Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. február 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/473/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214206790
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2214206790.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov

Mgr. Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného splnomocnencom TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
Advokátska kancelária so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, proti žalovanému: W. E., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom C. N., o zaplatenie 2.620,32 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 24. mája 2016, č.k. 5C/552/2014-165, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa na
žalovanom domáhal zaplatenia sumy 2.620,32 eur s príslušenstvom. O náhrade trov konania rozhodol
tak, že žalovanému ich náhradu nepriznal. Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že žalobca sa na
žalovanom domáhal zaplatenia sumy 2.620,32 eur s príslušenstvom z dôvodu, že so žalovaným
uzavrel zmluvu o úvere, na základe ktorej žalovanému poskytol úver vo výške 1.999 eur, v dôsledku
neplatenia úveru vznikla žalovaná pohľadávka. Súd prejednal vec v neprítomnosti právneho zástupcu
žalobcu, ktorý neúčasť na pojednávaní ospravedlnil, súhlasil s pojednávaním bez jeho prítomnosti.

Opatrovníčka žalovaného sa na pojednávanie nedostavila, svoju neúčasť neospravedlnila. Súd
vykonaným dokazovaním zistil, že medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobcu Slovenskou
sporiteľňou, a.s., Bratislava, bola uzavretá dňa 8.7.2011 Zmluva o splátkovom úvere č. 0254212388, na
základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver spotrebný na čokoľvek, vo výške
1.999 eur s fixnou úrokovou sadzbou 17,9%, úrokom z omeškania 8% , so spracovateľským poplatkom
39 eur, poplatkom za správu úveru 2,99 eur mesačne, poplatkom za upomienku 25 eur. V zmluve bolo
dohodnuté, že žalovaný bude predmetný úver splácať od prvého čerpania úveru do 31.7.2011 vo výške

26,84 eur mesačne, a od 20.8.2011 vo výške 56,64 eur mesačne k 20. dňu v kalendárnom mesiaci.
Počet splátok bol uvedený 58 a konečná splatnosť dňa 20.5.2016. Ročná percentuálna miera nákladov
24,19%, priemerná hodnota RPMN 20,56% a celková čiastka spojená s úverom 3.238,99 eur. Súčasťou
zmluvy sa stali všeobecné obchodné podmienky. Právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa,
a.s., ako postupca zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 27.6.2013 predmetnú pohľadávku voči
žalovanémupostúpilnažalobcu.Vpríloheč.1kzmluveopostúpenípohľadávokjeuvedené,žezostatok
pohľadávky ku dňu postúpenia je 2.839,10 eur, z toho istina celkom 1.991,32 eur, úroky celkom 762,22

eur, príslušenstvo pohľadávky celkom 847,78 eur a dátum poslednej úhrady 15.12.2011 vo výške 30
eur. Slovenská sporiteľňa, a.s., žalovanému podaním zo dňa 9.7.2013 oznamovala na adresu D. Y. XX,
K. D., postúpenie pohľadávky na základe uvedenej zmluvy o postúpení pohľadávok s tým, že záväzok
je možné od okamihu doručenia oznámenia uhradiť výlučne plnením postupníkovi, t.j. žalobcovi. Právnesúd prvej inštancie vec posúdil podľa § 52 O.z., § 565, § 53, a § 879l Občianskeho zákonníka, účinného
do 1.3.2010. Súd prvej inštancie skonštatoval, že z predložených listinných dokladov spolu so žalobou
nebolo zistené, či a kedy žalobca zaplatil právnemu predchodcovi odplatu dohodnutú v článku VI. bod

6.1 zmluvy o postúpení. Rovnako nepreukázal, či postupca splnil svoju oznamovaciu povinnosť, okrem
tvrdenia o fikcii doručenia v zmysle všeobecných obchodných podmienok, ktoré vypracoval postupca a
ktoré žiadnym spôsobom nemohol dlžník ovplyvniť. Súd tak mal za to, že žalobca, hoci bol na to podľa §
120ods.1O.s.p.povinný,nepredložilžiadendôkaz,zktoréhobyvyplynulo,či,kedy,akouformouaakým
obsahom bol žalovaný vyzvaný na splnenie svojich záväzkov. V tejto súvislosti nebolo jeho povinnosťou

