Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. marec 2018

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 41C/24/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116201475
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Kudlovská

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2018:7116201475.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Zuzanou Kudlovskou vo sporovej veci žalobcu: CASPER UNION,

s.r.o. so sídlom v Prahe 1, Olivová 948/6, Česká republiky, IČ: 24830801, právne zastúpený Mgr. Martin
Straka, advokát so sídlom v Bardejove, Hviezdoslavova 9, adresa pre doručovanie: Londýnska 674/55,
Praha 2, Česká republika, proti žalovanej: P. A., A.. XX.XX.XXXX, S. W. Q. O., Y. XXXX/X, v konaní o
zaplatenie 104.435,- Kč s prísl. t a k t o

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a mi e t a.
II. Žalovanej nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 23.1.2016 domáhal voči žalovanej zaplatenia
sumy 104.435,-Kč so zákonným úrokom z omeškania vo výške 7,75% p.a. zo sumy 104.435,-Kč od

19.5.2011 do zaplatenia a tiež náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 4.6.2010 bola medzi
spoločnosťou s Autoúvěr, a.s. so sídlom v Prahe 8, Střelničná 8/1680, IČO:26688999 a žalovanou
uzavretá podľa § 497 a nasl. Zák. č. 513/1991 Sb. Smlouva o úvěru Č.. Ú. (ďalej úverová zmluva).
Súčasťou zmluvy sú podľa článku III Všeobecné obchodní podmínky úvěrů poskytovaných společností
s Autoúvěr, a.s., s ktorými sa žalovaná zoznámila pri podpise zmluvy dňa 4.6.2010, čo potvrdila
ich podpisom. Na základe úverovej zmluvy bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 103.500,-Kč na
financovanie kúpy vozidla Škoda C. I. T. XX-XX X.X S. F. I., registračná značka XAXXXXX. Dňa 4.6.2010

bolo predmetné vozidlo žalovanej predané. Žalovaná sa zaviazala úver uhradiť právnemu predchodcovi
žalobcu v 72. mesačných splátkach podľa splátkového kalendára zo dňa 4.6.2010. Výška mesačnej
splátky činila 2.683,- Kč s tým, že prvá splátka bola splatná dňa 4.7.2010 a posledná mala byť splatná
dňa 4.6.2016. Táto zmluva je zmluvou o úvere, uzatvorenou v súlade s ust. § 497 a nasl. zák. č.513/1991
Sb. Obchodního zákonníku. Podľa § 261 ods. 3 písm. d) citovaného zákona predstavuje zmluva o
úvere tzv. absolútny obchodno-záväzkový vzťah, ktorého úprava sa riadi vždy Obchodným zákonníkom.
V základných ustanoveniach tejto Zmluvy o úvere bolo dojednané predĺženie premlčacej doby na

dobu 10 rokov odo dňa, kedy premlčacia doba začala plynúť prvýkrát v súlade s ust. § 401 zák. č.
513/1991 Sb.. Z dôvodu podstatného porušenia úverovej zmluvy zo strany žalovanej, ktoré spočívalo
v neuhradení dvoch riadnych mesačných splátok a to splátky splatnej dňa 4.11.2010 a 4.12.2010,
uplatnil právny predchodca žalobcu v súlade s článkom VIII. Všeobecných obchodných podmienok
úveru, poskytovaných spoločnosťou s Autoúvěr, a.s., právo na okamžité splatenie predmetného úveru.
Dňa 22.12.2010 zaslal právny predchodca žalobcu žalovanej oznámenie o uplatnení práva na okamžité
splatenie úveru zo dňa 22.12.2010. Žalovanej bolo oznámenie doručené dňa 3.1.2011, čo potvrdila

svojim podpisom na doručenke.

