Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. január 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/34/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7108206379
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Čabaiová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7108206379.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a sudcov
JUDr. Martina Kolesára a JUDr. Zuzany Matyiovej v spore žalobcu R. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom
B. XX, Q., zast. JUDr. Miroslavom Verebom, advokátom, Košice, Hrnčiarska 3, proti žalovanému
L. Q., nar. 22.4.1969, bytom Q. zast. Mgr. Monikou Dunčákovou, Košice, Štúrova 20, o zrušenie a
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu 13C/52/2008-154 z

22.11.2016 Okresného súdu Košice I

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o trovách konania.

Náhradu trov odvolacieho konania stranám sporu nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.Okresný súd Košice I (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) uznesením konanie zastavil a priznal

žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 % proti žalobcovi.

2. O zastavení konania rozhodol podľa ust. § 144, § 145 ods. 1 a § 146 ods. 1 Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“), keďže žalobca podaním doručeným súdu 15.11.2016 vzal podanú žalobu v
celomrozsahuspäť,žiadalkonaniezastaviťanepriznaťžiadnejzostránnáhradutrovkonania.Otrovách
konania súd rozhodol podľa ust. § 256 ods. 1, § 262 ods. 1 a 2 CSP a pretože žalobca späťvzatím žaloby

zavinil zastavenie konania, priznal žalovanému náhradu trov konania spočívajúcich v trovách právneho
zastúpenia v rozsahu 100 % proti žalobcovi.

3. Uznesenie vo výroku o trovách konania napadol včas podaným odvolaním žalobca, nakoľko
rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP). Mal za
to, že v danej veci o trovách konania mal súd rozhodnúť podľa § 257 CSP, t.j. z dôvodov hodných

osobitného zreteľa súd nemal náhradu trov konania priznať. Uviedol, že späťvzatie žaloby v danej veci
súviselo s výsledkom súvisiaceho sporu vedeného na tom istom súde pod sp. zn. 12C 85/2005, v
ktorom bolo rozhodnuté o tom, že zmluva o zabezpečení záväzku prevodom práva zo dňa 7.2.2003
je neplatná, a teda žalobca stratil postavenie podielového spoluvlastníka predmetného bytu. Napriek
tomu, že žalobca p. Y. Q. požičané peniaze riadne odovzdal, tak súd vyslovil neplatnosť označenej
zmluvy, žalobca stratil postavenie podielového spoluvlastníka, opravné prostriedky boli neúspešné, a

teda zrušenie podielového spoluvlastníctva medzi sporovými stranami v tejto veci neprichádza do úvahy.
To, že P. Q. pôžičku nezaúčtovala, resp. nevystavila žiadne potvrdenie s najväčšou pravdepodobnosťou
len preto, aby v konaní o výživnom (sp. zn. 9P 208/2004) jej to nebolo zohľadnené, tak nemôže byť
táto skutočnosť znamenajúca vyslovenie neplatnosti zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva
zo dňa 7.2.2003 na ťarchu žalobcu ako veriteľa v tom smere, že ešte bude znášať trovy tohto konania.
Okrem vyššie uvedeného je nesporné, že v čase podania žaloby v danej veci žalobca bol zapísaný

ako podielový spoluvlastník predmetného bytu a s prihliadnutím na zásadu, že nikoho nemožno nútiť,
aby zotrval v podielovom spoluvlastníctve, mal právny nárok na zrušenie podielového spoluvlastníctva(súd je návrhom na zrušenie podielového spoluvlastníctva viazaný). Ak medzičasom stratil postavenie
podielového spoluvlastníka nie z vlastnej viny, tak i tieto súvislosti podľa názoru žalobcu je treba
považovať za dôvody hodného osobitného zreteľa. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby Krajský súd v

Košiciach ako odvolací súd uznesenie v napadnutej časti zmenil tak, že náhrada trov konania sa stranám
sporu nepriznáva.

4. Uznesenie vo výroku o zastavení konania nebolo napadnuté odvolaním, nadobudlo právoplatnosť (§
367 ods. 3 CSP), a preto v tomto výroku nebolo v odvolacom konaní preskúmavané.

5. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379, § 380
ods. 1, 2 CSP a z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu a dospel k záveru, že odvolanie nie je
dôvodne podané a uznesenie v napadnutom výroku je vecne správne, preto odvolací súd uznesenie vo
výroku o trovách konania potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.

