Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. apríl 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Cob/67/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1714204784
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1714204784.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvBratislave,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.ElenyKúšovejačlenieksenátu

JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej, v právnej veci žalobcu: MAGIS, s.r.o., so sídlom
Grobská 9, 900 23 Viničné, IČO: 35 959 924 zastúpeného advokátom JUDr. Ľubomírom Šablicom, so
sídlom Záhradnícka 27, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: Pezinské tehelne, a.s., so sídlom Tehelná
ulica 9, 902 01 Pezinok, IČO: 34 132 155, zastúpenému spoločnosťou: Advokátska kancelária JUDr.
Peter Kováč, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, o zaplatenie 7.324,- eur s príslušenstvom,
o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Pezinok č. k. 36Cb/100/2015-198 zo dňa
24.10.2016, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Pezinok č. k. 36Cb/100/2015-198 zo dňa 24.10.2016
p o t v r d z u j e .

Žalobca má právo na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo
výške 7.324,- eur s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 7.248,- eur od 15.11.2013 do
zaplatenia a žalobcovi priznal voči žalovanému právo na náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol,
že žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 7.284,- eur s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca

uzavrel so žalovaným dňa 10.11.2009 zmluvu, predmetom ktorej bol výkon strážnej služby - ochrana
majetku a osôb v objekte žalovaného - nová skládka odpadu a stará skládka odpadu v rozsahu a podľa
platobných podmienok špecifikovaných v zmluve. Žalobca vyfakturoval faktúrou č. 2013028 zo dňa
31.10.2013, splatnou dňa 14.11.2013, za služby vykonané podľa zmluvy sumu vo výške 7.284,- eur.
Žalovaný faktúru nezaplatil ani na základe výziev.
2. Žalovaný sa bránil tým, že výkony a práce neboli uskutočnené riadne v súlade s uzatvorenou zmluvou,
o čom sa dozvedel bezodkladne po ukončení zmluvy so žalobcom dňa 01.11.2013, keď dochádzalo k

rozsiahlejškodenamajetku.Kuškodedošlovdeňnástupunovejsúkromnejbezpečnostnejslužby(SBS)
abezprostredneposkončenívýkonučinnostižalobcom.Žalobcaneodovzdalstráženýareálžalovanému
riadne a včas po ukončení činnosti, strážený areál opustil v dezolátnom stave. Uvádzal, že žalobca
opakovane rešpektoval rómskej komunite vstup do stráženého objektu, a to denne v čase od 04. do 05.
hod.. Požiar spôsobený dňa 01.11.2013 na unimobunke bol spôsobený skratom v elektrickom vedení,
a to bezprostredne po opustení unimobunky žalobcom, požiar bol spôsobený v priamej súvislosti s
užívaním unimobunky žalobcom.

3. Žalobca uviedol, že odovzdanie stráženého objektu sa uskutočnilo v stanovenom termíne, a to dňa
01.11.2013 o 7.00 hod. po dohode s O.. E. st. za účasti zástupcu novej SBS - O.. P., pričom tento
pri prevzatí objektu nemal žiadne výhrady ani námietky. O vzniknutej škode na objekte žalovaného sa
dozvedel až po 3 týždňoch po spôsobenej škode, a to po urgovaní faktúry. V čase vzniku požiaru, ato v noci z 01.11.2013 na 02.11.2013 bol objekt žalobcom už riadne odovzdaný novej SBS. V čase
vzniku škodovej udalosti už žalobca neplnil povinnosti zo Zmluvy o výkone strážnej služby a neporušil
ani žiadne iné povinnosti.

4. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané uzavretie zmluvy dňa 10.11.2009,
predmetom ktorej bol výkon strážnej služby - ochrana majetku a osôb v objekte Pezinské tehelne,
a.s. - nová skládka odpadu a stará skládka odpadu, pričom výkon strážnej služby mali vykonávať
dvaja bezpečnostní pracovníci od 7.00 hod do 7.00 hod. nasledujúceho dňa nepretržite. Konajúci súd
zosumarizoval jednotlivé dôkazy a dospel k záveru, že k požiaru unimobunky, poškodeniu pneumatík