2. Dňa 21.4.2011 bol k predmetnej úverovej zmluve vystavený protokol o konečnom vyrovnaní a v
súlade s článkom 10. Všeobecných obchodných podmienok úveru, poskytovaných spoločnosťou sAutoúvěr, a.s. pohľadávka žalovanej činila čiastku vo výške 104.435,- Kč, ktorá sa skladá z týchto
položiek:8.585,97Kčdlžnéúverovésplátkyainéplatbypodľaúverovejzmluvy,ktorýchsplatnosťnastala
pred ukončením úverovej zmluvy, úroky, poistné za obdobie podľa dňa splatnosti poslednej splatnej

splátky do dňa predčasného ukončenia úverovej zmluvy, 96.229,03 Kč nesplatená časť istiny, 550,-
Kč príslušenstvo všetkých pohľadávok, najmä úrokov z omeškania, 15.000,- Kč zmluvná pokuta za
nesplnenie povinností žalovaného podľa úverovej zmluvy dojednaná v článku 5.1, písm. b Všeobecných
obchodných podmienok vo výške 5.000,- Kč za každú nesplnenú povinnosť (neuhradenie dvoch
mesačných splátok úveru, splatných dňa 4.11.2010 a 4.12.2010), plus zmluvná pokuta podľa článku

7.2 Všeobecných obchodných podmienok vo výške 5.000,- Kč za nepredloženie technického preukazu,
15.240,- Kč náklady spojené s vymáhaním neplnených záväzkov žalovaného tvorené týmito položkami:
Podľa faktúry č.XXXXXXXXX čiastka 960,- Kč (800,- Kč +DPH) provízia za zmenu RMV u zmlúv, podľa
faktúry č. O. čiastka vo výške 2.880,-Kč, odmena komisára podľa komisionárskej zmluvy za realizáciu
dražby vozidla, podľa faktúry č.11180241 čiastka vo výške 7.200,- Kč - odmena podľa mandátnej zmluvy
za odber vozidla, podľa faktúry č.1124 čiastka vo výške 1.200,- Kč za vypracovanie znaleckého posudku

k odstráneniu vozidla pre účely dražby, podľa faktúry č. K121313 čiastka vo výške 3.000,- Kč za odťah
vozidla, 500,06 Kč nesplatené čiastky poistenia vozidla po dátume predčasného ukončenia, do dňa
prevodu vlastníckeho práva k vozidlu, 5.000,- Kč poplatok za predčasné ukončenie úverovej zmluvy
podľa článku 10.1.1 písm. h) Všeobecných obchodných podmienok vo výške 5% nesplatenej časti
istiny (minimálne 5.000,- Kč, plus prípadné DPH, maximálne 30.000,- Kč + prípadné DPH), 20.084,- Kč

poplatok za spracovanie úverovej zmluvy, 1.246,- Kč ostatné dlžné záväzky žalovaného, okrem vyššie
uvedeného, spočívajúce v poplatku stanovenom podľa článku 5.1. písm. e) Všeobecných obchodných
podmienok vo výške 250,- Kč za každú písomnú, či faxovú výzvu (odoslaných 5 výziev).

3. Z konečného finančného vyrovnania zrejmé, že predmet leasingu bol predaný za kúpnu cenu vo výške

58.000,- Kč, ktorá bola započítaná na vyššie uvedené nároky žalobcu, takže celková dlžná čiastka po
započítaní činí 104.435,- Kč. Výnos z predaja vo výške 58.000,- Kč bol započítaný na dlžné úverové
splátky vo výške 8.585,97 Kč, ďalej na príslušenstvo všetkých pohľadávok vo výške 500,- Kč, ďalej na
nesplatené čiastky poistenia vozidla vo výške 500,06 Kč, na poplatok za predčasné ukončenie úverovej
zmluvy vo výške 5.000,- Kč, na poplatok za spracovanie úverovej zmluvy vo výške 20.084,- Kč, na

ostatné dlžné záväzky vo výške 1.246,- Kč, na zmluvné pokuty vo výške 15.000,- Kč a v čiastke 7.033,97
Kč čiastočne na náklady spojené s vymáhaním neplnených záväzkov žalovaného. Dlžná čiastka vo
výške 104.435,- Kč je tak tvorená nesplatenou časťou istiny vo výške 96.229,03 Kč a zvyšnou časťou
nákladov spojených s vymáhaním neplnených záväzkov žalovaného vo výške 8.206,03 Kč.

