Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. máj 2018

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Cpr/4/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115222326
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Vallo

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2018:6115222326.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, pred sudcom JUDr. Jurajom Vallom, v spore žalobkyne M. N., nar. XX. XX.

XXXX, trvale bytom H. XX, XXX XX N. N., v konaní zastúpená JUDr. Ondrej Zachar, advokát so sídlom
Horná 65/A, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému Stredoslovenské múzeum v Banskej Bystrici so
sídlom Námestie SNP 4/A, 974 01 Banská Bystrica, IČO : 35 984 953, v konaní zastúpenému JUDr.
Ľubomír Kaščák, advokát so sídlom Horná 35, 974 01 Banská Bystrica, o určenie neplatnosti skončenia
pracovného pomeru, povinnosti prideľovať prácu a náhradu mzdy, takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, že výpoveď žalovaného daná žalobkyni dňa 30. 10. 2015 z pracovného pomeru vzniknutého
na základe pracovnej zmluvy zo 06. 03. 1991, je n e p l a t n á.

Žalovaný je p o v i n n ý prideľovať žalobkyni prácu na mieste výkonu práce - V. budova na D.. Z.
č. X/A v N. N..

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy v sume 8 555,25 Eur brutto spolu s úrokom z
omeškaniavovýške5%ročnezosumy259,25Eurod14.09.2016dozaplatenia,súrokomzomeškania
vo výške 5 % ročne zo sumy 518,50 Eur od 14. 10. 2016 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške

5 % ročne zo sumy 518,50 Eur od 14. 11. 2016 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne zo sumy 518,50 Eur od 14. 12. 2016 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne
zo sumy 518,50 Eur od 14. 01. 2017 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
518,50 Eur od 14. 02. 2017 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 518,50
Eur od 14. 03. 2017 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 518,50 Eur od
14. 04. 2017 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 518,50 Eur od 14. 05.
2017 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 518,50 Eur od 14. 06. 2017 do
zaplatenia,súrokomzomeškaniavovýške5%ročnezosumy518,50Eurod14.07.2017dozaplatenia,

súrokomzomeškaniavovýške5%ročnezosumy518,50Eurod14.08.2017dozaplatenia,súrokomz
omeškaniavovýške5%ročnezosumy518,50Eurod14.09.2017dozaplatenia,súrokomzomeškania
vo výške 5 % ročne zo sumy 518,50 Eur od 14. 10. 2017 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške
5 % ročne zo sumy 518,50 Eur od 14. 11. 2017 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne zo sumy 518,50 Eur od 14. 12. 2017 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne
zo sumy 518,50 Eur od 14. 01. 2018 do zaplatenia.

Vo zvyšnom rozsahu náhrady mzdy súd žalobu z a m i e t a..

Žalobkyňa m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 90 %.

o d ô v o d n e n i e :1/ Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu 05. 11. 2015, po úprave jej petitu, domáha určenia neplatnosti
výpovede danej jej žalovaným 30. 10. 2015, uloženia mu povinnosti naďalej prideľovať žalobkyni prácu
na platne dohodnutom mieste výkonu práce - Administratívna budova na Nám. SNP č. X/A v N. N. a tiež

povinnosti poskytovať jej náhradu mzdy až do doby, kým jej umožní pokračovať v riadnom výkone práce.

2/ Neplatnosť skončenia pracovného pomeru žalovaného ako jej zamestnávateľa s ňou, odôvodnila
žalobkyňa nesplnením zákonných hmotnoprávnych podmienok v zmysle § 74 Zákonníka práce.
Skončenie pracovného pomeru tak, ako bolo dňa 30. 10. 2015 predložené žalobkyni, nebolo vopred

prerokované s odborovou organizáciou. Nebolo jej predložené ani písomné znenie výpovede, ktorá
bola žalobkyni odovzdaná, ani v žiadosti o prerokovanie neboli definované konkrétne dôvody skončenia
pracovného pomeru tak, ako v samotnom jeho skončení. Zo záznamu z prerokovania z 30. 09.
2015 vyplýva len vyjadrenie žalovaného, že zvažuje okamžité skončenie prac. pomeru v zmysle
príslušných ustanovení, odvolávajúc sa na ustanovenia o okamžitom skončení prac. pomeru, pričom
v danom prípade bol skončený prac. pomer výpoveďou. Okrem toho, je vo výpovedi kumulatívne

