Rozhodnutie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. jún 2016

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 5C/601/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2213214392
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Jačeková Sziegel
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2016:2213214392.4

Rozhodnutie

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Jačekovou Sziegel v právnej veci
žalobcu : R. K., H..U.., N.: XX XXX XXX U. U. W.Š. XX, XXX XX X., právne zastúpený: Jakubčák,
advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Michalská 14, 811 03 Bratislava, proti žalovanému : P. C.,
B.. XX.XX.XXXX, O. X. P. XXX, XXX XX P., právne zastúpený: HÁJOS & Partners, s.r.o., Advokátska
kancelária so sídlom Hlavná 5599/3a, 929 01 Dunajská Streda, o zaplatenie istiny 2.661,97 Eur s

príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa z a m i e t a .

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 16.07.2013 domáhal zaplatenia pohľadávky

2661,97 euro s riadnym úrokom 11,35% ročne z istiny 1944,11€ od 22.10.2010 až do zaplatenia, s
úrokom z omeškania 9% ročne z dlžnej sumy 1944,11€ od 22.12.2010 až do zaplatenia, ako aj náhrady
trov konania na tom právnom základe, že medzi právnym predchodcom žalobcu Slovenskou sporiteľňou
akciová spoločnosť Bratislava bola uzavretá zmluva o splátkovom úvere uzavretej dňa 27.09.2004,
ktorou poskytla v prospech žalovaného úver vo výške 1.327,76 € . Žalovaný mal porušiť podmienky
zmluvy , keď nesplácal dojednané splátky úveru riadne a v čas, postupca mal ukončiť zmluvu a následne

pohľadávku postúpiť na žalobcu.

Vo veci bol vydaný platobný rozkaz dňa 16.07.2014 pod č.k.XXRo/XX/XXXX-XX, proti ktorému v
zákonnej lehote podal odpor žalovaný, kde namietol premlčanie pohľadávky a požadujúc predloženie
dokladu o odstúpení od zmluvy postupcom. Uvedenú skutočnosť považoval za podstatnú a za tým
účelom žiadal predloženie dokladu o odstúpení od zmluvy postupcom , majúc za to, že žalobcovi

vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorý návrh sa premlčuje v subjektívnej lehote
dvoch rokov odo dňa, keď sa oprávnený dozvedel, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa
na jeho úkor obohatil (§ 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka ). Rovnako poukázal na spotrebiteľský
charakter zmluvy, ktorá bola uzavretá po účinnosti novely Občianskeho zákonníka 1. 4. 2004 platný
do 31. 12. 2007, podľa ktorého spotrebiteľskými zmluvami boli kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo
iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a podľa § 55, ak zmluvnými stranami boli

na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah
dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. V tomto smere poukázal na rozhodnutie
Krajského súdu Trnava číslo XXX S., odcitovaním obsahu odôvodnenia. V dôsledku včas podaného
odporu platobný rozkaz sa zrušuje a súd vo veci nariaďuje pojednávanie (§ 174 ods. 2 O.s.p).

Žalobca vo svojom vyjadrení k odporu zo dňa 12.04.2016 považoval zmluvou o úvere, ktorú uzavrel

žalovanýsprávnympredchodcomžalobcu,uzavretúvzmysleObchodnéhozákona§497anasledujúce,
z dôvodu ktorého je podľa neho daná pôsobnosť Obchodného zákonníka a to bez ohľadu na povahuúčastníkov, odvolávajúc sa na rozhodnutia týkajúce sa výkladu ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho
zákona účinného od 1. 4. 2004 a považujúc za posúdenie premlčania v zmysle ustanovení Obchodného
zákona aplikovaním štvorročnej premlčacej doby. V súvislosti s výzvou súdu na doloženie dokladu

preukazujúci dodržanie postupu v zmysle Zákona o bankách, nepredložil, majúc za to že Zákon o
bankách ani Zákon o spotrebiteľských úveroch absenciu, či nepreukázanie výzvy podľa § 92 ods. 8
zákonaobankáchakodôvodneplatnostiprávnehoúkonuneuvádza.Konštatoval,žeprávnypredchodca
žalobcu neodstúpil od zmluvy o splátkovom úvere uzavretej dňa 27. 9. 2004 so žalovaným, nevypovedal
ju, ani nevyhlásim mimoriadnu splatnosť poskytnutého úveru a tým neukončil zmluvný vzťah so

žalovaným. V časti istiny na zaplatenie pohľadávky 1334,21 euro, ako aj riadneho úroku z nezaplatenej
istiny 1943,11 eura, úroku z omeškania zobral žalobu späť a žiadal konanie v tejto časti zastaviť. Zotrval
na pohľadávke vo výške 1327,76 euro s úrokom z omeškania 9 % ročne z dlžnej sumy od 1. 4. 2011
až do zaplatenia.

