Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. november 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/181/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5616207914
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Amália Paulerová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5616207914.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátevzloženízpredsedníčkysenátuJUDr.AmáliePaulerovej

a členov senátu JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu v právnej veci žalobcu - Poštová banka,
a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, IČO: 31 340 890, v zastúpení právne - Advokátska
kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, Bratislava, IČO: 50 361
368, proti žalovanému - X. I., nar. X.X.XXXX, trvale bytom X. XXX, X., o zaplatenie 993,66 eur s
príslušenstvom, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k.
11Csp/89/2016-51 zo dňa 31.1.2017 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku, v ktorom súd prvej inštancie v zostávajúcej časti žalobu zamietol

(výrok II.) a vo výroku o náhrade trov konania (výrok III.).

N e d o t ý k a sa rozsudku vo zvyšku (výrok I.).

Žiadna zo strán n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom vyhovel žalobe iba čiastočne, keď vo výroku I. uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 993,66 eur spolu s úrokmi vo výške 191,02 eur a 5,25 %
ročnými úrokmi z omeškania zo sumy 993,66 eur od 8.11.2016 do zaplatenia, všetko do troch dní odo

dňa právoplatnosti rozsudku. Vo výroku II. zamietol v zostávajúcej časti žalobu. Vo výroku III. žiadnej zo
strán sporu nepriznal právo na náhradu trov konania.

2. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že strany uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom
úvere, na základe ktorej žalovaný čerpal úver vo výške 1.000 eur. Žalovaný porušil svoje povinnosti
riadne splácať predmetný úver, zaplatil len prvú splátku splatnú dňa 11.1.2013 vo výške 28 eur a
čiastočne druhú splátku splatnú dňa 11.2.2013 vo výške 1,63 eur. Na základe uvedeného žalobkyni

vzniklo právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa stal úver splatným v plnom rozsahu. Žalovaný
bol v konaní nečinný, netvrdil ani nepreukázal, že by si splnil svoju povinnosť riadne a včas, resp. v
sume vyššej, ako to vyplýva z listinných dôkazov predložených žalobkyňou. Súd žalobe vyhovel v časti
o zaplatenie dlžnej istiny úveru vo výške 993,66 eur a v časti dlžných úrokov z úveru vyčíslených k
okamihu mimoriadneho zosplatnenia úveru, to znamená k 9.10.2013 vo výške 191,02 eur, konštatujúc
jej opodstatnenosť.

3. Súd zdôraznil, že popri istine žalobkyňa má nárok na riadne dojednané úroky z úveru, avšak len do
vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru. Zmluvný úrok je odplata za užívanie požičanej sumy, je splatný
spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky, to znamená spolu s istinou. Doba splatnosti
zmluvného úroku sa tak zhoduje s dobou splatnosti úveru. Úroky do vrátenia peňažných prostriedkovje dlžník povinný zaplatiť len v prípade, ak dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky
pred dobou určenou v zmluve. Na základe uvedeného zmluvné úroky prislúchali žalobkyni len do doby
splatnosti dlhu. V prípade vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru nastáva stav, kedy dlžník nemá

právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, teda nie je dôvod ani na to, aby veriteľ
inkasoval úroky, ktoré by mu patrili iba za stavu oprávnenej držby prostriedkov dlžníkom. Súd z tohto
dôvodu zamietol žalobu v časti o zaplatenie 25,5 % ročných úrokov z úveru od 10.10.2013 do zaplatenia.

4. Súd konštatoval neopodstatnenosť žaloby aj v časti uplatnených poplatkov za upomienku vo výške

49,24 eur. Zmluva o úvere, ktorú strany uzatvorili dňa 11.12.2012 je nesporne zmluvou spotrebiteľskou.
Preto si žalobkyňa môže účtovať voči žalovanému len také poplatky, o ktorých existencii a výške
bol žalovaný vopred oboznámený priamo v spotrebiteľskej zmluve, resp. v listine, ktorá tvorí so
zmluvou celok a je podpísaná obidvoma zmluvnými stranami. Pokiaľ sa žalobkyňa odvoláva v prípade
tohto nároku na všeobecné obchodné podmienky, resp. sadzobník poplatkov, súd bol názoru, že
vo všeobecnosti zmluvné ustanovenia vo vopred pripravovanej formulárovej zmluve, resp. v spleti

všeobecných obchodných podmienok ktoré navyše, navodzujú skôr dojem obsahu nepodstatného
charakteru, v tejto časti spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech
spotrebiteľa a preto nie sú pre spotrebiteľa záväzné.

5. Popri istine a úrokov z úveru do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru súd žalobkyni priznal aj

zákonné úroky z omeškania tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Žalobkyňa si mohla
uplatňovať úroky z omeškania od 8.11.2016 až do zaplatenia.