vymedzených niekoľko výpovedných dôvodov, čím je výpoveď, ale aj samotné výpovedné dôvody
nejasné, nezrozumiteľné, neurčité. Nie je v nej vymedzený začiatok a koniec plynutia výpovednej doby,
označený bod 2, písm. e/ nezodpovedá právnemu stavu. Žalobkyňa tiež namieta, že výpovedný dôvod
podľa § 63 ods. 1 písm. a/ Zákonníka práce nie je pravdivý, ani skutkovo vymedzený. Podmienkou
pre jeho uplatnenie je, aby nebolo možné prideľovať zamestnancovi prácu na dohodnutom pracovnom

mieste. U žalovaného nedošlo k takej organizačnej zmene, ktorá by mala za následok zmenu miesta
výkonu práce žalobkyne. Samotný organizačný poriadok, na ktorý sa žalovaný odvoláva, je nejasný,
nezrozumiteľný, neurčitý, nezodpovedá skutočnému stavu veci. Celé dokumentačné oddelenie nebolo
premiestnené do Tihányiovského kaštieľa, nevyplýva to ani z organizačného poriadku žalovaného, tiež
nie sú žiadne prekážky, ktoré by bránili žalobkyni vykonávať svoju prácu v rámci dojednaného miesta

výkonu práce v administratívnej budove. Naopak v Tihányiovskom kaštieli žalobkyni nebol umožnený
riadny výkon práce, nakoľko tam preň nemala všetky materiálne predpoklady. Zo strany žalovaného
neboli splnené ani ďalšie hmotnoprávne predpoklady pre výpoveď, a to ponuka inej, vhodnej práce
na dohodnutom mieste výkonu práce. Ak sa žalovaný aj odvolával vo svojich vyjadreniach na nejakú
ponuku práce žalobkyni, bolo to za úplne iných okolností, v roku 2014, táto ponuka skutkovo nesúvisela

so skončením prac. pomeru, ani nezodpovedala z hľadiska kvalifikačných predpokladov, ani sa netýkala
daného konkrétneho miesta výkonu práce. Druhý výpovedný dôvod nebol vôbec prerokovaný. Samotné
služby, na ktoré sa žalovaný odvoláva, vybočujú z bežného rámca náplne práce - fotograf. Žalobkyňa
ich nemala ani nijakým spôsobom v prac. zmluve dojednané. Boli aj mimo prac. času a tiež dojednaného
miesta výkonu práce v administratívnej budove. Nebol jej daný ani písomný príkaz nariadeného, keďže

išlo o nedeľnú službu. Žalobkyňa požiadala dňa 29. 10. 2015 Okresnú prokuratúru v Banskej Bystrici
o poskytnutie ochrany ako oznamovateľa závažnej protispoločenskej činnosti, táto jej bola poskytnutá
dňa 30. 10. 2015 listom doručeným žalobkyni dňa 02. 11. 2015. Žalobkyňa, keďže trvá na tom, aby bola
naďalej zamestnávaná, a to na platne dohodnutom mieste výkonu práce - Administratívna budova na
Nám. SNP č. 4/A v Banskej Bystrici, uplatnila si tiež nárok na náhradu hrubej mzdy voči žalovanému,

počnúc 15. augustom 2016 (do 14. 08. 2016 bola žalobkyňa práceneschopná) v sume 259,25 Eur a
pokračujúc septembrom 2016 až do marca 2018 v sume 518,50 Eur mesačne so splatnosťou k 13.dňu
nasledujúceho mesiaca (spolu suma 10 110,75 Eur brutto) s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z
týchto súm odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti mzdy až do zaplatenia, vychádzajúc z posledného
rozhodnutia žalovaného o výške funkčného platu z 29. 06. 2015.

