Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. august 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3CoE/44/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8415201965
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8415201965.1

Uznesenie

KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.EvyŠofrankovejačlenieksenátu
JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Elišky Wagshalovej v exekučnej veci oprávneného Rapid life životná
poisťovňa, a.s., Garbiarska 2, Košice, IČO: 31 690 904, proti povinnému P. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom
B. XXX, o vymoženie 51,45 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného
súdu Kežmarok č. k. 10Er 119/2015 - 19 zo dňa 25.06.2015 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Kežmarok (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „exekučný súd“) napadnutým uznesením
zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V odôvodnení
uviedol, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozsudku
vydaného Arbitrážnym súdom Košice sp. zn. 2C XXX/XXXX zo dňa 19.01.2012. Právny vzťah medzi

oprávneným a povinným vznikol na základe poistnej zmluvy zo dňa 14.05.2008. Súd prvej inštancie
dospelkzáveru,žepredmetnápoistnázmluvajespotrebiteľskouzmluvouuzavretoumedzidodávateľom
a spotrebiteľom podľa § 52 Občianskeho zákonníka, pričom jej obsah bol pre spotrebiteľa vopred
pripravený. Rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť právomoc rozhodcovského súdu bola zakotvená
vo Všeobecných poistných podmienkach v spojení s bodom 2 Osobitných zmluvných dojednaní č.
01/2007 k poistnej zmluve. Rozhodcovskú doložku, ktorá mala založiť právomoc rozhodcovského súdu

vec prejednať a rozhodnúť, súd posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku spôsobujúcu značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovská
doložka bola uzatvorená vo formulárovej podobe, pričom povinný si ju osobitne nevyjednal a nemohol
ovplyvniť jej obsah. Rozhodcovský rozsudok vydal orgán, ktorý na to nemal právomoc, čo spôsobuje
nedostatok materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie zamietol
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

2. V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie oprávnený. Namietal, že súd prvej
inštancie dospel k nesprávnemu právnemu záveru, keď tvrdí, že rozhodcovská doložka je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou, pretože spôsobuje značnú nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných
strán. Poukázal na to, že predložil dôkaz - záznam o požiadavkách a potrebách klienta, na
základe ktorého preukázal individuálnosť dojednania rozhodcovskej doložky. Exekučný súd neprípustne

prekročil rozsah svojej preskúmavacej právomoci, keď si nad rámec zákona z vlastnej iniciatívy
zaobstaralavykonalďalšielistinnédôkazy,atobezúčastioprávneného.Tietovykonanédôkazyhodnotil
a na ich základe sformuloval skutkový a právny záver, pričom neumožnil oprávnenému sa k týmto
skutkovým zisteniam vyjadriť, čím oprávnenému odňal možnosť konať pred súdom. Ďalej namietal
to, že vyšší súdny úradník, ktorý vydal predmetné uznesenie, prekročil svoje právomoci stanovené
zákonom č. 385/2000 Z. z., čím porušil Ústavu Slovenskej republiky. Poukázal na to, že rozhodnutie

je nepreskúmateľné. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie.3. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016, ďalej len „CSP“), vzhľadom na

včas podané odvolanie, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle
zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a
dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

4. Odvolací súd z dôvodu v odvolaní namietaného nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej

inštancie, skúmal, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne
predpisy. Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v
aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce
správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil.

5. Podľa ust. § 53 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia

spotrebiteľskej zmluvy (t.j. k 14.05.2008), spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.
Podľa ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí

výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

6. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom exekučného súdu, že predmetná poistná zmluva uzavretá
medzi oprávneným v pozícií dodávateľa a povinným v pozícií spotrebiteľa je zmluvou spotrebiteľskou,
teda že medzi nimi bol na jej základe založený spotrebiteľský vzťah.

7. Vo vzťahu k odvolacej námietke týkajúcej sa samotného oprávnenia exekučného súdu preskúmavať
exekučný titul, ktorým je rozsudok rozhodcovského súdu, odvolací súd poukazuje na uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo 146/2011 zo dňa 13.10.2011, podľa ktorého
exekučný súd je oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe

uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Rovnaký právny názor vyplýva aj z uznesenia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo 207/2011 zo dňa 21.11.2012, podľa ktorého už v štádiu posudzovania
splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora vykonaním exekúcie sa exekučný
súd v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, okrem iného zaoberá tým, či rozhodnutie (iný titul)
uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané v súlade so zákonom, t.j. či bolo vydané orgánom

