Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. júl 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2Tos/111/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115011010
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Janík
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3115011010.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Janíka a sudcov JUDr.
Patrika Príbelského, PhD. a JUDr. Františka Kováča v trestnej veci proti obvinenému N. M., pre prečin
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.1, ods.2 písm.d), písm.e) Tr.zák. s poukazom na § 140
písm.b) Tr.zák., na neverejnom zasadnutí dňa 23. júla 2015 prejednal sťažnosť obvineného proti
uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 9. júla 2015, sp. zn. 2T/85/2015 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sa sťažnosť obvineného N. M. z a m i e t a, pretože
nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trenčín uznesením zo dňa 9. júla 2015, sp. zn. 2T/85/2015 po podaní obžaloby postupom
podľa § 238 ods. 3 Tr. por. s poukazom na § 79 ods.2 Tr.por. rozhodol o väzbe obvineného N. M. tak,
že z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por. ponechal obvineného vo väzbe s tým, že
zároveň podľa § 80 ods.1 písm.c) Tr.por. nenahradil väzbu obvineného N. M. dohľadom probačného
a mediačného úradníka. Svoje rozhodnutie odôvodnil v podstate s poukazom na to, že doposiaľ vo
veci vykonané dôkazy odôvodňujú nielen podozrenie, ale aj právny záver, že skutok, pre ktorý bolo
obvinenému vznesené obvinenie a pre ktorý bola na neho podaná obžaloba, bol spáchaný, vykazuje
zákonné znaky prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.1, ods.2 písm.d), písm.e) Tr.zák. s
poukazom na § 140 písm.b) Tr.zák., tiež dôvodné podozrenie, že ho spáchal obvinený N. M. a že z jeho
povahy, zo spôsobu akým bol spáchaný i z okolností negatívne charakterizujúcich osobu obvineného
a jeho správanie je naďalej daná odôvodnená obava, že bude pokračovať v trestnej činnosti, teda
z následkov uvedených v ustanovení § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por., tiež aj odôvodnený záver, že
väzba obvineného N. M. aj po podaní obžaloby je stále adekvátnym a nevyhnutným zabezpečovacím
opatrením a že s ohľadom na osobu obvineného a povahu prejednávaného prípadu nemožno účel väzby
dosiahnuť dohľadom probačného a mediačného úradníka.

Proti tomuto uzneseniu dňa 9. júla 2015 ihneď po jeho vyhlásení podal obvinený N. M. sťažnosť
s poukazom na to, že nesúhlasí so svojím trestným stíhaním, pretože všetko je založené len na
vykonštruovaných obvineniach poškodenej Y. T. a ňou nahovorených falošných svedkýň, s ktorými mu
ani nebola umožnená konfrontácia. V písomnom odôvodnení sťažnosti prostredníctvom obhajcu naviac
poukázal na to, že aj keď napadnutému rozhodnutiu súdu prvého stupňa nemožno vytknúť absenciu
logiky k dôvodnosti preventívnej väzby s poukazom na jeho trestnú minulosť a opakované postihnutia v
rámci priestupkového konania za skutky namierené aj voči poškodenej, rozhodnutiu súdu prvého stupňa
vytýka neaplikovanie pomerne širokého diapazónu povinností a obmedzení ako primeranú náhradu
väzby v jeho prípade, keď súd úplne rezignoval na zdôvodnenie svojho postoja, prečo menej invazívne
prostriedky ako náhradu za jeho väzbu považuje za nedostatočné. Za daného stavu je aj výrok o
nenahradení jeho väzby v zmysle § 80 ods.1 písm.c) Tr.por. dohľadom probačného a mediačného
úradníka nepreskúmateľný a s ohľadom na túto skutočnosť navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec
vrátiť na nové konanie súdu prvého stupňa.

Krajský súd na podklade podanej sťažnosti, ktorá mu spolu so spisom bola predložená dňa 21. júla 2015,
na neverejnom zasadnutí dňa 23. júla 2015 preskúmal podľa § 192 ods.1 Tr. por. správnosť všetkých
výrokov napadnutého uznesenia i konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že sťažnosť obvineného N.
M. nie je dôvodná.

Obvinenému N. M. bolo zákonným spôsobom vznesené obvinenie a bola na neho podaná obžaloba
pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.1, ods.2 písm.d),
písm.e) Tr.zák. s poukazom na § 140 písm.b) Tr.zák. V súvislosti s týmto trestným stíhaním bol obvinený
N. M. uznesením sudcu pre prípravné konanie Okresného súdu Trenčín, sp.zn. 0Tp/25/2015 zo dňa
23.4.2015 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne, sp.zn. 3Tpo/17/2015 zo dňa 14.5.2015,
kedy nadobudlo aj právoplatnosť, vzatý do väzby z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1 písm. c/ Tr.por.
dňom 20.4.2015 o 18.20 hod.

Zabezpečené a vykonané dôkazy v prípravnom konaní (napriek tomu, že obvinený sa k spáchaniu
skutku nepriznal, predovšetkým usvedčujúce svedecké výpovede poškodenej Y. T. a s jej výpoveďou
korešpondujúce svedecké výpovede najmä Y. G. i O. M., tiež Q. U. a C. M., i na vec sa vzťahujúce
listinné dôkazy, o objektívnosti ktorých neboli zistené žiadne právne relevantné pochybnosti) v rovine
závažného podozrenia a zároveň rozumnej istoty odôvodňujú naďalej podozrenie, že skutok, pre ktorý je
obvinený stíhaný a bola na neho podaná obžaloba, bol spáchaný, že vykazuje zákonné znaky stíhaného
prečinu, ako aj dostatočne odôvodnené podozrenie, že tento skutok spáchal obvinený N. M., preto záver
okresného súdu vyjadrený v tomto smere v napadnutom uznesení je vecne správny.