4. Žalovaná bola v protokole o finančnom vyrovnaní vyzvaná k úhrade dlžnej čiastky vo výške 104.435,-
Kč, najneskôr v lehote 14-tich dní od doručenia protokolu. Z pripojených doručeniek je zrejmé, že
protokol bol žalovanej doručený dňa 3.5.2011, lehota k úhrade dlžnej čiastky teda uplynula žalovanej
dňa 18.5.2011. Žalovaná dlžnú čiastku ani sčasti neuhradila, a teda od dňa 19.5.2011 je v omeškaní s
úhradou dlžnej čiastky a odo dňa 19.5.2011 požaduje žalobca aj úhradu zákonného úroku z omeškania.

5. Spoločnosť s Y., a.s. T.:XXXXXXXX zanikla v dôsledku realizácie vnútroštátnej fúzie zlúčením s
nástupníckou spoločnosťou s Autoleasing, a.s. so sídlom Praha 8, Střelničná 8/1680, IČ: 27089444.
Predmetná pohľadávka bola postúpená právnemu predchodcovi žalobcu, CCRB, a.s. na základe
Zmluvy o postúpení pohľadávok dňa 13.6.2012. Žalovanej bolo postúpenie pohľadávky oznámené dňa

18.6.2012. Dňa 29.5.2013 bola žalovanej zaslaná predžalobná výzva.

6. Na spoločnosť Casper Union, predtým ZUQ Czech, s.r.o. so sídlom Praha 1, Olivova 948/6, IČ:
24830801, zapísanú v obchodnom registri vedenom Mestským súdom v Prahe, sp.zn. C 178350 ako
spoločnosť nástupnícku, prešlo v dôsledku fúzie zlúčením všetko imanie zanikajúcej spoločnosti CCRB,

a.s., IČ:24723576, pričom rozhodným dňom fúzie bol 1.1.2015. Spoločnosť CCRB, a.s. bola vymazaná
z obchodného registra ku dňu 31.12.2015 a právnym nástupcom tejto spoločnosti sa stala spoločnosť
Casper Union, s.r.o., na ktorú prešli všetky práva a povinnosti. Predmetná pohľadávka nebola ku dňu
podania žalobného návrhu zo strany žalovanej ani sčasti uhradená.

7 . Žalobca priložil k žalobe aj listinné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a to úplný výpis z
obchodného registra vedeného Mestským súdom v Prahe, oddiel C, vložka 178350 spoločnosti Casper
Union s.r.o., Žiadosť o úver na dopravnú techniku pre fyzické osoby nepodnikateľov N. zo dňa 31.5.2010,
Smlouvu o úvěru č. ÚDTA10/3007966 zo dňa 4.6.2010, Splátkový kalendár k úverovej zmluve č.J.zo dňa 4.6.2010, Všeobecné obchodní podmínky úvěru poskytovaných společností s Autoúvěr, a.s.,
člena finanční skupiny České spořitelny pro dopravní techniku zo dňa 4.6.2010, Protokol o převzetí
předmětu koupě ku smlouvě o úvěru č. Ú. zo dňa 4.6.2010, faktúra č.110100026 zo dňa 28.3.2011,

faktúra č. K 121425 zo dňa 11.4.2011, Protokol o dražbe konanej 2.4.2011, faktúra č.11180241 zo dňa
8.3.2011, faktúra č.1124 zo dňa 19.3.2011, faktúra č. O. zo dňa 14.3.2011, Oznámení o uplatnení práva
na okamžité splacení úvěru zo dňa 22.12.2010, Protokol o konečném vyrovnaní k smlouvě o úvěru
č. Ú. zo dňa 4.6.2010, Protokol z 21.4.2011, fotokópiu doručenky adresovanej žalovanej na adresu
Bělohorská 100, Praha 6, pričom žalovaná túto zásielku prebrala dňa 3.1.2011, prevzala Oznámení o

uplatnení práva na okamžité splacení úvěru a dňa 3.5.2011 prevzala poštu označenú ako 103007966
KV, Smlouva o postúpení pohledávek zo dňa 13.6.2012, Príloha k tejto zmluve o postúpení pohľadávky,
Oznámení o postúpení pohledávek zo dňa 18.6.2012, Výzva k úhrade záväzku vo výške 104.435,00
Kč zo dňa 18.7.2012, fotokópiu doručenky adresovanej žalovanej dňa 18.7.2012, resp. potvrdenie o
odoslaní zásielky žalovanej.

