Rozhodnutie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. september 2016

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 7C/173/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5814207848
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Srogončíková
ECLI: ECLI:SK:OSNO:2016:5814207848.6

Rozhodnutie

Okresný súd Námestovo sudkyňou JUDr. Miriam Srogončíkovou v právnej veci žalobcov:1/ P. M., nar.
XX.XX.XXXX, bytom L., P. XXXX/XX a 2/ N. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., P. XXXX/XX, obaja
zastúpení splnomocneným zástupcom: JUDr. Ľubomír Kuboš, advokát, Trstená, Bernolákova 18, proti
žalovanému: Z.G. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. - I., E.. C.. L. XXXX/X, zastúpený splnomocnenou
zástupkyňou: AK JUDr. Silvia Tatarková, s.r.o., Martin, E. B. Lukáča 2, IČO: 36 868 108, v konaní o

určenie vlastníctva, takto

r o z h o d o l :

I/ Súd žalobu z a m i e t a .

II/ Žalobcovia 1/ a 2/ sú p o v i n n í nahradiť žalovanému trovy konania v plnej výške, vyčíslené v
uznesení vydanom po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, doručenou súdu 23. 12. 2014 žalobcovia žiadali, aby súd určil, že sú bezpodielovými
spoluvlastníkmi 4-izbového bytu č. XX na X. poschodí, vchod XX bytového domu súpisné číslo XXXX v
L., postaveného na pozemku C KN parc. č. XXXX/XX a spoluvlastníckeho podielu 8898/534838-in na
spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, ktorý byt a spoluvlastnícky podiel na spoločných
častiach a zariadeniach domu sú zapísané na LV č. XXXX pre obec a k.ú. L.. Žalobu odôvodnili tým,
že v právnom postavení dlžníkov dňa 5. 5. 2005 uzatvorili s veriteľom Prvá stavebná sporiteľňa, a.s.

so sídlom Bratislava, Bajkalská 30 zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, na základe
ktorej im veriteľ poskytol peňažné prostriedky vo výške 4 979,09 EUR, ktoré sa zaviazali vrátiť a zaplatiť
úroky. Vzhľadom na to, že poskytnutý úvere riadne nevrátili, na základe platobného rozkazu bolo voči
nim, žalobcom a im synovi N. M. začaté exekučné konanie. Z dôvodu prebiehajúceho exekučného
konania a zriadenia exekučného záložného práva na byt sa rozhodli, že zaplatia vymáhanú pohľadávku
požičanými peniazmi od veriteľov Q.. V. Š. a Q.. N. Š.. Pôžičku, na základe ktorej menované poskytli

peniaze na zaplatenie vymáhanej pohľadávky spolu s príslušenstvom a trovami exekúcie, obstaral
K. I.. Následne im exekútor oznámil, že na základe úhrady pohľadávky bola exekúcia ukončená.
Na zabezpečenie pohľadávky v sume 8 228,18 EUR, ktorá vznikla z dôvodu zaplatenia pohľadávky
vymáhanej v uvedenom exekučnom konaní žalobcovia v postavení predávajúcich uzatvorili dňa 13. 4.
2011 s kupujúcou Q.. V. Š., nar. 14. 12. 1984, trvalo bytom Y., K. X kúpnu zmluvu, na základe ktorej
previedli vlastníctvo k uvedenému bytu na uvedenú predávajúcu. Žalobcovia sú názoru, že byt mal slúžiť

ako záloh na zabezpečenie nesplatného peňažného záväzku zo zmluvy o pôžičke, na základe ktorej im
poskytli peniaze Q.. V. Š. a Q.. N. Š.. Oni si chceli požičať peniaze na zaplatenie pohľadávky vymáhanej
v exekučnom konaní a nie predať byt a Q.. V. Š. nechcela od nich byt kúpiť. Teda ich vôľa požičať si
peniaze nie je v zhode s prejavom predaja uvedeného bytu, preto kúpna zmluva zo dňa 13. 4. 2011
nebola uzavretá vážne. Medzi žalobcami a Q.. V. Š. bol kúpnou zmluvou zo dňa 13. 4. 2011 dohodnutý
tzv. prepadný záloh s úmyslom obísť kogentnú úpravu záložného práva; kúpna zmluva je teda v rozpore

s účelom záložného práva a v dôsledku toho neplatná pre rozpor so zákonom. Potom Q.. V. Š. ako
nevlastníčka nemohla kúpnou zmluvou zo dňa 3. 4. 2012 previesť vlastníctvo k bytu na žalovaného akokupujúceho. Keďže nedošlo k platnému prevodu vlastníckeho práva zo žalobcov na Q.. V. Š. ani z Q.. V.
Š.j na žalovaného, tak žalobcovia sú stále vlastníkmi bytu a prislúchajúceho spoluvlastníckeho podielu
na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu.

