Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. september 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 23CoE/10/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8414203049
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Mruškovičová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8414203049.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Pribinova 25, IČO: 35807598 právne zast. Advocate, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, proti
povinnej K. K., bytom I. XX, o vymoženie 160,00 EUR s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Kežmarok, č. k. 5Er/290/2014 - 11 zo dňa 2. marca 2015 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie. Rozhodnutie odôvodnil tým, že exekučným titulom mal byť rozsudok Stáleho

rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. a ide o vymáhanie
plnenia zo spotrebiteľskej formulárovej zmluvy o úvere uzavretej dňa 11.10.2011, pričom rozhodcovská
doložka obsiahnutá v článku 14. všeobecných podmienok poskytnutia úveru predstavuje neprijateľnú
zmluvnú podmienku, pretože núti spotrebiteľa v určitých prípadoch podrobiť sa rozhodcovskému
konaniu, znemožňuje mu tak voľbu dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, splynula s ostatnými
zmluvnými podmienkami, nebola individuálne dojednaná, pritom je súčasťou všeobecných podmienok

štandardnej formulárovej spotrebiteľskej zmluvy. Takáto doložka je v rozpore s dobrými mravmi, výkon
práv z takejto doložky odporuje dobrým mravom. Rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc od
neprijateľnej zmluvnej podmienky, preto súd prvého stupňa žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia zamietol. Poukázal na § 45 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, ustanovenia §52
a nasl. Občianskeho zákonníka. Ako ďalšiu neprijateľnú podmienku súd vyhodnotil aj dohodu o vyplnení
zmenky, na základe ktorej oprávnený vyplnil do zmenky chýbajúce údaje, zmenkovú sumu, dátum

začiatku úročenia zmenkovej sumy, pretože vyznieva výrazne v neprospech spotrebiteľa, spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol, aby odvolací
súd uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie, z dôvodu nesprávneho
právneho posúdenia veci a neúplne zisteného skutkového stavu súdom prvého stupňa. Poukázal

predovšetkým na tú skutočnosť, že exekučný súd prekročil preskúmavaciu právomoc danú mu zákonom
č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok). Exekučný súd nemá
právomoc skúmať samotné rozhodcovské konanie, pri materiálnom prieskume sa musí obmedziť na
skúmanie výroku exekučného titulu, nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku. Exekučný
súd svojím postupom nahrádza konanie o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov v zmysle §
40 a nasl. zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, čo je v rozpore s obsahom a účelom tohto

zákona. Pochybenie exekučného súdu spočíva aj v tom, že k svojím záverom dospel bez primeraného
zisťovania skutkového stavu, keďže konštatoval, že medzi stranami nebola uzavretá rozhodcovskázmluva ani doložka. Oprávnený a povinná uzavreli zmluvu na samostatnej listine, v niektorých prípadoch
bola doložka vo všeobecných zmluvných podmienkach, a podľa nich je daná právomoc rozhodcovského
súdu, ktorý bol oprávnený vydať exekučný titul. Navyše argumentácia súdu v zmysle § 53 ods. 4 písm. r)

OZ neobstojí, pretože nešlo o úpravu riešenia sporov výlučne v rozhodcovskom konaní, spotrebiteľom
bolo umožnené rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva.

Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa § 212 zákona
č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), bez nariadenia pojednávania podľa

§ 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Vo veci bol v potrebnom rozsahu zistený skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny
právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach
nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, na ktoré
v plnom rozsahu odkazuje.

Rozhodujúcou právnou otázkou, ktorú súd prvého stupňa správne aj bez návrhu prioritne riešil,
bola otázka platnosti rozhodcovskej doložky. Najvyšší súd Slovenskej republiky už vo viacerých
svojich rozhodnutiach konštatoval oprávnenie exekučného súdu preskúmať existenciu rozhodcovskej
zmluvy. Ako citoval aj súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, vo veci 3Cdo

146/2011 Najvyšší súd Slovenskej republiky judikoval, že vo veciach v ktorých je ako exekučný
titul predložený rozhodcovský rozsudok, exekučný súd je oprávnený a zároveň povinný skúmať,
či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platnej rozhodcovskej zmluvy. (Obdobne porovnaj aj
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 6Cdo 143/2011, 6M Cdo 9/2012, 2Cdo
245/2010, uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veciach IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011

a nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 2164/10 zo dňa 1.11.2011.)

