Uznesenie ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. jún 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/259/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8211202655
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Straka
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8211202655.3

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a členov senátu JUDr.
Jozefa Angeloviča a JUDr. Michala Boroňa, v spore žalobcu Slovak Telekom a.s. , Karadžičova 10, 825
13 Bratislava, IČO: 35 763 469, zast. JUDr. Oliverom Balážom, advokátom AK Bratislava proti odporcovi
V. B., nar. XX.XX.XXXX, M. XX, za účasti Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, zast. JUDr.
Ambrózom Motykom, advokátom, AK Stropkov, o zaplatenie 1.106,81 € s príslušenstvom, o trovách

konania, o odvolaní Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS proti uzneseniu Okresného súdu
Bardejov č. k. 3C/184/2011-141 zo dňa 22.09.2016 jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Mení sa uznesenie súdu prvej inštancie tak, že Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS sa
priznáva nárok na náhradu trov konania.

Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho

konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bardejov (ďalej len súd prvej inštancie) napadnutým uznesením vyslovil, že žiaden z
účastníkov konania vrátane Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS nemá nárok na náhradu
trov konania. V odôvodnení uviedol, že v zmysle ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 zákona č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) rozhodol o nároku na náhradu trov konania

podľa pomeru úspechu a neúspechu.

2. Proti tomuto uzneseniu podalo v zákonom stanovenej lehote odvolanie Združenie na ochranu občana
spotrebiteľa HOOS (ďalej len Združenie), ktoré poukázalo na to, že nenamietalo časť uplatneného
nároku žalobcu vo výške 442,93 eur s príslušenstvom za poskytnuté elektronické služby, ale len
uplatnenú zmluvnú pokutu ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. Súd prvej inštancie uplatnenú zmluvnú

pokutu, ktorú Združenie namietalo, žalobcovi nepriznal a v tejto časti žalobu zamietol. Z uvedeného je
zrejmé, že Združenie bolo v konaní o samostatnom nároku žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty v
celom rozsahu úspešné, a preto súd prvej inštancie nepostupoval správne, ak mu náhradu trov konania
nepriznal. Navrhol napadnuté uznesenie zmeniť a zaviazať žalobcu k povinnosti nahradiť Združeniu
trovy prvoinštančného konania vo výške 117,36 eur a trovy odvolacieho konania vo výške 57,31 eur.

3. Žalobca sa vyjadril k odvolaniu a konštatoval, že rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách konania
je plne v súlade s výsledkami konania a správne v zmysle platného znenia CSP. Navrhol napadnuté
uznesenie potvrdiť ako vecne správne. Súčasne poukázal na skutočnosť, že v kontexte nového civilného
procesného kódexu sa Združenie nikdy nestalo platne vedľajším účastníkom konania 3C/184/2011, a
preto bolo odvolanie podané neoprávnenou osobou.

4. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v
zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), preskúmal napadnutéuznesenie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP,
bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie Združenia je
dôvodné.

5. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny (odkladný) účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd

oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

6. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo

argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

7. Odvolaciu námietku Združenia, poukazujúcu na nesprávny postup súdu prvej inštancie, pokiaľ ide o
jeho pomer úspechu v konaní, odvolací súd vyhodnotil ako dôvodnú.

8. Z obsahu spisu má odvolací súd preukázané, Združenie vstúpilo do konania ku dňu 06.07.2011 (č.
l. 54), pričom dňa 03.11.2011 bolo súdu prvej inštancie doručené jeho vyjadrenie (č. l. 59), v ktorom
vyslovene bolo uvedené, že: „Vedľajší účastník nenamieta časť uplatneného nároku žalobcu vo výške
442,93 eur s prísl. za poskytnuté elektronické služby.“

9. Z uvedeného je teda zrejmé, že Združenie namietalo len žalobcom uplatnený nárok na zmluvnú
pokutu, ktorú súd prvej inštancie žalobcovi nepriznal. Žalobcovi bol zo strany súdu prvej inštancie
priznaný len uplatnený nárok vo výške 442,93 eur s prísl. za poskytnuté elektronické služby, ktorý však,
ako to vyplýva z vyjadrenia (č. l. 59), Združenie nenamietalo.

10. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti má odvolací súd za to, že Združenie v konaní o nároku
žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty bolo v celom rozsahu úspešné, a preto v zmysle § 255 ods. 1
CSP má nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v plnom rozsahu voči neúspešnému žalobcovi.

11. Odvolací súd posúdil aj odvolacie námietky žalobcu, pričom tieto vyhodnotil ako nedôvodné.

12. Podľa ust.§ 25 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa združenie môže podať návrh
na vydanie predbežného opatrenia podľa § 21 ods. 1 orgánu dozoru alebo návrh na začatie konania
na súde vo veci ochrany práv spotrebiteľov, a to vrátane konania vo veci ochrany kolektívnych záujmov

spotrebiteľov, alebo môže byť účastníkom konania a) ak sú takéto ciele hlavnou náplňou jeho činnosti
alebo b) je uvedené v zozname oprávnených osôb vedenom Európskou komisiou (ďalej len "zoznam
oprávnených osôb"), bez toho, aby bolo dotknuté právo súdu preskúmať, či je tento subjekt oprávnený
v danom prípade podať návrh na začatie konania.

13. Podľa ust.§ 25 ods. 2 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa združenie podľa odseku
1 môže na základe plnomocenstva zastupovať spotrebiteľa v konaniach pred štátnymi orgánmi o
uplatňovaní jeho práv vrátane náhrady ujmy spôsobenej porušením práv spotrebiteľa.

14. Podľa ust. § 52 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2016 (ďalej len „O.s.p.“),

dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

15. Podľa ust.§ 52 ods. 4 O.s.p., spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

16. Z ustanovenia § 93 ods. 3 O.s.p. účinného do 30.06.2016 vyplýva, že vedľajší účastník (vrátane
právnickej osoby, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu) môže do
konania vstúpiť z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvomsúdu. Vedľajší účastník je teda procesne samostatný, čo vyplýva aj z § 93 ods. 4 O.s.p.. Ak účastník,
na strane ktorého vedľajší účastník vystupuje, vyjadrí nesúhlas so vstupom vedľajšieho účastníka do
konania alebo s ďalším trvaním pôsobenia vedľajšieho účastníka v súdnom konaní, ide o návrh na

vyriešenie prípustnosti vedľajšieho účastníctva a súd sa ním bude zaoberať po podaní takéhoto návrhu
zo strany účastníka.

17. Odvolací súd poukazuje na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky (PL. ÚS 1/2014),
v ktorom Ústavný súd Slovenskej republiky poukázal na to, že je potrebné pripomenúť aj záväzky

SlovenskejrepublikyplynúcezprávaEurópskejúnie,konkrétneSmerniceRadyč.93/13/EHS,vúvodnej
časti ktorej Rada Európskych spoločenstiev deklaruje, že osoby a organizácie, ktoré majú oprávnený
záujem na tejto záležitosti, musia mať prostriedky na podanie podnetu na začatie postupov týkajúcich
sa zmluvných podmienok navrhovaných pre všeobecné uplatňovanie v zmluvách uzatvorených so
spotrebiteľmi a najmä nekalých podmienok buď pred súdom alebo správnym orgánom príslušným na
rozhodnutie sťažnosti alebo na podanie návrhu na začatie príslušných súdnych konaní. S prihliadnutím

na uvedené považoval Ústavný súd SR za odôvodnenú existenciu verejného záujmu na rozšírení okruhu
subjektov, ktoré sa môžu stať vedľajšími účastníkmi súdneho konania, aj o právnické osoby, ktorých
predmetom je ochrana práva podľa osobitného predpisu, ktoré sami o sebe nemajú právny záujem
na výsledku konania, svoju činnosť však vykonávajú v záujme ochrany práv niektorého z účastníkov
konania alebo tretích osôb (napr. spotrebiteľov), ktorí sa pri ochrane svojich práv nachádzajú oproti

druhej strane sporu spravidla v nevýhodnejšom postavení.

18. Odvolací súd súhlasí s právnym názorom, že aj vtedy, keď vstup do konania iniciuje samotný vedľajší
účastník, majú účastníci právo vyjadriť sa k jeho úkonu, ktorým prejavil, že vstupuje do konania, a
prípadne namietať neprípustnosť tohto vstupu.

19. Podľa bodu 50 uznesenia Súdneho dvora zo dňa 16.11.2010 vo veci C-76/10 (Pohotovosť s.r.o. proti
IveteKorčkovskej)„Vzhľadomnapovahuavýznamvšeobecnéhozáujmu,naktoromsazakladáochrana
spotrebiteľov, ktorú smernica 93/13 zabezpečuje, jej článok 6 musí byť považovaný za ustanovenie,
ktoré je rovnocenné s vnútroštátnymi pravidlami, ktoré v rámci vnútroštátneho právneho poriadku majú

právnu silu noriem verejného poriadku (rozsudok Asturcom Telecomunicaciones, bod 52). Podľa názoru
odvolacieho súdu nie je vo všeobecnom záujme, ak by sa mala spotrebiteľovi odoprieť možnosť ochrany
podľa článku 6 smernice Rady 93/13/EHS na to špecializovanými subjektmi.

20. Z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 05.02.2013, sp. zn. 3 Cdo 188/2012

vyplýva záver, že absencia výslovného nesúhlasu účastníka konania, na ktorého strane by mal
vystupovať, nebráni naplneniu samotného účelu jeho účasti ako vedľajšieho účastníka v konaní. V
tomto prípade preto súhlas odporcu so vstupom do konania za účinnosti právnej úpravy v čase vstupu
vedľajšieho účastníka ani nebol potrebný, nakoľko vedľajší účastník vstúpil do konania dňa 13.06.2014.
Súd prvej inštancie si zároveň splnil oznamovaciu povinnosť o vstupe vedľajšieho účastníka do konania.

21. Jednou zo súčastí koncepcie spravodlivého súdneho konania je tiež princíp rovnosti zbraní, ktorý
okreminéhovyžaduje,abykaždýúčastníkmalprimeranúmožnosťpredložiťsvojenávrhyzapodmienok,
ktoré nie sú podstatne nevýhodnejšie než podmienky, za ktorých touto možnosťou disponuje druhý
účastník (napr. rozsudky ESĽP Ankerl v. Švajčiarsko, 1996 - V, s. 1567, Helle v. Fínsko, 1997 - VIII.,

s. 2928 a pod.).

22.VstupvedľajšiehoúčastníkadokonaniasanepriečicieľukonaniapodľaNariadenia(ES)č.861/2007,
ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, teda zjednodušenie a
zrýchleniekonaniaazníženienákladovnatakétospory. Európskekonanievoveciachsnízkouhodnotou

sporu sa využíva na cezhraničné spory obhajované ako aj neobhajované, čo vyplýva z čl. 5 ods. 1
nariadenia, v zmysle ktorého môže súd nariadiť aj ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné,
alebo ak o to požiada niektorá z procesných strán.

23. Aktuálna úprava v Civilnom sporovom poriadku inštitút vedľajšieho účastníka nepozná, avšak

Združenie vstúpilo do konania ako vedľajší účastník v čase, keď mu to právna úprava umožňovala.
Združenietedaúčinnevstúpilodokonania,oprávnenesakonaniazúčastniloaúčelnevynaložilotrovy,na
ktorých náhradu mu vznikol nárok a ktoré mu boli priznané za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku
do 30.06.2016.24. Odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/181/2015 zo dňa
22.11.2016, v ktorom Najvyšší súd ustálil, že „na procesných právach a povinnostiach subjektu

vystupujúceho v konaní (spore) ako vedľajší účastník nič nezmenila zmena právnej úpravy spočívajúca
v zrušení Občianskeho súdneho poriadku a v nadobudnutí účinnosti Civilného sporového poriadku od
1. júla 2016. Aj oznámenie určitého subjektu, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník na žalujúcej
alebo žalovanej strane, je totiž procesným úkonom, ktorého účinky - vznik vedľajšieho účastníctva -
zostávajú v zmysle § 470 ods. 2 veta prvá CSP zachované. Civilný sporový poriadok explicitne neupravil

zánik inštitútu vedľajšieho účastníka k 01.07.2017.“

25. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, odvolací súd postupom podľa § 388 CSP napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

26.Otrováchodvolaciehokonaniabolorozhodnutépodľa§396ods.1CSPvspojenís§255ods.1CSP

tak, že úspešnému Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS bol priznaný nárok na náhradu
trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalobcovi v plnom rozsahu.

27. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).