Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. február 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/322/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116210919
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7116210919.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov JUDr.

Slávky Zborovjanovej a JUDr. Andreja Šalatu v spore žalobcu: Ľ. Z., G.. XX.XX.XXXX, K. T. XX,
XXX XX C., zastúpeného JUDr. Mariánom Juskom, advokátom, so sídlom Račí potok 3, Košice, proti
žalovanej: B.. K.E. O., G.. XX.XX.XXXX, K. C. XX, XXX XX C., v konaní na ochranu osobnosti a náhradu
nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 17C/135/2016-126
z 2.3.2017

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.
Stranám sporu sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozhodol tak, že žalobu zamieta. Žalovanej

priznal náhradu trov konania v plnej výške.
Vychádzal z toho, že žalobca žalobu odôvodnil tým, že na základe odporúčania povereného príslušníka
PZ Obvodného oddelenia Policajného zboru Košice Staré mesto npor. M.. M. C., ktorá prešetrovala
podozrenie z trestného činu ohovárania podáva civilnú žalobu pre opakované ohováranie a uvádzanie
nepravdivých údajov žalovanou, že 1) je majetný, vydáva sa za chudáka len preto, aby sa vyhol plateniu
vyživovacej povinnosti, 2) stačil zlikvidovať svoju spoločnosť, kde mal majetok v hodnote 4 mil. Sk,
3) neplatí výživné a dňa 12.3.2014 bol odsúdený na 10 mesiacov nepodmienečne s podmienečným

odkladom na 24 mesiacov viď. (odvolanie voči uzneseniu 23P 283/2011), pričom jej výrok sa nezakladá
na pravde.
K vyjadreniu žalovanej žalobca uviedol, že žalovaná pokračuje v opakovanom ohováraní a uvádzaní
nepravdivých údajov. Jednoznačne písomne sa súdu vyjadrila, že žalobca pracuje na čierno. Následne
ale vykonanou kontrolou Inšpektorátom práce Košice bolo toto jej nepravdivé a ohováračské tvrdenie
vyvrátené. Žalovaná tvrdí súdnym orgánom, že žalobca je majetný. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny
Košice po dôkladnej previerke jeho majetkových pomerov toto tvrdenie jednoznačne vyvrátil. Aj Okresný

súd Košice II v uznesení sp.zn. 23 P 283/2011, ktoré následne potvrdil aj Krajský súd v Košiciach pod
sp. zn. 7CoP/154/2015, uviedol, že bolo zistené vyžiadaním správ z jednotlivých inštitúcií že otec je v
evidencii uchádzačov o zamestnanie a je poberateľom dávky v hmotnej núdzi. Žalobca žiadal, aby súd
uvedené preskúmal.
Súd zo spisu Okresného súdu Košice II sp.zn. 23P/283/2011 zistil, že sa v ňom nachádza odvolanie
voči uzneseniu zo dňa 18.3.2015 sp.zn. 23P/283/2011-204, ktorým súd vo veci mal. L. Z. o úpravu
styku s otcom Ľ. Z. zaviazal matku T.. M. Z.ú na náhradu trov štátu vo výške 268,92 eur v pravidelných

mesačných splátkach po 30 eur. V odvolaní matky maloletej zastúpenej advokátkou JUDr. Beátou
Pitorákovou zo dňa 30.3.2015 bolo o.i. uvedené, že: „O tom, že otec detí neplatí výživné (matka nemá
príjem deklarovaný v predmetnom Uznesení) svedčí aj trestné stíhanie vedené proti otcovi na Okresnom
súde Košice II. pre neplatenie výživného pod č.k. 8T 75/2014. Dňa 12.3.2014 bol otec detí odsúdenýna 10 mesiacov nepodmienečne s podmienečným odkladom na 24 mesiacov.“ (str. 24. ods. 4 ), „Za
ten čas otec „snažil zlikvidovať“ svoju spoločnosť, kde mal majetok v hodnote 4 mil. korún, dával sa
živiť svojím bratom resp. T.. E.. Máme za to, že otec vedome úmyselne koná tak, aby sa „prézentoval“

ako chudák a nemusel platiť nikomu nič, na druhej strane deklaruje, že má autoumývreň. Ako dôkaz
predkladáme zápisnicu o výsluchu obvineného z 24.1.2014 a fotokópiu autoumývarne, kde je jeho telef.
číslo.“ O odvolaní rozhodol Krajský súd v Košiciach bez nariadenia pojednávania uznesením pod sp.zn.
7Cop/154/2015-232 zo dňa 1.7.2015 tak, že KS potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa. V odôvodnení
o.i. uviedol: „Skutočnosti uvádzané matkou v podanom odvolaní týkajúce sa neplatenia výživného zo

strany otca nemajú pre rozhodovanie o trovách štátu žiadnu relevanciu, preto súd má za to, že odvolacie
námietky matky v tomto smere sú neopodstatnené.“
Z uznesenia Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 4To/42/2015-460 z 9.3.2016 súd zistil, že ním bolo
zrušené uznesenie Okresného súdu Košice II sp.zn. 8T/75/2014 z 12.3.2015, ktorým súd uznal
obžalovaného Ľ. Z. za vinného z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák. a uložil
mu trest odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov, výkon ktorého podmienečne odložil a určil skúšobnú

dobu v trvaní 24 mesiacov. Krajský súd tak rozhodol z dôvodu, že prvostupňový súd má zistiť a posúdiť
konanie obžalovaného vo vzťahu k okolnostiam týkajúcim sa jeho predchádzajúceho zamestnania (či k
zníženiu zdroja príjmu povinného došlo z dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne) a doložené platby
vo vzťahu k osobným pomerom obžalovaného.
Podľa znaleckého posudku č. 1/2015 T.. M. V. z odboru Ekonómia a manažment, odvetvie účtovníctvo

a daňovníctvo zo dňa 10.2.2015 vyhotoveného pre Okresný súd Košice II v konaní sp.zn. 45P/91/2014
bola hodnota obchodného podielu jediného spoločníka v obchodnej spoločnosti WIXOON GROUP SK
s. r. o. v čase jeho bezplatného prevodu z Ľ. Z. na tretiu osobu záporná, a to mínus 42.423 eur. Zo
zápisnice spísanej na Obvodnom oddelení policajného zboru Košice Staré mesto ČVS: ORP-2316/SM-
KE-2015 28.7.2015 vo veci podozrenia z trestného činu ohovárania súd zistil, že Ľ. Z. vypovedal, že

JUDr. Beáta Pitoráková zastupuje v súdnych konaniach jeho bývalú manželku a vo svojich vyjadreniach
zasielaných súdu uvádza nepravdivé údaje o jeho osobe, čím verejne poškodzuje jeho povesť, keďže
súdnych pojednávaní sa zúčastňujú rôzny obyvatelia mesta Košice a môže ho poškodiť v zamestnaní,
ohrozila jeho vážnosť, narušila jeho dôveryhodnosť a spochybnila pravosť ním predložených potvrdení.
Podľa žaloby, nepravdivé tvrdenia žalovanej v odvolaní, ktoré písala ako právna zástupkyňa T.. M. Z.,

voči uzneseniu zo dňa 18.3.2015 sp.zn. 23P/283/2011-204, že 1) je majetný, vydáva sa za chudáka
len preto, aby sa vyhol plateniu vyživovacej povinnosti, 2) stačil zlikvidovať svoju spoločnosť, kde
mal majetok v hodnote 4 mil. Sk, 3) neplatí výživné a dňa 12.3.2014 bol odsúdený na 10 mesiacov
nepodmienečne s podmienečným odkladom na 24 mesiacov viď. vzbudila podozrenia voči jeho osobe a
značne znížila jeho dôstojnosť na Okresnom súde Košice II, kde platí a dodržuje sa zásada verejnosti,

čím malo byť zasiahnuté do jeho osobnosti.
Oneoprávnenýzásahdoosobnostifyzickejosobynejde,akexistujúokolnostivylučujúceneoprávnenosť
zásahu. Jednou z takých okolností môže byť aj výkon zo zákona vyplývajúceho práva alebo plnenie
zákonom uloženej povinnosti. Takýmito prípadmi sú najmä zákonné licencie (§ 12 ods. 2, 3 Občianskeho
zákonníka), práve tak ako licencie stanovené inými zákonmi (napr. Trestným poriadkom, Zákonom o

rodine a pod.), avšak za predpokladu, že takto vykonané zásahy sú uskutočnené v rámci a v medziach
týchto zákonov. Je pritom vždy na pôvodcovi zásahu do práva na ochranu osobnosti, aby preukázal, že
existoval konkrétny dôvod (okolnosť), ktorý podľa právneho poriadku neoprávnenosť zásahu vylučuje.
V predmetnej veci bolo preukázané v konaní, že žalovaná vo vzťahu k žalobcovi postupovala zákonnom
dovoleným a predpokladaným spôsobom, keď ako advokátka v súlade so zákonom o advokácii hájila