vozidiel žalovaného a plotu došlo. Stalo sa to v noci zo dňa 01.11.2013 na 02.11.2013, teda po ukončení
povinnosti žalobcu poskytovať plnenie podľa Zmluvy o výkone strážnej služby, preto tieto skutočnosti
nemôžu mať vplyv na posúdenie kvality plnenia žalobcom. Navyše ani z kamerového záznamu nebolo
zistené, že by žalobca zodpovedal za škodu na majetku žalovaného. Súd tiež skúmal žalovaným
dodatočne namietané vady plnenia spočívajúce v sprístupnení chráneného objektu tretím osobám. Na
posúdenie plnenia spočívajúceho v poskytovaní ochrany objektov (§ 3 písm. b/ zákona o súkromnej

bezpečnosti) ako vadného, nie je potrebné, aby vznikla nejaká majetková ujma žalovanému (zmenšenie
majetku žalovaného alebo jeho nezväčšenie za pravidelného behu udalostí) samotným vniknutím tretích
osôb do chráneného areálu a už vôbec nie je potrebné, aby z chráneného fyzicky zmizla nejaká vec
- odpad, keď škoda môže vzniknúť napríklad aj umiestnením odpadu do chráneného objektu, ktorý si
vyžaduje osobitný spôsob likvidácie (napr. rádioaktívneho odpadu). V tejto súvislosti súd uviedol, že

žalovaný netvrdil a ani nepreukázal vznik škody v dôsledku vadného plnenia žalobcom, uvedené je však
bez právneho významu, keďže škoda na majetku žalovaného nebola predmetom konania, a to ani len v
podobe hmotnoprávnej námietky žalovaného. Žalovaný tvrdil všeobecne vadnosť plnenia spočívajúcu v
prístupe tretích osôb do chráneného areálu, neuviedol konkrétne dni, kedy tak malo nastať, ani prípadné
ďalšie okolnosti. Keďže dokazovanie by nesmerovalo k zisteniu konkrétnych porušení plnenia Zmluvy o

výkone strážnej služby žalobcom, súd nevykonal navrhované dokazovanie výsluchmi svedkov vrátane
svedka P., keďže by neboli vypočutí ku konkrétnym tvrdeniam žalovaného. Navyše tvrdenia svedkov
žalovaného boli vzájomne rozporné, keď žalovaný uviedol, že "žalobca, resp. jeho zamestnanci púšťali
do objektu ďalšie osoby, a to v nočných hodinách medzi 04:00 a 05:00, čo sa dialo opakovane o po dlhšiu
dobu. Žalovaný o týchto skutočnostiach nevedel, preto ich nemohol namietať počas trvania zmluvného

vzťahu, dozvedel sa o tom až od novej strážnej služby, avšak pri výsluchu uviedol, že "Na vlastné oči
videl, ako chodili cigáni po skládke cez deň a žalobcovi pracovníci s tým nič nerobili. Rovnako tiež p. H.
mal na starosti kontrolu výkonu strážnej služby a zistil, že sa po skládke cez deň pohybujú tretie osoby a
E. ľudia s tým nič nerobia. Následne zavolal p. E. a riešil to dohovorom." Žalobca rovnako nespochybnil,
že mu bolo "opakovane uvádzané, že na skládke bolo vidieť pohybovať sa rómsku komunitu, toto si s p.

E.vždyvydiskutovali.Asi2-3razymup.E.vyčítalpohybcigánovposkládkeahovoril,abybolidôraznejší
pri ich vyháňaní.", teda uvedené sa dialo, nebolo však tvrdené, že sa tak dialo aj v mesiaci október 2013.
Samotné tvrdenie tretích osôb narúšajúcich objekt (cigánov) o dohode s pracovníkmi strážnej služby,
nepreukazuje spôsob plnenia v októbri 2013, pričom títo narušili vstup až 14-21 dní po začatí výkonu
strážnej služby novou súkromno-bezpečnostnou službou, čo tiež svedčí o tom, tretie osoby sa v areáli

nepohybovali na dennej báze.
5. Žalovaný tiež namietal neodovzdanie chráneného areálu žalobcom protokolárne. Odhliadnuc od toho,
že takáto povinnosť nebola dohodnutá, s neexistenciou protokolu o odovzdaní potom prirodzene nie
je spojený následok v podobe zániku práva žalobcu na zaplatenie odplaty, resp. nesplnení podmienok
na vznik tohto práva žalobcu. Aj keby táto povinnosť bola dohodnutá, nebolo preukázané, že žalobca