8. Žaloba bola žalovanej doručovaná na jej poslednú známu adresu, na ktorej však zásielku neprebrala,
preto súd vykonal šetrenie pobytu žalovanej, ale žalovanej sa zásielku nepodarilo doručiť. Preto súd
postupoval v zmysle ust. § 116 CSP a dňa 11.8.2016 bolo vyvesené na úradnej tabuli tunajšieho súdu a
zverejnené na webovej stránke tunajšieho súdu Oznámenie o podanej žalobe. Súd považoval žalobu za
doručenúdňom27.8.2016. Žalovanásakžalobenevyjadrila,anineoznačilažiadnenávrhynadoplnenie

dokazovania.

9. Súd vo veci nariadil pojednávania, na ktoré sa dostavil právny zástupca žalobcu, ktorý ospravedlnil
neprítomnosť žalobu na pojednávaní a súhlasil s tým, aby súd pojednával aj v jeho neprítomnosti,
a žalovaná sa nedostavila, pričom predvolanie na pojednávanie jej bolo doručené fikciou doručenia v

súlade s CSP. Žalovaná svoju neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnila, ani nepožiadala, aby súd
pojednávanie odročil. Preto súd prejednal vec aj v neprítomnosti strán sporu podľa § 180 CSP.

10. Súd vo veci vykonal dokazovanie vyjadrením právneho zástupcu žalobcu a oboznámením s
listinnými dôkazmi predloženými do spisu, a tiež skutkovými tvrdeniami žalobcu, a zistil skutkový stav

tak ako ho tvrdil žalobca v žalobe, a teda tak, ako to už bolo uvedené vyššie v tomto rozsudku.

11. Okrem už uvedených skutočností v žalobe súd z Všeobecních obchodních podmínek úvěrů
poskytovaných společností S Autoúvěr, a.s., členem Finanční skupiny České spořitelny pro dopravní
techniku, Úvěrová smlouva č: ÚDTA XX/XXXXXXX zo dňa 6.4.2010 ( ďalej len „ VOP“) zistil, že

v zákonných ustanoveniach týchto VOP sa v odseku 2. uvádza, že úverová zmluva je zmluvou
uzatvorenou podľa § 497 -507 Zák. č. 513/1991 Sb., Obchodního zákonníku, v platném znení.
Právny vzťah založený úverovou zmluvou sa v otázkach neupravených úverovou zmluvou, týmito
podmienkami a inými dokumentmi, ktoré tvorí súčasť úverovej zmluvy, riadia príslušnými právnymi
predpismi, najmä príslušnými ustanoveniami Obchodního zákonníku. Pokiaľ je klientom fyzická osoba,

ktorá pri uzatváraní úverovej zmluvy nejedná v rámci svojej podnikateľskej činnosti, použijú sa na úpravu
vzťahovzaloženýchúverovouzmluvoutiežustanoveniaZák.č.321/2001Sb. oniektorýchpodmienkach
dojednávania spotrebiteľského úveru v platnom znení. Z ďalšieho odseku č. 4 Základných ustanovení
VOP súd zistil, že v tomto odseku je uvedené, že klient prehlasuje, že predlžuje premlčaciu dobu k
uplatneniu všetkých práv, ktoré spoločnosti vzniknú z tejto úverovej zmluvy alebo týchto podmienok,

a to na dobu 10 rokov, odo dňa, kedy premlčacia doba začala po prvýkrát plynúť podľa § 401 Zák. č.
513/1991 Sb. Obchodního zákonníku.