záujmy svojej klientky a napísala v súlade s vtedy platným O.s.p. v jej prospech odvolanie, pričom
uviedla informácie získané od klientky. V sporovom konaní v tom čase, rovnako ako aj v súčasnosti,
strany sporu boli povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje
tvrdenia dôkazmi, príp. poprieť skutkové tvrdenia protistrany, pričom dôkazy a tvrdenia strán sporu
hodnotil a hodnotí súd podľa svojej úvahy. Konanie žalovanej nevybočilo z medzí uvedených právnych

noriem, žalovaná postupovala len v rámci ustanovení zákonov. Navyše, v konaní bolo preukázané, že
krajský súd pri rozhodovaní o odvolaní na uvedené tvrdenia neprihliadal, keď uviedol, že „Skutočnosti
uvádzané matkou v podanom odvolaní týkajúce sa neplatenia výživného zo strany otca nemajú pre
rozhodovanieotrováchštátužiadnurelevanciu,pretosúdmázato,žeodvolacienámietkymatkyvtomto
smere sú neopodstatnené.“ Aj ak by ich považoval za relevantné, prihliadal by na ne len v prípade, ak

by boli podložené dôkazmi. Naviac za nespôsobilý zásah z hľadiska narušenia alebo ohrozenia práva,
chráneného ustanovením § 11 Občianskeho zákonníka je potrebné považovať i tie prípady, kedy zásah
spočíval v tvrdeniach, ktoré boli prednesené za takých okolností, za ktorých nehrozilo zverejnenie, a
nemohla byť nimi znížená vážnosť dotknutej osoby. O predmetnom odvolaní, ktoré nesmerovalo protirozhodnutiu vo veci samej, krajský súd v súlade s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. rozhodoval bez nariadenia
pojednávania. V konaní nebolo preukázané, že by žalovaná (ale ani iná osoba alebo orgán) obsah
predmetného odvolania zverejnila alebo verejne oboznámila. Súd má za to, že konanie žalovanej

nespĺňa znaky neoprávneného zásahu do osobnosti žalobkyne. Žalobca v konaní nepreukázal ani,
že by v súvislosti s tvrdeniami v predmetnom odvolaní došlo k ujme na jeho právach chránených
ustanoveniami § 11 a násl. Občianskeho zákonníka, že sa u niekoho konkrétneho znížila jeho vážnosť.
Súd podotýka, že u tvrdenia v predmetnom odvolaní, že dňa 12.3.2014 bol otec (žalobca) odsúdený na
10 mesiacov nepodmienečne s podmienečným odkladom na 24 mesiacov, už na prvý pohľad je zrejmé,

že došlo k zjavnej nesprávnosti, nakoľko nemôže byť uložený trest odňatia slobody nepodmienečne a
zároveň podmienečne a v tomto tvrdení sa neuvádza, že odsúdenie je už právoplatné.
Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo
právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to,
či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto
o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-

právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy,
ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom
hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide.
V neposlednom rade súd uvádza, že v konaní nebola preukázaná ani pasívna legitimácia žalovanej,
keďže tá napísala predmetné odvolanie v mene a v súlade s pokynmi svojej klientky T.. M. Z.. Zo spisu

Okresného súdu Košice II sp.zn. 15C/621/2015 súd zistil, že žalobca podal žalobu na ochranu osobnosti
a náhradu nemajetkovej ujmy aj proti T.. M. Z., kde v bode 2 popísal rovnaký skutok, ako je uvedený
v bode 3 predmetnej žaloby na tunajšom súde.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd žalobu zamietol.
Podľa ust. § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po

právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

2. V podanom odvolaní, ktoré došlo súdu prvej inštancie 10.5.2017 žiadal napadnutý rozsudok zrušiť
a vec vrátiť na ďalšie konanie.

O.i. namietal podľa § 365 ods.1 písm.b/ nesprávny procesný postup, konanie malo inú vadu podľa § 365
ods.1 písm.d/ a že súd nevykonal navrhnuté dôkazy.
Súd v podstate zamietol žalobu z dôvodu, že podľa názoru súdu postupovala žalovaná zákonom
dovoleným a predpokladaným spôsobom, keď hájila záujmy svojej klientky a z dôvodu, že žalovaná nie
je pasívne vecne legitimovanou.

