 3 CSP).

6. Žalovaný podané odvolanie odôvodnil tým, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k
nesprávnym skutkovým zisteniam a zároveň rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

7. Odvolací dôvod podľa ust.§ 365 ods1 písm f) CSP je daný v prípade nesprávneho postupu súdu
prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy
skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne nevyšli počas

konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré
boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v
prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov
účastníkov alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové
zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust.§

191 ods 1,2 CSP alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené
spôsobomvyplývajúcimzust.§192,193a205CSP,pričomsajednáotakéskutkovézistenia,nazáklade
ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.

8. K odvolaciemu dôvodu podľa ust.§ 365 ods1 písm h) CSP odvolací súd poukazuje na to, že právnym

posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje súd právne závery a aplikuje
konkrétnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri
aplikácii právnej normy na zistený skutkový stav, ku ktorému môže dôjsť vtedy, ak súd použil iný právny
predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval
na daný prípad.

9. Odvolací súd dospel k záveru, že postupu prvoinštančného súdu v konaní ani jeho rozhodnutiu nie je
možné vytknúť pochybenia zakladajúce záver o naplnení niektorého z uplatnených odvolacích dôvodov.

10. Odvolací dôvod podľa ust.§ 365 ods1 písm f) CSP nebol naplnený , keďže súd prvej inštancie
vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a vykonané dôkazy hodnotil podľa ust. § 191 ods
1,2 CSP, t.j. každý dôkaz hodnotil jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomných súvislostiach, pričom
prihliadol starostlivo na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, v hodnotení jednotlivých dôkazov nebol
zistenýžiadenlogickýrozpor.Odvolacísúdpopreskúmanínapadnutéhorozsudkuzhľadiskaskutkových

záverov nezistil, že by skutkové zistenia súdu prvej inštancie nezodpovedali vykonaným dôkazom, alebo
že by súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli alebo v konaní nevyšli
najavo.11. Súd prvej inštancie v danom prípade skutkové zistenia podradil pod správne hmotnoprávne predpisy
avyvodilznichsprávneprávnezáveryoprávachapovinnostiachúčastníkovkonania,t.j.nebolnaplnený
ani odvolací dôvod podľa ust.§ 365 ods1 písm h) CSP.

12. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, príp. doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody.

13. Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie a s
odôvodnením napadnutého rozsudku, na ktoré v celom rozsahu poukazuje a dopĺňa nasledovné:

14. Podstatu argumentácie žalovaného obsiahnutej v jeho odvolaní predstavuje tvrdenie, že súd by sa
mal opätovne vysporiadať s mierou spoluzavinenia poškodeného pri dopravnej nehode, keď podľa jeho
názoru konanie poškodeného odôvodňuje vyššiu mieru spoluzavinenia ako 30 %, čo bolo ustálené pred
15-imi rokmi.

15. Z obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že trestným príkazom Okresného súdu v Mělníku
č.k. 1T/493/2000 - 44 zo dňa 10.11.2000 bol žalovaný uznaný vinným z trestného činu ohrozenia pod
vplyvom návykovej látky podľa § 201 písm. d) Trestného zákona. Z výroku tohto trestného rozkazu
okrem iného vyplýva, že žalovaný po predchádzajúcom požití alkoholických nápojov, tak že v jeho krvi
bolo zistené 1,49 g/kg alkoholu, nezvládol riadenie, vyšiel s vozidlom mimo vozovku a pred domom

č. 60 narazil do oplotenia, pričom spolujazdec R.Á. Q. utrpel rôzne zranenia. Ďalej sa vo výroku tohto
trestného rozkazu konštatuje, že žalovaný vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorú si privodil
vplyvom návykovej látky činnosť, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí, alebo spôsobiť
značnú škodu na majetku a spôsobil takým činom, hoci z nedbanlivosti inému, ublíženie na zdraví.