12. Právny zástupca žalobcu sa vyjadril písomne i na pojednávaní, že nárok nepovažuje za premlčaný.
Tvrdil, že nárok žalobcu je potrebné posudzovať podľa Obchodného zákonníka Českej republiky, keďže

zmluva bola uzavretá podľa Obchodního zákonníka Českej republiky č. 513/1991 Sb., a teda ide o
absolútny obchod a platí na nárok žalobcu 4 ročná premlčacia doba, resp. 10 ročná premlčacia doba,
keďže žalovaná súhlasila s VOP a zároveň tieto podpísala. Podľa týchto VOP premlčacia doba začala
plynúť prvýkrát v súlade s ust. § 401 Zák. č. 513/1991 Sb. Na preukázanie týchto tvrdení predložil právny
zástupca žalobcu rozhodnutia súdov, a to: Uznesenie Krajského súdu v Žiline zo dňa 27.10.2016 č. k.

11Co/105/2016-135, v ktorom bolo konštatované, že na tento záväzkový vzťah musia byť aplikované
ustanovenia Zák. č. 513/1991 Sb. Obchodního zákonníku Českej republiky. Ďalej predložil uznesenie
KrajskéhosúduvTrnavezodňa17.5.2016č.k.23Co/33/2016-89vskutkovototožnejveci,kedyodvolací
súd dospel k záveru, že na rozdiel od slovenskej právnej úpravy Česká republika pri aplikácii v otázkepremlčania v spotrebiteľských veciach dáva prednosť Obchodnému zákonníku, pričom v tejto súvislosti
bolo poukázané aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2MCdo 16/2014 zo
dňa 27.9.2015, kde dovolací súd tiež dospel k názoru, že na predmetný vzťah je zo spotrebiteľského

úveru potrebné aplikovať úpravu premlčania nachádzajúcu sa v Obchodnom zákonníku. Vyslovil tiež, že
tento záver je v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu Českej republiky. V rozsudku zo dňa 24.7.2012
sp. zn. 32Cbo 3337/2010 Nejvyšší soud ČR dôvodil, že úprava premlčania obsiahnutá v Občianskom
zákonníku v ust. § 101 a nasledujúce nie je ďalším ustanovením smerujúcim k ochrane spotrebiteľa,
ktoré mal zákonodarca v ust. § 262 ods. 4, vety prvej za stredníkom Obchodného zákonníka na mysli.

Ust. § 262 ods. 4 Obchodního zákonníku bolo prevzaté do právneho poriadku Českej republiky Zák.
č. 370/2000 Sb. , ktorým sa mení Obchodný zákonník učinený od 1.1.2001 v súvislosti s požiadavkou
Smernice Rady ES č.93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach spotrebiteľských zmluvách,
nazáklade,ktorejbolitieždoObčianskehozákonníkadoplnenéust.§52až65upravujúcespotrebiteľské
zmluvy. V tomto rozhodnutí Nejvyššího soudu České republiky sa však uvádza aj to, že premlčanie
pôsobí voči obom stranám rovnako. Z komplexnej úpravy premlčania, v každom z týchto zákonov nie je

možné považovať, len niektoré z nich za výhodnejšie pre spotrebiteľa. K rovnakým záverom sa Nejvyšší
soud ČR prihlásil i v rozsudku zo dňa 31.10.2012 sp. zn. 23Cbo 1750/2010. Právny zástupca žalobcu
teda poukázal na to, že žalovaný nárok nemôže byť premlčaný, keď v súlade s § 401 Zák. č. 513/91 Sb.
došlo k predlženiu premlčacej doby na 10 rokov.

Súd vec právne posúdil takto:

13. Predtým ako súd začal posudzovať tento nárok z hľadiska dôvodnosti musel sa vysporiadať s
otázkou, či v danom konaní má právomoc vo veci konať, a tiež musel zistiť podľa akého rozhodného
práva pre zmluvné záväzky bude tento nárok posudzovať. Súd dospel k záveru, že v danom prípade

Okresný súd Košice I má právomoc vo veci konať, nakoľko žalobca má sídlo v Českej republike, a
žalovaná je štátnou občiankou Slovenskej republiky, pretože posledné známe trvalé bydlisko žalovanej ,
bolo v Košiciach na Amurskej ulici č. 2.