v tomto smere nahrádzať dôkaznú aktivitu žalobcu výzvou na odstránenie nedostatkov podania v
zmysle § 43 ods. 1 O.s.p., nakoľko nepredloženie uvedených listín nie je vadou, ktorá by bránila
prejednaniužaloby,alemázanásledokneuneseniedôkaznéhobremena,nedokázaniehmotnoprávnych
skutočností, o ktoré žalobca opiera svoje uplatňované nároky. Žalobca tieto skutočnosti musí dokázať,
ak chce opodstatniť svoju aktívnu vecnú legitimáciu postupníka z pohľadávky, o to viac, že postupcom
bola banka. Žalobca sa pojednávania nezúčastnil, sudca ho na pojednávaní mohol oboznámiť s tým,

čo považuje za sporné, a tak žalobca musí znášať negatívne dôsledky z toho plynúce. Ďalej súd prvej
inštancie poukázal na ustanovenia § 526 Občianskeho zákonníka a § 45 O.z.. Účinnosť prejavu vôle
voči neprítomnej osobe nastáva od okamihu, keď jej dôjde, teda od okamihu, keď sa dostane do sféry
jej dispozície. Od okamihu, keď mal adresát možnosť oboznámiť sa s prejavom vôle, začína plynúť
napr. lehota na prijatie návrhu, v nadväznosti na to môže dôjsť k zániku návrhu a to aj v prípade,

keď sa adresát vôbec neoboznámil s obsahom prejavu vôle. Podľa tvrdenia žalobcu sa tak malo stať
momentom vrátenia nedoručenej zásielky, keď adresát nesplnil oznamovaciu povinnosť vyplývajúcu z
článku 10 bod 10.5 všeobecných obchodných podmienok. Je zrejmé, že objektívne nikdy nemohlo dôjsť
do sféry jeho dispozície, nakoľko žalovaný podľa evidencie nemá pobyt v K. D.. Žalobca tak nepreukázal
splnenie podmienok v zmysle § 526 Občianskeho zákonníka, oznámenie postupcu alebo platnú alebo

účinnú zmluvu o postúpení, hoci tak mohol postupník urobiť kedykoľvek a prípadný nedostatok mohol
nahradiť preukázaním týchto skutočností aj počas prebiehajúceho konania (uznesenie NS SR sp.zn. 4M
Obdo 3/2012). V prejednávanej veci z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobcovi ako tvrdenému
postupníkovi sa žiadna z týchto skutočností dokázať nepodarila, takýto dôkaz neposkytol ani počas
konania. Nedokázal tak, že by bol žalovaný upovedomený o postúpení pôvodným veriteľom ani

nedokázal,žebyzmluva opostúpenínadobudlaúčinnosťvsúladesjejodsekom13.3.Tým nepreukázal
svoje postavenie veriteľa uplatnenej pohľadávky, teda svoju aktívnu legitimáciu. Súd tu poukázal na
obdobné rozhodnutie OS Dunajská Streda, č.k. 15C/220/2014, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v
Trnave,č.k.26Co/249/2015.Onáhradetrovkonaniarozhodolpodľa§142ods.1O.s.p.,keďúspešnému
žalovanému náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu žiadne nevznikli.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom určenej lehote podal odvolanie žalobca.
Uviedol, že súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci a tiež na základe vykonaných
dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Zmluvné strany si v zmluve o splátkovom úvere
dojednali plnenie v splátkach s presným stanovením termínov splatnosti jednotlivých splátok. Žalovaný

sa dostal do omeškania, uvedené termíny neplnil a právnemu predchodcovi žalobcu tým vzniklo právo
pristúpiť k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti. Žalobca uvádza, že má vedomosť o tom, že vo viacerých
prípadoch pred postúpením pohľadávky postupca úver zosplatňuje, avšak mnohokrát len interne, t.j. len
vo svojom systéme. V takom to prípade svojim klientom žiadne oznámenie o vyhlásení mimoriadnej
splatnosti úveru nezasiela, pričom za takéhoto skutkového stavu by nebolo možné hovoriť o účinnom

vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, nakoľko nedošlo k jeho odoslaniu klientovi. Z uvedeného
dôvodu, keďže zo spisovej dokumentácie ktorú žalobca po postúpení pohľadávky obdržal od svojho
postupcu, nevyplývalo, že by postupca v období pred postúpením pohľadávky vyhlásil mimoriadnu
splatnosť úveru, pristúpil k jej vyhláseniu aj žalobca a to listom zo dňa 22.7.2013, označeným ako
výzva k úhrade a oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru. Žalobca pre úplnosť uvádza,