2. K žalobe sa vyjadril žalovaný tak, že s ňou nesúhlasí. Podľa neho nie je zrejmé, z akého dôvodu
by mala byť zmluva neplatná a v rozpore so zákonom, keď z nej jednoznačne vyplýva vôľa žalobcov
predať a vôľa kupujúcej predmetné nehnuteľnosti kúpiť. Vôľa účastníkov daného právneho úkonu musí
byť zrejmá zo samotného textu kúpnej zmluvy. On nie je nositeľom povinnosti a teda ani nemôže byť

pasívne vecne legitimovaný v tomto konaní. Žalovaný uviedol, že nehnuteľnosti nadobudol v dobrej
viere od vlastníka, ktorý bol v čase uzavretia kúpnej zmluvy s ním evidovaný na liste vlastníctva, pričom
vlastnícke právo Q.. Š. nebolo nikým spochybnené. Je otázne, prečo žalobcovia čakali viac ako 3
roky po povolení vkladu vlastníckeho práva v prospech Q.. Š. do katastra nehnuteľností. Bez ohľadu
na to, či bola kúpna zmluva uzatvorená platne, žalobcovia sa v prvom rade mali domáhať neplatnosti
kúpnej zmluvy a žalovať p. Š.. Samozrejme v čase podania žaloby by sa takýchto nárokov domáhať

nemohli, nakoľko vklad bol povolený dňa 12. 5. 2011 v prospech I.. Š. , pričom právo dovolať sa relatívnej
neplatnosti právneho úkonu sa premlčuje v 3-ročnej premlčacej lehote. Ak ten, kto nadobudol vlastnícke
právo na základe právneho úkonu postihnutého vadou zakladajúcou jeho relatívnu neplatnosť, do doby
dovolania sa relatívnej neplatnosti získanú vec ďalej previedol, disponoval ako vlastník so svojou vecou
oprávnene ( až do dovolania sa relatívnej neplatnosti právny úkon má účinky, teda aj účinky prevodu

vlastníctva ). Na nadobúdateľa prešlo vlastníctvo k veci a na rozdiel od absolútnej neplatnosti by sa
od neho nemohlo požadovať vrátenie veci. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil.
Žalobcovia kúpnu zmluvu vlastnoručne podpísali, podpisy úradne overili, bol podaný návrh na vklad
od katastra nehnuteľností, žalobcom bolo doručené rozhodnutie o povolení vkladu a napriek tomu
nevykonali žiadny úkon, aby daný právny stav, ktorý nastal a ktorý sami namietajú, zvrátili.

3. Súd vo veci uskutočnil pojednávanie dňa 21. 9. 2016, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom
žalobcov 1/ a 2/ a dospel k záveru, že žalobe nemožno vyhovieť.

4. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a

zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 49a Občianskeho zákonníka právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle
vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny
úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl

táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.

Podľa§40aObčianskehozákonníkaakideodôvodneplatnostiprávnehoúkonupodľaustanovení§49a,
140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ
sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže

dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
dohoda účastníkov ( § 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o
cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom
dotknutý, neplatnosti dovolá.

Podľa § 41a ods. 2 Občianskeho zákonníka ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí
tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Neplatnosti
takého právneho úkonu sa nemožno dovolávať voči účastníkovi, ktorý ho považoval za nezastretý.

5. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že žalobcovia 1/ a 2/ sa voči žalovanému domáhajú určenia

vlastníctva k bytu, ktorý nadobudol od Q.. Š., ktorá ho nadobudla kúpnou zmluvou uzatvorenou s nimi.
Žiadali, aby súd posúdil kúpnu zmluvu, uzatvorenú medzi nimi a Q.. Š. ako neplatnú z dôvodu, že ide
o simulovaný právny úkon, ktorý zastiera skutočne uzatvorenú zmluvu o prepadnom zálohu, ktorá je
však neplatná pre rozpor so zákonom.. Podľa nich ústne dojednanie medzi žalobcami, Q.. Š. a ďalšou
veriteľkou N. Š. z pôžičky bolo totiž také, že v prípade, že pôžička bude žalobcami Q.. Š.Í. a N. Š.

