Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. marec 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/403/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2213224395
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlatica Javorová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2213224395.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlatice Javorovej a členov senátu

JUDr. Gabriely Briškovej a JUDr. Martina Holiča v právnej veci žalobkyne: Prvá stavebná sporiteľňa, a.
s., Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31 335 004, proti žalovaným: 1/ P. E., nar. X. D. XXXX, zomr.
XX. C. XXXX, naposledy bytom L. X.-P. XXX, X/ W. E., rod. C., nar. X. I. XXXX, trvalo bytom L. X., časť
obce P. s. č. XXX, t.č. bytom V. XXX, o zaplatenie 3.451,53 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne
proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda z 12. februára 2016 č. k. 14C/287/2014-62, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti o nepriznaní úroku do
14.8.2013 vo výške 157,92 eur, 7,99% ročného úroku od 15.8.2013 do 31.10.2013 vo výške 46,15 eur,

7,99% ročného úroku zo sumy 2.702,54 eur od 1.11.2013 do 28.11.2013, 7,99% ročného úroku zo sumy
2.602,54 eur od 29.11.2013 do zaplatenia, a v časti o náhrade trov prvoinštančného konania p o t v
r d z u j e .

II. Žalovanej 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. konanie voči žalovanému 1/ zastavil, tiež konanie o
zaplatenie 100 eur s príslušenstvom; II. žalovanej 2/ uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni 2.548,57 eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 2.648,57 eur od 15. augusta 2013 do 27.

novembra 2013, s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 2.548,57 eur od 28. novembra
2013 do zaplatenia, a náhradu trov konania vo výške 98,20 eur na trovách spočívajúcich v zaplatenom
súdnom poplatku, pričom sa žalovanej povoľuje splácať uvedený dlh mesačnými splátkami po 50 eur,
počnúc od právoplatnosti rozsudku, vždy k 20.dňu toho ktorého mesiaca až do úplného zaplatenia s tým,
že omeškaním čo i len jednej splátky sa stáva splatným celý zvyšný dlh; III. vo zvyšku žalobu zamietol.
Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 79 ods. 4, § 96 ods. 1 až 3, § 101 ods. 2, § 114 ods. 3, § 118
ods. 4, § 120 ods. 4, § 160 ods. 1 a § 167 O. s. p. (Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v

znení neskorších zmien a doplnení); § 497, § 502 ods. 1 a 2 a § 503 Obch. z. (Obchodného zákonníka
č. 513/1991 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení); § 37 ods. 1, § 39, § 40 ods. 1, § 52 ods. 2, § 53
ods. 1 a 5, § 54 ods. 1 a 2, § 121 ods. 3, § 517 ods. 1 a 2 O. z. (Občianskeho zákonníka č. 40/1964
Zb. v znení neskorších zmien a doplnení); § 1, § 7 ods. 1 až 4 zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom
sporení v znení neskorších predpisov; § 3, § 3a a § 10c Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým
sa vykonávajú niektoré ustanovenia O. z..
Vecne dôvodil, že sa žalobkyňa žalobou doručenou súdu 29.11.2013 domáhala rozhodnutia súdu,

ktorým by boli žalovaní zaviazaní k zaplateniu istiny 3451,53 eur s príslušenstvom, žalobu odôvodnila
tým, že na základe zmluvy o stavebnom sporení č. 2781891 8 01 uzavrela so žalovanými 1/ a 2/ Zmluvu
o mimoriadnom medziúvere č. 2781891 5 02 a stavebnom úvere č. 2781891 8 01 z 22.11.2006, v súlade
s ktorou poskytla žalovaným mimoriadny medziúver vo výške 3.319,39 eur, žalovaní sa zaviazali dopridelenia cieľovej sumy splácať úroky mimoriadneho medziúveru 7,99 % p. a. pravidelnými mesačnými
splátkami vo výške 22,11 eur a do nasporenia 40 % cieľovej sumy vkladať na účet stavebného
sporenia pravidelné mesačné vklady vo výške 16,60 eur, po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom

sporení sa žalovaní zaviazali splácať stavebný úver vrátane úrokov vo výške 4,70 % p. a. pravidelnými
mesačnými splátkami vo výške 29,04 eur, avšak žalovaní porušili zmluvne dohodnuté podmienky a
medziúver prestali riadne a včas splácať, preto listom z 23.7.2013 žalobkyňa odstúpila od úverovej
zmluvy a vyzvala žalovaných, aby v 7-dňovej lehote vrátili zostatok úveru, žalovaní však peňažné
prostriedky nevrátili. Žalovaná suma 3.451,53 eur pozostáva z istiny 3.358,30 eur, z nezaplatených 7,99

% p. a. úrokov a z 5,00 % p. a. úrokov z omeškania od 15.8.2013 do 31.10.2013 vo výške 93,23 eur,
príslušenstvo žalovanej sumy predstavuje 7,99 % p. a. úrok z istiny od 1.11.2013 do zaplatenia a 5,00
% p. a. úrok z omeškania z istiny od 1.11.2013 do zaplatenia.
Podaním z 28.9.2015 žalobkyňa žalobu voči žalovanému 1/ vzala späť, ako aj v časti zaplatenej
sumy 100 eur s príslušenstvom (suma 100 eur uhradená 28.11.2013), z ktorého dôvodu súd prvej
inštanciekonanievtakejtočastizastavil.Zároveňžalobkyňaustálilažalobnúistinuna3.440,33eur,ktorá

pozostáva z istiny 2.702,54 Eur; 7,99 % p.a. úroku do 14.8.2013, nezaplatených poplatkov do účinnosti
odstúpenia vo výške 655,76 eur; 7,99 % p.a. úroku od 15.8.2013 do 31.10.2013 vo výške 46,15 eur;
5 % p.a úroku z omeškania od 15.8.2013 do 31.10.2013 vo výške 35,88 eur. Žalobkyňa si započítala
pohľadávku na poplatku, a teda čerpaná suma bola vo výške 3.186,61 eur, ktorú žalovaní čerpali dňa
1.12.2006 vo výške 2655,51 eur a dňa 16.2.2007 vo výške 531,10 eur. Nakoľko žalovaní nedodržali

zmluvné podmienky nedošlo k zmene medziúveru na stavebný úver. Žalobkyňa 23.7.2013 odstúpila od
zmluvy a zúčtovala poskytnutý medziúver vo výške 3.319,39 eur s prostriedkami na prislúchajúcom
účte stavebného sporenia vo výške 616,85 eur, čo predstavuje po započítaní sumu 2.702,54 eur.
Dôvodila, že podľa článku VII. bod 6 zmluvy o úvere - odstúpením od zmluvy nezaniká právo veriteľa
požadovať zmluvné úroky až do zaplatenia celej pohľadávky, podľa čl. VII. bod 10 zmluvy o úvere v

prípade odstúpenia od tejto zmluvy sa splatná istina 2.702,54 eur, nezaplatené úroky 157,92 eur a
poplatky 497,84 eur zúčtujú do jednej sumy, ktorá sa ďalej úročí v súlade s bodom 8 čl. VII. tejto zmluvy,
na základe čl. VII. bod 8 zmluvy o úvere po odstúpení je žalobkyňa oprávnená účtovať pri medziúvere 5
% p.a. úrok z omeškania nad dohodnutú úrokovú sadzbu z celého zostatku dlhu ku dňu 14.8.2013, t.j. zo
sumy 3.358,30 eur. Žalovaná suma ku dňu 31.10.2013 pozostáva z istiny 2.702,54 eur, nezaplatených

úrokov 157,92 eur a poplatkov 497,84 eur. Po vykonanej úhrade žalovaná pohľadávka predstavuje
sumu 3.340,33 eur, ktorá pozostáva z istiny 2.602,54 eur, nezaplatených úrokov do 14.8.2013 vo výške
157,92 eur, poplatkov 497,84 eur, nezaplatených 7,99 % p.a. úrokov od 15.8.2013 do 31.10.2013 vo
výške 46,15 eur, nezaplatených 5 % p.a. úrokov z omeškania od 15.8.2013 do 31.10.2013 vo výške
35,88 eur; ako aj 7,99 % p.a. úrok zo sumy 2.702,54 eur od 1.11.2013 do 28.11.2013; 5 % p.a. úrok

z omeškania zo sumy 3.358,30 eur od 1.11.2013 do 28.11.2013; 7,99 % p.a. úrok zo sumy 2.602,54
eur od 29.11.2013 do zaplatenia a 5 % p.a. úrok z omeškania zo sumy 3.258,30 eur od 29.11.2013 do
zaplatenia (poznámka odv. súdu - zmena žalobného návrhu bola pripustená uznesením vyhláseným na
pojednávaní 27.1.2016).
Súd prvej inštancie ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci: Strany uzavreli Zmluvu o medziúvere

a stavebnom úvere, na základe ktorej mal byť žalovaným ako dlžníkom poskytnutý zo strany žalobkyne
medziúver vo výške 100.000 Sk (3.319,39 eur) s úrokovou sadzbou 7,99 % ročne. Žalovaní sa podľa
čl. II zmluvy zaviazali splácať poskytnutý úver tak, že do nasporenia 40% cieľovej sumy zo zmluvy
o stavebnom sporení budú vkladať na účet zmluvy o stavebnom sporení pravidelné mesačné vklady
minimálne vo výške 500 Sk (16,60 eur), ďalej do pridelenia cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení

sa zaviazali splácať úroky z mimoriadneho medziúveru pravidelnými mesačnými splátkami vo výške
666 Sk (22,11 eur), vždy do 15. dňa mesiaca. V čl. VII. bod 4 zmluvy sa strany dohodli, že žalobkyňa
je aj v prípade omeškania žalovaných so zaplatením dvoch splátok po dobu dlhšiu ako dva mesiace
oprávnená odstúpiť od zmluvy. Podľa čl. VII. bodu 5 a 6 zmluvy odstúpením nezaniká záväzok dlžníkov
splatiť pohľadávku vrátane príslušenstva; odstúpením nezaniká ani právo veriteľa požadovať zmluvne

dohodnuté úroky až do zaplatenia celej pohľadávky. Podľa čl. VII. bodu 7 zmluvy Odstúpením od
zmluvy zmluva zaniká, a to dňom uplynutia úložnej doby zásielky na pošte, po oznámení na adrese
uvedenej v tejto zmluve alebo pri zmene adresy na dodatočne klientmi písomne oznámenú adresu pre
doručovanie. V prípade vrátenia zásielky bez jej uloženia na pošte z toho dôvodu, že sa dlžník na adrese
nezdržiava, je odsťahovaný alebo je neznámy sa zásielka považuje za doručenú v deň, keď sa táto

vrátila veriteľovi. Listom z 23.7.2013 oznámila žalobkyňa žalovaným odstúpenie od zmluvy, zároveň ich
vyzvala k zaplateniu dlžnej sumy 3.345,70 eur do 7 dní, list žalovaným nebol doručený a vrátil sa s
poznámkou „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“. Úložná doba zásielky na pošte bola do 13.8.2013.
Žalovaná uviedla, že pokiaľ si pamätá stavebné sporenie predtým nemali, všetko vybavoval jej manžel,asi do roku 2014 bývali v P., v roku 2014 začali stavbu a odsťahovali sa do Y. O stave záväzku sa ona
osobne neinformovala, všetko vybavoval jej manžel, mala za to, že to platí, nikdy neprevzala žiadnu
výzvu, manžel jej povedal, že je to už vyplatené, keď dostala list zo súdu v decembri 2015 tak sa prvý krát

dozvedela o dlhu. S podmienkam zmluvy sa neoboznamovala, vybavoval to manžel, ona už potom prišla
len na podpis pripravených zmlúv. Nepamätá si, akým spôsobom manžel platil splátky, pravdepodobne z
účtu, je pravda, že posledný zamestnávateľ mu vyplácal mzdu v hotovosti a platil aj mimoriadne vklady.
Požiadala súd, aby dlh mohla splácať v splátkach, maximálne po 50 Eur, mesačne, nakoľko jej čistý
príjem je mesačne 400 eur. Z výpisu z účtu resp. karty klienta vyplýva, že bol poskytnutý úver vo výške

3.186,61 eur, a to 1.12.2006 bolo vyplatených 2.655,51 eur a dňa 12.2.2007 bolo vyplatených 531,10
eur. Žalovaní boli v omeškaní už v poradí s druhou splátkou, ktorú zaplatili až 17.1.2007 namiesto
15.1.2007. Aj všetky nasledujúce splátky boli v omeškaní, resp. nezaplatené v plnej výške. Žalovaní
celkom na splátkach za obdobie od 15.12.2006 do 28.11.2013 zaplatili 2.324,93 eur. Tieto splátky boli
započítané žalobkyňou na zmluvné úroky a poplatky, pričom na poplatky za vedenie účtu boli započítané
splátky vo výške 149,74 eur a na poplatky za upomienky celkom vo výške 348,10 eur. Tiež z tohto

prehľadu je uvedený zostatok na istine spolu so zmluvným úrokom ku dňu zosplatnenia, a to vo výške
2.702,54 eur, pričom po zosplatnení bolo zaplatených ešte 100 eur. Súd vyzval žalobkyňu výzvou z
10.8.2015 na doplnenie žaloby o špecifikáciu žalovanej sumy s uvedením, ako dospel k žalovanej
istine, z ktorých nárokov pozostáva žalovaná suma a ako boli vypočítané, kedy došlo ku splatnosti
úveru a pre nesplnenie ktorej konkrétnej povinnosti sa tak stalo a na ktoré pohľadávky boli započítané

platby žalovaných po splatnosti úveru. Napriek výzve súdu však žalobkyňa skutkové tvrdenia, najmä v
časti špecifikácie žalovanej sumy, v súlade s výzvou nedoplnila, neuviedla, ktoré nezaplatené splátky
úveru, prípadne ďalšie pohľadávky, sú súčasťou žalovanej sumy, zaslala len výpis z účtu medziúveru
s prehľadom čerpania a splácania úrokov medziúveru, z ktorého však nebolo možné zistiť, akým
spôsobom boli jednotlivé splátky započítavané, ktorá omeškaná splátka viedla k zosplatneniu istiny

a pod.. Dlžnú sumu žalobkyňa špecifikovala ako rozdiel medzi celkovou výškou dlhu žalovaných
(pozostávacej z istiny, zmluvných úrokov, poplatkov a úrokov z omeškania) a sumou vykonaných úhrad,
bez jej bližšej konkretizácie. Je povinnosťou strany uviesť relevantné skutkové tvrdenia tak, aby bolo
možné preskúmať dôvodnosť uplatneného nároku, pre úspech v konaní je potrebné skutkové tvrdenia
aj preukázať príslušnými dôkazmi. Súdu neprislúcha „vyčitávať“ skutkové tvrdenia z listinných dôkazov

a nahrádzať tak povinnosť strán, preto súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal zo skutkových
tvrdení žalobkyne, uvedených v žalobe, jej doplneniach a na súdnom pojednávaní. Mal za preukázané,
že medzi žalobkyňou ako veriteľom a žalovanými ako dlžníkmi bola 22.11.2006 uzatvorená Zmluva
o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, vzhľadom na skutočnosť, že zmluva o úvere bola
uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľmi, jednalo sa o spotrebiteľskú zmluvu. Keďže povinnosťou

dlžníka zo zmluvy o úvere je vrátiť poskytnutý úver a zaplatiť dojednané úroky, súd uložil žalovanej
povinnosť zaplatiť žalobkyni nezaplatenú zosplatnenú istinu úveru vo výške 2.548,57 eur. Pri výpočte
dlžnej istiny úveru vychádzal z výšky poskytnutého mimoriadneho medziúveru úveru v sume 3.186,61
eur (poskytnutá časť úveru 2.655,51 eur od 1.12.2006 a časť 531,10 eur poskytnutá 16.2.2007) a
zmluvného úroku vo výške 7,99% p.a., ktoré ku dňu zosplatnenia 23.7.2013 je vo výške 1.686,82 eur

(pri prepočte denného úročenia k jednotlivým splátkam, resp. poskytnutému úveru), pričom neprihliadal
na poplatky, ktoré žalobca započítal na splátky úveru. Celková výška vkladov na úver (splátok úveru)
bola 2.324,93 eur, pričom v tejto sume je započítaná aj časť zo stavebného sporenia vo výške 616,85
eur. Preto súd vyčíslil nezaplatený dlh na istine úveru a zmluvných úrokoch vo výške 2.548,57 eur
(3.186,61 + 1.686,82 - 2.324,93). Žalobkyňou tvrdená výška istiny úveru bola vyššia (2.602,54 eur;

rozdiel 53,97 eur), došlo k tomu z dôvodu, že vychádzala so sumy 100.000 Sk (3.319,39 eur), z ktorej
vypočítavala zmluvné úroky, pričom však z tejto sumy rovno strhla poplatok za spracovanie 116,18
eur a poplatok za zmenku 16,60 eur, súd však neprihliadol na takýto nesprávny výpočet istiny. Navyše
žalobkyňa úhrady žalovaných započítala aj na úhrady poplatkov za vedenie účtu, za upomienky, pričom
súd nemal preukázané, že tieto boli individuálne dojednané. V zmluve o mimoriadnom medziúvere a

stavebnom úvere bola dojednaná len výška poplatku za vedenie účtu pre prvý rok v sume 360 Sk (11,95
eur), pričom pre ďalšie roky mali platiť žalovaní poplatok vo výške určenej sadzobníkom. Sadzobník
poplatkov však nepredstavuje individuálne zmluvné dojednanie účastníkov zmluvy. Taktiež žalobkyňa
nepreukázala individuálne dojednanie o povinnosti žalovaných platiť poplatky za upomienky. Čo sa týka
žalobkyňou uplatnených úrokov za úver po odstúpení od zmluvy súd dospel k nasledovným skutkovým

a právnym záverom: Žalovaní porušili svoje zmluvné povinnosti a medziúver prestali riadne a včas
splácať, listom z 23.7.2013 žalobkyňa odstúpila od úverovej zmluvy a vyzvala žalovaných na vrátenie
zostatku úveru v lehote do 7 dní, podľa názoru súdu zmluvné úroky sú splatné spolu s istinou a doba
ich splatnosti sa zhoduje s dobou splatnosti úveru v zmysle § 503 Obch.z., argument žalobkyne, že mánároknapriznanieúrokovaždoúplnéhozaplateniaposkytnutýchúverovýchprostriedkovvzmysle§497
Obch.z. považoval súd prvej inštancie za nedôvodný, keďže úrok z úveru je cenou za úver, úrok z úveru
bol v Zmluve o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere dojednaný určite a zrozumiteľne, jeho

výška v priebehu súdneho konania nebola namietaná a pokiaľ ide o dojednanie článku VII bod 6 zmluvy,
nejedná sa už o cenu predmetu plnenia a takéto dojednanie predstavuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach strán v neprospech spotrebiteľa, uvedené zmluvné dojednanie nebolo individuálne
dojednané, ale vopred navrhnuté žalobkyňou a žalovaní neboli schopní jeho podstatu ovplyvniť. Súd
bol názoru, že splácanie úveru v splátkach na strane veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy

istiny, ktorá sa iba postupne (v splátkach) vracia a spláca a za tento stav nedostatku a úverovania patrí
veriteľovi úrok, predstavujúci cenu peňazí v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý tým, že
nemá istinu úveru k dispozícii, nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Absentujúci zisk pokrýva
veriteľovi práve úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku. Tento stav
tzv. výhody splátok je obvyklý a od nepamäti potvrdzuje nárok dodávateľa na úroky ako cenu dočasne
obetovaných peňazí, ktorých dispozície sa veriteľ zbavuje v záujme získania budúcich úžitkov v podobe

kapitalizovanej odplaty získanej za celé obdobie postupného splácania úveru, a teda výhody splátok. Iný
stav je však príznačný pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde veriteľovi vzniká nárok na
jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru.
V tomto prípade svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť
celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie

jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník
nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Práve v tomto rozhodujúcom rozdiele spočíva ekonomická
podstata straty nároku veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov spotrebiteľa. Logicky
tak nastupuje stav, v ktorom by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúce k skorému vráteniu
peňažných prostriedkov a právny poriadok mu po mimoriadnom zosplatnení úveru poskytuje viaceré

právne prostriedky vymoženia jednorazovo zosplatnenej pohľadávky (úveru). Ak teda nastal stav, kedy
spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na
to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov
spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekomformný stav,
kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a

veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De
facto by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu
záväzku a veriteľ by úroky inkasoval ako keby k zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi
by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou
záväzku. Súd takýto stav v žiadnom prípade nemôže pripustiť, lebo by toleroval založenie hrubej

nadvlády dodávateľa voči spotrebiteľovi, a to navyše za stavu, že veriteľ si môže nárokovať a môže sa
domôcť jednorazového vrátenia peňažných prostriedkov z majetku spotrebiteľa a nemusí trpieť nijaké
obmedzenia užívania svojho majetku podľa uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Ak by navyše
súd takúto zmenu pripustil, podporil by nielen hrubú nadvládu veriteľa, ale zároveň by podporoval aj stav
v ktorom veriteľ nie je nútený vymáhať svoju pohľadávku a odplatné úroky mu majú nahradiť stav jeho

potenciálnej nečinnosti, resp. stav nespôsobilosti spotrebiteľa vrátiť požičanú istinu jednorazovo. Takéto
konanie veriteľa však neponíma v slovenskom právnom poriadku nijakú právnu ochranu a ani preto niet
titulu na inkasovanie odplatných úrokov. Jednorazovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť
jednorazovo vrátiť sumu požičaného úveru, navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia a
počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa ide o protiprávny stav založený sankčným jednostranným

predčasnýmzosplatnenímúveru.Sprotiprávnymstavomsaprirodzenespájajúvýhradnesankcie,keďže
spotrebiteľ je v omeškaní s vrátením uvedenej sumy. Naopak s protiprávnym stavom sa nikdy nebudú
spájať odplatné plnenia, ktoré sa spájajú len so stavom lege artis, a teda stavom oprávneného držania
peňažných prostriedkov podľa podmienok spotrebiteľskej zmluvy. Ak napriek tomu existuje zmluvná
úprava,ktorásprotiprávnymstavomstotožňujeajodplatnénárokypatriacelenvprávnesúladnomstave,

je táto právna úprava na škodu spotrebiteľa neprijateľne odchylná od zákona, čo zmluvnú podmienku
podľa § 52 ods. 2 O.z., resp. podľa § 53 ods. 1 a 5 O.z. robí absolútne neplatnou. V protiprávnom
stave patria zmluvným stranám len sankcie a na tento účel je kogentným určujúcim pravidlom § 517
ods. 2 O.z. v spojení s § 3 a § 3a NV SR č. 87/1995 Z. z.. O.z. ani Obch.z. nepripúšťajú možnosť platiť
úroky z omeškania zo zmluvných úrokov. Inak povedané zmluvné úroky sa nestávajú súčasťou istiny,

takže sa už sami ďalej neúročia (neprichádza totiž do úvahy branie úrokov z úrokov - anatocizmus), nie
je možné však vylúčiť, aby sa účastníci dohodli na tom, že zmluvné úroky budú tvoriť súčasť istiny, v
takomprípadesavšakúročíistina,niepríslušenstvopohľadávky.Žalobkyňasadomáhalatiežzaplatenia
úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3.358,30 eur (predstavujúce zrejme vyčíslený dlhna istine, úrokoch a poplatkoch), avšak tieto riadne nezdôvodnila a vzhľadom aj na vyššie uvedené
s výškou úročenej istiny súd nemohol súhlasiť. Súd žalobe vyhovel len v časti zistenej nesplatenej
úverovej istiny so zmluvným úrokom ku dňu zosplatnenia a v časti úroku z omeškania vo výške 5% (ktorú

žiadala žalobkyňa) a to počnúc od 15.8.2013, vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú zamietol. Zaoberal sa aj
žiadosťou žalovanej o povolenie splátok, zohľadnil jej nepriaznivú sociálnu situáciu (vdova starajúca sa
o dieťa s príjmom na úrovni minimálnej mzdy) a povolil jej splácať dlžnú sumu v mesačných splátkach
po 50 eur mesačne s tým, že omeškanie splnenia čo i len jednej splátky má za následok zročnosť
celého zvyšného plnenia, považujúc určenú výšku splátky za primeranú k výške priznanej pohľadávky

a neohrozujúcu práva žalobkyne. V časti o trovách konania svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 142 ods.
1 a 2 O.s.p., vecne dôvodil úspechom v konaní žalobkyne v rozsahu 73,72% a žalovanej 26,28% a
teda pomerom úspechu žalobkyne 47,44%, preto žalobkyni priznal náhradu trov vo výške 47,44% z
uplatnenej náhrady za zaplatený súdny poplatok vo výške 207 eur, t. j. vo výške 98,20 eur.

2. Proti tomuto rozsudku iba v časti (zamietajúcej) výroku o nepriznaní nezaplateného úroku do

14.8.2013 vo výške 157,92 eur, nezaplateného 7,99% p.a. úroku od 15.8.2013 do 31.10.2013 vo výške
46,15 eur, 7,99% p.a. úroku zo sumy 2.702,54 eur od 1.11.2013 do 28.11.2013, 7,99% p.a. úroku zo
sumy 2.602,54 eur od 29.11.2013 do zaplatenia, ako aj proti výroku o náhrade trov konania podala
v zákonnej lehote včas odvolanie žalobkyňa, s návrhom na zrušenie rozsudku v napadnutej časti a
vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Dôvodila tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho zistenia skutkového stavu a následného nesprávneho právneho posúdenia
veci (§ 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O. s. p.). S poukazom na § 497, § 502 ods. 1 a § 506 Obch. z. žalobkyňa
dôvodila, že v prípade, ak by porušením povinnosti dlžníka, v dôsledku ktorého žalobkyňa požiadala o
zaplatenie celej pohľadávky, zanikol veriteľov nárok na zaplatenie úrokov za úver, dlžník by prakticky
porušením povinnosti získal pre neho výhodnejšie postavenie, nakoľko by sa „zbavil“ povinnosti plniť

zmluvne dohodnuté plnenie. Podľa názoru žalobkyne je akékoľvek konanie, ktoré porušuje povinnosť
a spôsobuje tým výhodu v rozpore s dobrými mravmi, je v rozpore s účelom právnych predpisov
vzťahujúcich sa na daný právny vzťah. Podľa názoru žalobkyne povinnosť platiť úroky až do splatenia
dlhu, upravená v článku VII. bod 6 úverovej zmluvy - odstúpením od zmluvy, nezaniká právo veriteľa
požadovať zmluvne dohodnuté úroky až do úplného zaplatenia dlhu - vychádza iba z vyššie uvedených

ustanovení Obch. z., resp. O.z.. Okrem toho ide o hlavný predmet plnenia, ktorý je vyjadrený jasne a
zrozumiteľne, t. j. nemôže ísť o neprijateľnú zmluvnú podmienku, resp. dojednanie spôsobujúce značnú
nerovnováhu vo vzťahoch medzi stranami podľa § 53 ods. 1 O.z.. Práve nepriznaním dohodnutého
7,99% ročného úroku súd spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dlžníkom
porušujúcim zmluvné dojednania a medzi dlžníkom riadne plniacim si povinnosť, ktorý je povinný splácať

úroky v dohodnutej výške až do úplného vrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov. Zvýhodňuje
tým porušovateľa povinnosti. Žalobkyňa pri svojich záveroch vychádzala z rozhodnutia NS ČR sp. zn.
321Cdo/2782/99, podľa jej názoru je nepochybné, že povinnosť dlžníka platiť dohodnutý úrok za úver
zaniká až úplným vrátením poskytnutých finančných prostriedkov, ku ktorému názoru sa priklonil aj
Krajský súd v Banskej Bystrici v jeho uznesení zo 16.12.2015 sp. zn. 41Cob/43/2015 a tiež v rozsudku

sp. zn. 43Cob/239/2015 z 28.1.2015. Tento postup je v súlade aj s ust. § 517 ods. 2 O. z., podľa ktorého
ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov
z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Ak mal účastník vo veci úspech
len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí. Žalobkyňa mala úspech vo výške 73,72% a žalovaná

26,28%. V tomto prípade mal súd náhradu trov pomerne rozdeliť, čiastočný úspech žalobkyne mal byť
zohľadnený v priznaní náhrady trov konania len vo výške 152,60 eur, žalobkyni súd priznal iba sumu
98,20 eur. Nakoľko žalovanej však nevznikli žiadne trovy konania, resp. neuplatnila trovy konania, jej
úspech v konaní nemohol byť premietnutý do náhrady trov konania. Preto podľa žalobkyne zohľadnenie
úspechu žalovanej je premietnuté o ďalšie zníženie náhrady trov žalobkyne o 54,40 eur (26,28%) je nad

rámec úpravy O. s. p..

3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobkyne vyjadrila tak, že ho považuje za nedôvodné a napadnutý rozsudok
za správny a zákonný a navrhla preto odvolanie ako neodôvodnené zamietnuť.

4. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“), účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdnyporiadokvzneníneskoršíchzmienadoplnení,keďžepodľa§470ods.1CSPakniejeustanovené
inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti a podľa ods. 2 vetyprvej rovnakého ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), postupujúc podľa § 470 CSP, po zistení, že odvolanie

bolo podané včas (§ 204 ods. 1 v čase podania odvolania účinného O. s. p., akt. § 362 ods. 1 CSP),
oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 O. s. p., § 359
CSP), proti rozsudku súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 201, § 202 O.
s. p.; § 470 ods. 2 veta prvá CSP, akt. § 355 ods. 1 a § 356 CSP), po skonštatovaní, že podané
odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 O. s. p., akt. § 127 a § 363 CSP), preskúmal napadnuté

rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p., §
380 ods. 1 CSP), teda len v napadnutej zamietajúcej časti o nepriznaní úroku do 14.8.2013 vo výške
157,92 eur, 7,99% ročného úroku od 15.8.2013 do 31.10.2013 vo výške 46,15 eur, 7,99% ročného úroku
zo sumy 2.702,54 eur od 1.11.2013 do 28.11.2013, 7,99% ročného úroku zo sumy 2.602,54 eur od
29.11.2013 do zaplatenia, a v časti o náhrade trov prvoinštančného konania, s prihliadnutím ex offo
na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 CSP), ktoré ale nezistil, postupom

bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred
jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej
časti je vecne správny a je dôvodné ho potvrdiť.

5. Podľa úmrtného listu žalovaný 1/ P. E., nar. X.X.XXXX, zomrel XX.X.XXXX (po začatí konania)
počas trvania manželstva so žalovanou 2/ závet ani listinu o vydedení nezanechal, podľa právoplatného
uznesenia Okresného súdu v Dunajskej Strede z 23.9.2014 sp. zn. 12D/62/2014 Dnot 83/2014 bolo
dedičské konanie po žalovanom 1/ ako poručiteľovi v zmysle § 175h ods. 1 O.s.p. zastavené z dôvodu,
že nezanechal majetok. Žalobkyňa následne vzala žalobu voči žalovanému 1/ späť v celom rozsahu a

súd prvej inštancie konanie podľa § 96 O.s.p. voči žalovanému 1/ zastavil (prvá časť výroku rozsudku
súdu prvej inštancie), v ktorej časti však rozsudok súdu prvej inštancie nebol napadnutý odvolaním a
nebol tak predmetom prieskumu odvolacím súdom.

6. Súd prvej inštancie predovšetkým správne kvalifikoval právny vzťah založený zmluvou medzi

žalobkyňou a žalovanými ako spotrebiteľskú zmluvu, ktorá spĺňa jej definičné znaky, ako i definičné
znaky označujúce jej subjekty. Uvedená kvalifikácia nebola medzi stranami ani sporná.

7. Rozhodnutie súdu prvej inštancie žalobkyni priznalo i nárok na zmluvné úroky do dňa odstúpenia
od zmluvy (viď str. 6 odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, ku dňu zosplatnenia 1.686,82 eur),

keďže veriteľovi patria dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov iba do splatnosti dlhu a od
splatnosti dlhu je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky 4 Obo 143/98, pričom uvedeným názorom aj podľa Ústavného súdu Slovenskej
republiky (sp. zn. IV. ÚS 476/2012-14 nedošlo k porušeniu ústavných práv veriteľa). Z odvolania sa
nepodáva dôvod, pre ktorý žalobkyňa napadla rozsudok v časti o nepriznaní úroku v rozsahu 157,92 eur.

8. Pokiaľ ide o otázku nároku veriteľa na úrok z poskytnutého úveru za čas po jeho zosplatnení, odvolací
súd opierajúc sa o už konštantnú judikatúru vyšších súdov (okrem vyššie označeného rozhodnutia NS
SR aj rozsudok Krajského súdu v Prešove z 30. júna 2015 sp. zn. 6Co/190/2014), od ktorej nebol dôvod
sa odkloniť, sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že úroky z úveru prináležia veriteľovi len za čas

do splatnosti dlhu a následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť úroky z omeškania.
Na zdôraznenie správnosti uvedeného záveru odvolací súd dopĺňa, že závery Najvyššieho súdu SR
obsiahnuté v rozhodnutí R 59/1998 (sp. zn. 4Cbo/143/98), boli prijaté i v potvrdzujúcom rozhodnutí
Krajského súdu Prešov č.k. 29C/131/2011-127 z 23.11.2011, ktoré úsudky súdov napokon akceptoval i
Ústavný súd SR vo veci sp. zn. IV.ÚS 476/2012 z 18.9.2012. K záveru súdov, že „...pokiaľ veriteľ pristúpi

k tomu, že považuje celý dlh za splatný (tzv. zosplatnenie úveru), potom nastupuje režim platenia úrokov
z omeškania a nie úrokov z úveru“, Ústavný súd SR nezistil existenciu takých skutočností, ktoré by
nasvedčovali tomu, že by namietané rozhodnutie krajského súdu bolo možné považovať za svojvoľné
alebo zjavne neodôvodnené, keď krajský súd sa stotožnil s podrobne odôvodneným právnym názorom
okresného súdu, jasne, zrozumiteľne a presvedčivo objasnil rozdiel, resp. vzťah medzi úrokmi z úveru

a úrokmi z omeškania ako aj otázku, prečo zmluvný úrok patrí sťažovateľke iba do splatnosti dlhu.
K odvolacej argumentácii žalobkyne sa žiada dodať i to, že vyššie uvedený záver nie je v rozpore ani so
znením ust. § 502 ods. 1 Obch.z., podľa ktorého od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonomalebo na základe zákona, keďže právoplatnou časťou preskúmavaného rozsudku žalobkyni bol priznaný
nárok na vrátenie dlžnej sumy i s úrokmi (avšak za čas do zosplatnenia úveru). Znenie § 502 ods. 1
Obch.z. nezakotvuje, že po zosplatnení úveru vzniká nárok na zaplatenie úrokov z úveru i za čas po

tomto zosplatnení. Pri poskytnutí úveru si zmluvné strany dojednávajú ako úroky, tak i lehotu na vrátenie
poskytnutých finančných prostriedkov. Zákon teda umožňuje veriteľovi na určitú dobu (do splatnosti)
podľa jeho predstáv poskytnúť úver a vypýtať si za to dohodnuté úroky. Od začiatku prirodzene sledujú
úroky dohodnutú dobu poskytnutia finančných prostriedkov, ktorej koniec završuje tzv. splatnosť úveru.
Zo zákonom stanovených dôvodov (napr. nesplácanie úveru) má veriteľ právo splatnosť skrátiť, tu i

využitím práva odstúpiť od úverovej zmluvy. Pričom niet zákonného kogentného pravidla, podľa ktorého
by dlžník mal povinnosť zo zákona platiť po ukončení zmluvného úverového vzťahu úroky popri úrokoch
z omeškania. Ak úver nie je po ukončení zmluvy (po splatnosti) splatený, zákon priznáva veriteľovi
za zadržiavanie jeho finančných prostriedkov sankcie či už zákonné (úroky z omeškania s kogentne
stanoveným limitom) alebo zmluvné (napr. zmluvná pokuta).

9. Ďalej sa odvolací súd zaoberal námietkami žalobkyne vo vzťahu k priznanej náhrade trov konania,
odvolací súd nezistil žiadne pochybenie na strane súdu prvej inštancie, ktorý vyčíslil percentuálny
úspech žalobkyne a žalovanej rovnako ako odvolateľka a dôsledne sa riadil ust. § 142 ods. 2 O.s.p.
platného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, keď pomer rozdelenia trov konania zodpovedá
pomeru víťazstva účastníka vo veci samej zníženého o pomernú časť jeho neúspechu (73,72% - 26,28%

= 47,44%) a v konečnom dôsledku má teda žalobkyňa úspech iba vo veľkosti 47,44% a preto má
v rovnakej veľkosti proti žalovanej aj nárok na náhradu trov konania, ktoré počas konania zaplatila
(zaplatila súdny poplatok z návrhu 207 eur, z toho 47,44% predstavuje sumu 98,20 eur).

10. Odvolací súd na základe vyššie uvedených záverov podľa § 387 ods. 1 CSP rozsudok súdu prvej

inštancie v napadnutej zamietajúcej časti o nepriznaní úroku do 14.8.2013 vo výške 157,92 eur, 7,99%
ročného úroku od 15.8.2013 do 31.10.2013 vo výške 46,15 eur, 7,99% ročného úroku zo sumy 2.702,54
eur od 1.11.2013 do 28.11.2013, 7,99% ročného úroku zo sumy 2.602,54 eur od 29.11.2013 do
zaplatenia, a v časti o náhrade trov prvoinštančného konania ako vecne správny potvrdil.

11. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.
Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

Z dôvodu, že žalovaná 2/ bola v odvolacom konaní plne úspešná, podľa § 396 ods. 1 v spojení s §
262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP jej vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovanej však
preukázateľne trovy konania v odvolacom konaní nevznikli, žiadne si neuplatnila, preto bolo rozhodnuté
o náhrade trov odvolacieho konania tak, že žalovanej sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

12. Tento rozsudok prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/. (§ 421 ods. 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. (§ 422 ods. 1 CSP)
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 424 CSP)
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77. (§ 425 CSP)
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil. (§

426 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.1
CSP)

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods.2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. (§ 429 ods.1 CSP)
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa. (§ 429 ods.2 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.(§ 430 CSP)
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení. (§ 431 ods. 1 CSP)

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. (§ 431 ods. 2 CSP)
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci. (§ 432 ods.1 CSP)
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. (§ 432 ods.2 CSP)

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom. (§ 433 CSP)
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 434 CSP)
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. (§ 435 CSP)