6. Pri rozhodovaní o náhrade trov postupoval súd podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku
tak, že stranám nepriznal nárok na ich náhradu. V prejednávanej veci uplatnené príslušenstvo v podobe

25,5 % úrokov z úveru od mimoriadnej splatnosti úveru do zaplatenia nepredstavuje nepatrný neúspech
žalobkyne v konaní a vzhľadom na ich výšku ako aj dobu, ktorá uplynula od začiatku ich uplatňovania
do podania žaloby, by nebolo spravodlivé, aby žalobkyňa neznášala dôsledky neúspechu v tejto časti
pri rozhodovaní o náhrade trov konania. Vzhľadom k tomu, že úspech žalovaného, ktorému v konaní
nevznikli žiadne trovy, prevýšil úspech žalobkyne, súd o trovách konania rozhodol tak, ako je to uvedené

vo výroku tohto rozhodnutia.

7. Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa, odvolaním napadla v zamietajúcej časti
a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania.

8. V úvode odvolania namietala nepreskúmateľnosť odôvodnenia rozhodnutia a jeho nepresvedčivosť.
Zdôraznila obsah základného práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR do ktorého
patrí aj právo účastníka konania na také rozhodnutie, ktorého dôvody sú zjavné a zreteľné a zaručujú,
že výkon spravodlivosti nebude arbitrárny (II. ÚS 117/07).

9. Odvolateľka vytýka súdu jeho argumentáciu v bode 17 odôvodnenia o tom, že popri istine má
žalobkyňa nárok aj na riadne dojednané úroky z úveru, ale len do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti
úveru a úroky do vrátenia peňažných prostriedkov je dlžník povinný zaplatiť len v prípade, ak dlžník je
oprávnenývrátiťposkytnutépeňažnéprostriedkypredobuurčenúvzmluve.Odvolateľkapovažujevtejto
časti rozhodnutie súdu za nepreskúmateľné a arbitrárne, nevyplýva z neho, z akého právneho predpisu

súd vychádzal, keď uzavrel, že po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru žalobca nemá nárok na
dohodnuté zmluvné úroky. V prípadne zmluvného úroku ide o dohodnuté zmluvné plnenie akcesorickej
povahy, čo znamená, že takéto plnenie je nevyhnutne spojené s istinou úveru, od ktorej existencie závisí
aj samotný zmluvný úrok ako forma odmeny veriteľa (žalobcu) za poskytnutie predmetného úveru. S
poskytnutím úveru bol tak spätý aj nárok žalobcu na zmluvné úroky, pričom žalovaný si bol tohto nároku

vedomý, svojim podpisom zmluvy sa tieto zmluvné úroky zaviazal uhrádzať. Odvolateľka odkazuje na
obsahové znenie ustanovenia § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka, podľa čoho dlžník je oprávnený
vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný platiť len za
dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov. Už z jazykového výkladu tohto ustanovenia
je zrejmé, že veriteľ má nárok na úrok až do splatenia úveru. Zosplatnenie úveru je len zmena termínu

splatnosti, na ktorú má veriteľ nárok. Úroky z úveru sú odplatou za poskytnutie peňažných prostriedkov
na základe úverovej zmluvy, predstavujú cenu úveru. Dlžník je povinný platiť úroky od okamihu reálneho
poskytnutia peňazí do okamihu ich reálneho vrátenia. Na povinnosť platiť úroky z úveru nemá vplyv
ani zosplatnenie úveru. Táto povinnosť zásadne je daná do času reálneho vrátenia poskytnutéhoúveru. Vzhľadom na fakt, že k vráteniu celej poskytnutej istiny doposiaľ nedošlo, nedošlo ani k zániku
dohodnutého záväzku žalovaného. Taktiež nesúhlasí s tvrdením súdu, že súbežným uplatňovaním
úrokov z úveru a úrokov z omeškania dochádza k nerovnováhe v zmluvných vzťahoch so spotrebiteľom.

Oba typy úrokov majú charakter diametrálne odlišného právneho inštitútu, sledujú iný cieľ, nemôže
preto ísť o dvojité sankcionovanie žalovaného.

10. Nesúhlasí ani so zamietnutím žaloby v časti uplatňovaných poplatkov. Ako vyplýva z článku 10
ods. 2 Smernice č. 2008/48 v súlade s odôvodnením 31 tejto smernice, požiadavka zrozumiteľne a

stručne uviesť v zmluve o úvere vyhotovenej písomne alebo na inom trvalom nosiči, náležitosti uvedené
týmto ustanovením je nevyhnutná na to, aby sa spotrebiteľ mohol oboznámiť so svojimi právami a
povinnosťami. Nie je nevyhnutné, aby všetky súčasti zmluvy o úvere boli účastníkmi zmluvného vzťahu
podpísané. S poukazom na skutočnosť, že žalovaný svojim podpisom potvrdil, že sa s uvedenými
dokumentmi oboznámil, považuje odvolateľka záver súdu o nepriznaní nároku na poplatky za arbitrárny
a nepreskúmateľný.

