Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. apríl 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/41/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5617206218
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Kašíková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5617206218.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej a

členov senátu Mgr. Františka Dulačku a Mgr. Kataríny Beniačovej, v právnej veci žalobcu: Prima banka
Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951 proti žalovanej: E. I., nar. XX.XX.XXXX,
bytom A. P. XXX, štátny občan SR, o zaplatenie 1.067,71 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k. 4Csp/142/2017-118 zo dňa 23. novembra 2017,
takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanej p r i z n á v a proti žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu a žalovanej nepriznal náhradu
trov konania. Vychádzal zo zistenia, že medzi žalobcom a žalovanou bola dňa 09.10.2013 uzatvorená
Zmluva o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, ktorou sa banka zaviazala zriadiť
pre žalovanú účet. Vzhľadom na charakter zmluvy jedná sa o zmluvu spotrebiteľskú, keďže ju uzatvárala
žalovaná ako spotrebiteľ, ktorý nekoná v rámci predmetu obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Žalobca nepreukázal zmluvné dojednanie účastníkov o povinnosti žalovanej platiť poplatky, ktoré jej
boli zúčtované na ťarchu osobného účtu a ich výšku. Rovnako nepreukázal zmluvné dojednanie o

výške poplatku, pričom nestačí odkaz na Sadzobník poplatkov veriteľa. Rovnako neuniesol dôkazné
bremeno o zmluvnom dojednaní o povinnosti žalovanej platiť poplatok za výzvu - prečerpanie účtu,
poplatok za výzvu - debet, ktoré jej boli účtované na ťarchu účtu. Nesplnil si povinnosť tvrdenia vo
vzťahu k úrokom, ktoré boli účtované na ťarchu účtu žalovanej, keďže neuviedol, z akej sumy a za aké
obdobie a v akej sadzbe boli účtované. Podľa § 132 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP)
opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Nepreukázal
zmluvné dojednanie o povinnosti žalovanej platiť úroky, keď navyše úrok predstavuje odplatu veriteľovi

za poskytnuté peňažné prostriedky, pričom žalobca žalovanej peňažné prostriedky neposkytol, len
zúčtoval na ťarchu účtu poplatky. Za platné zmluvné dojednanie taktiež nemožno považovať všeobecné
obchodné podmienky veriteľa, nakoľko tieto mali obsahovať dojednania technického a vysvetľujúceho
charakteru. Nakoľko účtované úroky a poplatky neboli individuálne dojednané v zmluve, tieto mu
nepriznal. Taktiež mu neprináleží poplatok za vedenie účtu, keďže v zmysle ust. § 711 ods. 1
Obchodného zákonníka je banka oprávnená požadovať úhradu nákladov len za vykonané transakcie.
O trovách konania rozhodol s poukazom na § 255 ods. 2 CSP tak, že žalovanej trovy konania nepriznal,

hoci mala plný úspech, nakoľko jej zo spisu nevyplývajú žiadne trovy.

2. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku podal odvolanie žalobca, ktorý sa nestotožňuje s
argumentmi súdu prvej inštancie a napadnutý rozsudok považuje za nesprávny a rozhodnutie vychádzaz nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesprávnym procesným postupom mu bolo znemožnené, aby
uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces. Má za to, že zákon o platobných službách výslovne nestanovuje, že poplatky za poskytnutie

platobných služieb musia byť individuálne dojednané. Zákon o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010
Z. z. nestanovuje, že všetky náležitosti zmluvy musia byť uvedené v jednom dokumente. Uvedené je
potvrdené aj rozsudkom Súdneho dvora sp. zn. C-42/15, ktorý ustálil, že zmluva o úvere nemusí byť
nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky náležitosti uvedené v čl. 10 ods. 2 uvedenej
smernice musia byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči. Preto nie je daný dôvod na

nepriznanie poplatkov súvisiacich s vedením platobného účtu žalovaného. Poukázal na ust. § 2 písm. f/
zákonaospotrebiteľskýchúveroch,ktorédefinujeprekročeniefinančnýchprostriedkovnaúčte.Rovnako
poukázal na bod 3.4, 3.8, 3.12 Všeobecných obchodných podmienok (ďalej len VOP), v ktorých sa
konštatuje, čo sa považuje za nepovolené prečerpanie bežného účtu. S oprávnením banky požadovať
úroky za prečerpanie účtu počíta ako Obchodný zákonník, tak aj zákon o spotrebiteľských úveroch v §
18 ods. 1. V zmysle tohto ustanovenia postačuje, aby veriteľ informoval spotrebiteľa na trvanlivom médiu

o úrokovej sadzbe. Z výpisu účtu vyplýva, že žalovanému poskytol peňažné prostriedky do výšky limitu
povoleného prečerpania. Žalovaný opakovane porušoval zmluvu tým, že prekračoval povolený limit
povolenéhoprečerpania,nazákladečohovzmysleVOPznížilžalovanémulimitpovolenéhoprečerpania
na 0,- eur ako to vyplýva z výpisu z účtu. Zrušením povoleného prečerpania a neuhradením dlžnej sumy
sa žalovaný dostal do nepovoleného debetu. Po znížení limitu na 0,- eur sa dlh žalovaného navyšoval

