Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. máj 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 14CoE/11/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7202895793
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Rizman
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7202895793.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: E. poisťovňa so sídlom v R., pobočka L., W.
námestie 1, L., B.: XX XXX XXX, proti povinnému: K. K. s.r.o., A. XX, L., B.: XX XXX XXX, vedenej na
Y. úrade v L. u súdneho exekútora C.. M. L., D.., C. trieda XX, L., pod č. Ex XXXX/XXXX, o vymoženie
XXX,XX eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice B. takto

r o z h o d o l :

O d m i e t a odvolanie proti dôvodom uznesenia.

Vracia vec súdu prvého stupňa na rozhodnutie o odvolaní proti výroku o trovách exekúcie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením exekúciu zastavil a oprávneného zaviazal uhradiť súdnemu
exekútorovi C.. M. L., D.., C. trieda XX, L. trovy exekúcie vo výške XX,XX eur a to do X dní od
nadobudnutia právoplatnosti uznesenia.

Výrok o zastavení exekúcie odôvodnil ustanovením § 57 ods. 1 písm. g) Zákona č. 233/1995 Z.z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok). Uviedol, že povinný bol ex
offo vymazaný na základe uznesenia Okresného súdu L. I, č.k. XXCbr/X/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX
a táto spoločnosť bola zrušená bez likvidácie, pretože jej majetok nepostačoval ani na úhradu trov
exekúcie. Z týchto dôvodov boli splnené podmienky pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm.

h) Exekučného poriadku.

Výrok o povinnosti nahradiť trovy exekúcie odôvodnil ustanovením § 203 ods. 2 Exekučného poriadku.

Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie oprávnený. V písomných dôvodoch svojho
odvolania uviedol, že podľa jeho názoru mal súd v súlade s ustanovením § 57 ods. 1 písm. g)

Exekučného poriadku predmetnú exekúciu vyhlásiť za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre
ktorý exekúciu nemožno vykonať a to konkrétne strata procesnej spôsobilosti, teda spôsobilosti byť
účastníkom konania. Strata spôsobilosti byť účastníkom konania je neodstrániteľnou podmienkou
konania, na ktorú by mal súd prihliadať ex offo v zmysle ustanovenia § 103, § 104 O.s.p. Súd pritom
nemôže rozhodnúť o zastavení exekúcie pre nemajetnosť povinného v čase, keď už povinný ako subjekt
práva neexistuje. Podľa názoru oprávneného, súd sa mohol otázkou majetnosti zaoberať len v prípade,

ak by návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného predchádzal jeho strate právnej
subjektivity, čo ale nie je naplnené v tomto konkrétnom prípade.

Súd zaviazal oprávneného uhradiť poverenému súdnemu exekútori trovy exekúcie podľa § 203 ods. 1
Exekučnéhoporiadku,tedaakdôjdekzastaveniuexekúciezavinenímoprávnenéhoalebojepredpoklad,
žeoprávnenýmoholprináležitejopatrnostivčasepodanianávrhupredvídaťdôvodzastaveniaexekúcie.Zavinením oprávneného treba rozumieť také porušenie procesných predpisov zo strany oprávneného,
ktoré má za následok buď neodôvodnený vznik trov exekúcie alebo také jeho konanie, ktoré by spôsobilo
zastavenie exekúcie.

Pri rozhodovaní, či oprávnený zavinil zastavenie exekúcie, je nutné vychádzať z toho, že nárok
na náhradu trov exekúcie je nárokom, ktoré má základ v ustanoveniach práva procesného a nie
v ustanoveniach práva hmotného. Preto tiež potom, či oprávnený zavinil, že konanie muselo byť
zastavené, možno uvažovať len z procesného hľadiska a posudzovať ho podľa procesného výsledku.

Samotnú okolnosť, že bol povinný vymazaný z Obchodného registra SR nemožno z uvedených
dôvodov považovať za zavinenie oprávneného. V danej veci tiež nie je spravodlivo možné konštatovať,
že oprávnený by pri náležitej opatrnosti mohol predvídať zastavenie exekúcie, ktorej skutočnosť by
mala potom za následok rozhodnutie o náhrade trov konania s poukazom na ustanovenie § 203
Exekučného poriadku. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie, ktorého procesné účinky zostali
zachované, pretože oprávnený navrhol v zákonnej lehote vykonanie exekúcie (XX.X.XXXX). Navyše

je potrebné uviesť, že k výmazu z Obchodného registra SR povinného došlo po siedmych rokoch od
začiatku konania. Na základe uvedeného možno spoľahlivo konštatovať, že oprávnený uskutočnil všetky
potrebné právne kroky smerujúce k vymoženiu pohľadávky v lehote jej vykonateľnosti, pričom nemohol
objektívne predvídať zánik právnej subjektivity povinného, najmä vzhľadom na samotný charakter
právnej udalosti vedúcej k strate právnej subjektivity povinného. Na základe uvedeného nemožno v

prejednávanej veci konštatovať splnenie podmienok, za ktorých by bolo možné zaviazať na náhradu
trov oprávneného.

Priznať náhradu trov exekúcie nie je možné podľa vyššie uvedeného ustanovenia, lebo primárnym
dôvodom pre zastavenie exekúcie bol výmaz z Obchodného registra SR, nie skutočnosť, že majetok

povinného nestačí na úhradu trov exekúcie. Posudzovanie majetnosti povinného prichádza do úvahy
iba vtedy, ak povinný právne existuje, nie v prípade výmazu.

Keďže oprávnený nezavinil z procesného hľadiska zastavenie exekúcie a povinný bol vymazaný z
Obchodného registra SR, neexistuje účastník, ktorý by mohol byť zaviazaný k náhrade trov súdneho

exekútora.

S ohľadom na vyššie uvedené odvolateľ navrhol, aby v súlade s ustanovením § 374 ods. 4 Zákona
č. 99/1963 Zb. (O.s.p.) v znení neskorších predpisov, odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré
vydal vyšší súdny úradní, v celom rozsahu vyhovel sudca a nahradil výrok „exekúciu zastavuje“ výrokmi

„exekúciu vyhlasuje za neprípustné, exekúciu zastavuje“. a nepriznal súdnemu exekútorovi C.. M. L.,
D.. náhradu trov exekúcie pod č. EX XXXX/XXXX.

Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 a
3 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o také odvolanie podľa

§ 214 ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie (odvolanie
smeruje proti uzneseniu) a dospel k záveru, že odvolaniu nemožno vyhovieť.

Podľa §202 ods. 4 O.s.p. odvolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Oprávnený napadol odvolaním proti zastavujúcemu výroku napadnutého uznesenia len dôvody, pre
ktoré súd prvého stupňa exekúciu zastavil, samotné zastavenie konania nenamietal. Vzhľadom na to,
že odvolanie len proti dôvodom uznesenia nie je prípustné, neboli splnené podmienky pre konanie o
odvolaní a preto odvolací súd v súlade s § 218 ods. 1 písm. c) O.s.p. odvolanie oprávneného proti
dôvodom uznesenia odmietol.

Odvolanie oprávneného smerovalo aj proti výroku o trovách exekúcie.

Možnosť podať odvolanie proti uzneseniam v exekučnom konaní upravuje Občiansky súdny poriadok v
§ 202 ods. 2 a príslušné ustanovenia Exekučného poriadku.

Podľa § 202 ods. 2 O.s.p. odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa
osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní ovymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona. Osobitným zákonom podľa citovaného
zákonného ustanovenia je Exekučný poriadok.

O zastavení exekúcie v predmetnej veci a o náhrade trov exekúcie rozhodol súd prvého stupňa
uznesením dňa XX.X.XXXX.

Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.10.2013 proti výroku o náhrade trov
konania v rozhodnutí podľa § 57 je prípustné odvolanie.

Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom od 1.11.2013 proti výroku o náhrade trov
konania v rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie.

Proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka je podľa ustanovenia § 374 ods. 4 O.s.p. a čl. 142 Ústavy
SR odvolanie vždy prípustné.

Z citovaných ustanovení je zrejmé, že odvolanie proti výroku o náhrade trov exekúcie bolo prípustné iba
podľa právnej úpravy účinnej do XX.XX.XXXX. Zmena ustanovenia § 58 ods. 6 Exekučného poriadku
účinná od 1.11.2013 znamená, že odvolanie proti výroku o náhrade trov exekúcie nie je prípustné. Súd
prvého stupňa preto nesprávne poučil účastníkov konania o prípustnosti odvolania proti jeho uzneseniu

vo výroku o trovách exekúcie. Správne mal súd prvého stupňa poučiť účastníkov konania o tom, že
ak rozhodoval vo veci vyšší súdny úradník, podaním odvolania sa rozhodnutie, proti ktorému zákon
odvolanie nepripúšťa (s odkazom na ustanovenie § 202 O.s.p.) zrušuje a vo veci opätovne rozhodne
sudca (§ 374 ods. 4 veta tretia O.s.p.).

Vzhľadom na to, že oprávnený podal odvolanie proti výroku o trovách exekúcie, proti ktorému odvolanie
nie je od X.XX.XXXX prípustné a vo veci rozhodoval vyšší súdny úradník, podaním odvolania sa výrok
uznesenia o trovách exekúcie zrušil. To znamená, že neexistuje rozhodnutie (o trovách exekúcie), ktoré
by mal preskúmavať odvolací súd. O trovách exekúcie preto musí rozhodnúť opätovne sudca súdu
prvého stupňa a jeho rozhodnutie je konečné, pretože nie je proti nemu prípustné odvolanie.

Odvolacísúdpretovraciavecsúduprvéhostupňanarozhodnutieotrováchexekúcie,oktorýchopätovne
rozhodne zákonný sudca.

Rozhodnutieboloprijatésenátomodvolaciehosúdupomeromhlasov3:0(§3ods.9zákonač.757/2004

Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.