Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Košice
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Dana Popovičová
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/218/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7613227925
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Popovičová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7613227925.3
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a sudkýň
JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Táne Veščičikovej v spore žalobcu: M. A., C.. XX.XX.XXXX, S. A. I.,
N. X, zastúpený JUDr. Vierou Strakovou, advokátom so sídlom v Prešove, Námestie legionárov 5, proti
žalovaným: 1/ B. L., U.. A., C.. XX.XX.XXXX, S. A. S. XXX, 2/ D. A., C.. XX.XX.XXXX, S. A. S. XX,
3/ B. A., C.. XX.XX.XXXX, S. A. I., B. XXX/XX, 4/ O. A., C.. XX.XX.XXXX, S. A. M. XXX, 5/ W. A., C..
XX.XX.XXXX, S. A. O. C. A., B. XXXX/X, a 6/ B. A., C.. XX.XX.XXXX, S. A. S. XXX, zastúpených JUDr.
Ivetou Višňovskou, advokátkou so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Radničné námestie 4, o vysporiadanie
podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalovaných proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová
Ves zo dňa 01.12.2016 č.k. 1C/238/2013 - 99 takto
r o z h o d o l :
P o t v r d z u j e uznesenie.
Žalobca má právo na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovaným v celom rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvej inštancie“) uznesením rozhodol, že žiadna zo
strán sporu nemá právo na náhradu trov konania.
2. Rozhodol tak potom, ako uznesením zo dňa 22.11.2013 č.k. 1C/238/2013 - 36 zastavil konanie na
základe späťvzatia návrhu zo strany žalobcu a zaviazal žalovaných zaplatiť žalobcovi na účet jeho
právnej zástupkyne trovy konania vo výške 238,- eur. Žalovaní podali odvolanie len voči výroku o trovách
konania, preto uznesenie vo výroku o zastavení konania nadobudlo právoplatnosť.
3. Pri rozhodovaní o trovách konania súd prvej inštancie vychádzal z ust. § 256 ods. 1 C.s.p. v spojení
s § 257 C.s.p. a rozhodol, že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania.
4. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že aj napriek tej skutočnosti, že žalovaným vznikol nárok na
náhradu trov konania, túto náhradu im nepriznal z dôvodov hodných osobitného zreteľa, spočívajúcich
v nepriaznivej finančnej, sociálnej a majetkovej situácii na strane žalobcu.
5. V tej súvislosti uzavrel, že na strane žalobcu pretrvávajú také finančné, sociálne a majetkové pomery,
ktoré odôvodňujú priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov, tieto pomery na strane žalobcu majú za
následok, že uloženie povinnosti žalobcovi nahradiť žalovaným trovy konania by vážne zasiahlo do jeho
majetkovej sféry vzhľadom na výšku trov konania (932,31 eur). Na druhej strane vzhľadom na počet
žalovaných, nepriznanie náhrady trov konania žalovaným nespôsobí vážny zásah do ich majetkovej
sféry, nakoľko u jedného žalovaného tak trovy konania im okolo 155,- eur. K zmene pomerov na strane
žalobcu nedošlo ani tým, že získal finančnú sumu za predaj svojho spoluvlastníckeho podielu, nakoľko
túto získali aj ostatní spoluvlastníci, teda všetky subjekty na strane žalovaných.6. Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podali odvolanie žalovaní a odvolaciemu súdu navrhli,
aby uznesenie zmenil tak, že uloží žalobcovi povinnosť nahradiť im trovy konania. Žalovaní majú zato,
že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pokiaľ žalovaným
náhradu trov konania nepriznal. Uviedli, že žalobca je ženatý a spolu s manželkou sú bezpodielovými
spoluvlastníkmi bytu v I., ktorý nie je zaťažený žiadnymi úvermi. Žalobca nemá žiadne dlhy a ani iné
záväzky. V rámci predaja svojho podielu žalobca získal sumu viac ako 4.000,- eur, preto priznanie
náhrady trov konania žalovaným, ktorá predstavuje 932,31 eur, nezasiahne vážne do jeho majetkovej
sféry. Žalovaní musia znášať trovy, ktoré nezavinili a ktoré vznikli len na základe konania žalobcu.
7. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol potvrdiť uznesenie ako vecne správne. Uviedol, že žalovaní
by nesúhlasili s vyporiadaním predmetnej nehnuteľnosti, pokiaľ by nepodal žalobu. Žalovaní sa začali
aktivizovať a predávať predmetnú nehnuteľnosť až po podaní žaloby, voči čomu žalobca nemal výhrady
a s predajom súhlasil, lebo už dlhší čas bol vo finančných problémoch. To, že má byt, neznamená, že
jeho majetkové pomery sú na dobrej úrovni. Má síce postarané o bývanie, ale zo svojich príjmov vie
uhradiť len nutné výdavky na živobytie, preto nevyhnutne potreboval aj peniaze z predaja predmetnej
nehnuteľnosti.