že oprávnenie vyhlásenia mimoriadnej splatnosti postúpením pohľadávky prešlo na žalobcu, ktorý
bol oprávnený mimoriadnu splatnosť vyhlásiť. Postúpením pohľadávky sa stal sám žalobca veriteľom
pohľadávky, pričom základným právom veriteľa je v zmysle § 488 O.z. právo na plnenie od dlžníka
záväzkového vzťahu. Zosplatnenie dlhu veriteľom znamená, že dlh už nie je možné zo strany dlžníka
zaplatiť v splátkach. V dôsledku nesplnenia povinnosti dlžníkom sa stáva splatný celý dlh vyhlásením

jeho zosplatnenia. Táto skutočnosť však nemá žiadny vplyv na výšku dlhu dlžníka a týka sa výlučne
spôsobu zaplatenia jeho dlhu a závisí výlučne od vôle veriteľa. Žalobca tak zastáva názor, že vyhlásenie
mimoriadnejsplatnostiúverupostupcomniejepodmienkoupreplatnépostúpeniepohľadávky. Poukázal
na rozhodnutie Krajského súdu Bratislava sp.zn. 8Co/163/2015, v ktorom sa uvádza, že v súvislostis postúpením pohľadávky spolu s ňou na postupníka prešli aj všetky ďalšie oprávnenia veriteľa
vyplývajúce z úverového vzťahu vrátane oprávnenia vyhlásiť mimoriadnu splatnosť celého úveru, v
prípade jeho nesplácania. Ďalej poukázal na rozsudok Krajského súdu Trenčíne, sp.zn. 19C/34/2012,

v ktorom sa takisto prejednáva postúpenie pohľadávky zo Slovenskej sporiteľne, a.s., kde odvolací
súd dospel k záveru, že postúpením pohľadávky banky voči dlžníkovi nedošlo k zhoršeniu postavenia
dlžníka, došlo len k zmene v osobe veriteľa a mylne sa súd prvej inštancie domnieval, že predpokladom
postúpenia pohľadávky banky je zosplatnenie celého úveru. Odvolateľ ďalej uvádza, že žalobca pristúpil
k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti v danej veci podaním zo dňa 22.7.2013. Upozornil žalovaného,

že si toto právo uplatňuje, vyzval ho, aby v lehote 15 dní dobrovoľne uhradil pohľadávku. Žalobca v
súvislosti s nedostatkom aktívnej legitimácie v konaní poukazuje na skutočnosť, že predložil relevantné
oznámenie postupcu žalovanému o postúpení pohľadávky spolu s podacím hárkom, ktoré bez ďalšieho
zakladá aktívnu legitimáciu postupníka a súd má povinnosť z tohto oznámenia vychádzať. Poukázal na
rozsudok NS SR zo dňa 11.6.2003, sp.zn. 4 Obo 210/01. Žalobca poukázal na skutočnosť, že súdu
prvej inštancie musí byť aj z iných obdobných prípadov, ktoré sa vedú na OS Dunajská Streda zrejmé,

že na žalobcu došlo k účinnému postúpeniu pohľadávok z predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávok.
Žalobcamázato,ženeoznámeniezmenyadresynadoručovaniepísomnostídlžníkomnemožnopričítať
na ťarchu veriteľa žalovaného. Postupca doručoval oznámenie o postúpení pohľadávky žalovanému na
adresu, ktorú uviedol ako adresu na doručovanie písomností, pričom podacím hárkom preukázal, že táto
písomnosť sa dostala do dispozičnej sféry žalovaného. Žalobcovi vznikol nárok na úhradu uplatnených

splátok spolu s príslušným úrokom z omeškania z každej splátky odo dňa nasledujúceho po splatnosti
každej splátky, až do zaplatenia. Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť, žalobe v celom rozsahu
vyhovieť alebo vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, zároveň si uplatnil
náhradu trov konania prvoinštančného i odvolacieho.

3. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený doterajší Zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok, pričom podľa ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj
na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204
ods. 1 O.s.p. účinného v čase podania odvolania, aktuálne § 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom -
stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 O.s.p. účinného v čase podania odvolania,
aktuálne § 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§
201 a 202 O.s.p. a § 355 ods. 2 CSP) po skonštatovaní, že odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205

ods. 1 O.s.p., aktuálne § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustný odvolací dôvod, preskúmal
napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP s
prihliadnutím na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok ktoré nezistil, súc viazaný skutkovým
stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať či doplniť dokazovanie (§ 383 CSP),
postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), a dospel k záveru,

že odvolanie nie je dôvodné, nakoľko rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny.

5. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že pri vyhodnotení vykonaného
dokazovania každého z vykonaných dôkazov jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach bolo v konaní
dostatočným spôsobom preukázané, že žaloba žalobcu je nedôvodná, i keď z iných dôvodov a na

základe odlišného právneho posúdenia, keď podľa odvolacieho súdu je na daný prípad potrebné
aplikovať ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách. Súd prvej inštancie tak správne
dospel k záveru, že žalobca nie je v konaní aktívne vecne legitimovaný, avšak z iných dôvodov.

6. Z obsahu spisu vyplýva, že na základe zmluvy o splátkovom úvere č. 0254212388 zo dňa 8.7.2011,

právny predchodca žalobcu veriteľ Slovenská sporiteľňa, a.s., Bratislava, a žalovaný v postavení dlžníka
podpísali zmluvu, ktorej predmetom bolo poskytnutie splátkového úveru bankou dlžníkovi v sume, mene
a za podmienok dohodnutých v zmluve. Výška splátkového úveru poskytnutá žalovanému bola 1.999
eur, jednalo sa o spotrebný úver na čokoľvek, s dohodnutou fixnou úrokovou sadzbou 17,90%, ktorý sa
žalovaný zaviazal splácať v počte 58 splátok v sume 26,84 eur do 31.7.2011 a vo výške 56,64 eur od

20.8.2011 k 20. dňu v kalendárnom mesiaci, s konečnom splatnosťou úveru dňom 20.5.2016. Ročná
percentuálna miera nákladov bola určená 24,19%, priemerná hodnota RPMN 20,56%.7. Podľa oznámenia o postúpení pohľadávky z 9.7.2013 právny predchodca oznámil žalovanému,
že postupuje svoju pohľadávku vo výške 2.839,10 eur s príslušenstvom, vyplývajúcu z úveru
č. 0254212388. Od okamihu doručenia oznámenia mal žalovaný uhrádzať uvedenú pohľadávku

postupníkovi, teda žalobcovi. Doručenka súdu predložená nebola. Zmluvou o postúpení pohľadávok č.
0655/2013/CE zo dňa 27.6.2013, a k nej patriacou prílohou č. 1 bolo zistené, že postupca Slovenská
sporiteľňa, a.s., postúpil na postupníka, ktorým je žalobca, pohľadávku voči žalovanému a to v sume
2.839,10 eur.

8. Súd prvej inštancie nepostupoval správne, keď sa v prvom rade nezaoberal dostatočne otázkou
aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Odvolací súd dospel k záveru, že žalobcovi sa nepodarilo preukázať
jeho aktívnu legitimáciu, keď síce predložil zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 27.6.2013,
nepreukázal však splnenie zákonných podmienok pre postúpenie predmetnej pohľadávky pôvodného
veriteľa Slovenskej sporiteľne, a.s., Bratislava, teda banky, voči žalovanému ako dlžníkovi. Keďže v
osobe postupcu sa jedná o banku, v danej veci je potrebné aplikovať ustanovenia zákona č. 483/2001

Z.z. o bankách.