Vo veci bolo vykonané dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi zmluvou o úvere číslo

XXXXXXXXXX/X/X D. J. XX.XX.XXXX, Výpisom z účtu žalovaného , oznámenie o postúpení
pohľadávky podľa § 526 Občianskeho zákona postupcom zo dňa 28.12.2010, kópiou nedoručenej
zásielky adresované žalovanému, predžalobná výzva na zaplatenie pohľadávky zo strany postupníka
zo dňa 19.02.2011, Všeobecnou obchodné podmienky postupcu U. U. H. U. X., na základe, ktorých
dôkazov súd ustálil nasledovný skutkový stav veci:

Aktívna legitimácia žalobcu mala byť preukázaná zmluvou o postúpení pohľadávok uzavretej medzi U.
U. X., O.Á. Č.. XX a žalobcom, ako postupníkom, zo dňa 21.12.2010, o ktorom mal postupca upovedomiť
žalovaného dňa 28.12.2010, keď zásielka sa vrátila neprevzatá od žalobcu bez uloženia. Pohľadávka
vznikla z porušenia podmienok zmluvy o úvere uzavretej medzi postupcom a žalovaným dňa 27.09.2004

pod č. XXXXXXXXXX/X/X na základe, ktorej bol poskytnutý úver v sume 40 000,00Sk (1.327,76€ ),
s konečnou splatnosťou ku dňu 26.9.2005, s premenlivou úrokovou sadzbou 11,35% ročne, s tým, že
zmena úrokovej sadzby sa riadila dojednaniami vo všeobecných obchodných podmienkach, ktoré sa
stali súčasťou zmluvy. Výška postúpenej pohľadávky predstavovala sumu neuhradenej istiny 1.327,76€
s úrokmi z omeškania, po zaslaní písomnej výzvy postupcom adresované žalovanému.

Podľa § 52 Obč.zák, 40/1964 Zb. - Obč. zák. , Spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o
dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými
stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne
ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa 52 ods.2 Obč.zák. účinnosťou od 1.6.2014 Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj
všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak
je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorýchobsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,

ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj
keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 Obč.zák. , Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú

nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka").

Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 Obč.zák, Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 4 Zákona č. 258/2001 Z.z. - o spotrebiteľských úveroch a o zmene zák. o obchodnej inšpekcii -

Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí 6) obsahuje najmä

a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet
týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,

b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,

c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,

d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia
tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,

e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

f) meno a adresu spotrebiteľa,

g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný

a bez poplatkov,

h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov,

i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej
miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie
sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

Zmluva ďalej obsahuje :

a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou
splatnosti podľa § 6,

b) sankcie za porušenie zmluvy,

c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek,

d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy.

Pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol
spotrebiteľovi na jej základe

a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo

b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.

Veriteľ môže postúpiť pohľadávku, len ak to pripúšťa osobitný predpis. 7) Ak dôjde k postúpeniu
pohľadávky z veriteľa na tretiu osobu, postupuje sa podľa osobitného predpisu. 7)

Podľa § 524 ods.1 a 2 40/1964 Zb. - Občiansky zákonník - stav k 31.12.2010

Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Zákon spotrebiteľský úver definuje ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy

o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru, alebo v inej právnej forme. Na
posúdenietejtookolnosti,čisajednáospotrebiteľskýúver,zásadnejerozhodujúcaakouprávnouformou
sa spotrebiteľský úver poskytuje, teda či je to pôžička, úver, nepomenovaná zmluva, ale dôležitá je
kauza, t.j. že sa jedná o poskytnutie peňažných prostriedkov v prospech spotrebiteľa za odplatu. Takouto
zmluvou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje

poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Spotrebiteľský úver upravuje jednak zákon o spotrebiteľskom úvere, ktorý hovorí o poskytnutí úveru
spotrebiteľovimimojehopodnikateľskejčinnosti,alebopovolania,avovzťahukObchodnémuzákonníku
a účinky normy lex specialis a popri tejto špeciálnej norme požívajú výraznú ochranu spotrebitelia v
normách neprijateľných zmluvných podmienok spotrebiteľskej zmluvy, vrátane služieb na finančnom
trhu, podľa § 53 Obč. zákonníka.

Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá, vo fakticky
nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti za ktorých dochádza
ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva
a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosť stanovovať zmluvné

podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet
ku zmluvnému jedinou pochádza z pravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné
dojednanie pripravený, pri kontraktácii je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosť spotrebiteľa.
Spoločným znakom tejto novej kogentnej právnej úpravy je teda snaha cestou práva, vyrovnať túto
faktickú nerovnosť a to formou obmedzenia autonómie vôle.

Pokiaľ ide o posúdenie vzťahu medzi účastníkmi konania, či sa jedná o obchodnoprávny alebo
občianskoprávny vzťah, v tomto smere súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Žiline, dňa
27.11.2008, č.k.10Co260/2008vspojitostisrozsudkomOkresnéhosúduvŽiline,zodňa17.4.2008,č.k.
XXC XXX/XXXX-XX, kde rovnako odvolávateľ, žalobca namietal posúdenie vzťahu medzi účastníkmi

konania, kde vystupuje spotrebiteľ ako spotrebiteľskú zmluvu, majúc za to, že ide o absolútny obchod
v zmysle § 497 Obch. zákona, kde konštatoval, že spotrebiteľský úver nie je špecifickým druhom úveru
a preto ani v zmysle § 261 ods. 3 písm. b/ Obch. zákonníka, nie je namieste aplikovať na posudzovaný
prípad ustanovenia Obch. zákona majúc za to, že základným znakom obchodno-právnych vzťahov je
to, že vznikajú medzi podnikateľmi pri podnikateľskej činnosti (§ 261 ods. 1 Obch. zákona). Vzťah medzi

poskytovateľom spotrebiteľského úveru a spotrebiteľom nespadá ani pod žiadnu situáciu vymedzenú
v ust. § 261 ods. 1 Obch. zákona. Nejedná sa iba o právnu úpravu osobitného typu úverovej zmluvy,
ale ide o právny predpis upravujúci osobitný typ zmluvy vo všeobecnosti. Inými osobami zmluvy o
spotrebiteľských úveroch predstavujú samostatný druh súkromno-právnych zmlúv, a nie iba jeden
špecifický druh zmluvy o úvere. Rovnako v tomto smere súd poukazuje aj na rozhodnutie W. U. P.

O., Č.. XXCo XXX/XXXX, kde Krajský súd v prípade spotrebiteľskej zmluvy, kde sa dojednala platnosť
Obchodného zákonníka, ako neplatnú podľa ust. § 52 ods. 5 Obč. zákona, keďže sa jedná o neprijateľnú
zmluvnú podmienku, a z toho dôvodu súd posúdil ako neplatné aj všetky ostatné dojednania zmluve o
obchodných podmienkach, vychádzajúce z dohody o voľbe obchodného práva, kde rovnako odmietol
argumentáciu žalobcu, že zmluva o úvere je absolútnym obchodnom a preto nie je možné dohodu

o použití obchodného zákonníka vyhlásiť za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Súčasne uzavrel , že
právny vzťah medzi účastníkmi je založené zmluvou o úvere, ktoré je nevyhnutné posudzovať podľa
Zák.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, bez ohľadu
na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3 písm. d/ Obch. zákonníka).

Podľa § 5b 250/2007 Z.z. - o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona o priestupkoch

Orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť
uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania
alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie

predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností
dovolával.Podľa § 100 Obč.zákona, Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( §
101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie
§ 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