8. Žalovaní vo vyjadrení zotrvali na svojej odvolacej argumentácii a tiež poukázali na to, že žalobca
nepožiadal o pomoc Centrum právnej pomoci.
9. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovaných bez nariadenia
pojednávaniavzmysleust.§385ods.1zák.č.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok(ďalejlen„C.s.p.")
v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je opodstatnené.
10. Uznesenie je vo výroku vecne správne vo výroku o trovách konania vecne správne, preto ho odvolací
súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 C.s.p., potvrdil.
11. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.
12. V prípade zastavenia konania platí, že súd pri rozhodovaní o trovách konania zohľadňuje, či niektorý
z účastníkov nezavinil, že sa konanie muselo zastaviť. V takom prípade je povinný nahradiť jeho
trovy. Otázku, či účastník konania zavinil, že konanie muselo byť zastavené, treba posudzovať podľa
procesného výsledku. Ak žalobca vezme návrh späť a nejde o prípad, že sa tak stalo z dôvodu správania
žalovaného, z procesného hľadiska zásadne platí, že žalobca zavinil zastavenie konania. Preto je
povinný nahradiť trovy konania žalovanému.
13. V danom prípade z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania žalobca, ktorý zobral žalobu
späť. Na tomto závere nič nemení ani tá skutočnosť, že k speňaženiu predmetnej nehnuteľnosti došlo
až potom, ako bola žaloba na súd podaná.
14. Odvolací súd sa zhoduje s názorom súdu prvej inštancie, že v danej veci sú dané dôvody hodné
osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania žalovaným.
15. Podľa § 257 C.s.p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.
16. Vyššie cit. zákonné ustanovenie predstavuje z hľadiska náhrady trov konania výnimku zo zásady
zavinenia na zastavení konania. Je odôvodnené tým, že prísna aplikácia ustanovenia o náhrade trov
konania by mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiaducim tvrdostiam. Zákon preto stanovuje
všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k zmierneniu dôsledkov právnych
noriem, upravujúcich platenie a náhradu trov konania. Toto zákonné ustanovenie dopadá na tú stranu
sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania. Predpokladom jeho použitia je existencia
dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania a existencia výnimočnosti
prípadu.Tentodôvodjedanýcharakteromkonaniaalebocharakteromprocesnejsituácie.Dôvodyhodné
osobitného zreteľa sa môžu týkať aj sociálnej situácie strán sporu. Do úvahy treba brať tiež okolnosti,
ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku a prihliadnuť i na postoj strán sporu v konaní.17. Podľa názoru odvolacie súdu v danom prípade sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa pre
nepriznanie náhrady trov konania žalovaným z dôvodov na strane žalobcu, ktoré spočívajú v jeho
nepriaznivej sociálnej, majetkovej a finančnej situácii. Žalobca je starobným dôchodcom, ktorý poberá
dôchodok vo výške 380,- eur, je ženatý, pričom jeho manželka je nezamestnaná, bez príjmu. Spláca
pôžičku 1.000,- eur, mesačne vo výške 54,93 eur. Je síce vlastníkom nehnuteľnosti - bytu A. I., v
ktorom býva, avšak ani táto skutočnosť nemení nič na jeho nepriaznivej finančnej situácii, keďže spolu
s manželkou sú odkázaní len na jediný príjem vo výške nepostačujúcej ani krytie základných životných
potrieb. Práve tieto dôvody aj podľa názoru odvolacieho súdu sú rozhodujúcimi pre nepriznanie nároku
na náhradu trov žalovaným. Na druhej strane nepriznanie náhrady trov konania vzhľadom na ich výšku
žalovaným nespôsobí vážny zásah do ich majetkovej sféry tak, ako správne uzavrel súd prvej inštancie.
18. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozhodol tak, ako vyplýva z enunciátu tohto rozhodnutia
a potvrdil uznesenie v súlade s § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správne.
19.Otrováchodvolaciehokonaniarozhodolodvolacísúdpodľa§396ods.1C.s.p.vspojenís§255ods.
1 C.s.p. Žalovaní neboli v odvolacom konaní úspešní, preto priznal náhradu trov konania úspešnému
žalobcovi v celom rozsahu.
20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.