odmietolodovzdaťobjektprotokolárne,navyšebyuvedenénemalovplyvnavznikpovinnostižalovaného
zaplatiťodplatu,keďtátopovinnosťvznikáposkytnutímochranyobjektovaosôb.Bezprávnehovýznamu
bolo tiež tvrdenie o vadnosti plnenia v minulosti, ako aj spôsob zohľadnenia tejto vadnosti spočívajúci
vo vyfakturovaní menšieho počtu hodín ako bolo v skutočnosti vykonané, keď samotné vadné plnenie
v minulosti nepreukazuje vadnosť plnenia aj v období mesiaca október 2013. Nárok žalobcu súd prvej

inštancie preto považoval za dôvodný a keďže tento si uplatnil aj zaplatenie paušálnej náhrady nákladov
spojených s uplatnením pohľadávky, súd mu priznal aj túto sumu spolu s úrokom z omeškania v zmysle
§ 369 ods. 1 Obchodného zákonníka účinného ku dňu omeškania. O náhrade trov konania rozhodol
podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že plne úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania.
6. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. V prvom rade

poukázal na to, že navrhol vykonanie dôkazov: vyjadrenie spoločnosti PROFI SECURITY, s.r.o., zo dňa
10.06.2014,výsluchsvedkov:O..D.E.,O..E..D.E.,D.S.,p.P..Malzato,žeprostredníctvomdôkazných
prostriedkovsapreukázaloporušeniezmluvy,ktoréskutkovospočívalovdohodezamestnancovžalobcu
s tretími osobami o ich vstupe do stráženého areálu a taktiež sa preukázalo nesprávne a neúplnéodovzdanie stráženého objektu pri skončení zmluvy. Uviedol tiež, že existencia škody ako právneho
následku porušenia zmluvných povinností nie je z hľadiska vzniku nároku žalobcu na cenu za služby
relevantná, podstatné však je, že ak služba nebola žalobcom riadne a v súlade so zmluvou vykonaná,

potom táto skutočnosť má priamy vplyv na nárok na cenu, ktorá žalobcovi prináleží len za podmienky
riadneho výkonu dohodnutej služby. Pokiaľ ide o rozpor v tvrdeniach žalovaného, týkajúci sa prístupu
tretích osôb do chráneného areálu, na ktorý poukázal súd prvej inštancie, tento spočíva v závažnosti
porušenia zmluvných povinností, keď na jednej strane ide o porušenie sporadické, bez vedomia, resp.
istej koordinácie zo strany zamestnancov žalobcu, ktoré bolo navyše so žalobcom dohovorom riešené

a na druhej strane sústavné, vedomé a vopred pripravené porušovanie zmluvy na základe dohody s
tretími osobami. Poukázal na to, že v samotnej zmluve je upravená aj povinnosť vykonať opatrenia
na odvrátenie škody a povinnosť zabrániť podieľaniu sa bezpečnostných pracovníkov na rozkrádaní
majetku odberateľa.
7. V súvislosti s vyhodnotením námietky žalovaného o neodovzdaní areálu protokolárne uviedol, že
žalovaný skôr akcentoval neodovzdanie objektu v pripravenom a použiteľnom stave. Za podstatný

moment považoval aj to, že žalobca odovzdal len jeden kľúč, neodovzdal však kľúče od unimobunky,
panelárne, dolnej a hornej brány, v dôsledku čoho museli meniť príslušné zámky. Mal za to, že výpoveď
p. P., ktorý dôkaz súd prvej inštancie zamietol, mohla mať významnú výpovednú hodnotu v spojení s
preukázaním konkrétneho obsahu dohody o vstupe tretích osôb do areálu. Súd podmienil vykonanie
tohto dôkazu uvedením konkrétnych okolností v prístupe tretích osôb do areálu, pričom práve tento

svedokmaltietokonkrétneokolnostiobjasniť.Vzhľadomnauvedenéžiadal,abyodvolacísúdnapadnutý
rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
8. K odvolaniu sa vyjadril žalobca. Mal za to, že žalovaný len účelovo namieta vznik nároku žalobcu
na peňažné plnenie. Žalovaný neprodukoval žiaden dôkaz a dôkazné bremeno na preukázanie
zodpovednosti žalobcu za porušenie predmetu zmluvy, či ďalších zmluvných podmienok vykonávania