14. Podľa čl. 15 Nariadenia vlády (ES) č. 44/2001 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v

občianskych a obchodných veciach, vo veciach týkajúcich sa zmluvy uzavretej spotrebiteľom na účely,
ktoré nie je možné považovať za súčasť jeho podnikania alebo povolania, sa právomoc určí podľa tohto
oddielu, pričom nie sú dotknuté ustanovenia čl. l4 a č. l. 5. bod 5, ak ide o Zmluvu o úvere splatnom v
splátkach alebo o zmluvu o akejkoľvek inej forme úveru, ktorým sa má financovať predaj tovaru.

15. Podľa čl. 16 ods. 2 Nariadenia rady ES č. 44/2001, druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa
lennasúdochčlenskéhoštátu,vktorommáspotrebiteľbydlisko.Vsúladesvyššiecitovanýmizákonnými
ustanovenia, je teda daná právomoc súdu Slovenskej republiky, pričom žalobca podal žalobcu na
Okresnom súde Košice I. Ďalšia otázka, ktorou sa teda súd zaoberal bola tá, podľa ktorého rozhodného
práva bude súd tento nárok posudzovať. Nakoľko žalobca a žalovaný sú rôznej štátnej príslušnosti a

uzavretá zmluva má vzťah k právu rôznych štátov, právom rozhodným v danej veci je podľa čl. 5 Rímskej
zmluvy právo Slovenskej republiky. Zmluvné strany si môžu pre riešenie právnych vzťahov zo zmluvy
zvoliť právo rozhodné. Pri voľbe práva je však stanovené obmedzenie Európskym medzinárodným
právom súkromným z dôvodu nutnosti ochrany spotrebiteľa (Rímska zmluva, čl. 5). Cieľom týchto
ustanovení je ochrana slabšej zmluvnej strany - spotrebiteľa. Voľba práva podľa čl. 3 nesmie spotrebiteľa

zbavovať ochrany, ktorú mu poskytujú imperatívne ustanovenia práva zeme, v ktorej má spotrebiteľ
obvyklé bydlisko. Vždy rozhodné je to právo, ktoré zaisťuje pre spotrebiteľa výhodnejšiu ochranu. Ak
si strany nezvolia právo, alebo je nutná ochrana spotrebiteľa, rozhodné je právo obvyklé bydliska
spotrebiteľa. Súd skúmal, ktoré právo je pre žalovanú ako spotrebiteľku výhodnejšie. Aj v prípade
pochybnosti o obsahu zmlúv platí výklad pre spotrebiteľa priaznivejší, a teda skúmal, či rozhodné právo

bude právo Českej republiky alebo podľa slovenského práva.

16. Podľa ust. § 52 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2)Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,
ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa

vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo
dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho
zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.(3) Dodávateľ je osoba, ktorápri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti.(4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

17. Podľa ust. § 53 ods. 1,2,3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú

vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
(2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ
možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. (3) Ak dodávateľ
nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú
za individuálne dojednané.

18. Podľa ust. § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v
dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania
dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

19. Podľa ust. § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak,
premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

20. Vzhľadom na charakter účastníkov zmluvy v postavení dodávateľa a spotrebiteľa, ako aj vzhľadom
na tzv. formulárový typ zmluvy, keď spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť obsah zmluvných podmienok,

je potrebné na takýto právny vzťah aplikovať ust. § 52 a nasledujúce Občianskeho zákonníka a Zákona
o ochrane spotrebiteľa. Súd mal za to, že je príkry rozpor medzi podmienkami, ktoré pre žalovanú
zo zmluvy vyplývajú v prípade, že by išlo o obchodno-právny vzťah - Zmluva o úvere, ak by išlo
o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle Občianskeho zákonníka, keďže podľa Obchodného zákonníka sú
obchodné podmienky prísnejšie ako podľa Občianskeho zákonníka, napr. ohľadne premlčania, výšky