Exekučný súd je v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku o.i. povinný skúmať súlad exekučného titulu
so zákonom. Exekučný súd teda neskúma vecnú správnosť vydaného rozhodcovského rozsudku, ale
jeho súlad so zákonom. Pri existencii rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu sa teda skúma,

či rozhodcovskému orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, bola daná právomoc vo veci konať. V prípade
zistenia nedostatku v tomto smere, t.j. pri zistení neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej
doložky je namieste konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci materiálnu
nevykonateľnosťtakéhotoexekučnéhotitulu.Totospolusprincípomdôslednejochranyprávspotrebiteľa
ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu, dáva jednoznačne podklad pre postup exekučného súdu

v tomto konaní, ktorý mal za následok neudelenie poverenia súdnemu exekútorovi.

Pre vykonanie exekúcie preto chýba základný predpoklad, a to právoplatný a vykonateľný exekučný
titul. Rozhodcovský súd môže vec v rozhodcovskom konaní prejednať len vtedy, ak medzi zmluvnými
stranami bola v súlade s § 3 zákona o rozhodcovskom konaní uzatvorená platná rozhodcovská zmluva

o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom
alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Bez takejto zmluvy, majúcej buď
formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve (§ 4 ods. 1 zákona č. 244/2002
Z.z.) žiaden rozhodcovský rozsudok nemôže byť podkladom pre exekučné konanie. Ak zohľadníme
skutočnosť, že rozhodcovský rozsudok v tejto veci vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a

rozhodnúť, nemôže byť takýto rozsudok považovaný za rozhodnutie, ktoré je spôsobilé byť podkladom
pred nariadenie exekúcie.

Odvolací súd sa pri rozhodovaní riadil aj spoločným stanoviskom občianskoprávneho a
obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove zo dňa 27.9.2010, podľa ktorého ,,Zmluvná

podmienka v štandardnej formulárovej zmluve uzavretej po 31. 12. 2007 alebo vo všeobecných
obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne
dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom
konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť
exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak

síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa
takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť
sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskémukonaniu. Súdu nič nebráni postupovať obdobne aj za stavu, že zmluva bola uzavretá pred 1. januárom
2008“.

V predmetnej veci je teda súdna kontrola neprijateľnosti zmluvných podmienok v časti rozhodcovskej
doložky opodstatnená. Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka spĺňa kritériá
požadované na to, aby ju bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS
ako nekalú (Rozsudok Súdneho dvora európskej únie C-243/08 Pannon).

Podľa smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, podľa čl. 3 ods. 1, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dojednaná sa považuje
za nekalú, ak v rozpore s požiadavkou primeranosti spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, v neprospech spotrebiteľa. Podľa čl. 3, ods. 2 je
podmienka vždy považovaná za nedohodnutú individuálne, pokiaľ bola spísaná vopred a spotrebiteľ
pretonemoholmaťžiadenvplyvnaobsahpodmienky,najmävsúvislostisvopredspísanouštandardnou,

formulárovou zmluvou.

Neplatná rozhodcovská doložka ako neprijateľná zmluvná podmienka znamená vo svojich dôsledkoch
nulitný rozhodcovský rozsudok, ktorý nemožno vykonať a na splnenie tejto podstatnej podmienky musí
exekučný súd prihliadať v každom štádiu exekučného konania.

Je potrebné tiež zdôrazniť, že Európska únia vzhľadom na význam ochrany spotrebiteľa a v záujme
vyššej kvality života ľudí podporuje v rozhodcovských veciach zbavenie účinku rozhodcovského
rozsudku v záujme dosiahnutia ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami, a to aj keď
spotrebiteľ v rozhodcovskom konaní nenamietal rozhodcovskú doložku, s poukazom na tzv. geografickú

neprijateľnosťmiestakonania(RozsudokSúdnehodvoraC-240/98OceanoGrupoEditorial,tiežC-40/08
Asturcom ). Neprimeraná vzdialenosť od miesta rozhodcovského konania je skutočnosťou, ktorá môže
mať odradzujúce účinky pre spotrebiteľa vo vzťahu k uplatňovaniu práva.

Vosvetleuvedenýchzáverovsprávnesúdprvéhostupňa,akoexekučnýsúd,žiadosťsúdnehoexekútora

o udelenie poverenia zamietol.

Odvolací súd preto podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne,
vrátane osvojenia si dôvodov, potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. Oprávnený
nebol v odvolacom konaní úspešný, ostatným účastníkom trovy odvolacieho konania nevznikli, preto
súd náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.