strážnejslužbyzhľadiskapreukázaniavznikuškody,neuniesol.Tvrdenie,žefakturovanépráceavýkony
neboli uskutočnené riadne, o čom sa žalovaný mal dozvedieť bezodkladne po ukončení zmluvy, kedy
došlo k narušeniu stráženého objektu neznámym páchateľom a k spôsobeniu rozsiahlej škody na jeho
majetku, nepreukazuje žiadnym dôkazom. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a
priznal mu náhradu trov odvolacieho konania.

9. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „CSP“), prejednal vec podľa § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania v medziach
daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade
s ustanovením § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke
Krajského súdu v Bratislave. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, dôvodmi

odvolania žalovaného a vyjadrením žalobcu dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.
10. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalovaný neargumentuje žiadnymi novými
skutočnosťami a dôkazmi v zmysle § 366 CSP, s ktorými by sa súd prvej inštancie riadne v odôvodnení
svojho rozhodnutia nevysporiadal, a ktoré by mali za následok zmenu konajúcim súdom zisteného

stavu alebo jeho právneho hodnotenia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný,
než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú
spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací
súd uvádza nasledovné:
11. Žalobca a žalovaný uzavreli Zmluvu o poskytovaní strážnej služby, predmetom ktorej bola povinnosť

žalobcu vykonávať strážnu službu spočívajúcu v ochrane majetku a osôb na objekte Pezinské tehelne,
a.s. - stará a nová skládka odpadu a zároveň povinnosť žalovaného platiť odplatu v dohodnutej výške
6.400,- eur mesačne bez DPH.
12. V konaní nebolo sporné, že žalobca pre žalovaného vykonával strážnu službu, a to aj v mesiaci
október 2013, za ktorý si žalobca uplatňuje nárok na odmenu, ani to, že žalovaný túto odmenu neuhradil.

Zásadný dôvod, pre ktorý žalovaný odmietol plniť, spočíval v tom, že žalobca nevykonal strážnu službu
riadne, a teda mu nevznikol nárok na odmenu. Poukazoval aj na vznik škody, ktorá mala byť následkom
porušenia žalobcových povinností. Z vyjadrení žalovaného však vyplýva, že hoci si neuplatňuje nárok
na náhradu škody, na tomto príklade demonštruje neplnenie si povinností žalobcu. Ku škode na
unimobunke, k požiaru, malo dôjsť v dôsledku elektrického skratu. Nebolo však preukázané, či k skratu

došlo v dôsledku vstupu nepovolaných osôb. Odvolací súd má za to, že táto udalosť nemá vplyv na
vznik nároku žalobcu na odmenu. V čase vzniku škody, a to v konaní nebolo sporné, už zmluvný vzťah
medzi žalobcom a žalovaným neexistoval a strážnu službu vykonávala nová bezpečnostná služba. Vprípade, ak by aj ku škode došlo v dôsledku vstupu nepovolaných osôb do chráneného objektu, ochrana
pred ich vniknutím bola, v tom čase, povinnosťou iného subjektu než žalobcu.
13. Ďalej je nepochybné, že žalobca pre žalovaného vykonával strážnu službu, pričom v Zmluve o

výkone strážnej služby nie je výslovne uvedené, kedy vzniká žalobcovi nárok na odmenu, t. j. či pri
samotnom poskytnutí strážnej služby bez ohľadu na jej kvalitu alebo až riadnym vykonaním všetkých
činností. Táto otázka nie je jednoznačne upravená v zmluve. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na
to, že vznik nároku na odmenu je pri jednotlivých typoch zmlúv upravený rozdielne. Napríklad Obchodný
zákonníkumožňujezmluvnýmstranámzmluvyodielodohodnúťokamihvznikuprávanazaplatenieceny

nielen výlučne v nadväznosti na vykonanie diela, ale aj inak, napríklad v nadväznosti na odovzdanie
predmetu diela. Na rozdiel od vykonania diela, ktoré zahŕňa jeho riadne dokončenie a odovzdanie
predmetu diela objednávateľovi, odovzdanie predmetu diela nezahŕňa jeho riadne dokončenie, t. j. pre
vznik nároku na zaplatenie ceny v nadväznosti na odovzdanie predmetu diela nie je podstatné, či dielo
bolo (riadne bez vád a nedorobkov) vykonané (Rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 16.12.2003, sp. zn.:
32 Odo 631/2002).