Konkrétne skutočnosti, ktoré odôvodňovali obavu z následkov uvedených v ustanovení § 71 ods. 1 písm.
c/ Tr. por., ktoré boli dôvodom pre vzatie obvineného do väzby a ktoré boli vyvodené na podklade
existencie dôvodného podozrenia, že obvinený spáchal stíhaný skutok, pre ktorý mu bolo vznesené
obvinenie, z jeho povahy, zo spôsobu, akým mal byť skutok spáchaný a najmä tiež z okolností negatívne
charakterizujúcich obvineného i jeho správanie (obvinený, ktorý už bol v minulosti opakovane súdne
trestaný aj pre trestné činy násilnej povahy, v poslednom prípade aj na nepodmienečný trest odňatia
slobody a ktorý sa sústavne a opakovane dopúšťa páchania priestupkov rôznej povahy, verbálny útok
na poškodenú Y. T. nevynímajúc, má evidentný sklon k páchaniu násilnej trestnej činnosti, keď teraz
prejednávaný skutok mal spáchať ani nie pol roka po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody,
ktorý mu bol uložený rovnako pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.1, ods.2 písm.a)
Tr.zák. a to tiež vo vzťahu k poškodenej Y. T.), sa rovnako v priebehu trestného stíhania nezmenili
tak, ako na to dôvodne poukázal i okresný súd v napadnutom uznesení. Dôvodnosť podozrenia, že
obvinený N. M. spáchal prečin, pre ktorý mu bolo vznesené obvinenie a ktorý je v obžalobe právne
posúdený ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.1, ods.2 písm.d), písm.e) Tr.zák. s
poukazom na § 140 písm.b) Tr.zák., je na podklade doteraz vo veci vykonaných dôkazov, na ktoré v
napadnutom uznesení vecne správne poukázal okresný súd, naďalej jednoznačne daná. Za súčasného
stavu vykonávania dôkazov krajský súd nezistil žiadne nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu
alebo zánik dôvodov tzv. preventívnej väzby obvineného stanovených podľa § 71 ods. 1 písm.c/ Tr.
por.. Od predchádzajúceho rozhodnutia o väzbe obvineného už citovanými uzneseniami sudcu pre
prípravné konanie okresného súdu a Krajského súdu v Trenčíne, nenastala totiž žiadna podstatná zmena
v konkrétnych skutočnostiach odôvodňujúcich obavu z následkov uvedených v ustanovení § 71 ods. 1
písm.c/ Tr. por.. Obava uvedená v týchto dôvodoch väzby, teda z pokračovania v trestnej činnosti, je stále
reálna nielen vzhľadom na povahu a závažnosť stíhaného trestného činu, ako aj na spôsob, akým mal
byť skutok spáchaný, ale najmä vzhľadom na výrazne negatívne hodnotenie osoby obvineného a jeho
správanie, na ktoré okresný súd vecne správne poukázal v napadnutom uznesení a z tohto pohľadu sa
krajský súd v celom rozsahu stotožnil aj so záverom okresného súdu, že s ohľadom na už spomínanú
osobu obvineného a rovnako vyššie spomenuté skutkové okolnosti i povahu prejednávaného prípadu,
väzbu obvineného N. M. nemožno v tomto štádiu trestného konania nahradiť dohľadom probačného a
mediačného úradníka.

Hodnotiac všetky uvedené skutočnosti jednotlivo i v ich súhrne, najmä však skutočnosť, že konkrétne
dôvody väzby obvineného tak, ako sú uvedené v uznesení o vzatí obvineného do väzby, sa nezmenili,
je väzba obvineného N. M. z už uvedených dôvodov stále adekvátnym zabezpečovacím opatrením v
tomto štádiu trestného stíhania - po podaní obžaloby a pred konaním hlavného pojednávania (obvinený
podal proti okresným súdom vydanému trestnému rozkazu, sp.zn. 2T/85/2015 zo dňa 9.7.2015, ktorým

bol neprávoplatne uznaný za vinného zo spáchania predmetného prečinu nebezpečného vyhrážania
podľa § 360 ods.1, ods.2 písm.d), písm.e) Tr.zák. s poukazom na § 140 písm.b) Tr.zák. a rovnako
neprávoplatne odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov nepodmienečne so zaradením
na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, včas opravný
prostriedok - odpor). Napadnuté uznesenie je vecne správne a v súlade so zákonom. Pri rozhodnutí
o väzbe obvineného neboli porušené práva obvineného na obhajobu a nebolo mu ani znemožnené
uplatnenie práva na obhajobu v ďalšom priebehu (štádiu) trestného konania. Krajský súd, keďže si
plne osvojil skutkové a právne závery okresného súdu, nepovažoval sťažnostné námietky obvineného
za dôvodné a v podrobnostiach preto len poukazuje na podrobné, vecne správne a presvedčivé
odôvodnenie napadnutého uznesenia.

Krajský súd na základe uvedených dôvodov dospel k záveru, že okresný súd rozhodol vecne správne,
preto sťažnosť obvineného N. M. ako nedôvodnú podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.