9. Podľa § 92 ods. 8 Zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky
alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so
splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku voči banke, alebo pobočke zahraničnej banky, môže

banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku
postúpiť písomnou zmluvou inej osobe a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len postupník) aj bez
súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred
postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v
celom rozsahu, vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením

čo i len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol
jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať
postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka,
banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných
záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok

a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

10. Banka je v prípade porušenia zmluvnej povinnosti dlžníka splácať úver riadne a včas oprávnená
vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru po doručení výzvy dlžníkovi za podmienok stanovených v zákone
o bankách alebo zmluvu o úvere vypovedať, prípadne od nej odstúpiť v súlade so všeobecnými

obchodnými podmienkami. Banka túto možnosť v danom prípade zrejme nevyužila a žalobcovi postúpila
pohľadávku bez toho, aby úver nadobudol mimoriadnu splatnosť, resp. aby zmluvný vzťah zanikol
inak (výpoveďou, odstúpením). Pokiaľ ale nebola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru, resp. pokiaľ
zmluvný vzťah nezanikol výpoveďou alebo odstúpením od zmluvy, nie je možné urobiť záver o tom, že
by predmetný úver bol ku dňu postúpenia splatný. Splatnými do tej doby sa mohli stať len jednotlivé

splátky úveru, so zaplatením ktorých bol žalovaný v omeškaní. Z citovaného zákonného ustanovenia
§ 92 ods. 8 vyplýva, že banka môže postúpiť inému subjektu iba tú časť pohľadávky, ktorá zodpovedá
nesplácanému dlhu. Dôvodová správa k tomuto ustanoveniu uvádza, že toto ustanovenie upravuje
možnosť použiť inštitút postúpenia svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu a to aj osobe,
ktorá nie je bankou. Pokiaľ teda banka postúpila predmetnú pohľadávku z úveru v celom rozsahu

žalobcovi, postupovala v rozpore s § 92 ods. 8 Zákona o bankách. Totiž keďže ku dňu postúpenia
pohľadávky nebol splatný celý úver, banka nebola oprávnená postúpiť svoju pohľadávku z úveru vrátane
úrokov z neho v celosti inému subjektu. Zmluva o postúpení pohľadávok je preto minimálne v časti
týkajúcej sa postúpenia pohľadávky, ktorá je predmetom tohto sporu neplatným právnym úkonom v
zmysle § 39 O.z.. Podľa názoru odvolacieho súdu úpravou § 92 ods. 8 mal zákonodarca na mysli

oprávnenie banky postúpiť časť peňažného záväzku, s ktorým je dlžník po stanovenú dobu napriek
písomnej výzve banky v omeškaní. Uvedené ustanovenie by banku malo motivovať k tomu, aby podnikla
určité kroky smerujúce k ukončeniu záväzkového vzťahu pri dlhodobom nesplácaní úveru dlžníkom a
nemala by len počas celého trvania zmluvy každý mesiac pripisovať na účet dlžníka úroky, poplatky,
úroky z omeškania a rôzne iné sankcie, aby sa dlh neustále navyšoval. Takéto správanie banky nespĺňa

požiadavku prístupu s odbornou starostlivosťou, ako to vyplýva zo zákona o ochrane spotrebiteľa. Nie
je v záujme spotrebiteľa, aby po uzavretí úverovej zmluvy s bankou táto kedykoľvek počas trvania
záväzkového vzťahu postupovala pohľadávku voči spotrebiteľovi tretej osobe, ktorá napr. nepodliehadozoru a dohľadu NBS. Takéto konanie banky by sa priečilo účelu a zmyslu zákona o bankách, keďže
poskytovanie úverov a ich správa je špecifickou osobitne právnym predpisom upravenou činnosťou.

11. Ustanovenie § 525 ods. 1 O.z. zakazuje postúpiť okrem iného také pohľadávky, ktorých obsah
by sa zmenou veriteľa zmenil. Pohľadávky banky voči klientom treba považovať práve za takýto druh
pohľadávok. S každou pohľadávkou banky voči klientovi sú totiž neoddeliteľne spojené špecifické
povinnosti a požiadavky kladené na podnikanie bánk v zmysle § 27 a nasledujúce zákona o bankách,
ako aj obsiahle bankové tajomstvo. Tieto požiadavky a povinnosti nevyplývajú pre banku zo zmluvy s