16. Podľa § 193 CSP súd je viazaný rozhodnutím Ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie
je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom, alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou
je Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím Ústavného súdu alebo Európskeho
súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím
príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný

podľa osobitného predpisu a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo
zániku spoločnosti.

17. V kontexte citovaného ust. § 193 CSP odvolací súd uvádza, že súd v občianskom súdnom konaní

je viazaný vždy rozhodnutím o tom, že bol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal, pričom rozsah tejto
viazanosti je daný tým, do akej miery sú znaky skutkovej podstaty trestného činu viazané okolnosťami
významnými pre rozhodnutie o náhrade škody. Rozhodnutie o tom, že bol spáchaný dokonaný trestný
čin, neznamená vždy len konštatovanie zavineného protiprávneho konania určitého páchateľa, ale i
záver o vzniku určitej ujmy, ktorou v prípade trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky

predstavuje i nemajetková ujma z ublíženia na zdraví, ako i záver o existencii príčinnej súvislosti medzi
protiprávnym konaním a nemajetkovou ujmou.

18. V kontexte právoplatného trestného rozkazu Okresného súdu Mělník č.k. 1T/493/2000-44 zo dňa
10.11.2000 bol žalovaný uznaný vinným z trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa

§ 201 písm. d) Trestného zákona, spôsobeného v dôsledku dopravnej nehode, pri ktorej spolujazdec
R. Q. utrpel škodu na zdraví. Vzhľadom k tomu je nepochybne preukázaný záver o tom, že žalovaný
spáchal trestný čin, záver o vzniku škody poškodenému R. Q., ako i záver o existencii príčinnej súvislosti
medzi protiprávnym konaním žalovaného a vznikom škody u spolujazdca R. Q.. Preto súd prvého stupňa
správnezcitovanéhotrestnéhorozkazuvyvodilzáveroexistenciipríčinnejsúvislostimedziprotiprávnym

konaním žalovaného a vzniknutou ujmou u R. Q., s odkazom aj na rozsudok Okresného súdu Spišská
Nová Ves č.k. 7C/19/2010 - 124 zo dňa 17.08.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach
č.k. 1Co/361/2011 - 159 zo 14.11.2012, z ktorého súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí vychádzal
pri ďalšej správnej aplikácii ust. § 11 ods. 1 písm. a) vyhl. č. 423/1991 Zb. v danej veci.19. V zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. a) vyhl. č. 423/1991 Zb. má poisťovňa právo na náhradu súm, ktoré
vyplatilazdôvoduškody spôsobenejprevádzkoumotorovéhovozidla,protipoistenému,t.j.žalovanému,

ktorý bol v čase dopravnej nehody priamo na základe právneho predpisu v zmysle § 3 ods. 1 tejto
vyhláškypoistenývSlovenskejpoisťovnia.s.preprípadzodpovednostizaškoduspôsobenúprevádzkou
motorového vozidla Škoda 120L EČ: L. XX-XX, keďže spôsobil škodu po požití alkoholických nápojov.

20. Z obdobných východísk zohľadňujúcich zodpovednosť žalovaného súdy vychádzali i v konaní

1C/224/2013 Okresného súdu Spišská Nová Ves a Krajský súd v Košiciach vo svojom rozhodnutí
3Co/149/2015.

21. Správne súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že už v predchádzajúcich súdnych konaniach
pri totožných sporových stranách a obdobných skutkových okolnostiach (len pri rôznych časových
obdobiach) súdy vychádzali z už ustálenej miery spoluzavinenia poškodeného pri dopravnej nehode,

čo je prejavom princípu právnej istoty. Odhliadnuc od uvedeného však žalobca v konaní pred súdom
prvej inštancie neprodukoval (okrem svojho tvrdenia) žiadne dôkazy, pre ktoré by prichádzalo do úvahy
prehodnocovať už ustálenú mieru spoluzavinenia poškodeného pri nehode.

22. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle ust.

§ 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

23. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255
ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP, keď neúspešný žalovaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania
nemá a žalobcovi trovy ani nevznikli.

24. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).