Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. február 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5To/7/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6317010800
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Deák

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6317010800.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici na verejnom zasadnutí konanom dňa 20. februára 2018 v senáte

zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Deáka a sudcov JUDr. Jozefa Mikluša a JUDr. Juraja Babjaka,
o odvolaní obžalovaného G. D. proti rozsudku Okresného súdu Brezno, sp. zn. 3T/90/2017 zo dňa
12.09.2017, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe
jeho výkonu.

Krajský súd rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Tr. por. o d s u d z u j e obžalovaného G. D., nar.

XX.XX.XXXX podľa § 207 ods. 3, § 38 ods. 2 Tr. zák. k trestu odňatia slobody na 1 (jeden) rok.

Podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. sa obžalovaný pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný G. D. uznaný vinným z prečinu zanedbania
povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b), c) Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b),
j) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

v období od 17.04.2015 do 22.06.2015 vrátane a od 28.04.2016 do súčasnej doby neprispieval riadne
na výživu svojich detí G. D., nar. XX.XX.XXXX, W. D., nar. XX.XX.XXXX, E. D., nar. XX.XX.XXXX
a M. D., nar. XX.XX.XXXX, všetci trvale bytom W. R., H. XXX/XX, hoci bol rozsudkom Okresného súdu
Brezno sp. zn. 8P/305/2008-72 zo dňa 05.05.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť v jednotlivých
častiach v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 13CoP/55/2009-106 zo dňa
03.11.2009, v dňoch 16.07.2009 a 18.11.2009, zaviazaný prispievať na výživu každého z detí mesačne
sumou vo výške 30% zo sumy životného minima na maloleté nezaopatrené dieťa podľa osobitného

zákona, ktorá predstavuje od 01.07.2013 doposiaľ sumu vo výške 27,13 € mesačne na každé dieťa od
01. 07. 2017 vo výške 27,32 €, ktorú mal zasielať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám ich matky
K. D., trvale bytom W. R., H. XXX/XX, a ktorá bola upravená u maloletých G. D. a W. D. rozsudkom
Okresného súdu Brezno sp. zn. 2P/283/2012-52 zo dňa 14.06.2013, právoplatným dňa 27.07.2013 na
sumu vo výške 33,- € mesačne na každé z týchto dvoch detí zvlášť, ktoré mal zasielať vždy do 10.
dňa v mesiaci k rukám K. D., pričom v období od 23.06.2015 do 27.04.2016 sa nachádzal vo výkone
trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobode v Želiezovciach, kde si vyživovaciu

povinnosť nahlásil, teda mu nemožno klásť za vinu zavinené neplnenie si vyživovacej povinnosti v tomto
období, hoci bol uznesením samosudkyne Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 1Pp/7/2016 zo dňa
27.04.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 27.04.2016 prepustený z výkonu trestu odňatia slobody
pre prečin zanedbania povinnej výživy s tým, že naposledy uhradil dňa 27.10.2016 na výživnom sumuvo výške 10,- €, v dôsledku čoho nezaplatil na bežnom výživnom na všetky štyri deti za obdobie od
17.04.2015 do 22.06.2015 vrátane a od 28.04.2016 do súčasnej doby K. D. sumu vo výške 1.882,99 €,
vyčíslenú do mesiaca august 2017 vrátane.

Bol za to odsúdený podľa § 207 ods. 3, § 38 ods. 2 Tr. zák. k trestu odňatia slobody na 18 mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. bol obžalovaný zaradený pre výkon trestu odňatia slobody do ústavu
so stredným stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný v zákonnej lehote odvolanie do výroku o treste, ktoré stručne
odôvodnil tým, že ho považuje za neprimerane vysoký.
Krajský súd na podklade podaného odvolania preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie a tiež konanie, ktoré im predchádzalo a dospel
k záveru, že odvolanie obžalovaného možno považovať za dôvodné.

Je potrebné uviesť, že obžalovaný sa k trestnej činnosti doznal a jeho odvolanie smerovalo len do výšky
trestu, preto prieskumná povinnosť krajského súdu spočívala v preskúmaní uloženého trestu.

Obžalovanému za trestný čin, ktorého sa dopustil, je hrozené trestom odňatia slobody na 1 až 5 rokov.

Je síce nepochybné, že obžalovaný bol v nedávnej dobe podmienečne prepustený z výkonu trestu
odňatia slobody za rovnakú trestnú činnosť, za ktorú je postihnutý aj v súčasnosti, táto skutočnosť
je však znakom skutkovej podstaty predmetného trestného činu. V ostatných prípadoch sa hľadí na
obžalovaného ako keby nebol súdne trestaný. Obžalovanému pri výmere trestu nebolo možné priznať
poľahčujúcu okolnosť, ale taktiež mu nič nepriťažovalo, pretože predchádzajúce odsúdenie je znakom

skutkovej podstaty, ale v zmysle § 38 ods. 1 Tr. zák. na okolnosť, ktorá je zákonným znakom trestného
činu, nemožno prihliadať ako na poľahčujúcu alebo priťažujúcu okolnosť.

Keďže sa obžalovaný dopustil trestnej činnosti počas skúšobnej doby po podmienečnom prepustení, je
zrejmé, že bude musieť vykonať zvyšok trestu odňatia slobody, z ktorého bol podmienečne prepustený,

v trvaní 7 mesiacov a 26 dní. Uložený trest odňatia slobody okresným súdom v trvaní 18 mesiacov sa
potom javí vzhľadom na uvedenú okolnosť ako neprimerane prísny. Na prevýchovu obžalovaného podľa
názoru krajského súdu postačuje trest na spodnej hranici zákonom určenej trestnej sadzby v trvaní 1 rok.

Okresný súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so

stredným stupňom stráženia s tým, že už bol v nedávnej dobe vo výkone trestu. Predchádzajúci trest
odňatia slobody, z ktorého bol podmienečne prepustený, vykonal v ústave s minimálnym stupňom
stráženia. V prípade, že bude rozhodnuté, že zvyšok trestu vykoná, tak tento zvyšok trestu vykoná v
najmiernejšom spôsobe výkone trestu. V prípade, že by mu v danej veci bolo uložené trest odňatia
slobody vykonať v ústave so stredným stupňom stráženia, musel by sa tento trest ujednocovať.

Krajský súd má za to, že vzhľadom na menšiu závažnosť jeho protispoločenského konania a mieru
zavinenia obžalovaného bude jeho náprava lepšie zabezpečená v podmienkach výkonu trestu s
minimálnym stupňom stráženia.

Krajský súd preto zrušil výrok o treste u obžalovaného a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.