14. Odvolací súd má za to, že už poskytnutím strážnej služby v tom ktorom mesiaci vznikol žalobcovi
nárok na dohodnutú odmenu, pričom v prípade zistenia porušenia povinností, resp. vadného plnenia,
by bola daná zodpovednosť za vady. Len v prípade, ak by žalobca strážnu službu nevykonával vôbec,
nárok na odmenu by mu nevznikol. Ak však došlo k porušeniu len určitých povinností, ktoré ako
celok tvoria výkon strážnej služby, prichádza do úvahy zodpovednosť za vady a z toho vyplývajúce

nároky.Zodpovednosťzavadysleduje,abysanadobúdateľovidostalozozáväzkovéhoprávnehovzťahu
dohodnuté plnenie bez akýchkoľvek vád. V zmysle § 324 ods. 3 Obchodného zákonníka, ak dlžník
poskytne vadné plnenie a veriteľ nemá právo odstúpiť od zmluvy alebo toto právo nevyužije, mení sa
obsah záväzku spôsobom, ktorý zodpovedá nárokom veriteľa vzniknutým z vadného plnenia a záväzok
zaniká ich uspokojením. V Obchodnom zákonníku je zodpovednosť za vady upravená pri jednotlivých

typoch zmlúv a všeobecne je zodpovednosť za vady upravená v Občianskom zákonníku. Na tomto
mieste treba poukázať na to, že úprava zodpovednosti za vady podľa Občianskeho zákonníka prichádza
do úvahy v prípade odplatného poskytnutia veci (tovaru) (§ 499 a nasl.). Občiansky zákonník výslovne
neupravuje režim zodpovednosti pri inom odplatnom plnení tak, ako je to napríklad upravené v českom
právnom poriadku, kde sa nehovorí o zodpovednosti za vady veci, ale o plnení ako takom. Pod plnením

potom možno totiž rozumieť nielen vec, ale akékoľvek iné plnenie, teda aj službu. Takým spôsobom
možno zabezpečiť širšiu ochranu dotknutých subjektov bez vyvstávajúcich pochybností. Treba však
uviesť, že nie je možné pripustiť ani taký záver, že v prípade dodania služby, ktorá nemá všetky
požadované vlastnosti, by príjemca služby nemohol uplatňovať voči druhej zmluvnej strane žiadne
nároky, pretože takýto výklad by viedol k neodôvodnenému a nespravodlivému zvýhodňovaniu tých

záväzkových vzťahov, kde je predmetom plnenia vec oproti záväzkovým vzťahom s iným odplatným
plnením, pričom na takéto odlišovanie nie je daný žiaden rozumný dôvod. Podľa § 853 ods. 1
Občianskeho zákonníka občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani iným
zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im
najbližšie.

Odvolací súd vzhľadom na uvedené zastáva názor, že analogicky je potrebné postupovať podľa
ustanovení o zodpovednosti za vady aj v prípade dodania služby. Z uvedeného potom vyplýva okrem
iného aj nárok na zníženie odplaty za poskytnutú službu v prípade jej vadného plnenia, a to titulom zľavy
z ceny v zmysle § 507 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

15. Ďalej sa preto odvolací súd zaoberal otázkou, či žalobca skutočne plnil vadne, pričom o vadnom
plnení v prípade služieb možno hovoriť vtedy, ak došlo k porušeniu povinností, dôsledkom ktorých nie je
dodanie služby v požadovanej kvalite. V konaní bolo preukázané, že žalobca vykonával strážnu službu
prostredníctvom dvoch zamestnancov cez deň a jedného zamestnanca v noci, pričom vzhľadom na
veľkosť chráneného areálu tento počet nebol dostatočný, a preto žalobca nebol objektívne schopný