úrokov, či zmluvnej pokuty. Navyše podľa ust. § 5b Zák. č. 250/2007 Z. z. slovenské súdy sami zo zákona
prihliadajú na nemožnosť uplatnenia práva, a tiež na premlčanie nároku. Z tohto pohľadu sa súdu tiež
javí slovenské právo ako priaznivejšie pre spotrebiteľa, v danom prípade, teda pre žalovanú. Navyše aj
dohoda o rozhodnom práve vo formulárovej, vopred pripravenej zmluve, ktorej obsah nemala žalovaná
možnosť žiadnym spôsobom zmeniť je v rozpore s dobrými mravmi a súd toto dojednanie nepovažuje za

platné a individuálne dojednané, keďže žalovaná sa k tomuto dojednaniu nemala možnosť pri uzavretí
zmluvy vyjadriť a navyše nie je zrejmé, či skutočne bola s týmto ustanovením VOP aj dostatočne
oboznámená a upozornená na túto skutočnosť, aj napriek tomu, že VOP podpísala.

21.Zvykonanéhodokazovaniavyplynulo,žežalovanáuzavrelasospoločnosťousAutoúvěr,a.s.Zmluvu

o úvere č. Ú. a súčasťou tejto zmluvy sú podľa článku III zmluvy aj VOP. S týmito VOP sa žalovaná mala
zoznámiť pri podpise zmluvy dňa 14.6.2010, čo potvrdila ich podpisom. Na základe úverovej zmluvy
bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 103.500,-Kč na financovanie kúpy vozidla Š. C. I. T. XX-XX X.X
S. F. I., registračná značka XAXXXX a dňa 4.6.2010 jej bolo predmetné vozidlo predané. Žalovaná sa
zaviazala úver hradiť právnemu predchodcovi žalobcu v 72. mesačných splátkach po 2.683,- Kč. Túto

svoju povinnosť si však neplnila. Keďže žalovaná neuhradila dve riadne mesačné splátky predmetného
úveru, dňa 22.12.2010 zaslal právny predchodca žalobcu žalovanej Oznámenie o uplatnení práva na
okamžité splatenie úveru zo dňa 22.12.2010. Žalovanej bolo oznámenie doručené dňa 3.1.2011, čo
potvrdila svojim podpisom na doručenke. Dňa 21.4.2011 bol k predmetnej úverovej zmluve vystavený
Protokol o konečnom vyrovnaní a v súlade s článkom 101. VOP pohľadávka za žalovanú činila 104.435,-

Kč.ŽalovanávProtokoleofinančnomvyrovnaníbolavyzvanákúhradedlžnejčiastkyvovýške104.435,-
Kč najneskôr v lehote 14 dní od doručenia protokolu. Z pripojených doručeniek je zrejmé, že protokol
bol žalovanej doručený dňa 3.5.2011 a lehota k úhrade dlžnej čiastky uplynula 18.5.2011. Do omeškania
sa teda s úhradou dlžnej čiastky žalovaná dostala od dňa nasledujúceho po dni splatnosti, teda od
19.5.2011. Tieto skutočnosti neboli sporné, a preto súd mal za to, že žalobca si svoj nárok voči žalovanej

mohol uplatniť súdnou cestou najskôr dňa 19.5.2011 a od tohto dňa mu začala plynúť premlčacia
doba ( či už podľa slovenského, či českého práva). Keďže súd v danom prípade dospel k záveru, že
ide o spotrebiteľskú zmluvu a tento nárok posudzoval podľa slovenského práva, dospel k záveru, že
premlčacia doba v danom prípade je trojročná. To, že súdy na Slovensku premlčanie posudzujú podľaObčianskeho zákonníka pri spotrebiteľských zmluvách a nie podľa Obchodného zákonníka, vyplýva z
rozsiahlej judikatúry súdov, a preto aj v danom prípade súd posudzoval premlčanie podľa Občianskeho
zákonníka. Pokiaľ ide o argumenty žalobcu, že v danom prípade ide o absolútny obchod a premlčanie