11. V ďalšej časti odvolania poukazuje žalobkyňa na skutočnosť, že článkom II. bodom 7. zákona č.
102/2014 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy
uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, došlo k novelizácii ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka - k

doplneniu vety: Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa mali použiť normy Obchodného práva. Zákonom č.
102/2014 Z.z. došlo aj k prijatiu § 879p Občianskeho zákonníka, ktorý zakotvil nepriamu retroaktivitu pre
ustanovenia § 53 ods. 4 písm. s/ a t/, § 53 ods. 7 a § 614a. Na ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho
zákonníka sa vzťahuje zákaz retroaktivity, nie je možné toto ustanovenie aplikovať na vzťahy, ktoré

vznikli pred 1.4.2015, v opačnom prípade by došlo k porušeniu základných princípov vnútroštátneho
právneho poriadku. Argumentom á contrario je možné dospieť k záveru, že úmysel zákonodarcu je ten,
že § 52 ods. 2 v novelizovanom znení sa vzťahuje výlučne na právne vzťahy založené po 1.4.2015. Preto
na všetky úverové vzťahy, ktoré vznikli pred 1.4.2015 je nevyhnutné aplikovať ustanovenia Obchodného
zákonníka, keďže zákonodarca až s účinnosťou 1.4.2015 určil výnimku, že spotrebiteľské úverové

vzťahy sa spravujú ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Toto tvrdenie nachádza oporu aj v uznesení
Najvyššieho súdu SR z 27. marca 2013, sp. zn. 6MCdo/4/2012, v ktorom Najvyšší súd SR skonštatoval,
že zmluva o úvere je tzv. absolútnym obchodom, čo znamená, že sa tento právny vzťah bez ohľadu
na povahu jeho účastníkov spravuje Obchodným zákonníkom, rovnako aj akcesorické záväzky sa
spravujú režimom Obchodného zákonníka, pokiaľ je tomuto režimu podriadený hlavný záväzok. Súdy

sú povinné skúmať konkrétne okolnosti uzatvorenia zmluvy, aj ochrana spotrebiteľa má svoje medze
a v žiadnom prípade ju nie je možné chápať ako obranu jeho ľahkomyseľnosti a nezodpovednosti.
Žalovaný uzavrel zmluvu dobrovoľne, bez pripomienok a nátlaku. Ochrana spotrebiteľa je síce dôležitým
faktorom v spoločnosti, avšak nemožno poskytovať takú ochranu, ktorá by viedla k jednostrannému
zvýhodňovaniu spotrebiteľa, ktorý by bol v takýchto prípadoch zbavený akejkoľvek zodpovednosti pred

uzatvorením zmluvnej povinnosti dôkladne navzájom zvážiť výhody a nevýhody a podľa toho rozumne
konať. Neexistuje ani vecne odôvodniteľný dôvod oslobodiť spotrebiteľa od povinnosti, ktoré mu ukladá
zmluva s rovnocenným partnerom, ak sa k splneniu tejto povinnosti zaviazal dobrovoľne a s vedomím
ich rozsahu.

12. Vzhľadom na súhrn odvolacích argumentácií sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozsudku v
napadnutých výrokoch, alternatívne žiadala žalobe vyhovieť v celom rozsahu a zaviazať žalovaného k
náhrade trov konania vrátane trov právneho zastúpenia.

13. Žalovaný písomné vyjadrenie k odvolaniu nepredložil.

14. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej „CSP“), po zistení
že odvolanie podala na to oprávnená procesná strana, v zákonom stanovenej lehote proti rozhodnutiu,
ktorému je odvolanie prípustné, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, postupom podľa § 219 ods. 3
CSP v spojení s § 378 ods. 1 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania potvrdil rozsudok súdu

prvej inštancie v zamietajúcom výroku, aj v súvisiacom výroku o náhrade trov prvoinštančného konania
podľa § 387 ods.1 CSP. Nedotýkal sa výroku rozsudku I., ktorý odvolaním napadnutý nebol.15. Bezpochyby je preukázané, že Poštová banka, a.s. a žalovaný dňa 11.12.2012 uzatvorili zmluvu
o úvere na výšku úveru 1.000 eur. Podľa názoru odvolacieho súdu označenou zmluvou jej účastníci
založili spotrebiteľský právny vzťah, v predmetnom zmluvnom vzťahu žalobkyňa vystupuje v pozícii

veriteľa ( dodávateľ služieb, právnická osoba ) žalovaný v pozícii dlžníka ako fyzická osoba. Zo zmluvy
nevyplýva,žebypredmetnýúveržalovanémumalbyťposkytnutýnapodnikateľskéúčely.Ztohtodôvodu
aj poskytnutý úver má povahu spotrebiteľského úveru, zmluva je spotrebiteľská.