ochrániť areál pred vstupom tretích osôb na skládku. Toto v konaní žalobca ani nerozporoval a sám
potvrdil, že dochádzalo k vstupu príslušníkov rómskeho etnika do areálu a žalovaný ho upozorňoval, aby
bol pri ich vyháňaní dôslednejší. Z uvedeného možno uzavrieť, že žalobca bol povinný v prípade vstupu
nepovolanýchosôbdoareálu,tietozmiestavykázať.Odvolacísúdmázato,ženebolopreukázané,žeby
žalobca túto povinnosť neplnil. Vzhľadom na veľkosť objektu nebolo možné, aby dvaja bezpečnostní

pracovníci zabezpečili celú plochu areálu, čo potvrdila aj nová bezpečnostná služba, ktorá nadviazala
na výkon strážnej služby žalobcu.
VtejtosúvislostiodvolacísúdpoukazujenarozhodnutieNajvyššiehosúduČRsp.zn.25Cdo/2101/2002,
podľa ktorého "pokiaľ pracovníci bezpečnostnej agentúry nesplnili povinnosť vykonávať kontrolnúpochôdzkovú činnosť v intervaloch zjednaných v zmluve o ostrahe a v tomto čase došlo k vlámaniu do
stráženého objektu a krádeží vecí, prispela ich nečinnosť (opomenutie) podstatným spôsobom k vzniku
škody, a to bez ohľadu na to, že hlavnou príčinou vzniku škody bolo protiprávne konanie nezisteného

páchateľa".

16. Treba preto skonštatovať, že skutočnosť, že do areálu vnikali tretie osoby sama o sebe neznamená,
že žalobca si neplnil svoje povinnosti, navyše rozsah povinností nebol v zmluve bližšie konkretizovaný.
Pre určenie porušenia povinností je potrebné, aby bolo jednoznačne určené, o porušenie akej povinnosti

malo ísť. Treba uviesť, že ani sám žalovaný nevylúčil možnosť vniku tretích osôb na skládku odpadu
v dôsledku objektívnej nemožnosti zabezpečenia areálu pred takýmito vstupmi. Na ťarchu žalobcu, by
takéto následky mohli byť len v prípade, že by napríklad porušil povinnosť vykonávať pochôdzkovú
činnosť v určených intervaloch, prípadne by ju nevykonával vôbec, čo však v konaní žalovaný netvrdil.
17. Pokiaľ žalovaný namietal, že zásadné porušenie zmluvy spočívalo v tom, že žalobca uzavrel s
príslušníkmi rómskeho etnika dohodu, že môžu vstupovať do objektu, a teda vedome pripustil ich

prítomnosť v objekte, toto v konaní preukázané nebolo. Tento záver by podľa žalovaného vyplynul
zo svedeckej výpovede p. P., zamestnanca bezpečnostnej služby PROFI SECURITY, s.r.o., ktorého
výsluch súd prvej inštancie nepripustil. Podľa názoru odvolacieho súdu výsluch tohto svedka by bol
nadbytočný. Nemožno neprihliadnuť na skutočnosť, že spoločnosť PROFI SECURITY, s.r.o., je v
zmluvnom vzťahu so žalovaným, a preto jej vyjadrenia, resp. vyjadrenia zamestnancov, môžu byť

vedené snahou odvrátiť dôsledky prípadných nedostatkov pri plnení služby, a to aj poukazom na riadne
neplnenie povinností predchádzajúcou strážnou službou, ktoré nemusia byť založené na pravde. Treba
zdôrazniť, že zamestnanec spoločnosti nebol priamym svedkov uzavretia dohody medzi žalobcom a
tretími osobami a išlo by len o sprostredkované informácie, navyše zo zdrojov, ktoré môžu byť skreslené,
a ktoré nie sú podložené dostatočne dôveryhodnými dôkazmi. Odvolací súd tiež považuje za vhodné

uviesť, že pokiaľ sa tretie osoby opakovane pokúšali vniknúť na skládku za účelom zbierania železného
odpadu,niejevylúčené,abysitútoprítomnosťvynucovaliajpoukazomnaakúsipredchádzajúcudohodu
o tom, že môžu z areálu vziať odpadový materiál. Odvolací súd má za to, že takéto vyjadrenia nie sú
vierohodné.
18. Na záver odvolací súd dodáva, že v prípade uplatnenie nárokov zo zodpovednosti za vadné plnenie