Podľa § 101 Obč.zák.,Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná

a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Postupca uzavrel zmluvou o úvere so žalovaným dňa 27. 9. 2004, s konečnou splatnosťou úveru ku dňu
26. 9. 2005. Z uvedeného zrejme že pohľadávka postupcu bola splatná ku dňu 26. 9. 2005. Žalobca
vo svojom vyjadrenie zo dňa 12. 4. 2016 potvrdil že postupca žiadnym spôsobom predčasne neukončil
zmluvný vzťah pred tým ako postúpil pohľadávku na žalobcu. Keďže nedošlo k vyhláseniu predčasnej

splatnosti zmluvy premlčacia lehota začala plynúť dňom nasledujúcim po uplynutí dátumu konečnej
splatnosti 26. 9. 2005. Trojročná premlčacia doba tak uplynula ku dňu 26.9.2008. Aj v prípade počítania
štvorročnej premlčacej doby táto uplynula ku dňu 26. 9. 2009. Žalobca podal žalobu dňa 16. 7. 2013,
teda po uplynutí štvorročnej premlčacej doby, ktoré premlčanie namietol žalovaný.

Vzhľadom na vyhodnotenie právneho vzťahu v zmysle ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch a
v preskúmavanom prípade aj bez vyriešenia otázky, či je opodstatnená námietka o tom, že premlčanie
práva malo byť posudzované podľa ustanovení Obchodného zákona a nie podľa Občianskeho zákona
je zrejmé, že súd zo zákona bol povinný prihliadnuť na § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa, ako orgán
rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy. Bol povinný vziať do úvahy zákonný dôvod, ktorý bráni

priznať plnenie požadované žalobcom žalobou. Súčasne súd bol povinný zohľadniť podľa § 52 ods. 2
veta tretia Občianskeho zákona skutočnosť, že všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákona, aj keď by sa inak mali použiť normy
Obchodného práva. Obe tieto ustanovenia nadobudli účinnosť 01.06. 2014 a právne predpisy, ktorých
súčasťou sú, nemajú prechodné ustanovenia. To znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne

vzťahy založené pred týmto dňom.

Ustanovenie § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa totiž upravuje procesnú činnosť orgánu rozhodujúceho
nároku zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorými je aj súd (, má charakter procesnoprávny a to bez ohľadu
na to, že je obsiahnuté hmotnoprávnom predpise. Keďže zároveň táto norma neobsahuje žiadne

intertemporálne ustanovenia a časovej pôsobnosti novely, ktorá ju zaviedla, musí platiť pravidlo jej
okamžitej aplikovateľnosti. Ak teda platí, že právna norma vyjadrená v paragrafe 5b Zákona o ochrane
spotrebiteľa má procesný charakter a zákonodarca nestanovil osobitný právny režim v prechodných a
záverečných ustanoveniach , mal súd prihliadať na premlčanie ex offo vo všetkých aj pred nadobudnutím
účinnosti tohto ustanovenia začatých konaniach podliehajúcich pod hypotézu tejto právnej normy.

Obdobné právne závery potvrdil Krajský súd v Trnave už viacerých svojich rozhodnutiach (napríklad
spisová značka XXCo/XXX/XXXX Z. XX. X. XXXX, U. Z. XXCo/XXX/XXXX P. Z. J. XX. X. XXXX, XXCo/
XXX/XXXX Z. J.H. XX. X. XXXX ).

Rovnako v tomto prípade súd poukazuje na rovnaké závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
napríklad v rozhodnutiach spisovej značky X T.-S. XX/XXXX Z. XX. X. XXXX, X T.-S. XX/XXXX Z. XX.
X. XXXX X T.-S. XX/XXXX Z. XX. X. XX. XXXX.

V tejto súvislosti vydaných rozhodnutiach rozhodol Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení spisové

značky II. ÚS 729/2015 , ktorým odmietol sťažnosť sťažovateľky ako zjavne neopodstatnenú.

V konaní bolo nesporne preukázané, že nárok žalobkyne bol premlčaný, pričom na premlčanie bol súd
povinný prihliadnuť ex offo, čo malo za následok, že žalobu zamietol a súd v ďalšom neposudzoval
nárok žalobcu.