16. Dotknutá zmluva bola uzatvorená za účinnosti zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch...,

spotrebiteľský charakter právneho vzťahu podstatným spôsobom ani žalobkyňa v odvolaní nenamietala.

17. Žalobkyňa uplatňuje voči žalovanému poplatok za upomienky s odkazom na Sadzobník poplatkov.
Správne uzavrel okresný súd, že predmetné poplatky mali byť zakotvené v úverovej zmluve, so
spotrebiteľom individuálne dojednané, navyše v tej dobe účinný a platný zákon č. 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch za podstatnú náležitosť úverovej zmluvy požadoval dojednanie o výške

poplatkov, úrokov, absenciu týchto údajov, resp. dojednaní v spotrebiteľskej zmluve označená právna
norma sankcionuje bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru. Pokiaľ odvolateľ odkazuje, resp. sa
odvoláva na to, že poplatky boli dojednané vo Všeobecných obchodných podmienkach s odkazom
na Sadzobník poplatkov, treba zdôrazniť, že Sadzobník poplatkov charakter individuálneho zmluvného
dokumentu nemá. Ide o interný predpis ( dokument ) dodávateľa služieb, ktorý výšku poplatkov môže

kedykoľvek zmeniť bez toho, aby túto skutočnosť mohol spotrebiteľ ovplyvniť. Pokiaľ Všeobecné
obchodné podmienky ako neoddeliteľná súčasť zmluvy o úvere odkazujú na obsah dojednaní o
výške poplatkov v Sadzobníku, správne uzavrel okresný súd, že takýto odkaz ( dojednanie ) vo
vopred pripravovanom dokumente v podobe formulára, navyše navodzujúci skôr dojem obsahu
neopodstatneného charakteru, spôsobuje v tejto časti značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach

v neprospech spotrebiteľa a preto nie sú ( ani nemôžu byť ) právne pre spotrebiteľa záväzné.

18. Krajský súd sa nemohol stotožniť s odvolacou argumentáciou žalobkyne, ktorou namieta zamietnutie
žalobyvčastiozaplatenie25,5%ročnýchúrokovod10.10.2013dozaplatenia.Dokazovaniepreukázalo,
že žalobkyňa listom zo dňa 9.10.2013 oznámila žalovanému, že v dôsledku podstatného porušenia

ustanovenia zmluvy sa stala jeho úverová pohľadávka ku dňu 9.10.2013 predčasne splatnou v celom
rozsahu, z dôvodu predčasnej splatnosti, resp. mimoriadneho zosplatnenia úveru žalobca má nárok
na úrok z úveru iba ku dňu 9.10.2013. Zmluvné úroky, ako odplatu za užívanie požičanej sumy je
dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade, že zmluva o úvere trvá. Zmluvnými úrokmi nazývame vopred
dohodnutú odplatu za užívanie istiny. Úroky predstavujú hodnotu peňazí, resp. stratu veriteľa v dôsledku

zmeny hodnoty peňazí. Výšku úrokov stanovuje právny predpis a ich výška závisí od dohody zmluvných
strán. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru má za následok, že veriteľovi už po tejto dobe nárok na
zmluvný úrok nevznikne, keďže v dôsledku vyhlásenia mimoriadnej splatnosti je povinnosťou dlžníka
veriteľovi plniť zostatok dlhu naraz a v prípade omeškania s plnením, veriteľovi vzniká jedine nárok na
úroky z omeškania, v súdenej veci tento nárok žalobcovi súd aj priznal.

19. Je preukázané, že plný úspech v konaní nemala ani žalobkyňa, plne úspešný nebol ani žalovaný.
Postup súdu, keď žiadnemu zo strán sporu nepriznal nárok na náhradu trov prvoinštančného konania
má oporu v aplikovanom ustanovení procesného predpisu.

20. V odvolacom konaní žalobkyňa úspešná nebola, úspešnou stranou v odvolacom konaní bol
žalovaný, ktorému však v súvislosti s podaným odvolaním žalobkyne nijaké trovy nevznikli. Z tohto
dôvodu krajský súd stranám sporu podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP nepriznal nárok
na náhradu trov odvolacieho konania.

21. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je

určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiusmeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody), čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z
uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie

znovu od doručenia uznesenia v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde
(§ 427 ods. 2 CSP).

Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa § 429 ods. 1 CSP neplatí v prípadoch vymedzených
v § 429 ods. 2 CSP.