Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. marec 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/351/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5616204123
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Amália Paulerová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5616204123.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátevzloženízpredsedníčkysenátuJUDr.AmáliePaulerovej

a členov senátu JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu v právnej veci žalobcu - Prima banka
Slovensko, a. s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému - S. N., nar.
X.XX.XXXX, bytom U. A. XXX, v časti rozhodovania o zaplatenie príslušenstva pohľadávky (28%
ročných úrokov), na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k.
11C/130/2016-60 zo dňa 24. augusta 2017 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e v celom rozsahu rozsudok súdu prvej inštancie.

Žiadnej zo strán sporu n e p r i z n á v a nárok na náhradu odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvej inštancie (ďalej len okresný súd) napadnutým rozsudkom (v poradí druhý rozsudok) zamietol
(vo výroku I.) žalobu v časti uplatnených 28% ročných úrokov zo sumy 1.243,80 eur od 27.2.2014
do 28.2.2014, zo sumy 1.121,74 eur od 1.3.2014 do 17.3.2014, zo sumy 1.071,61 eur od 18.3.2014
do 17.6.2014, zo sumy 958,54 eur od 18.6.2014 do 26.1.2016, zo sumy 895,34 eur od 27.1.2016 do
23.2.2016 a zo sumy 832,14 eur od 24.2.2016 do zaplatenia. Vo výroku II. nepriznal žiadnej zo strán
právo na náhradu trov konania.
2. Okresný súd odvolaním napadnutým rozsudkom (v poradí druhý rozsudok) posudzoval zvyšnú

časť uplatňovaného nároku žalobcu, príslušenstvo pohľadávky, pretože v poradí prvom rozsudku ( 11
C/130/2016 - 35 zo dňa 13.10.2016) už mu priznal istinu vo výške 832,14 eur a uložil žalovanému
zaplatiť túto sumu žalobcovi do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

3. Pri posudzovaní zvyšnej časti nároku okresný súd uviedol, že postupoval podľa záverov rozhodnutia
Krajského súdu v Žiline, sp.zn. 10 Co/51/2017 -51 zo dňa 25.5.2017. Príslušenstvo pohľadávky žalobca
viaže k zmluve o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb uzatvorenej medzi žalobcom

(v tej dobe ešte Dexia banka) a so žalovaným dňa 11.2.2010, podľa ktorej bol pre žalovaného
zriadený bežný účet č. XXXXXXXXXX/XXXX. Žalobca tvrdil, že sa žalovaný dostal do nepovoleného
prečerpania účtu, istina nepovoleného prečerpania je zúročená ročným úrokom vo výške 28% a
zaplatenia uvedeného nároku sa voči žalovanému domáha.

4. Zmluvou o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb uzatvorenou dňa 11.2.2010 bol
podľa názoru okresného súdu založený spotrebiteľský právny vzťah, nároky z neho plynúce ( vrátane

uplatňovaného nároku na príslušenstvo pohľadávky ) sa právne riadia podľa režimu zákona č. 258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch.5. Vykonané dokazovanie preukázalo, že strany sporu sa dohodli na úverovom limite vo výške 1.240
eur. Súčasťou zmluvy o povolenom prečerpaní na účte nie je údaj o ročnej úrokovej sadzbe, ako
ani o postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy a už vôbec nie o 28 % ročných úrokoch

pri nepovolenom prečerpaní účtu. Súd sa stotožnil s názorom žalobcu, že zmluva o úvere nemusí
byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, nevidel však zrejmý dôvod postupu žalobcu, ktorý
náležitosť pre spotrebiteľa podstatnú a zásadnú (pre schopnosť posúdiť výhodnosť a v neposlednom
rade únosnosť úveru) nezahrnie priamo do zmluvy, ale odkazuje spotrebiteľa na iné listiny, ktoré
nie je možné považovať za individuálne dojednané. Namiesto toho, aby žalobca zjavne nepodstatné