Súd sám uvádza a cituje v bode 16 odôvodnenia rozsudku, že žalovaná zastupujúc moju bývalú
manželku v konaní o zníženie výživného v odvolaní uvádza práve tvrdenia, kvôli ktorým som podal
žalobu a ktoré neboli zo strany žalovanej, ale ani mojej bývalej manželky podložené žiadnym dôkazom.
Práve táto jediná a podstatná skutočnosť je dôležitá z hľadiska posúdenia, či ide o súdom uvedený
zákonom predpokladaný spôsob postupu žalovanej alebo o dehonestáciu mojej osoby. V prípade, že

tvrdenia nie sú pravdivé alebo sú neúplné a zároveň nie sú podložené dôkazmi sú spôsobilé narušiť
alebo ohroziť práva chránené § 11 Občianskeho zákonníka.
Tvrdenia uvádzané žalovanou a citované súdom v bode 16 odôvodnenia rozsudku neboli prezentované
len v jednom súdnom konaní, ale aj v iných súdnych konaniach a majú vplyv na rozhodovanie súdov
a orgánov verejnej správy.

Tvrdenia žalovanej o jej osobe sú dehonestujúce a majú vplyv nielen na výsledky konaní na súdoch,
ale aj v jej pracovnom a osobnom živote.
Súd skonštatoval, že žalovaná konala na pokyn svojej klientky, avšak takýto pokyn podľa jej názoru
neexistuje a súdu predložený nebol.

3. V podanom vyjadrení žalovaná navrhla potvrdiť rozsudok ako vecne správny, nežiadala priznať trovy
konania.
Žaloba na ochranu osobnosti voči nej ako advokátke bola podaná žalobcom 17.5.2016.
Žalobca už v roku 2014 využíval inštitút Centra právnej pomoci, čo dokladuje so súhlasom svojej
klientky v súdnom spore 45P/169/2013. Predložil zápisnicu zo súdneho pojednávania z 16.10.2014 v

predmetnom spore.
Obdobne postupoval žalobca i pri konaní o ochranu osobnosti a nemajetkovej ujmy voči bývalej
manželke T.. M. Z., kde sa dal žalobca zastupovať Centrom právnej pomoci a na súdnom pojednávaní
dňa 27.1.2017 ( OS Košice II., č.k. 15C/621/2015) už ho zastupoval JUDr. Marián Jusko.Ad2/3/4 : Ako z uvedeného textu vyplýva, žalobca sa nevie zmieriť so skutočnosťou, že nielenže nie
je úspešný v sporoch, v ktorých zastupuje jeho bývalú manželku resp. jeho plnoletú dcéru A., ale za
pravdu mu nedala ani SAK, na ktorú ešte v decembri 2016 podal na ňu sťažnosť s prílohami. Odpoveď

SAK musel žalobca obdŕžať ešte pred podaním tohto odvolania. Je otázne, či s odpoveďou SAK žalobca
oboznámil svojho právneho zástupcu.
Právnyzástupcažalobcuvytrhávazkontextubod16odôvodneniarozsudku.RozsudokOkr.súduKošice
II. 23P/283/2011 [úprava práv a povinností otca k mal. dcére L.] ako i rozhodnutie odvolacieho súdu
ohľadne trov konania sú uvedené z dôvodu, že boli čítané na súdnom pojednávaní 2.3.2017.

Ak by sa malo jednať o tzv. „nepravdivé tvrdenia" z jej strany týkajúcich sa údajov žalobcu uvádzaných
na pojednávaniach o zníženie výživného (či sa jedná o plnoletú A. - 45P/91/2014 alebo mal. L.
445P/169/2013), konajúce súdy by to premietli do svojich rozhodnutí. To sa však nestalo, konajúce súdy
prvej inštancie vyniesli rozsudky v neprospech žalobcu.
Ad5/ Žalobca považuje jej tvrdenia uvádzané na súdnych pojednávaniach za „dehonestujúce a vraj majú
vplyv nielen na výsledky konaní v súdoch, ale aj v jeho pracovnom i osobnom živote..."

Žalobca si musí ozrejmiť, či je osoba v hmotnej núdzi, ktorá poberá dávky od štátu, alebo došlo k vplyvu
v jeho pracovnom živote, tak ako to je uvedené v odvolaní. Oboje to nie je možné.
Žalobca je veľmi „citlivý" na svoju osobu, avšak takýto rovnaký prístup nemá k iným osobám, ktoré
nezdieľajú jeho názor. Ako dôkaz predložila kópiu sťažnosti žalobcu na SAK z 12.12.2016. Obdobne
postupuje voči všetkým sudcom, ktorí si dovolili rozhodnúť v jeho neprospech . Neopodstatnené

sťažnosti nielen na jej osobu, klientku i na konajúcich sudcov (B.. Š., B.. V., B.. L., B.. U....], invektíva,
urážky, polepenie nielen ich podaní, ale i ďalších podaní, úradných rozhodnutí, rôznymi nálepkami ako
napr. STOP KORUPCII, OBRÁTIŤ, DÔLEŽITÉ... sú prostriedkami žalobcu, čo považuje za samozrejmé
a obvyklé.
Správne súd prvej inštancie konštatoval, že konala na pokyn svojej klientky. Žalobcom spochybňovanie

existencie takéhoto pokynu považujem za nepochopiteľné. Všetky informácie, doklady získala pri
osobných konzultáciách so svojou klientkou. Nemala iný spôsob, ako získať tieto informácie, resp.
listinné dôkazy, ktoré predložila v jednotlivých súdnych konaniach. Žalobca počas jej 37 ročnej praxe je
jedným z mnohých protistrán, nikdy s ním okrem súdnych pojednávaní nebola v žiadnom kontakte.
Je otázne, kto vedome alebo z iných dôvodov zavádza konajúci súd a to či žalobca alebo žalovaná. O

hodnovernosti tvrdení žalobcu pochybuje. Vzhľadom na to, že svoju klientku voči žalobcovi zastupuje
od roku 2008, mala vedomosti o určitých skutočnostiach, ktoré boli predmetom súdnych pojednávaní.
Pre úplnosť informácii v máji t. r. prevzala zastupovanie klientky ako splnomocnenec poškodenej voči
žalobcovi v trestnej veci zanedbania povinnej výživy.
Rozporuplné tvrdenia žalobcu boli dokázané aj iných v súdnych konaniach a to napr.

- konanie o výživu na rozvedeného manžela č.k. 36C/32/2014 : žalobca tvrdil, že ho živia rodičia
- konanie o zanedbanie povinnej výživy č.k. 8T/75/2014: žalobca tvrdil, že žije u matky...
V oboch prípadoch bolo preukázané, že rodičia žalobcu nežijú , čo sám žalobca potvrdil (napr. v konaní
o zníženie výživného na mal. L. - 45P/169/2013).
K týmto výpovediam žalobcu nielenže nie som oprávnená sa vyjadrovať, ale ani zaujať stanovisko, z

akého dôvodu žalobca tak koná.
Ad 6/ Nestotožnila sa s názorom, že vraj nevystupovala ako právny zástupca, ale ako účastník konania
- žalovaná. Právny zástupca žalobcu mal by ovládať terminológiu platnú od 1.7.2016 (platnosť CSP), t.j.
že je stranou v konaní a nie účastníkom konania.
Na začiatku pojednávania na dotaz súdu žalobca jednoznačne sa vyjadril, že ju žaluje ako advokátku

a nie ako fyzickú osobu. Tak ako každý zamestnanec v pracovnom pomere má právo na náhradu
straty na zárobku, je toho názoru, že podanou žalobou, písomnými vyjadreniami, osobnou účasťou na
pojednávaní(časstrávenýnadtýmtosporomvyvolanýmžalobcom)jejvzniklistratynazárobku(nemohla
sa venovať svojej práci a z toho vyplývajúc nemala za tento čas ani odmenu za vykonanú prácu).
Jej tvrdenie potvrdzuje aj rozhodnutie Centra právnej pomoci z 30.3.2017, ktoré na strane 2 výslovne

uvádza ..."žalovaným je advokátka JUDr. Beáta Pitoráková....".
V čase vynesenia rozsudku, t.j. 2.3.2017 žalobca nemal v rukách rozhodnutie Centra právnej pomoci,
ktoré bolo vydané až 30.3.2017. Prvostupňový súd správne rozhodol o priznaní trov.
Všetky predkladané prílohy má k dispozícii žalobca, preto ich predkladá iba 1x.
Na základe vyššie uvedených skutočností navrhla prvostupňový rozsudok Okresného súdu Košice I.

č.k. 17C/135/2016, IČS: 7116210919 z 2.3.2017 potvrdiť ako vecne správny.4. V ďalšom stanovisku žalovanej poukázala na subjektívne vyjadrenia žalobcu v spise, ktorý útočil
nielen verbálne a stále opakoval, že vďaka žalovanej a jej neodbornej spôsobilosti sa žalobca dovolával
rozhodnutia súdu, lebo išlo o hrubé narušenie spravodlivej objektivity a kvality jeho rozhodovania (súdu).

Aj toto podanie žalobcu, tak ako aj jeho predchádzajúce podania sa nevymyká z jeho štandardu. Zaujať
stanovisko k demagogickým tvrdeniam žalobcu považuje za kontraproduktívne.
Podania žalobcu polepené rôznymi nálepkami považuje za podanie nezodpovedajúce ust. § 102 ods.l
písm.e/ CSP.
Žalobca v svojom podaní uvádza, že vraj nijako a ničím neurazil, avšak už v nasledujúcich odsekoch sa

znižuje k urážkam a dehonestácii jej osoby, celé vyjadrenie je plné invektív, urážok a irónie na jej osobu.
Z uvedeného dôvodu k invektívam sa odmieta vyjadrovať.
Ohľadne tvrdenia žalobcu "že vraj sa mu snaží uprieť základné ľudské práva.... /posledné dva odseky na
str. 1 vyjadrenia žalobcu/ reagovala iba na podanie žalobcu z 22.8.2017, ktoré sám napísal. Poukázala
na to, že odvolanie podával jeho právny zástupca JUDr. Marián Jusko. Ako strana v konaní má právo
byť oboznámená, či protistrana je zastúpená alebo nie, kedy zastupovanie advokátom žalobcu zaniklo.

Má to význam aj z hľadiska procesného, či odvolanie voči rozsudku podala osoba na to oprávnená.
K vyjadreniu žalobcu, že vraj sa o ňom vyjadruje ako súdny znalec z odboru psychológie a psychiatrie....
k invektívam sa nevyjadruje, avšak opätovne chce zdôrazniť, že so žalobcom nie je v žiadnom kontakte /
tak ako to uviedla v podaní z 26.9.2017/, stretáva sa iba na pôde súdu pri súdnych pojednávaniach, kde
zastupuje jeho bývalú manželku a plnoletú dcéru A..

Asi si žalobca riadne neprečítal jej stanovisko z 26.9.2017 /strana 3, posledný odsek bodu 4/, a preto k
vyjadreniu žalobcu je zbytočné zaujímať akékoľvek stanovisko.
Žalobca nepochopil, že chcela naznačiť, že podania, ktoré sú písané rôznymi veľkosťami písiem aj
rôznymi farbami napĺňajú ust. § 102 ods. 1 písm.e/ CSP. K invektívam zo strany žalobcu nepovažuje
za potrebné zaujať stanovisko.

K vyjadreniu žalobcu, že na strane 2 ods. IV a nedrží sa meritu veci - je to reakcia žalobcu na jej
citáciurozsudkov,vktorýchúspešnezastupovalažalobcovubývalúmanželkuadospelúdcéru.Akcitácia
rozsudkov je ohováraním žalobcu je nútená to nechať bez komentára. Dovolila si však poukázať na
Uznesenie Krajského súdu v Košiciach 5Co/212/2017 z 12.10.2017, kde odvolací súd na jej odvolanie
zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že návrhu žalobcu nevyhovel. Dovolil si zaslať prvú stranu

predmetného rozhodnutia, z ktorého vyplýva, že zastupovala bývalú manželku žalobcu.
Ohľadne sťažností podávaných žalobcom na rôzne osoby, vie jednoznačne výsledok šetrenia SAK v
Bratislave, keď sťažnosť na jej osobu zo strany žalobcu bola odmietnutá ako neopodstatnená. Žalobca
síce predložil svoju sťažnosť na ňu adresovanú na SAK, avšak "zabudol" pripojiť aj odpoveď SAK z
10.4.2017. Toto konanie žalobcu je dôkazom, že vedome a úplne jej chce žalobca poškodiť a uraziť.

Nevyjadrovala sa, že pozná výsledok šetrení sťažností na jednotlivých sudcov, uviedla, že sa k nim
vyjadrovala, čo je podstatný rozdiel. Dôvody vyjadrení ako právnej zástupkyni podrobne rozpísala, a
preto považuje za zbytočné to opätovne popísať.
Zaslaná sťažnosť žalobcu na JUDr. Lučanskú /príloha k podaniu žalobcu/ ju síce neprekvapila, avšak
zvyšovanie agresivity žalobcu na túto sudkyňu ju nepríjemne prekvapilo, nakoľko na pojednávaní bolo

evidentné, že pani sudkyňa je tehotná. Iba v jedinej vete v plnej miere sa stotožnila so žalobcom a to
„zákonná sudkyňa /JUDr. Patrícia Lučanská/ používala celý čas počas pojednávania nekonfrontačný
tón“.
O podrobnostiach tejto sťažnosti nemala vedomosti, tak ako to už v písomnom podaní z 26.9.2017
uviedla,kpriebehupojednávaniapodávalavysvetlenieB..W.Ľ..KinvektívamnaadresuJUDr.Lučanskej

je zbytočne sa vyjadrovať, svedčí iba o charaktere žalobcu.
Nie je zrejmé, ako žalobca došiel k záveru, že vraj pohŕda jeho právnym zástupcom. Vo svojom
stanovisku z 26.9.2017 iba reagovala na podanie žalobcu, v ktorom sa žalobca dehonestujúco vyjadruje
na jej adresu a znevažuje poskytovanie jej právnych služieb jej klientke, keď uvádza - cituje "S
poľutovaním konštatujem, že právna zástupkyňa /M. Z.j/ nevie právne obhájiť svojho klienta - toto sú

reči milej tety B.. K. O.j.... ". Je zrejmé, že nemala reagovať na takéto tvrdenie žalobcu, a preto tentoraz
na invektívy, uvedené v závere podania žalobcu nepovažuje za potrebné reagovať a znižovať sa na
úroveň podaní žalobcu.
K ďalším predloženým prílohám - článkom z internetu je úplne zbytočné sa vyjadrovať, nesúvisia s
meritom veci.

Na základe vyššie uvedených skutočností navrhla prvostupňový rozsudok Okresného súdu Košice I. č.k.
17C/135/2016 , IČS: 7116210919 z 2.3.2017 potvrdiť ako vecne správny a priznať mi trovy odvolacieho
konania.5. V zmysle uznesenia NS SR 4 Cdo 232/2010 z 29.6.2011 Podmienkou priznania náhrady nemajetkovej
ujmy v peniazoch (t.j. materiálnej satisfakcie) je - vždy - v závislosti na individuálnych okolnostiach
daného prípadu - existencia závažnej ujmy.

Za závažnú ujmu treba podľa právneho názoru dovolacieho súdu považovať ujmu, ktorú fyzická osoba
vzhľadom na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo, intenzitu zásahu, jeho trvanie alebo dopad a
dôsledky považuje za ujmu značnú. Pritom však nie sú rozhodujúce jej subjektívne pocity, ale objektívne
hľadisko, teda to, či by predmetnú ujmu takto v danom mieste a čase (v tej istej situácii, prípadne
spoločenskom postavení a pod.) vnímala aj každá iná fyzická osoba.

Pokiaľ dôjde k neoprávnenému zásahu do práva na česť a dôstojnosť, má zásah závažné dôsledky
vtedy, keď ním bola v značnej miere znížená dôstojnosť alebo vážnosť fyzickej osoby v spoločnosti. Aj
v prípade niektorého zásahu do práva na súkromie môže nastať ten istý dôsledok (zníženie dôstojnosti
alebo vážnosti v spoločnosti v značnej miere); tento negatívny - difamačný následok ale nie je jediným
právne akceptovateľným prejavom závažnosti ujmy spôsobenej fyzickej osobe na týchto chránených
právach.

Pri zvážení všetkých okolností je náhrada nemajetkovej podľa môjho názoru primeraná a súd by mal
prihliadať na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo a závažnosť následkov,
ktoré mi vznikli v spoločenskom uplatnení.

6. Podľa § 470 ods.1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom

nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Podľa § 470 ods.2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom

prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

8. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje

dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods.1,2 CSP a rozsudok
ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods.1,2 CSP, lebo súd úplne zistil skutkový stav, správne ju
právne posúdil, odôvodnenie má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s odôvodnením
v celom rozsahu stotožňuje, pretože dôvody rozsudku sú správne, na čom nič nemení ani podané
odvolanie.

9. Súd rozhodnutie zruší, podľa § 389 ods.1 CSP len, ak a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v
konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci

nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo d) nejde
o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.

10. Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie procesný postup alebo aj rozhodnutie súdu, v
dôsledku ktorého účastník nemôže uplatniť konkrétne procesné práva priznané mu O.s.p.

11. Podľa ustálenej súdnej praxe inými vadami, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci sú všetky vady prejavujúce sa v chybnom postupe súdu prvého stupňa pri dokazovaní, v
nesprávnom posudzovaní procesných otázok, ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania, v
chybnom poučovaní účastníkov a v ďalších nedostatkoch v jeho činnosti, ku ktorým došlo v priebehu

konania alebo v súvislosti s rozhodovaním, pričom spôsobilým odvolacím dôvodom nie sú bez ďalšieho,
ale len vtedy, ak sú dôsledkom takého porušovania predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

12. K výstižným dôvodom uvedeným v rozsudku súdu prvej inštancie je treba uviesť, že ani jeden z

odvolacích dôvodov nie je opodstatnený, čo zistil odvolací súd pri prieskume konania pred súdom prvej
inštancie.13. Odvolateľ má však pravdu v tom, že procesná vada spočívajúca v nedostatku procesnej podmienky,
napr. chýbajúceho žalobného návrhu v sporovom konaní v zásade neprichádza do úvahy, avšak za
nedostatok tejto podmienky možno považovať rozhodnutie súdu v ultrapetite, teda ak ide o rozhodnutie,

keď súd priznal viac, než bolo žalobou uplatnené, s výnimkou situácii, kde to zákon umožňuje (§ 216
ods.2 CSP). V prípade nedostatku právomoci súdu Slovenskej republiky vo veciach súdnym prvkom,
v prípade nedostatku procesnej subjektivity (§ 61 CSP) niektorej sporovej strany musí sa rozhodnutie
zrušiť odvolacím súdom a konanie zastaviť, pričom ak súd prvej inštancie rozhodol v čase, keď v
priebehu konania už došlo k strate procesnej subjektivity sporovej strany a zároveň nepostupoval podľa

§ 63 a § 64, odvolací sú zruší rozhodnutie a vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, v ktorom dôjde k náprave pochybenia.

14. O.i. je treba prisvedčiť obsahu spisov, čo je aj vo vyjadrení žalovanej, že zníženie výživného na A.
Z. vo veci 45P/91/2014 z 27.4.2016, kde návrh žalobcu bol zamietnutý, dopadlo tak, že odvolací súd
rozsudkom8Co/99/2016potvrdilrozsudoksúduprvejinštancie.Žalovanálenzastupovalaplnoletúdcéru

žalobcu, zníženie výživného na maloletú L. Z., v tejto veci zastupovala matku maloletej voči žalobcovi
a bola úspešná, teda kvalifikovane.

15. O efektívnosti zastupovania žalovanej svedčí to, že od roku 2008 už aj konanie o vyporiadanie
BSM, kde zastupovala manželku žalobcu, je právoplatné. Žalovaná ďalej uvádza, že nie je jej zrejmé,

čo by mala robiť, aby netvrdil žalobca, že ju ohovára, považuje za neetické, že žalobca predkladá stále
rozhodnutie Centra právnej pomoci, podľa ktorého by ho mal zastupovať JUDr. Marián Jusko.

16. Napokon pre úplnosť treba uviesť, že aj podľa názoru odvolacieho súdu už nebolo potrebné z
obsahov spisov vykonávať dôkazy, resp. vykonať dôkaz výsluchmi svedkov, ktoré navrhol žalobca, lebo

tieto nie sú spôsobilé zvrátiť zistený skutkový stav.

17. Správne preto uzavrel súd prvej inštancie, že všetky konania žalovanej smerovali k zastupovaniu
klientov a že nespĺňa znaky neoprávneného zásahu do osobnosti žalobcu (na str. 8 rozsudku súdu prvej
inštancie nesprávne uvedené, že „žalobkyne“). Keďže žalobca nepreukázal, aby v súvislosti s tvrdeniami

vpredmetnýchodvolaniachdošlokujmenajehoprávachchránenýchust.§11anasl.Obč.zák.,nemohla
sa u nikoho konkrétneho ani znížiť jeho vážnosť, pretože jeho tvrdenia, že dňa 12.3.2014 bol otec
odsúdený na 10 mesiacov nepodmienečne s podmienečným odkladom na 24 mesiacov, je nesprávne
a nezákonné, pretože nemôže byť odsúdený nepodmienečne s podmienečným odkladom, ale len na
podmienečný trest a odsúdený bol už právoplatne. Správna a výstižná je aj argumentácia súdu prvej

inštancie, že v konaní nebola preukázaná pasívna legitimácia žalovanej, keďže ona písala odvolanie v
mene a v súlade s pokynmi klientky T.. M. Z., iné nebolo možné zistiť zo spisu Okresného súdu Košice
II sp.zn. 15C/621/2015 (trestné konanie sp.zn. 4To/42/2015 KS v Košiciach).

18. Súd prvej inštancie správne žalobu zamietol a rozhodol o tom, že žalovaná má právo na náhradu

trov konania, odvolací súd aj tento výrok potvrdil podľa § 387 CSP.

19. Výrok o trovách odvolacieho konania sa zakladá na § 396 CSP, lebo nie sú účelné trovy vynaložené
pri vyjadreniach žalovanej v tejto veci, keďže ona je znalá práva a ako advokátka už nové argumenty
a skutočnosti neuviedla vo vyjadrení.

20. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený

sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.