klientom, ale priamo zo zákona. Preto treba principiálne vychádzať z toho, že ustanovenie § 525 ods. 1
O.z. bráni postupovaniu pohľadávok z takých právnych vzťahov, v ktorých je veriteľ povinný zo zákona
zachovávať mlčanlivosť o záležitostiach dlžníka. Vzhľadom na uvedenú zákonnú výluku ustanovenie
§ 92 ods. 8 Zákona o bankách dovoľuje banke postúpiť pohľadávky voči klientovi za splnenia určitých
podmienok. Ak je pre platnosť postúpenia potrebné splniť určité podmienky, bol postupca v súdnom
konaní, v ktorom takto postúpenú pohľadávku uplatňuje povinný v zmysle § 120 ods. 1 O.s.p. tvrdiť

a dokázať predpoklady svojej aktívnej legitimácie, teda okrem iného aj splnenie podmienok platného
postúpenia, teda je povinný tvrdiť a dokázať, že pred postúpením pohľadávky banka klienta (dlžníka)
písomne vyzvala na splnenie jeho záväzku a klient napriek tomu zostal v omeškaní so splnením
svojho záväzku aspoň 90 dní. Nepreukázanie týchto skutočností má za následok nedokázanie aktívnej
legitimácie žalobcu.

12. V danom prípade zo zisteného skutkového stavu bolo zrejmé, že žalobca nedokázal, že by v čase,
keď mala byť pohľadávka Slovenskej sporiteľne voči žalovanému postúpená, boli tieto podmienky
postúpenia splnené. Možno síce považovať za dokázanú požiadavku 90 dňového omeškania, nebolo
však dokázané, že by bol žalovaný aj písomne vyzvaný na splnenie svojho záväzku zo zmluvy o úvere.

Žalobca tak nedokázal že pohľadávka voči žalovanému bola v čase jej postúpenia na žalobcu spôsobilá
na postúpenie v zmysle § 92 ods. 8 Zákona č. 483/2001 Z.z.. V dôsledku toho nemožno považovať
za dokázané, že toto postúpenie je platné (aj keby zmluva o postúpení bola účinná) a že žalobca je
oprávnený pohľadávku voči žalovanému uplatňovať pred súdom. Vzhľadom na uvedené treba uzavrieť,
že žalobca nepreukázal, že sa platne a účinne stal veriteľom uplatňovanej pohľadávky, teda nepreukázal

svoju aktívnu legitimáciu na jej uplatňovanie.

13. Žalobca v odvolaní ďalej uvádzal, že v súvislosti s nedostatkom aktívnej legitimácie v konaní
poukazujenaskutočnosť,ževkonanípredložilrelevantnéoznámeniepostupcužalovanémuopostúpení
pohľadávky, spolu s podacím hárkom, preukazujúcim odoslanie tejto písomnosti žalovanému, ktoré

bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd má
povinnosť z tohto oznámenia vychádzať. Odvolací súd k uvedenému dodáva, že žalobca doložil k
žalobe len oznámenie Slovenskej sporiteľne, a.s., zo dňa 9.7.2013, o postúpení pohľadávky na žalobcu.
K uvedenému oznámeniu pripojil zmluvu o postúpení pohľadávok, prílohu č. 2 k zmluve o postúpení
pohľadávok, prílohu č. 3, čo predstavujú odovzdávacie protokoly, ktoré sú však nevyplnené. K žalobe

pripojil tiež osvedčenie o pravosti podpisu, prílohu č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok - aktíva a
pokus o zmier zo dňa 13.2.2014, nedoložil však žiaden podací hárok, na ktorý sa odvoláva vo svojom
odvolaní, ani v ďalšom priebehu konanía uvedený hárok nebol predložený. Odvolací súd má za to,
že z dôkazov predložených žalobcom teda bez predloženia dôkazu o reálnom doručení oznámenia
o postúpení pohľadávky žalovanému, za ktoré nemožno považovať podací hárok, ktorý navyše ani v

tomto konaní predložený nebol, nie je možné vyvodiť záver o pravdivosti skutkových tvrdení žalobcu
o jeho aktívnej legitimácii v tomto konaní, nakoľko len relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o
postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postupovanej
pohľadávky.

14. Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam, tak odvolací súd mal za to, že správne
súd prvej inštancie pre nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu žalobu ako nedôvodnú zamietol, preto
rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods.

1 a § 255 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní plne úspešnému žalovanému priznal nárok na ich
náhradu v celom rozsahu.

16. Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).