dojednania, konkrétne v bode 4 a v bode 5 zmluvy o povolenom prečerpaní na účte zahrnul do
všeobecných obchodných podmienok, resp. do iných listín, ktoré majú tvoriť „neoddeliteľnú“ súčasť
zmluvy, dal prednosť dojednaniu o tom, že klientovi budú na telefónne číslo, ktoré uviedol v zmluve,
zasielané informačné sms týkajúce sa limitu, pred dojednaním o výške 28 % úrokov priamo v zmluve.
Zároveň, dodatočné informovanie spotrebiteľa „formou výpisu z technického systému banky“ nie je
možné podľa názoru súdu považovať za splnenie si zákonnej povinnosti vyjadrenej v ustanovení § 3

ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z.

6. Súd konštatuje, že žalobca mohol účtovať voči žalovanému úroky a poplatky iba za predpokladu,
že tieto boli zmluvnými stranami individuálne dojednané. V konaní nebol predložený žiadny listinný
dôkaz preukazujúci dojednanie výšky úrokov, preto žalovanému nevznikla povinnosť platiť v prípade

nepovoleného prečerpania žiadne úroky. V spotrebiteľskom právnom vzťahu aj poplatky musia byť
uvedené priamo v zmluve, inak ich nemožno považovať za individuálne dojednané. Pokiaľ sa žalobca
odvoláva na všeobecné obchodné podmienky, sadzobník poplatkov, resp. vývesku úrokových sadzieb,
súd zdôraznil, že vo všeobecnosti zmluvné ustanovenia vo vopred pripravovanej formulárovej zmluve,
resp. v spleti všeobecných obchodných podmienok alebo iných istín, ktoré naviac navodzujú skôr

dojem obsahu nepodstatného charakteru, spôsobujú v tejto časti značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán, žalobca nepreukázal platné individuálne dojednanie 28% ročného úroku
priamo v spotrebiteľskej zmluve, nepredložil žiadnu listinu podpísanú obidvoma zmluvnými stranami,
z ktorej by bolo nepochybné, že sa so žalovaným dohodol o výške úroku v prípade nepovoleného
prečerpaniaúčtu.Naviac,akékoľvekúrokyakoodplatazaužívaniepožičanejsumy,prislúchajúveriteľovi

len do doby splatnosti dlhu. V prípade vyhlásenia mimoriadnej splatnosti nastáva stav, kedy dlžník už
nemá taký právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, teda nie je dôvod ani na to,
aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili iba za stavu oprávnenej držby prostriedkov dlžníkom.
Pokiaľ majú žalobcom uplatnené úroky sankčný charakter, tak sú neprijateľnou zmluvnou podmienkou,
lebo s omeškaním spotrebiteľa s plnením, to znamená s vrátením sumy nepovoleného prečerpania po

zatvorení účtu, zákon spája oprávnenie dodávateľa žiadať úroky z omeškania. Tieto predstavujú v čase
omeškania žalovaného výšku päťkrát nižšiu ako si ich uplatňuje žalobca titulom úroku z nepovoleného
prečerpania účtu. Spotrebiteľ musí byť už v čase uzatvárania spotrebiteľskej zmluvy oboznámený so
všetkými poplatkami aj úrokmi, ktoré mu vyplývajú z právneho vzťahu, resp. aj z porušenia povinnosti
zo zmluvy. Dodatočné informovanie spotrebiteľa „ formou výpisu z technického systému banky „ nie je

možné považovať za splnenie si zákonnej povinnosti vyjadrenej v § 3 ods.6 Z.č. 258/2001 Z.z.

7. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku stranám sporu súd nepriznal nárok na náhradu
trov, lebo celkový úspech žalovaného, ktorému trovy v konaní nevznikli prevýšil úspech žalobcu.

8. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Domáhal sa zmeny rozsudku, v rámci nej
vyhovieť žalobe v plnom rozsahu a zaviazať žalovaného k úhrade dlžnej sumy do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku a priznať náhradu konania (prvostupňové i odvolacie).