3/ Žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Žalobkyňa si neplnila svoje povinnosti z prac.
zmluvy tak, ako mala. Svedčia o tom aj napomenutia, ktoré obdŕžala. Služby, na ktorých sa mala
podieľať, boli určované podľa týždenného rozpisu zamestnávateľa, a boli rešpektované všetkými
zamestnancami, vo väčšine prípadov si tieto povinnosti plnila aj žalobkyňa. Organizačná štruktúra a

organizačný poriadok žalovaného boli prijaté rozhodnutím predsedu BBSK s účinnosťou od 01. 09.
2012. Funkcia fotograf, ktorú žalobkyňa vykonávala, bola zaradená do dokumentačného oddelenia,
ktorého umiestnenie bolo dané do Tihányiovského kaštiela v Banskej Bystrici, kde túto prácu žalobkyňa
aj vykonávala do 16. 05. 2012, kedy jej žalovaný poskytol na jej žiadosť neplatené voľno. Žalobkyňa
o tomto premiestnení mala vedomosť, ako členka vedenia odborovej organizácie bola prítomná pri

prerokovávaní organizačných dokumentov. Organizačnú štruktúru žalobkyňa nerešpektovala, nebola
ochotná zmeniť miesto výkonu práce a taktiež si neplnila povinnosti uvedené vo výpovednom dôvode.
Žalobkyňa nedala súhlas žalovanému, aby dal vyhotoviť lekársky posudok za účelom posúdenia
jej zdravotného stavu, keďže ňou predkladané lekárske posudky nespĺňali zákonné náležitosti.Žalobkyňa sa dopustila závažného porušenia pracovnej disciplíny, keď nenastúpila do nedeľnej služby
v Tihányiovskom kaštieli v Banskej Bystrici dňa 13. 09. 2015, okrem toho, predtým aj menej závažných
porušení pracovnej disciplíny. Výpovedné dôvody tak, ako boli v ukončení pracovného pomeru uvedené,

sú dôvodné pre ukončenie prac. pomeru. Žalovaný obdŕžal od okresnej prokuratúry oznámenie, že
žalobkyňa bola vzatá pod ochranu dňa 02. 11. 2015. Pokiaľ by súd dospel k záveru, že výpoveď je
neplatná, má žalobkyňa nárok na náhradu mzdy, ale vzhľadom na dĺžku konania žalovaný navrhol, aby
jej bol priznaný len za dobu 12 mesiacov. Žalovaný ničím nezavinil, že konanie trvá od roku 2015.

4/ Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s vyjadrením žalobkyne, žalovaného, výsluchom
svedkov A.. S. Z., M. A., A. G., W. H., F.. I. O., M. F., O. F., I. W. a O.. B. N., a so súhlasom strán
nevykonával dokazovanie prečítaním jednotlivých písomností a dôkazov tvoriacich obsah spisu sp.zn.
XXCpr/X/XXXX, nakoľko tieto boli stranám doručované, a teda sú s nimi oboznámené.

5/ V konaní je medzi stranami nesporné, že pracovný pomer žalobkyne trvá u žalovaného od 01. 03.

1991(nazákladepracovnejzmluvyzo06.03.1991),dňa10.07.2006došlodohodoukzmenepracovnej
zmluvy, a to určením miesta výkonu práce do Administratívnej budovy Námestie Z. 4, N. N., a žalobkyni
bola dňa 30. 10. 2015 daná výpoveď. Sporná je platnosť predmetnej výpovede.

6/ Žalobkyňa napáda výpoveď z viacerých dôvodov. V prvom rade, že nebola vopred prerokovaná

s odborovou organizáciou podľa § 74 Zákonníka práce, pretože dňa 30. 09. 2015 sa žalovaný pred
zástupcami odborov vyjadril len, že uvažuje o OSPP, čo potvrdil aj žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe
z 30. 11. 2015.

7/ Podľa § 61 ods. 2 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov

ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby
ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno
dodatočne meniť.

8/ Podľa § 74 Zákonníka práce, výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany

zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak sú
výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné. Zástupca zamestnancov je povinný
prerokovať výpoveď zo strany zamestnávateľa do siedmich pracovných dní odo dňa doručenia písomnej
žiadosti zamestnávateľom a okamžité skončenie pracovného pomeru do dvoch pracovných dní odo dňa
doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedených lehotách nedôjde k prerokovaniu, platí,

že k prerokovaniu došlo.