z právneho titulu prekročenia, ktoré upravuje zákon č. 129/2010 Z. z. Sadzba úroku 19,9% bola platná
počas povoleného prečerpania, čo vyplýva zo zmluvy. Úrok z omeškania 5 % z čiastky, ktorou žalovaný
prekročil limit povoleného prečerpania, ktorý je účtovaný počas trvania nepovoleného prekročenia limitu
povoleného prečerpania do vyrovnania prečerpania a je uvedený vo výveske úrokových sadzieb a tiež
vo výpisoch z účtu žalovaného. Sadzba úroku 28 % ročne je platná pre nepovolené prečerpanie a

vyplýva z vývesky úrokových sadzieb a z ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch. Má za to,
že pokiaľ súd nepovažoval za dostatočne preukázané poskytnutie finančných prostriedkov vo forme
výpisov z účtu, tak ako to vyplýva z odôvodnenia rozsudku, mal žalobcu vyzvať na jeho doplnenie/
opravu v zmysle ust. § 129 ods. 1 CSP. Z výpisu účtu žalovaného vyplýva, že tento bol pravidelne
informovaný o výške limitu povoleného prečerpania, o úrokovej sadzbe pri čerpaní tohto limitu, o úroku

z omeškania, pričom toto vyplýva aj z úrokových sadzieb produktov a tiež zo zmlúv o povolenom
prečerpaní. Bod 8.4 VOP účinných od 20.05.2014 povolené prečerpanie vybraným klientom poskytuje
banka aj na diaľku uzatvorením zmluvy o úvere prostredníctvom služieb elektronického bankovníctva.
Vzhľadom na uvedené navrhuje napadnutý rozsudok zmeniť a vyhovieť žalobe v plnom rozsahu, ako
aj priznať náhradu trov konania.

3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

4. Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd v zmysle ust. § 34 CSP, po zistení, že odvolanie podala včas
sporová strana proti rozsudku, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1, § 359, § 362 CSP), bez

nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal napadnuté rozhodnutie
v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní (§ 379, § 380 ods. 1 CSP) a napadnutý rozsudok v
zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

5.Pokiaľodvolateľpoukazovalnato,žehomalsúdvzmysleust.§129ods.1CSPvyzvaťnaodstránenie

vád žaloby, odvolací súd tu poukazuje na to, že odvolateľ si zamieňa neúplnosť žaloby s neunesením
dôkazného bremena. V zmysle žalobcom naznačovaného výkladu by mal súd vyzvať stranu sporu
(prioritne žalobcu, ktorý si uplatňuje konkrétny nárok) na predloženie takých dôkazov, na základe ktorých
mubudevsporevyhovené.Takýtoprístupjevšakvzásadnomrozporesozákladnýmiprincípmicivilného
sporového konania, a to s princípom rovnosti strán a nestrannosti súdu. Úlohou súdu nie je viesť

konanie tak, aby žalobca bol v spore úspešný; navyše spôsobom, kedy by doslova sám súd iniciatívne
vymedzoval rozhodujúce skutkové tvrdenia a vyhľadával k nim sa viažuce dôkazy. Ustanovenie § 129
ods. 1 CSP upravuje postup súdu v prípade, že z podania vo veci samej nie je zrejmé, čoho sa týka a
čo sa ním sleduje, alebo je neúplné alebo nezrozumiteľné. Všetky uvedené nedostatky sa teda týkajú
obsahovej stránky žaloby.

6. V súdenej veci súd prvej inštancie vyzval žalobcu na bližšiu špecifikáciu žaloby, osobitne vymedzenie
žalobnej istiny, vrátane predloženia výpisov z účtu žalovaného, ktorým preukazuje výšku debetného
zostatku, a to odo dňa vzniku nepovoleného prečerpania. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudkunáležite konštatoval, že žalobca nepreukázal existenciu ním tvrdeného zmluvného dojednania o platení
poplatkov a úroku.

7. Odvolateľ prehliada, že určujúcim východiskom v súdenej veci je spotrebiteľský charakter zmluvného
vzťahumedzisporovýmistranami.Nadväznejepodstatné,ženapredmetnúúverovúzmluvusavzťahuje
právny režim zákona č. 129/2010 Z. z., ktorý v § 9 zakotvuje požiadavku obligatórnych náležitostí
takéhoto typu zmluvy; okrem iného musí obsahovať dojednanie o úrokoch a poplatkoch. Z daného
hľadiska je irelevantná úprava týkajúca sa vo všeobecnosti platobných služieb, na ktorú poukazuje

odvolateľ. Ide tu o vyjadrenie zásady prednosti špeciálneho právneho predpisu (o spotrebiteľských
úveroch) pred všeobecným právnym predpisom (o platobných službách).

8. Všeobecné obchodné podmienky majú slúžiť na bližšie vysvetlenie vzájomných povinností
účastníkov zmluvy, či širších súvislostí poskytovanej služby. Rozhodne však nemajú byť priestorom
na kreovanie ďalšieho neobmedzeného množstva poplatkových povinností spotrebiteľa. Uvedené platí

o to viac, ak všeobecné obchodné podmienky predstavujú rozsiahly (v súdenej veci 31-stranový)
súbor najrozmanitejších ustanovení s množstvom právnických, či ekonomických/bankových termínov,
v ktorých je problematické zorientovať sa osobe znalej práva, nieto ešte priemernému spotrebiteľovi.
Zároveň ide o dokument formulovaný výhradne bankou bez akéhokoľvek vplyvu spotrebiteľa, čo v plnej
miere platí i o Sadzobníku.

9. Na základe uvedeného sa možno stotožniť so záverom súdu prvej inštancie o nedojednaní úroku vo
výške 28 %.

10. Správne konštatoval okresný súd, že dodávateľ služby (žalobca) nepreukázal, že v žalobe

uplatňovaný nárok je výsledkom individuálneho dojednania zmluvných strán. Záver okresného súdu,
že žalobcovi nepriznal poplatok a úrok z istiny (z poplatkov) má zákonný rámec. Pokiaľ v čl. IV bod 2
Zmluvy o poskytovaní bankových služieb obsahujúci oprávnenie banky zúčtovať si poplatky, predmetné
ustanovenie zmluvy neobsahuje, v akej konkrétnej výške je banka oprávnená zúčtovať si poplatky na
ťarchu osobného účtu majiteľa. Iba odkaz na Sadzobník poplatkov banky v platnom znení - aj za situácie,

že majiteľ účtu vyhlásil, že pred podpisom zmluvy sa oboznámil s poplatkami súvisiacimi s príslušnou
zmluvou - zákonnú požiadavku individuálneho dojednania nespĺňa. O to viac, že oprávnenie banky
zúčtovať si poplatky na ťarchu osobného účtu majiteľa bolo zakomponované do formulárovej zmluvy
pripravenej vopred dodávateľom služieb, obsah ktorej spotrebiteľ ovplyvniť nemohol, musel ju prijať ako
celok. Sadzobník poplatkov je interným dokumentom žalobcu, svojou povahou nenapĺňa charakteristiku

vzájomnej dohody, vzájomného dojednania zmluvných strán, dodávateľ služieb/banka tento dokument
môže v priebehu trvania zmluvného vzťahu meniť (a aj mení) kedykoľvek, vrátane aj výšky poplatkov
v ňom uvedených.

11. Krajskému súdu je známe rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie č. C-42/15 o výklade Smernice

Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.04.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere. Platí
však, že prejudiciálny rozsudok je spolu s výkladom alebo posúdením platnosti práva Únie, ktoré sa
v ňom nachádzajú, záväzný pre vnútroštátny súd, ktorý podá prejudiciálnu otázku, ako aj pre súdy,
ktoré budú rozhodovať v tej istej veci o opravných prostriedkoch. Právnou charakteristikou Smernice
je jej záväznosť len pre štát, zatiaľ čo jej priamy účinok medzi jednotlivcami je v zásade vylúčený.

Priznať Smernici nepriamy účinok by prakticky znamenalo nahradiť, vypustiť dotknuté ustanovenie, t.
j. postupovať contra lege.

12. Je tu aj ďalší dôvod, pre ktorý odvolací súd nemohol odvolaniu vyhovieť. Žalobca nárok na úrok
28 % ročne z dlžnej sumy odvodzuje od čl. III VOP určených ku dňu uzatvorenia zmluvy. Uvedená

zmluvná podmienka s rovnakým obsahom bola rozsudkom Okresného súdu Košice II zo dňa 29.11.2013
č.k. 36C/117/2013-55 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 6Co/91/2014 zo dňa
24.03.2015 vyhlásená za neplatnú z dôvodu jej neprijateľnosti. Tento rozsudok je pre žalobcu záväzný,
a preto bolo jeho povinnosťou jednak zdržať sa ďalšieho uplatňovania tejto neprijateľnej zmluvnej
podmienky, ako aj uplatňovania nárokov z nej vychádzajúcich.

13. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil vrátane
závislého výroku o trovách konania, ktorý vzhľadom na pomer úspechu/neúspechu v konaní je vecne
správny.14. Výrok o trovách odvolacieho konania opiera o ust. § 396 ods. 1 s poukazom na § 255 ods. 1
CSP. Žalovaná bola v odvolacom konaní úspešnou stranou, a preto jej vznikol nárok na náhradu trov

odvolacieho konania proti žalobcovi. O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením
(§ 262 ods. 1 CSP) po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

15. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)