s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisov ide o
rozhodnutie (iný titul) vykonateľné tak po stránke formálnej (z pohľadu právneho predpisu upravujúceho
konanie, v ktorom bolo vydané), ako aj materiálnej (z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia -
jednak určitosti, zrozumiteľnosti a presnosti označenia subjektov práva a povinností, jednak vyjadrenia
uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať). Osobitosť postavenia rozhodcovského súdu spočíva

medzi iným v tom, že jeho právomoc vec prejednávať a rozhodnúť sa odvodzuje od rozhodcovskej
zmluvy. Predpokladom právomoci rozhodcovského súdu je teda platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy
medzi zmluvnými stranami, a to či už vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky. Iba
platná rozhodcovská zmluva môže totiž založiť právomoc rozhodcovského súdu na jej základe určitú
vec prejednať a rozhodnúť; absolútna neplatnosť právneho úkonu má za následok, akoby právny úkon

nebol nikdy uzavretý. Obdobne porov. aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp.
zn. 6Cdo 143/2011, sp. zn. 2Cdo 245/2010, uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veciach
sp. zn. IV. ÚS 55/2011, sp. zn. IV. ÚS 60/2011 a nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS
2164/10 zo dňa 1.11.2011.

8. Vo vzťahu k otázke platnosti rozhodcovskej doložky sa odvolací súd stotožňuje so záverom
exekučného súdu, že rozhodcovská doložka vo veci nebola uzavretá platne z dôvodu, že nebola
individuálne dojednaná a svojím obsahom a dôsledkami má za následok nevyváženosť v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinného. Z poistnej zmluvy uzavretej medzi účastníkmikonania vyplýva, že rozhodcovská doložka bola medzi zmluvnými stranami dohodnutá už podpisom
zmluvy, keďže sa v nej výslovne uvádzalo, že jej súčasťou sú všeobecné poistné podmienky v podobe
predtlačeného formulára, a teda aj rozhodcovská doložka obsiahnutá v XV. časti týchto podmienok. Na

tomtofakteničnemenískutočnosť,ževdeňpodpisuzmluvypodpísalizmluvnéstrany(akopokračovanie
pretlačeného formulára poistných podmienok) aj ďalšie zmluvné dojednania odkazujúce na tú istú
rozhodcovskú doložku uvedenú v poistných podmienkach.

9. Odvolací súd poukazuje na to, že ak má byť rozhodcovská zmluva, resp. rozhodcovská doložka

právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch
zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a
informácieotom,čokonkrétnavoľbaznamená(porov.uznesenieNajvyššiehosúduSlovenskejrepubliky
sp. zn. 6M Cdo 9/2012 zo dňa 16.01.2013). Kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú
rozhodcovskú doložku je nepochybne forma uzavretej poistnej zmluvy a rozhodcovskej doložky - typová
zmluva s rozhodcovskou doložkou ako neoddeliteľnou súčasťou všeobecných poistných podmienok, a

jejpredloženiepovinnémubezmožnostizmenyjejobsahu,čivýberukonkrétnehorozhodcovskéhosúdu.
Je zrejmé, že zmluvná podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred
a spotrebiteľ tak nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky v súvislosti s predbežne formulovanou
štandardnou zmluvou.

10. Podstatou individuálne nevyjednanej zmluvnej klauzuly je skutočnosť, že je vopred dodávateľom
naformulovaná bez možnosti zmeny jej obsahu, pričom povinný v pozícii spotrebiteľa nemal možnosť a
vôľu si rozhodcovskú doložku dojednať individuálne a s primeranou starostlivosťou zvážiť dôsledky tohto
úkonu. To je prípad typových zmlúv, ktoré sa predkladajú spotrebiteľom na podpis, pričom majú vyvolať
dojem, že si ich prvotne vyžiadal spotrebiteľ. Zmluvné dojednanie, ktoré spotrebiteľom nie je individuálne

vyjednané, je bezpochyby neprijateľnou podmienkou, ktorá spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a
povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, pričom rozhodcovská doložka uzavretá v takejto podobe je
zároveň v rozpore s ústavným právom osoby na súdnu ochranu. Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť,
či zmluvná podmienka spĺňa kritériá požadované na to, aby ju bolo možné kvalifikovať ako nekalú.