9/ V zápise z prejednania riaditeľa Stredoslovenského múzea a výboru ZO Z. pri SSM ohľadne riešenia
pracovnoprávneho vzťahu žalobkyne, konaného dňa 30. 09. 2015, a podpísaného riaditeľom SSM, A..,
jeho predsedom, a M. A., A. G. a W. H., sa uvádza, že žalobkyňa predložila dve lekárske potvrdenia,

z ktorých ani jedno nespĺňa právne náležitosti, na základe ktorých by mohli byť urobené opatrenia
v zmysle Zákonníka práce, pričom žalobkyňa bola viackrát upozornená na nedostatky predložených
lekárskych posudkov a vyzvaná, aby podala právne relevantný lekársky posudok. Keďže tak neurobila,
vedenie SSM ju požiadalo o súhlas získať lekársky posudok zohľadňujúci jej zdravotný stav, ktorý by
spĺňal všetky náležitosti právneho dokumentu, čo žalobkyňa písomne odmietla. Vzhľadom na neochotu

spolupracovať pri získaní lekárskeho posudku o jej súčasnom zdravotnom stave a opakované závažné
porušenie pracovnej disciplíny, uvažuje vedenie organizácie o okamžitom skončení pracovného pomeru
v zmysle § 68 ods. 1 písm. b/ a § 63 ods. 4. ZO SLOVES nesúhlasilo s okamžitou výpoveďou vzhľadom
na zdravotný stav žalobkyne a tiež, že daný problém vznikol na inom pracovisku. Ako zapisovateľka
bola uvedená M..

10/ V ukončení pracovného pomeru zo dňa 30. 10. 2015, bola daná žalobkyni výpoveď podľa §
63 ods. 1 písm. a), bod 2) písm. e) Zákonníka práce. Podľa 1. bodu, že nesúhlasila dňa 11. 09.
2015 a opakovane dňa 21. 09. 2015 so zmenou dohodnutého miesta výkonu práce v H. a predložila
zamestnávateľovi lekárske správy ošetrujúcich lekárov, ktorí neodporučili žalobkyni vykonávať prácu

vo vlhkom, chladnom a prašnom prostredí, dvíhanie ťažkých predmetov a prácu v predklone, na
vypracovanie lekárskeho posudku na zistenie dlhodobej pracovnej nespôsobilosti vykonávať práce na
pracovisku v Tihányiovskom kaštieli žalobkyňa nedala žalovanému súhlas. V bode 2 výpovede, je
uvedené, že dňa 13. 09. 2015 žalobkyňa nenastúpila na určenú nedeľnú službu v H. kaštieli v N. N., čímnesplnila pokyn nadriadeného a závažne porušila pracovnú disciplínu. Výpoveď si prevzala žalobkyňa
dňa 30. 10. 2015 s vyjadrením, že s ňou nesúhlasí a žiada o prideľovanie práce.

11/ Neplatnosť skončenia pracovného pomeru bola uplatnená na súde žalobkyňou včas (§ 77 Zákonníka
práce). Súd má za to, že predmetné ukončenie pracovného pomeru so žalobkyňou výpoveďou spĺňa
zákonom predpísané formálne a obsahové náležitosti (§ 61 Zákonníka práce). Namietané kumulatívne
použitie niekoľkých dôvodov vo výpovedi a tiež absencia údaja o začiatku a konci plynutia výpovednej
lehoty, nezakladá neplatnosť výpovede, zákon (§ 61 ani nasledujúce paragrafy) nevylučuje uplatnenie

aj viacerých dôvodov pre výpoveď, dôležité je skutkové vymedzenie výpovedného dôvodu tak, aby ho
nebolo možné zameniť s iným výpovedným dôvodom. Zákon tiež nepredpisuje pre platnosť výpovede
vymedzenie začiatku a konca výpovednej lehoty (nachádza sa v § 62 Zákonníka práce). K námietke
žalobkyne, že žalovaným vo výpovedi uvádzaný bod 2) neobsahuje písm. e/, súd uvádza, že pod týmto
označením „§ 63 ods. 1 písm. a), bod 2) písm. e) Zákonníka práce“ je možné chápať, že písm. e/ z §
63 ods. 1 Zákonníka práce sa týka druhého bodu výpovede.