sa má teda posudzovať podľa Obchodného zákonníka, resp. podľa Obchodního zákonníka Českej
republiky, podľa ktorého je premlčacia doba štvorročná, súd poukazuje na to, že aj v tom prípade,
keby súd posudzoval premlčanie podľa Obchodného zákonníka, aj tak by nárok žalobcu bol premlčaný.
Trojročná premlčacia lehota totiž uplynula žalobcovi dňa 19.5.2014 a pokiaľ by bola štvorročná podľa
Obchodného zákonníka, či Obchodního zákonníka Českej republiky, uplynula by 19.5.2015. Žaloba bola

podaná až 26.1.2016, teda po uplynutí premlčacej lehoty. Teda ani rozhodnutia súdov, ktoré predložil
žalobca sa nevzťahujú na takýto prípad, keďže v nich súdy priznali nárok, pretože neuplynula ešte
štvorročná premlčacia doba. Pokiaľ žalobca, resp. jeho právny zástupca trval na tom, že súd má
prihliadať na to, že v danom prípade sa účastníci zmluvy o úvere dohodli na tom, že premlčacia doba
sa predlžuje na dobu desať rokov odo dňa, kedy premlčacia doba začala plynúť po prvýkrát, súd má
za to, že takéto dojednanie, ktoré je uvedené v odseku 4. základných ustanovení VOP, je v rozpore

s dobrými mravmi. Toto ustanovenie totiž predlžuje iba premlčaciu dobu k uplatneniu všetkých práv,
ktoré spoločnosti vzniknú z úverovej zmluvy, alebo Všeobecných obchodných podmienok na dobu desať
rokov, odkedy premlčacia doba začne prvýkrát plynúť voči spotrebiteľovi, resp. klientovi. Opačne však
toto ustanovenie neplatí a teda je tu značná nerovnosť v právach spotrebiteľa ako klienta a dodávateľa
ako veriteľa. Súd konštatuje, že zmluvné predlženie premlčacej doby na desať rokov v spotrebiteľskej

zmluve o úvere je neplatné, ak ide o nerovný vzťah účastníkov. Vyhlásenie o predĺžení premlčacej
doby urobené za takýchto okolností sa prieči dobrým mravom, a preto je v zmysle § 39 OZ neplatným
úkonom ( viď rozsudok Krajského súdu v Plzni zo 17.12.2008, sp. zn. 25Co/212/2008). Navyše v danom
prípade Všeobecné obchodné podmienky sú formulárovo pripravené, predtlačené a spotrebiteľ nie je
oprávnený a nie je v jeho možnostiach meniť ich obsah, preto aj z týchto dôvodov je takéto dojednanie

v rozpore s dobrými mravmi a v neprospech spotrebiteľa. Keďže súd dospel k záveru, že v danom
prípade nie je možné prihliadnuť na dojednanie vo VOP k úverovej zmluve o voľbe rozhodného práva
keďže toto dojednanie nebolo individuálne dojednané a tiež súd neprihliadal ani na dojednanie vo VOP o
predĺžení premlčacej doby na desať rokov, a to z dôvodu, že je v rozpore s dobrými mravmi, teda takéto
dojednanie je neplatné, vychádzal súd z premlčacej doby tak, ako to už bolo vyššie uvedené upravenej

v Občianskom zákonníku Slovenskej republiky a jednoznačne mal za to, že tento nárok je premlčaný,
preto v súlade s ust. § 5b zák.č.250/2007 Z.z. žalobu zamietol v celom rozsahu.

O trovách konania súd rozhodol takto:

22.Podľa§262ods.1CSPonárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

23. Podľa § 263 ods.1 CSP bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení
o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.

24. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

25. Vzhľadom na to, že žalobca v konaní úspešný nebol a žalovaná v konaní bola úspešná, avšak žiadne
preukázateľné trovy jej nevznikli, súd preto rozhodol tak, že žalovanej nárok na náhradu trov konania

nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný
súd Košice I., v 3 písomných vyhotoveniach (§
362 ods.1 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Podľa ust. § 365 ods.1 CSP odvolacie dôvody odvolanie možno odôvodniť len tým, žea) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods.2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. § 365 ods.3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. - o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok).