Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. október 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25CoPr/5/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4615209286
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4615209286.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a členiek senátu
JUDr. Márie Malíkovej a JUDr. Sone Vackovej, v právnej veci žalobkyne: Bc. E. Q., nar. XX. XX. XXXX,
bytom X. XX, T., proti žalovanej: N. N., so sídlom N. č. XXX, IČO: 00 310 875, zastúpená JUDr. Petrom
Bódim, advokátom, so sídlom M. R. Štefánika 2, Bánovce nad Bebravou, IČO: 42 279 798, o určenie
neplatnosti skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu

Okresného súdu Topoľčany zo dňa 13. marca 2017 č.k. 4Cpr/5/2015-396, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením rozhodol, že žalovaná má nárok na náhradu trov konania
pred súdom prvej inštancie. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 255 ods. 1
a § 262 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Žalobkyňa sa

podanou žalobou domáhala určenia neplatnosti výpovede a náhrady mzdy, pričom rozsudkom súdu
prvej inštancie zo dňa 26. 04. 2016 pod č.k. 4Cpr/5/2015-270 bola jej žaloba v celom rozsahu zamietnutá
s tým, že o náhrade trov konania rozhodne súd do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej
v zmysle § 151 ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“). Na základe
odvolania žalobkyne odvolací súd rozsudkom zo dňa 18. 01. 2017 č.k. 25CoPr/5/2016-375 potvrdil
rozsudok súdu prvej inštancie a žalovanej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Rozsudok

súdu prvej inštancie sa stal právoplatným dňa 25. 02. 2017, bolo preto povinnosťou súdu prvej inštancie
rozhodnúť o náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie. Žalovaná mala v konaní vo veci plný
úspech, preto jej bola priznaná náhrada trov konania s tým, že o výške náhrady rozhodne samostatným
uznesením súdny úradník po právoplatnosti napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie.

2. Žalobkyňa napadla uznesenie súdu prvej inštancie odvolaním podaným v zákonnej lehote. Navrhla,

aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie tak, že žalovaná z dôvodov osobitného zreteľa podľa §
257 CSP nemá nárok na náhradu trov konania. Dôvody osobitného zreteľa dôvodila tým, že z dôvodu
straty zamestnania sa dostala do hmotnej núdze. Od apríla 2016 mala byť poberateľkou dávky v hmotnej
núdzi v sume 117,40 eura, čo mal byť jej jediný mesačný príjem. Nemala byť schopná uhrádzať ani
svoje základné životné potreby, ako stravu a bývanie. Okrem toho sa pre jej vek nedokázala zamestnať,
hoci sa o zamestnanie mala aktívne uchádzať. Bola slobodná, nemala žiadnu blízku osobu, ktorá by jej

mohla v tejto situácii pomôcť. Ak by ju súd zaviazal k náhrade trov konania, bolo by to pre ňu likvidačné.

3. K odvolaniu žalobkyne sa písomný podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 27. 04. 2017
vyjadrila žalovaná. Navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil. Tvrdenia žalobkyne
považovala za účelové v snahe vyhnúť sa povinnosti náhrady trov súdneho konania, ktoré zapríčinila.
Primárne poukázal na to, že žalobkyňou podaná žaloba mala od počiatku charakter tzv. „zrejme

bezúspešného uplatňovania alebo bránenia práva“, čomu svedčila predovšetkým početnosť porušení
pracovnej disciplíny, pre ktorej bola žalobkyni daná výpoveď. Napriek tomu žalobkyňa naďalejpokračovala v konaní. Stratu zamestnania si mala privodiť opakovanými flagrantnými porušeniami
pracovnej disciplíny. Žalovaná spochybnila, že by žalobkyňa skutočne nebola schopná zamestnať sa,
pričom jej nezamestnanosť mohla byť len špekulatívnym prístupom vedeným snahou nepoškodiť si

prípadnou nižšou mzdou výšku jej budúceho starobného dôchodku. Na účely konania pred súdom prvej
inštancie, ako aj pred odvolacím súdom bola zastúpená renomovanými advokátskymi kanceláriami,
ktorých odmeny by si podľa žalovanej nemohla žalobkyňa dovoliť platiť, ak by jej to finančná situácia
nedovoľovala. Poukázala na skutočnosť, že žalobkyňa bola podľa výpisov z listov vlastníctva č. XXX a
č. XXXX vlastníčkou nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území T.

4. K vyjadreniu žalovanej sa podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 25. 05. 2017 písomne
vyjadrila žalobkyňa. Opätovne žiadala, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie tak, že žalovaná nemá nárok na náhradu trov konania. Zopakovala, že v jej prípade sú dané
dôvody osobitného zreteľa odôvodňujúce nepriznanie náhrady trov konania žalovanej.

5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou v
zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti
§ 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom
tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.
1 CSP) vec prejednal a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné a napadnuté uznesenie

súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

6. V predmetnej veci z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa sa žalobou (návrhom) na určenie neplatnosti
skončenia pracovného pomeru doručenou súdu prvej inštancie dňa 29. 10. 2015 domáhala určenia,
že skončenie pracovného pomeru založeného medzi ňou a žalovanou zo dňa 28. 06. 2002 výpoveďou

zo dňa 30. 06. 2015, je neplatné. Rozsudkom zo dňa 26. 04. 2016 pod č.k. 4C9r/5/2015-270 súd
prvej inštancie žalobu zamietol. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že
žalobkyňa v priebehu roku 2015 viackrát menej závažným spôsobom porušila pracovnú disciplínu, a
to hlavne neplnením a nerešpektovaním príkazov nadriadeného, ako aj neplnením svojich pracovných
povinností. Nakoľko považoval súd výpoveď za platnú, zamietol žalobu aj v časti o nároku na náhradu

mzdy. O náhrade trov konania sa zaviazal rozhodnúť v lehote 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej. Proti tomuto rozsudku podala dňa 10. 05. 2016 žalobkyňa odvolanie. Odvolací
súd rozsudkom zo dňa 18. 01. 2017 pod č.k. 25CoPr/5/2016-375 napadnutý rozsudok potvrdil a
žalovanej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Rozsudok súdu prvej inštancie nadobudol
právoplatnosťdňa25.02.2017.Následnesúdprvejinštancierozhodolnapadnutýmuznesenímonároku

žalovanej na náhradu trov prvoinštančného konania.

7. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

8.Podľa§257CSP,výnimočnesúdnepriznánáhradutrovkonania,akexistujúdôvodyhodnéosobitného

zreteľa.

9. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, (1) odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. (2) Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody

10. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie a predloženého súdneho
spisu dospel k záveru, že je potrebné ho ako vecne správne potvrdiť. Je nepochybné, že žalovaná
mala v konaní 100 % úspech. Tak okresný súd, ako aj odvolací súd sa svojimi rozsudkami stotožnili s

viacerými výpovednými dôvodmi zamestnávateľa (žalovanej). Vypovedanie pracovnoprávneho vzťahu
žalovanou vo vzťahu k žalobkyni nebol svojvoľný právny úkon, ktorý by nepožíval právnu ochranu.
Napokon, aj samotná žalobkyňa sa dovolávala priznania dôvodov osobitného zreteľa nie z dôvodu
domneléhoneúspechužalovanejvkonaní,aleprejejsociálnusituáciuodôvodňujúcunepriznanienároku
na náhradu trov žalovanej napriek úspechu v spore.

11. K uvedenej problematike existuje pomerne rozsiahla rozhodovacia činnosť Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky. V uznesení zo dňa 28. 01. 2010 sp.zn. 2 M Cdo 17/2009 a v uznesení zo dňa
09. 06. 2010 sp.zn. 5Cdo 67/2010 uviedol, že aplikácia § 150 OSP (dnešný §257 CSP) pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené
všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné
osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov konania celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť o celkom

výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak
v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Pri posudzovaní okolností
hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých
účastníkov konania, a tiež na okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatnenia práva na súde a ich postoj v
konaní.Nepriznanienáhradytrovkonaniamusízodpovedaťzvláštnymokolnostiamkonkrétnehoprípadu

a jedným z rozhodujúcich kritérií je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť
voči účastníkovi konania a aby neodporovalo dobrým mravom.

12. V kontexte uvedeného sa odvolací súd skúmal, či boli splnené všetky nevyhnutné podmienky
na nepriznanie náhrady trov konania žalovanej z dôvodov osobitného zreteľa na strane žalobkyne.
Posudzoval naplnenie osobných, majetkových, zárobkových a iných pomerov oboch strán sporu, ich

postoje v konaní a okolnosti, ktoré viedli žalobkyňu k podaniu žaloby, a to jednotlivo a vo vzájomnej
súvislosti. Žalobkyňa v odvolaní upozornila súd prvej inštancie, resp. odvolací súd na skutočnosť, že od
apríla 2016 poberá dávku v hmotnej núdzi vo výške 117,40 eura mesačne. Iný príjem neuviedla. Predtým
bola v zmysle jej záverečnej reči (č.l. 259) zamestnaná vyše 33 rokov v materskej škole v N. Podľa
vyjadrenia žalovanej zo dňa 23. 02. 2016 č. 107/2016, funkčný plat žalobkyne bol odo dňa 01. 07. 2015 v

sume 717,- eur. Žalobkyňa v odvolaní uviedla, že si zamestnanie aktívne hľadá, avšak sa jej nepodarilo
zatiaľ žiadne nájsť. Odvolací súd sa s týmto tvrdením žalobkyne nestotožnil. Súčasťou súdneho spisu
je písomnosť žalovanej č. 334-1/2015 zo dňa 07. 12. 2015 označená ako „Vyjadrenie sa k udalosti“, z
ktorej je zrejmé, že žalovaná ponúkala žalobkyni možnosť naďalej zostať pracovať v materskej škole v
N.ko pedagogický pracovník. Rovnaký záver o reálnej ponuke žalovanej pre žalobkyňu zamestnať sa

ako učiteľka v materskej škole potvrdzuje aj zápisnica z pojednávania pred súdom prvej inštancie zo dňa
19. 02. 2016. Žalovaná však na margo tejto pracovnej ponuky uviedla, že na pracovnú pozíciu učiteľky
nenastúpila, lebo podľa nej mala stále platnú pracovnú zmluvu na pozíciu riaditeľky.

13. Odvolací súd bol pri vyhodnocovaní, či sú dane dôvody osobitného zreteľa, povinný prihliadať na

všetky okolnosti, ktoré by viedli k ich prípadnému preukázaniu. Ak by žalobkyňa akceptovala pracovnú
ponuku žalovanej, nemusela sa dostať do situácie, keď poberá dávky v hmotnej núdzi. Napriek jej
vtedajšiemu presvedčeniu o neplatnosti výpovede z pracovného pomeru mohla naďalej pracovať v
materskej škole, mať tak zabezpečený riadny mesačný príjem a po prípadnom úspechu vo veci samej
sa vrátiť na pracovnú pozíciu riaditeľky materskej školy. Pre jej osobný postoj sa však dostala do situácie

poberateľa dávok hmotnej núdze. Bola to práve žalovaná, ktorá ponúkla žalobkyni prácu. Odvolací súd
dôkladnezvážilavyhodnotilpostojestránsporuvkonaníamalzato,žebynebolospravodlivé,akbysúd
nepriznal náhradu trov konania žalovanej. Tá nielen, že nezapríčinila žalobkyni status nezamestnanej
(zapríčinilasihožalobkyňaniekoľkýmiporušeniamipracovnejdisciplíny),aledokoncaponúklažalobkyni
pomocvpodobepráce.Vdanomkonanítakprepostojžalobkynekmožnostizostaťpracovaťvmaterskej

škole neboli naplnené všetky potrebné okolnosti potrebné k tomu, aby mohol súd uvažovať o dôvodoch
hodných osobitného zreteľa na nepriznanie náhrady trov žalovanej.
14. Poukazujúc na vyššie uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol
vo výroku vecne správne, preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa §
387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným

uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia a napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj

vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej

zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).