12/ Podľa R 47/2007, so zástupcami zamestnancov treba prerokovať žiadosť o skončenie pracovného
pomeru výpoveďou alebo priložený návrh výpovede s takými náležitosťami, aké má mať výpoveď.
Ak by sme aj v súvislosti so zápisom ohľadne riešenia pracovnoprávneho vzťahu žalobkyne z 30.
09. 2015 akceptovali, že došlo k prerokovaniu výpovede ako spôsobu ukončenia pracovného pomeru

so žalobkyňou (spomína sa v ňom uvažovanie o okamžitom skončení pracovného pomeru), a tiež,
že k tomu došlo na základe ústne na rokovaní danej žiadosti žalovaného, namiesto písomnej formy
žiadosti (keďže v zápise sa nespomína predloženie návrhu tohto okamžitého skončenia pracovného
pomeru), nemá súd za to, že v predmetnom zápise sa nachádza také skutkové vymedzenie dôvodov
výpovede, ako v samotnej výpovedi. Žalovaný v konaní tvrdil, že dňa 30. 09. 2015 odbory požiadal a

vysvetlil im, že ak žalobkyňa nebude súhlasiť s lekárskym vyšetrením a nebude dodržiavať pracovný
poriadok, rozviaže s ňou pracovný pomer v zmysle § 67 ods. 1 písm. b/ a § 63 ods. 4. Zo svedeckých
výpovedí vyplynulo, že pri prerokovávaní okamžitého skončenia pracovného pomeru so žalobkyňou
(30. 09. 2015) nebol zo strany žalovaného priložený písomný návrh výpovede obsahujúci výpovedné
dôvody tak, ako boli uvedené vo výpovedi, ani písomná žiadosť o ich prerokovanie, tieto dôvody tak, ako

boli uvedené, neboli prerokovávané (a to aj napriek výpovedi svedkyne JV. že predmetom rokovania
bolo, že žalobkyňa nechce nastúpiť na výkon práce v Tihányiovskom kaštieli, na služby celkovo, aj
nedeľné služby, nevyplýva z nej totiž, že sa prerokovalo aj, že žalobkyňa nenastúpila na nedeľnú
službu 13. 09. 2015, čo je obsiahnuté v druhom výpovednom dôvode). Svedkovia sa zhodli, že im
bol pri prerokovávaní predostretý zámer žalovaného skončiť so žalobkyňou pracovný pomer okamžitou

výpoveďou, ak neurobí do mesiaca nápravu, len svedkyňa J. F., ktorá vykonala zápis z rokovania,
uviedla, že žalobkyňa mala predložiť lekárske potvrdenia. V zápise, ani z tejto výpovede nevyplýva,
v akej súvislosti bolo potrebné lekársky posudok zadovážiť, takýto dôvod je totiž možné zahrnúť aj
pod ustanovenie § 63 ods. 1 písm. c/ Zákonníka práce, čím nie je splnená podmienka, aby žiadosť o
prerokovanieukončeniapracovnéhopomeruobsahovalatakénáležitosti,akémámaťvýpoveď,tedaaby

v nej bol dôvod výpovede vymedzený skutkovo tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným výpovedným
dôvodom. Z týchto dôvodov má súd za to, že predmetná výpoveď nebola vopred prerokovaná so
zástupcami zamestnancov, preto je v zmysle § 74 Zákonníka práce neplatná.

13/ Podľa § 240 Zákonníka práce, ods. (9) Zamestnávateľ môže dať členovi príslušného odborového

orgánu, členovi zamestnaneckej rady alebo zamestnaneckému dôverníkovi výpoveď alebo s nimi
okamžite skončiť pracovný pomer len s predchádzajúcim súhlasom týchto zástupcov zamestnancov.
Za predchádzajúci súhlas sa považuje aj, ak zástupcovia zamestnancov písomne neodmietli udeliť
zamestnávateľovi súhlas do 15 dní odo dňa, keď o to zamestnávateľ požiadal. Zamestnávateľ môže
použiť predchádzajúci súhlas len v lehote dvoch mesiacov od jeho udelenia. Ods. (10) Ak zástupcovia

zamestnancov odmietli udeliť súhlas podľa odseku 9, je výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného
pomeru zo strany zamestnávateľa z tohto dôvodu neplatné; ak sú ostatné podmienky výpovede alebo
okamžitéhoskončeniapracovnéhopomerusplnenéasúdvsporepodľa§77zistí,žeodzamestnávateľa
nemôže spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával, je výpoveď alebo okamžité
skončenie pracovného pomeru platné.