Okrem uvedeného dôvodu, súd vzhliadol aj ďalší dôvod na zamietnutie žaloby pre nedostatok aktívnej
legitimácie žalobcu na podanie žaloby.Podľa § 565 Obč.zák., Ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky
pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však
môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

Podľa § 39 Obč.zák., Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu
alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 19 O.s.p., Spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a

povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

Podľa § 92 ods.8 Zákona č.483/2001 Z.z. o bankách Ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky
zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo
len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo
pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť

písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez
súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred
postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v
celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením
čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol

jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať
postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;
banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných
záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok
a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

Žalobca podal žalobu dňa 16.07.2013. Úver poskytla žalovanému Slovenská sporiteľňa, akciová
spoločnosti, na základe zmluvy uzavretej dňa 27.09.2004. Pohľadávku z tohto úveru Slovenská
sporiteľňa postúpila na žalobcu Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 21.12.2010. Z článku 8 bod
8.4 písm. a/ a ďalšie obchodných podmienok postupcu Slovenskej sporiteľne, a.s. v prípade porušenia

zmluvnej povinnosti zo strany dlžníka, bola Slovenská sporiteľňa a.s. oprávnená okrem iného vyhlásiť
mimoriadnu splatnosť úveru alebo zmluvu o úvere vypovedať, v prípade od nej odstúpiť. Slovenská
sporiteľňa, a.s., nevyužila ani jednu z týchto možností a pohľadávku postúpila na žalobcu bez tohto,
aby úver nadobudol mimoriadnu splatnosť, respektíve bez toho, aby zmluvný vzťah zanikol výpoveďou
zmluvy o úvere alebo odstúpením od nej. Uvedená skutočnosť je zrejmá z toho, že žiaden doklad

osvedčujúci vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru zo strany postupcu nebol predložený a neexistencii
týchto dokladov sám žalobca uznal. Pokiaľ nebola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru, respektíve
pokiaľ zmluvný vzťah nezanikol výpoveďou zmluvy o úvere, respektíve odstúpením od nej, nie je možné
urobiť záver o tom, že by úver s úrokmi z neho bol splatný.

Z ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona č. 483 /2001Z.z. o bankách vyplýva, že banka môže postúpiť inému
subjektu iba tú časť pohľadávky, ktorá zodpovedala nesplácanému dlhu. Dôvodová správa k tomuto
ustanoveniu (pôvodne išlo § 92 ods. 7) doslova uvádza: „ a po odseku 7 sa upravuje možnosť použiť
inštitút postúpenia svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlh, a to aj osobe, ktorá nie je
bankou. “ pokiaľ teda Slovenská sporiteľňa a.s. postúpila zmluvou zo dňa 21.12.2010 predmetnú

pohľadávku z úveru v celom rozsahu na žalobcu, postupovala v rozpore s § 92 ods. 8 zákona číslo
483/2001Z.z.. totiž, keď ku dňu postúpenia pohľadávky nebol splatný celý úver (nedošlo k vyhláseniu
jeho mimoriadnej splatnosti), Slovenská sporiteľňa, a.s. nebola oprávnená postúpiť svoju pohľadávku
z úveru, vrátane úrokov z neho v celosti inému subjektu. Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa
21.12.2010 je preto neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Občianskeho zákona. Vzhľadom na to v

súlade so zásadou, že nikto nemôže na iného previesť viac práv, než má. Žalobcovi preto v spore chýba
aktívna vecná legitimácia, v dôsledku čoho súd žalobu zamietol, pre nedostatok aktívnej legitimácie
žalobcu v tomto konaní. Tu súd poukazuje na obdobné rozhodnutie Krajského súdu Bratislava vo veci
XCo/XXX/XXXX-XXX Z. J. XX.XX.XXXX, W. U. O. Č..W...XXCo/XXX/XXXX-XX, XXCo/XX/XXXX-XX.

Podľa § 142 Obč.súd.por., Účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.Podľa § 151 Obč.súd.por., O povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich
zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi
okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná
a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi

v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 142 ods.1 O.s.p súd úspešnej žalovanej náhradu trov konania pôvodne priznal k rukám
splnomocneného zástupcu, ktorým bol advokát, keď v zákonom stanovenej lehote 3 dní od vyhlásenia
rozsudku, ten si trovy konania nevyúčtoval. Súd vzhľadom na ustanovenie § 151 ods.2 nie je
viazaný rozhodnutím o priznaní náhrady trov tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Žalovanému, iné trovy zo spisu nevyplývali.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave ( § 204 ods. 1/ O.s.p. ).

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované.
Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na
súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy ( § 42 ods. 3 O.s.p. ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1/ O.s.p. ).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 12,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože vykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( §205a)
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania ( § 205 ods.3/ O.s.p. ).

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedia sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( § 251 ods. 2 O.s.p. ).