6. Súd prvej inštancie o trovách zastaveného konania v danej veci rozhodol v súlade so zákonom,
aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu, ktoré je v danej veci relevantné, a to ust. § 256 ods. 1
Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) upravujúce zásadu procesnej zodpovednosti strany za
zavinenie, ktoré aj správne interpretoval. Táto zásada znamená, že trovy konania je povinná nahradiť

tá zo strán, ktorá ich vznik zavinila. Náhrada týchto trov sa prisudzuje bez ohľadu na meritórny výsledok
sporu. Pojem „procesné zavinenie“ použitý v ust. § 256 CSP, sa posudzuje výlučne z procesného
hľadiska. Zavinenie nie je možné interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej
súvislosti, v ktorom príčinou je správanie sa strany sporu (teda aj jej prejav vôle spočívajúci napr. v
späťvzatí žaloby) a dôsledkom je vznik trov protistrany (pozri uznesenie Ústavného súdu ČR sp. zn. II.

ÚS 563/01 alebo I. ÚS 469/04).

7. Prvkom zavinenia môže byť aj náhoda, napr. odpadnutie predmetu sporu, pretože nič z toho nie je
možné pričítať na ťarchu toho, kto sa iba bránil. Pokiaľ jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo
byť zastavené, pričom o veci nemôže byť meritórne rozhodnuté, a tým zistené, či bola žaloba podaná

dôvodne, vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania (pozri Civilný
sporový poriadok, Komentár, autorov doc. JUDr. Marek Števček, PhD. a kol., vyd. C. H. Beck v Prahe
2016, str. 934).

8. Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými zisteniami a právnym záverom súdu, ku

ktorému dospel v otázke základu pre priznanie nároku na náhradu trov konania žalovanému, keď
správne považoval žalobcu za stranu, ktorá procesne zavinila zastavenie konania. Súčasne odvolací
súd konštatuje správnosť dôvodov napadnutého uznesenia, na ktoré v celom rozsahu odkazuje (§ 387
ods. 2 CSP).

9. V danom spore neboli preukázané výnimočné okolnosti odôvodňujúce nepriznanie náhrady trov
konania podľa ust. § 257 CSP žalovanému, ktorému nemožno pričítať procesné zavinenie na zastavení
konania.

10. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa.

11. V dôvodovej správe k cit. ust. § 257 CSP je uvedené, že aplikácia citovaného ustanovenia pri
rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú kumulatívne splnené dve
podmienky: jedná sa o dôvody hodné osobitného zreteľa a o výnimočné okolnosti.

12. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon bližšie nedefinuje, ale výklad
ponecháva na súdnu prax. K dôvodom hodným osobitného zreteľa možno zahrnúť neprimeranú tvrdosť,
podiel oboch strán na vzniku a priebehu sporu, povaha a okolnosti sporu, zložitosť doposiaľ neriešenej
právnej problematiky, zložitosť prípadov výkladu medzinárodnej zmluvy, osobitné pomery strany sporu,

či nízky príjem (pozri Civilný sporový poriadok, Komentár, autorov doc. JUDr. Marek Števček, PhD. a
kol., vyd. C. H. Beck v Prahe 2016, str. 942).13. Ust. § 257 CSP nie je možné interpretovať tak, že táto norma je aplikovateľná kedykoľvek a bez
zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania.

14. Skutočnosti a námietky, ktoré žalobca uvádza v odvolaní, nie sú spôsobilé spochybniť vecnú
správnosť uznesenia v napadnutom výroku o trovách konania, nezakladajú výnimočnosť prípadu ani z
hľadiska okolností danej veci ani z hľadiska pomerov strán a neodôvodňujú aplikáciu ust. § 257 CSP na
daný prípad a nepriznanie náhrady trov konania žalovanému. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom
súdu prvej inštancie, že zastavenie konania zavinil žalobca, a preto je povinný nahradiť trovy konania,

ktoré vznikli v tomto spore protistrane (žalovanému). Skutočnosť, že po právoplatnom rozhodnutí sporu
vedeného na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 12C 85/2005 (na Krajskom súde v Košiciach pod sp.
zn. 3Co 162/2010) o určenie neplatnosti zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom vlastníckeho práva,
odpadol predmet tohto sporu, lebo žalobca „stratil“ postavenie podielového spoluvlastníka bytu, podľa
názoru odvolacieho súdu nemožno pričítať na ťarchu žalovaného, ktorý v tomto konaní iba bránil svoje
práva, a nevyvolal (nezavinil) nevyhnutnosť späťvzatia žaloby žalobcom.

14. Preskúmavané uznesenie je v napadnutom výroku o trovách konania, ako aj v dôvodoch vecne
správne, preto bolo odvolacím súdom podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdené.

15. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods.

1 CSP. V odvolacom konaní žalobca nemal úspech a žalovanému žiadne trovy v odvolacom konaní
preukázateľne nevznikli, preto odvolací súd rozhodol, že stranám sporu náhradu trov odvolacieho
konania nepriznáva.

16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerov hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, a to z dôvodov uvedených v ust. § 420 CSP. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch

mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch uvedených v ust. § 429 ods. 2 CSP.