14/ Medzi stranami bolo nesporné, že žalobkyňa bola v čase ukončenia pracovného pomeru v odboroch
(vyplýva to aj zo zápisu z 30. 09. 2015). Keďže odborová organizácia vyslovila s ukončením pracovnéhopomeru nesúhlas, a je tu aj dôvod neplatnosti výpovede podľa § 74 Zákonníka práce, nie je splnená ani
podmienka platnosti výpovede podľa § 240 ods. 10 Zákonníka práce.

15/ V súvislosti s nárokom žalobkyne, aby jej žalovaný naďalej prideľoval prácu na platne dohodnutom
mieste výkonu práce - Administratívna budova na Nám. SNP č. 4/A v Banskej Bystrici, je medzi stranami
nesporné, že žalobkyňa mala podľa pracovnej zmluvy a jej zmeny z 10. 07. 2006, dohodnuté miesto
výkonu práce Stredoslovenské múzeum - Administratívna budova na Námestí SNP č. 4 v Banskej
Bystrici, k zmene miesta výkonu práce dodatkami zo 14. 07. 2015 (dňa 11. 09. 2015 ho žalobkyňa

odmietla podpísať) a z 21. 09. 2015 kvôli nesúhlasu žalobkyne nedošlo. Podľa svedkyne, p. O., je ona
poverená zastupovaním žalobkyne aj v súčasnosti, potvrdili to aj ďalší svedkovia A.r. Vladimír Z., PhD.,
A. G., W. H.. Túto prácu vykonáva v administratívnej budove. Uvádzala (svedkyňa F.), že jej sem vozia
aj negatívy z Tihányiovského kaštieľa, v ktorom nie je vytvorený fotoateliér. Ten si pripravuje v adm.
budove,keďpotrebujeniečofotiť.Žalobkyňamohlapodľanejvykonávaťsvojuprácuajvadministratívnej
budove. Žalovaný potvrdil, že p. O. F., hoci spadá pod dokumentačné oddelenie, vykonáva prácu v

administratívnej budove, vzhľadom na skutočnosť, že je poverená aj správou fondu Z. Z., ktorý sa
nachádza v administratívnej budove, vrátane technologického vybavenia na jeho spracovanie. Žalovaný
proti svedeckým výpovediam označil za nástupkyňu žalobkyne p. B. F. v H. kaštieli, nijako to však
súdu nepreukázal. Okrem skutočnosti, že nástupkyňa žalobkyne, p. F., vykonáva prácu fotografa v
administratívnej budove, možnosť vykonávať túto prácu v priestoroch tejto budovy vyplýva súdu aj z

listiny predloženej samotným žalovaným, a to dochádzkovej knihy za obdobie od marca do mája 2015,
z ktorej ako sám uviedol, plynie, že žalobkyňa v tomto období vykonávala prácu aj v administratívnej
budove, a to v pomere 3 : 1 vo vzťahu k iným pracoviskám žalovaného. Na základe uvedeného má súd
za to, že žalobkyňa môže vykonávať svoju prácu fotografa v Administratívnej budove nachádzajúcej sa
na Nám. SNP č. 4/A v Banskej Bystrici, a to bez ohľadu na to, či došlo k premiestneniu dokumentačného

oddelenia, pod ktoré spadá, do Tihányiovského kaštieľa (so zmenou miesta výkonu práce do kaštieľa
žalobkyňa nesúhlasila), keď toto miesto má aj platne dohodnuté ako miesto výkonu práce. Preto má súd
za to, že je daný aj nárok žalobkyne na uloženie povinnosti žalovanému prideľovať jej prácu na mieste
výkonu práce - Administratívna budova na Nám. SNP č. 4/A v Banskej Bystrici.