9. V prvej časti odvolania žalobca vyjadruje svoj nesúhlas so záverom okresného súdu, že veriteľ

nemôže od dlžníka, ktorý je spotrebiteľom, požadovať úroky a poplatky, ktoré neboli v zmluve dojednané;
navyše, akékoľvek úroky prislúchajú veriteľovi len do splatnosti dlhu. Nesúhlasil so záverom súdu ani
v otázke rozhodovania o trovách konania, zdôvodnené pomerom úspechu žalobcu a žalovaného vo
veci. Odvolateľ cituje znenie § 31 ods. 2, ods. 4 Zákona o platobných službách, argumentujúc, že v
citovaných ustanoveniach sa neuvádza, že poplatky za poskytovanie platobných služieb musia byť

individuálne dojednané. Odkazuje aj na rozsudok Súdneho dvora v prejudiciálnom konaní k Smernici
2008/48/ES - vec C - 42/15 z 9.11.2016 (Home Credit Slovakia, a.s. c/a Klára Bírová), podľa názoru
odvolateľa v zmysle uvedeného rozsudku sa článok 10 ods. 1 a 2 Smernice Európskeho parlamentu a
Rady 2008/48/ES z 23.4.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice Rady 87/102/EHS v spojení s článkom 3 písm. m/ tejto smernice sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere
nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky náležitosti uvedené v článku 10
ods. 2 uvedenej smernice musia byť vyhotovené písomne, alebo na inom trvalom nosiči a ďalej sa má

vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil
na jednej strane, že zmluva o úvere, ktorá patrí do pôsobnosti smernice 2008/48 a ktorá je vypracovaná
písomne, musí byť podpísaná zmluvnými stranami, na druhej strane, že táto požiadavka podpísania
sa vzťahuje na všetky náležitosti tejto zmluvy uvedené v článku 10 ods. 2 tejto smernice. Znamená to,
že náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch

sú povinnou náležitosťou úverovej zmluvy, avšak nemusia byť nevyhnutne v samotnom texte úverovej
zmluvy, ale časť z nich môže byť obsiahnutá aj v obchodných podmienkach (ďalej aj ako „VOP“ alebo
„OP“) alebo v Sadzobníku, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy. VOP/OP/Sadzobník sú súčasťou
úverovej zmluvy a klienta zaväzujú aj v prípade, že ich klient nepodpísal. Podľa odvolateľa rozsudok
SúdnehodvoravprejudiciálnomkonaníkSmernici2008/48/ES-vecC-42/15z9.11.2006saanalogicky
týka aj iných spotrebiteľských zmlúv, teda aj zmlúv o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov

a služieb, v zmysle uvedeného tak nie je daný dôvod na nepriznanie poplatkov súvisiacich s vedením
platobného účtu žalovaného.

10. V ďalšej časti odvolateľ uvádza znenie § 2 písm. f/ zákona o spotrebiteľských úveroch
a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v

zmysle ktorého prekročením sa rozumie automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom veriteľ umožňuje
spotrebiteľovi disponovať peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na platobnom
účte spotrebiteľa alebo nad rámec dohodnutého povoleného prečerpania. Odkazuje ďalej na znenie
dojednaní všeobecných obchodných podmienok (bod 3.4, bod 3.8, bod 3.12). Úrok z prekročenej čiastky
po dobu nepovoleného prečerpania je podľa názoru odvolateľa odplatou, ktorú klient platí banke za

prečerpanie prostriedkov poskytnutých nad rámec zostatku na účte. S oprávnením banky požadovať
úroky za prečerpanie účtu počíta ako Obchodný zákonník, tak aj Zákon o spotrebiteľských úveroch v §
18 ods. 1. Nestotožňuje sa ani so záverom súdu, že veriteľovi po splatnosti dlhu neprislúchajú žiadne
úroky. Nárok na príslušenstvo pohľadávky odvolateľ opiera o § 497, § 502 ods. 1, 3, § 505 Obchodného
zákonníka.

11. Žalovaný písomné vyjadrenie k odvolaniu žalobcu nepredložil.

12. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej „CSP“), po zistení
že odvolanie podala na to oprávnená procesná strana, v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP)

proti rozhodnutiu, ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania, procesným postupom podľa § 219 ods. 3 CSP v spojení s § 378 ods. 1 CSP, potvrdil v celom
rozsahu rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1 CSP.

13. Odvolateľ nenamietal spotrebiteľský charakter právneho vzťahu, ktorý založili žalobca (v dobe

uzatvorenia zmluvy ešte Dexia banka) a žalovaný zmluvou o spolupráci pri poskytovaní bankových
produktov a služieb uzatvorenou dňa 11.2.2010. Ide o zmluvu spotrebiteľskú, ktorá podľa právnej úpravy
v zákone č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy musela mať zákonné náležitosti.
Uvádzaná právna norma vymedzuje aj presné povinnosti dodávateľa, ktoré pri uzatvorení takéhoto
typu zmluvy musí voči spotrebiteľovi splniť, medzi ne patrí aj tzv. informačná povinnosť dodávateľa

služieb zakotvená v § 3 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z.z. Podľa tohto ustanovenia pri úveroch formou
povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutých bankou iným spôsobom
ako na kreditné karty (§ 1 ods. 3), alebo ak nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí
byť spotrebiteľ najneskôr v čase uzatvorenia zmluvy písomne informovaný o : a/ úverovom limite, ak
je stanovený, b/ ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva uzatvorená a

podmienky, za ktorých môže byť zmenená a doplnená, c/ postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia
zmluvy. Ak je na účte prípustné prečerpanie peňažných prostriedkov a toto prečerpanie trvá dlhšie ako
3 mesiace, spotrebiteľ musí byť písomne informovaný o ročnej úrokovej sadzbe, poplatkoch a ďalších
dôsledkoch.

14. V aktuálnej veci je predmetom posudzovania nárok na 28% ročných úrokov z jednotlivých v žalobe
konkrétne vymedzených dielčich istín. Ako to správne konštatoval aj okresný súd, je preukázané z
predložených listinných dôkazov, že strany sporu sa dohodli len na úverovom limite „ naposledy vo
výške 1.240 eur“. Súčasťou zmluvy o povolenom prečerpaní nie je údaj o ročnej úrokovej sadzbe,ako ani o postupe a spôsobe zániku, alebo ukončenia zmluvy a už vonkoncom nie je dojednanie o
28% ročných úrokoch pri nepovolenom prečerpaní účtu. Správne uzavrel okresný súd, že písomnej
forme dojednania nároku a výške 28% úrokov zodpovedá dojednanie priamo v zmluve. Dodatočné

informovanie spotrebiteľa „formou výpisu z technického systému banky“ nie je možné považovať za
splnenie si zákonnej povinnosti vyjadrenej v § 3 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. Nárok na úrok má byť
výsledkom tzv. individuálneho dojednania, t.j. dojednanie o nároku na úroky z nepovoleného prečerpania
účtu musí byť súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

15. Odvolateľ argumentuje, že zákon o platobných službách vyslovene nestanovuje, že poplatky za
poskytovanie platobných služieb musia byť individuálne dojednané, uvedený odvolací argument je
ale bez právneho významu, keďže odvolaním napadnutý rozsudok neriešil nárok žalobcu na poplatky,
predmetom rozhodovania boli úroky zo sumy/súm nepovoleného prečerpania na účte.

16. Pokiaľ vo vzťahu k uplatňovanému úroku zo súm/sumy nepovoleného prečerpania na účte sa

žalobca odvoláva na dojednania Všeobecných obchodných podmienok (bod 3.4, bod 3.8, bod 3.12),
najmä na povinnosť majiteľa účtu platiť po dobu nepovoleného prečerpania z prekročenej čiastky
úrok, nemožno sa s jeho odvolacím argumentom stotožniť. O to viac, že ani zmluva o spolupráci pri
poskytovaní bankových produktov a služieb a ani Všeobecné obchodné podmienky k tejto zmluve
neobsahujú v akej konkrétnej výške je banka oprávnená požadovať od klienta úrok za čerpanie

prostriedkov poskytnutých bankou nad rámec zostatku na účte klienta. Navyše, správne uzavrel okresný
súd, že absentuje splnenie informačnej povinnosti dodávateľa (veriteľa) služieb voči spotrebiteľovi
vymedzené v § 3 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. v bode a/, b/, c/ . Spotrebiteľ musí byť už v čase
uzatvárania spotrebiteľskej zmluvy oboznámený so všetkými údajmi, ktoré mu vyplývajú z právneho
vzťahu, resp. aj z porušenia povinnosti zo zmluvy. Aj za predpokladu, že by boli preukázané „dohodnuté

zmluvné úroky“, tie patria veriteľovi iba do splatnosti dlhu, domáhať sa zmluvných úrokov po zosplatnení
dlhu a ďalej úročiť úver nezodpovedá charakteru a podstate zmluvného úroku. Preto po zosplatnení dlhu
nárok na úrok z dlžnej istiny žalobcovi vzniknúť nemohol.

17. Krajský súd nad rámec poukazuje na obsah bodu 8.8 (úročenie) Všeobecných obchodných

podmienok Prima banka Slovensko, a.s., ktoré žalobca na podporu žalobou uplatneného nároku v
tejto časti (úroky za povolenie prečerpanie) pre účely súdneho konania pripojil. Ani v označenom
bode Všeobecných obchodných podmienok konkrétna výška úrokov, ktorú je na základe konkrétneho
dojednania v konkrétnej výške spotrebiteľ povinný v riešenom prípade zaplatiť sa neuvádza. Navyše,
zmluvný dokument ( predložený žalobcom ako listinný dôkaz pre účely konania ) Všeobecné obchodné

podmienkyPrimabankaSlovensko,a.s.účinnéod1.4.2016,nemoholtvoriťneoddeliteľnúsúčasťzmluvy
o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, ktorá bola uzatvorená nepochybne dňa
11.2.2010. Obdobne je to v prípade pripojeného listinného dôkazu, na ktorý sa odvolateľ (žalobca)
odvoláva - ide o listinný dôkaz na č.l. 12 „Sadzobník“ - úrokové sadzby produktov, aj uvedený
listinný dôkaz obsahujúci výšku úrokovej sadzby za povolené prečerpanie na účte je účinný až

od 1.5.2016, teda ani tento dokument nemohol tvoriť súčasť zmluvy o spolupráci pri poskytovaní
bankových produktov a služieb uzatvorenej dňa 11.2.2010. Navyše, Sadzobník predstavuje interný
dokument dodávateľa služieb, nemá charakter zmluvného dokumentu, ani vzájomného dojednania o
prejavenomobojstrannomsúhlaseobidvochzmluvnýchstrán.Tietolistinnédôkazynemajúanicharakter
relevantného listinného dôkazu vo vzťahu k uplatnenému nároku žalobcu (odvolateľa), z tohto dôvodu

sú aj právne bezvýznamné.

19. Vzhľadom na horeuvedené skutočnosti krajský súd odvolaniu žalobcu vyhovieť nemohol.

20. V súvisiacom výroku o náhrade trov konania (o nároku na ich náhradu) rozhodnutie okresného súdu

zohľadňujúce pomer úspechu / neúspechu strán sporu je v súlade s § 255 CSP.

21. V odvolacom konaní žalobca plne úspešný nebol, úspešnému účastníkovi, žalovanému by preto
podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP patril nárok na náhradu trov od žalobcu. Krajský súd
ale z obsahu spisu nezistil, že by v súvislosti s podaným odvolaním žalobcu mali vzniknúť žalovanému

v tomto odvolacom konaní nejaké trovy.

22. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody), čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z

uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia uznesenia v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde
(§ 427 ods. 2 CSP).

Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa § 429 ods. 1 CSP neplatí v prípadoch vymedzených
v § 429 ods. 2 CSP.