oproti pohľadávke žalobcu na odmenu za poskytnuté služby, by účinná obrana žalovaného prichádzala
do úvahy len v prípade uskutočnenia započítacieho prejavu. V danom prípade by teda obrana
žalovaného (za predpokladu dôvodnosti jeho nároku) bola úspešná, ak by si voči pohľadávke žalobcu
započítal pohľadávku na zľavu z ceny za poskytnuté služby. Započítanie ako forma bezhotovostného
vyrovnania, ktoré sa nevykonáva skutočným splnením, ale odpočítaním vzájomných pohľadávok

veriteľa a dlžníka, predpokladá splnenie zákonných podmienok, ktorými sú: a/ vzájomnosť (reciprocita)
pohľadávok, kedy dve osoby sú si navzájom súčasne veriteľom i dlžníkom, b/ skutočnosť, že ide o
plnenie rovnakého druhu (najčastejšie ide o započítanie pohľadávok peňažného druhu), c/ spôsobilosť
pohľadávky na započítanie, t. j. že započítanie nie je vylúčené ani zákonom, ani právnym predpisom, ani
dohodou účastníkov a napokon d/ existencia prejavu smerujúcemu k započítaniu, ako jednostranného

právneho úkonu, z obsahu ktorého musí byť zrejmé, ktorá pohľadávka sa uplatňuje na započítanie, v
akej je výške a kedy sa pohľadávky stretnú.
19. Podľa rozhodnutia R: 6 Obo 127/2008: "Právny základ započítania (kompenzácie) upravuje
Občiansky zákonník v ustanovení § 580 a nasl. a Obchodný zákonník v ustanovení § 358 a nasl.,
podľa ktorého, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu a

navzájom sa kryjú, tieto pohľadávky zaniknú započítaním, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému
prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na
započítanie. Základným predpokladom započítania teda sú - vzájomnosť pohľadávok, rovnaký druh
plnenia, spôsobilosť na započítanie a právny úkon smerujúci k započítaniu. Vzájomnosť pohľadávok je
daná, ak ide o dva záväzky medzi tými istými subjektmi. Za úkon smerujúci k započítaniu je potrebné

považovať jednoznačný prejav vôle započítať vlastnú pohľadávku s pohľadávkou dlžníka. Takýto prejav
je možné urobiť aj v rámci súdneho konania ako obranu proti žalobe, pričom súhlas druhého účastníka
so započítaním nie je potrebný, takže k započítaniu dôjde pri splnení zákonných podmienok, aj proti vôli
druhého účastníka. Započítanie pohľadávok (kompenzácia) je jeden teda zo spôsobov zániku záväzkov
dvoch podnikateľov, ktorí majú navzájom postavenie veriteľa a dlžníka. Vzájomné postavenie veriteľa

a dlžníka, dvoch zmluvných strán znamená, že podnikateľ, ktorý si uplatňuje pohľadávku voči svojmu
dlžníkovi, a teda má voči nemu postavenie veriteľa, v tom istom čase eviduje voči tej istej osobe dlh,
a teda súčasne má postavenie dlžníka. Podmienkou platnosti započítacieho prejavu jednostranného
zápočtu je, že musí byť z neho zrejmé, ktorá pohľadávka alebo viaceré pohľadávky sa uplatňuje nazapočítanie,vakejvýške,protiktorejpohľadávkeveriteľa,musíznehovyplývaťvôľaúčastníkazapočítať
pohľadávku a musí sa urobiť po tom, čo sa pohľadávky stretnú. "
Stretnutie vzájomných pohľadávok samo o sebe nemá právne účinky, tie nastávajú až kompenzačným

prejavom, a to ex tunc, t. j. ku dňu stretnutia pohľadávok. V danom prípade žalovaný nevykonal, resp.
nepreukázal, vykonanie žiadneho započítacieho úkonu, ktorý by k započítaniu smeroval; pre vykonanie
započítania nie je podstatné, či sa pohľadávky stretli, veriteľ má povinnosť vykonať aj započítací úkon.

20. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne

správny.
21. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255
ods. 1 CSP. Úspešnému žalobcovi odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania, o ich výške
rozhodne súd prvej inštancie.
22. Tento rozsudok bol členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť
v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané

advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).