Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 11. apríl 2016

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 2C/244/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7914215593
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ing. Ladislav Burda

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2016:7914215593.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov, sudcom Mgr. Ing. Ladislavom Burdom, v právnej veci navrhovateľa: F. F., S..

XX.X.XXXX, N. M. C. XXXX/X, N., proti odporcom: 1. F. X., S.. XX.X.XXXX, M. Z. XX, N., N..Č.. Ž. XX,
M., 2. V. F., S.. X.X.XXXX, M. Z. XX, N., N..Č.. N. G., S. J. XXXX/X, Q. X, G., o zrušenie výživného
pre dospelé dieťa,

r o z h o d o l :

I.
Súd r u š í vyživovaciu povinnosť navrhovateľa - otca F. F., S.. XX.X.XXXX W. U. X. F., S.. XX.X.XXXX,
ktorá mu bola určená rozsudkom Okresného súdu Trebišov č.k. P/46/2000 zo dňa 20.9.2000 vo výške
33,19 Eur a voči synovi V. F., S.. X.X.XXXX, ktorá mu bola určená rozsudkom Okresného súdu Trebišov

č.k. Q. zo dňa 20.9.2000 vo výške 28,21 Eur od právoplatnosti rozhodnutia.

II.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojím návrhom domáhal toho, aby súd zrušil jeho vyživovaciu povinnosť na odporkyňu
v X. R. X. F. L. J. W. X. R. V. F.. Svoj návrh odôvodnil tým, že ako odporkyňa v 1. rade, aj odporca v 2.
rade dovŕšili 18. rok svojho veku, nepripravujú sa na budúce povolanie a sú schopní sa samostatne živiť.

Odporcovia v 1. a 2. rade s návrhom súhlasili.

Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to návrhom na začatie konania, ktorý bol tunajšiemu
súdu doručený dňa 17.10.2014, rozsudkom Okresného súdu Trebišov sp. zn. Q. zo dňa 20.9.2000,
písomným vyjadrením odporkyne v 1. rade, písomným vyjadrením odporcu v 2. rade, lustráciou v
Sociálnej poisťovni, lustráciou v Registri obyvateľov, správou z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
v Trebišove, správou zo Sociálnej poisťovne v Trebišove, pracovnou zmluvou odporkyne v 1. rade

uzavretou dňa 22.4.2015, pracovnou zmluvou odporcu v 2. rade, uzavretou dňa 12.6.2015 a zistil tento
skutkový stav veci:

Výživné zo strany navrhovateľa na odporkyňu v 1. rade a odporcu v 2. rade bolo naposledy upravené
rozsudkom Okresného súdu Trebišov č.k. P/46/2000 zo dňa 20.9.2000. Predmetným rozsudkom bol
navrhovateľ zaviazaný prispievať na výživu odporkyne v 1. rade sumou 33,19 Eur a na výživu odporcu
v 2. rade sumou 28,21 Eur mesačne, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky

odporkyne v 1. rade a odporcu v 2. rade .

Navrhovateľ vo svojom návrhu poukázal na to, že odporkyňa ukončila strednú školu, a to Obchodnú
akadémiu v Trebišove v roku 2010, t.č. je na materskej dovolenke a zároveň je zamestnaná a je schopnása samostatne živiť. Pokiaľ ide o odporcu v 2. rade, taktiež ukončil strednú školu s maturitou, a to
gymnázium v Sečovciach a následne nastúpil do zamestnania v Prahe ako skladník, a taktiež je schopný
samostatne sa živiť.

Z vyjadrenia odporkyne v 1. rade z 23.2.2015 a z 2.2.2016 súd konštatuje, že odporkyňa v 1. rade s
návrhom súhlasí v celom rozsahu.

Z vyjadrenia odporcu v 2. rade z 23.2.2015 a z 2.2.2016 súd konštatuje, že odporca v 2. rade s návrhom

súhlasí v celom rozsahu.

Z pracovnej zmluvy zo dňa 22.4.2015 súd konštatuje, že odporkyňa v 1. rade je zamestnaná u
zamestnávateľa H. &. X. E., L..V.., V. X, M..

Z pracovnej zmluvy zo dňa 12.6.2015 súd konštatuje, že odporca v 2. rade je zamestnaný u

zamestnávateľa M..G., V..R..J.., Q. X.

Na základe zhodnotenia výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k tomuto právnemu záveru:

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je

ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa
svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni
rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti,
možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo
výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa
podľa osobitného zákona.

Podľa§62ods.4Zákonaorodineč.36/2005Z.z.priurčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliada
na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na
starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.
Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy
výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 62 ods. 6 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej

starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti
každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti
rodičov výživné neurčuje.

Podľa § 63 ods. 3 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa § 78 ods. 1, 2 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno
zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného
možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas,
spotrebované výživné sa nevracia.

V predmetnej veci súd vzal za preukázané, že odporkyňa v 1. rade je zamestnaná od 22.4.2015 a
odporca v 2. rade je zamestnaný od 12.6.2015, preto sú ako odporkyňa v 1. rade aj odporca v 2. rade
schopní sami sa živiť.

V konaní je preukázané, že sú splnené zákonom stanovené podmienky pre zrušenie vyživovacej
povinnosti zo strany navrhovateľa na odporkyňu v 1. rade a odporcu v 2. rade.Riadiac sa vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami na základe zisteného skutkového stavu veci,
súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP a vyslovil, že účastníkom sa nepriznáva právo
na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku na súde, proti
rozsudku ktorého smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V odvolaní sa má popri všeobecných

náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku - z podania musí byť zjavné, ktorému súdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované; podanie treba
predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý
účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet
rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom

rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, a čoho sa
odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
podľa ustanovenia § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku len tým, že:

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnom
konaní.