11.Možnopretokonštatovať,žeprevykonanieexekúcievovecichýbazákladnýpredpoklad,právoplatný
a vykonateľný exekučný titul. Pre konečné rozhodnutie odvolacieho súdu v predmetnej veci má zásadný
význam skutočnosť, že rozhodcovská doložka upravená v XV. časti všeobecných poistných podmienok
v spojení s bodom 2/ Osobitných zmluvných dojednaní k poistnej zmluve nebola platne uzavretá, a
teda ako taká nebola spôsobilá založiť právomoc rozhodcovského súdu. Platné uzavretie rozhodcovskej

zmluvy, resp. rozhodcovskej doložky je základnou a nevyhnutnou podmienkou, bez ktorej nie je daná
právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať. Rozhodcovský rozsudok predložený oprávneným ako
exekučný titul je tak vydaný orgánom, ktorému nebola platne zverená právomoc vo veci konať a
rozhodnúť. Takýto rozsudok nie je platným právnym úkonom a nemôže byť považovaný za rozhodnutie,
ktoré je spôsobilým podkladom pre nariadenie exekúcie. Na túto skutočnosť musí exekučný súd

prihliadať v každom štádiu exekučného konania. Práva oprávneného v tomto prípade, vzhľadom na
prelomenie zásady res iudicatae vo vzťahu k možnosti vymôcť pohľadávku voči povinnému, nie sú
dotknuté.

12. K námietke oprávneného, že v konaní došlo k procesnej vade spočívajúcej v odňatí možnosti

konať pred súdom a to tým, že exekučný súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi bez nariadenia
pojednávania a znemožnil tým oprávnenému vyjadriť sa k vykonaným dôkazom odvolací súd uvádza,
že exekučný súd je pred rozhodovaním o vydaní poverenia v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
povinný dôsledne preskúmať žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie a predložený exekučný titul. Z tohto ustanovenia vyplýva pre exekučný súd povinnosť

skúmať súlad týchto listín so zákonom. Exekučný súd teda neskúma vecnú správnosť vydaného
rozhodcovského rozsudku, ale jeho súlad so zákonom. Súd na tento účel nevykonáva dokazovanie ako
procesnúčinnosťsúduosobitneupravenúv§188Civilnéhosporovéhoporiadku,keďžezákonumožňuje
posudzovať rozhodujúce skutočnosti na základe písomných dokladov predložených oprávneným.
Dokazovanie v tomto štádiu exekučného konania neprichádza do úvahy aj z dôvodu, aby nedošlo k

zmareniu účelu exekúcie, o ktorej sa má povinná osoba dozvedieť až doručením upovedomenia o začatí
exekúcie. Pri existencii rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu v spotrebiteľských veciach
exekučný súd skúma, či rozhodcovskému orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, bola daná právomoc vo veci
konať a či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy. V prípadezistenia nedostatku v tomto smere, t.j. pri zistení neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej
doložky,jenamiestekonštatovaťrozporrozhodcovskéhorozsudkusozákonom,znamenajúcimateriálnu
nevykonateľnosťtakéhotoexekučnéhotitulu.Totospolusprincípomdôslednejochranyprávspotrebiteľa

ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu dáva podklad pre takýto postup exekučného súdu, ktorý
mal za následok neudelenie poverenia. Podľa názoru odvolacieho súdu námietka odňatia možnosti
konať pred súdom bola neopodstatnená, lebo namietaným postupom súdu prvej inštancie nebola
znemožnená realizácia procesných práv oprávneného.

13. Nedôvodná je aj odvolacia námietka spochybňujúca zákonnosť rozhodnutia vydaného vyšším
súdnym úradníkom, keďže § 5 zákona č. 549/2003 Z.z. o súdnych úradníkoch umožňuje vyššiemu
súdnemu úradníkovi konať a rozhodovať na základe poverenia sudcu v exekučnom konaní. Vyšší súdny
úradník je oprávnený vydávať v exekučnom konaní poverenie na vykonanie exekúcie, t.j. koná podľa §
44 ods. 2 Exekučného poriadku, pričom tento postup zahŕňa skúmanie exekučného titulu a ostatných
príslušných listín v rozsahu a spôsobom, ako bolo uvedené vyššie pre potreby náležitého rozhodnutia

vo vzťahu k otázke možnosti vydania poverenia, alternatívne, zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia.

14. Z uvedených skutočností je zrejmé, že odvolacie námietky oprávneného nie sú dôvodné a súd
prvej inštancie postupoval správne, keď v súlade s postupom podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
preskúmal exekučný titul a následne žiadosť o udelenie poverenia súdnemu exekútorovi zamietol.

15. Judikatúra súdov, vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva, nevyžaduje, aby na každý argument
strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29.
mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší
proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;

uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd so
zreteľomnaneplatnúrozhodcovskúdoložkunepovažovalzapotrebnézaoberaťsaostatnýmiodvolacími
námietkami.

16. Z týchto dôvodov odvolací súd nepovažoval odvolanie oprávneného za dôvodné, a preto napadnuté

uznesenie ako správne potvrdil v súlade s ust. § 387 ods. 1, 2 CSP.

17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).