16/ Podľa § 79 Zákonníka práce, Ods. (1) Ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo
ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil
zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s
výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca
naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada

patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá
na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd
rozhodne o skončení pracovného pomeru. Ods. (2) Ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi
poskytnúť náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť
nahradiť mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy za čas

presahujúci 12 mesiacov zamestnancovi vôbec nepriznať. Náhrada mzdy môže byť priznaná najviac za
čas 36 mesiacov.

17/ Vzhľadom na to, že žalobkyňa oznámila žalovanému hneď pri preberaní výpovede dňa 30. 10.
2015, že trvá na ďalšom zamestnávaní, má v tomto prípade (neplatná výpoveď) v zmysle § 79 ods.

1 Zákonníka práce nárok na náhradu mzdy voči žalovanému, a to, keďže žalovaný jej neumožňuje
vykonávať prácu, ku dňu určenému v poslednej špecifikácii uplatneného nároku na náhradu mzdy
(16. 04. 2018). Pri určení času, za ktorý by mal žalovaný poskytnúť žalobkyni náhradu mzdy (keďže
požiadal súd o nepriznanie náhrady mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov), súd zohľadnil skutočnosť,
že až na pojednávaní konanom dňa 05. 02. 2018 žalobkyňa požiadala súd o zabezpečenie predloženia

posledného platobného výmeru na žalobkyňu od žalovaného na výpočet náhrady mzdy. Žalobkyňa
pritom nezdôvodnila túto požiadavku na pojednávaní neochotou žalovaného jej tento výmer v priebehu
konania poskytnúť. Preto, hoci žalobkyňa nebola už v žalobe povinná náhradu mzdy vyčísliť, priznal
jej súd nárok na náhradu mzdy splatnej len do dňa 13. 01. 2018, predchádzajúceho pojednávaniu
dňa 05. 02. 2018, odročeného len z dôvodu predloženia tohto výmeru na 18. 04. 2018, ku ktorému

si žalobkyňa naposledy náhradu mzdy vyčíslila. Inak súd nemá za to, že by žalobkyňa (ani napr.
žalovanýmnamietanouzmenoužaloby)prispelakdĺžketohtokonania.Súdpriurčenísumypriemerného
zárobku žalobkyne vychádzal z jej mesačného funkčného platu (§ 29 ods. 2 zákona č. 553/2003 Z.z.
o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme), určeného naposledydňa 29. 06. 2015 v sume 518,50 Eur brutto. Náhradu mzdy jej priznal za obdobie od 15. augusta
2016 (dovtedy žalobkyňa nemohla vykonávať pracovnú činnosť kvôli práceneschopnosti, čo potvrdila
potvrdením Sociálnej poisťovne, pobočka Banská Bystrica z 02. 02. 2018) do 13. 01. 2018 spolu v

sume 8 555,25 Eur brutto a vo zvyšnom rozsahu (rozdiel oproti uplatnenej sume 10 110,75 Eur) žalobu
zamietol. Zároveň súd rozhodol o priznaní uplatneného úroku z omeškania vo výške 5 % ročne z
priznanej sumy náhrady mzdy, počnúc dňom nasledujúcim po dni určenom pre výplatu mzdy v zmysle
zmeny pracovnej zmluvy z 10. 07. 2006 (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia
vlády č. 87/1995 Z.z.).

18/ O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015
Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) tak, že žalobkyňa má, vzhľadom na svoj plný úspech
v konaní v prvých dvoch nárokoch a v prípade nároku na náhradu mzdy čistý úspech v rozsahu 70 %
(85 % úspech žalobkyne a 15 % úspech žalovaného), nárok na náhradu trov konania voči žalovanému
v zmysle § 255 ods. 2 CSP v rozsahu 90 % (2 x 1/3 zo 100 % za prvé dva výroky + 1/3 zo 100 % x

70 % za tretí výrok).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia,
prostredníctvom Okresného súdu Banská Bystrica na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne vo
vyhotovení dvojmo.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, kto ho robí
- odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu odvolateľ napáda rozhodnutie, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh),
odvolanie musí byť podpísané (§ 363 v spojení s § 127 CSP). Odvolanie treba predložiť v dvoch

rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť (odvolacie dôvody) len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/95
Z.z. a noviel - Exekučný poriadok.