riadne vrátená, tak Q.. Š. prevedie byt naspäť na žalobcov. Tvrdili, že nemali skutočnú vôľu previesť
na Q.. Š. vlastníctvo k bytu natrvalo - bola to len zmluva uzavretá ako prepadný záloh do času, kým
žalobcovia nevrátia požičané peniaze, ktoré im poskytla Q.. Š., ktorá v kúpnej zmluve vystupuje ako
kupujúca. Tvrdili, že potom je kúpna zmluva uzavretá s Q.. Š. absolútne neplatná a neplatná je ajzmluva, ktorou Q.. Š. byt previedla na žalovaného. Žalovaný sa proti žalobe bránil tým, že on ako
dobromyseľnýnadobúdateľbytriadnekúpilazaplatilkúpnucenu.Podľajehonázoružalobcoviapotvrdili,
že z ich strany došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy. Žalobcovia nepreukázali, prečo by malo byť určené

vlastnícke právo v ich prospech, pretože títo previedli svoje vlastníctvo k bytu dobrovoľne, slobodne a
bez nátlaku. P. K. I. nebol ani predávajúci, ani kupujúci a preto existencia údajnej ústnej dohody medzi
ním a žalobcami nie je relevantná. Súd konštatuje, že táto žaloba je z procesného hľadiska žalobou
určovacou, kde je povinnosťou žalobcov preukázať naliehavý právny záujem na požadovanom určení.
Medzi stranaminebolosporné,žežalovanýjevsúčasnostievidovanýakovýlučnývlastníkpredmetného

bytu a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu. Žalobcovia tvrdia, že
evidenčný stav, kedy je ako vlastník evidovaný žalovaný, nie je v súlade so stavom právnym, keďže
skutočnými vlastníkmi sú oni. Vzhľadom na to, že v prípade priaznivého rozsudku možno v katastri
nehnuteľností vykonať zápis vlastníckeho práva v prospech žalobcov, súd konštatuje, že žalobcovia
majú naliehavý právny záujem na požadovanom určení, lebo určovacím výrokom možno odstrániť
stav právnej neistoty, ktorý nastal medzi nimi a žalovaným. Čo sa týka vecnej stránky žaloby, súd sa

nestotožnilstvrdenímžalobcovoneplatnostikúpnejzmluvy,ktorúuzatvorilidňa13.4.2011sQ..V.Š.ako
kupujúcou a ktorej predmetom bol byt, špecifikovaný v žalobe a spoluvlastnícky podiel na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach domu. Žalobcovia po skutkovej stránke žalobu odôvodnili tým, že
kúpna zmluva zo dňa 13. 4. 2011 nezodpovedá ich skutočnej vôli, keď ich predchádzajúca ústna dohoda
s Q.. V. Š. bola taká, že byt síce prevedú na ňu, ale ona im ho prevedie zase naspäť. Z výsluchov

žalobcov 1/ a 2/ nevyplynulo, kedy malo dôjsť k spätnému prevodu z Q.. Š. na nich. Žalobca 1/ v rámci
svojho výsluchu uviedol, že p. I., ktorý pôžičku od Q.. Š. a jej dcéry sprostredkoval, im povedal, že
keď vrátia peniaze, tak byt prejde naspäť na nich, avšak žalobkyňa 2/ vo svojom výsluchu uviedla, že
ich dohoda s p. I. bola taká, že byt bude prevedený opäť na nich ihneď po tom, čo bude uzatvorená
zmluva o úvere s ich synom N. M.. Z výsluchov oboch žalobcov vyplynulo, že s Q.. Š., ktorá vystupuje

ako kupujúca v kúpnej zmluve zo dňa 13. 4. 2011 sa nikdy osobne nestretli a nikdy s ňou nejednali.
Jednali len s K. I., ktorého oslovili na základe jeho inzerátu, ktorým ponúkal sprostredkovanie pôžičky.
Žalobcovia ani netvrdili, že by K. I. mal nejaké splnomocnenie od Q.. Š. dohodnúť v jej mene so
žalobcami podmienky kúpnej zmluvy; z výsluchov žalobcov nevyplynulo, že by sa existenciou takéhoto
splnomocnenia vôbec zaoberali, hoci súd pripúšťa, že medzi Q.. V. Š. a N. Š. a K. I. musel byť určitý

vzťah,keďžedisponovallistinami-návrhmizmlúv,ktorébolinimipodpísané,nebolovšakpreukázané,že
K.I.malsplnomocnenie,abyvmeneQ..V.Š.sožalobcamidohodolniečoiné,nežbolouvedenévkúpnej
zmluve, podpísanej zo strany Q.. V. Š.. Súd potom konštatuje, že žalobcovia nepreukázali ani, čo malo
byť ch skutočnou vôľou, resp. obsahom skutočnej dohody s kupujúcou Q.. Š., ktorá sa však nakoniec
nepretavila do písomnej kúpnej zmluvy, ako tvrdia, pretože s Q.. Š. nikdy nejednali a každý z nich tvrdí

o obsahu dohody aj so sprostredkovateľom K. I. niečo iné. Podstatný dôvod, pre ktorý súd zamietol
žalobu, je ten, že v prípade prevodnej zmluvy, ktorej predmetom je predaj bytu a spoluvlastníckeho
podielunaspoločnýchčastiachaspoločnýchzariadeniachdomusavyžadujeobligatórnepísomnáforma
a podpisy prevodcov musia byť úradne osvedčené, pričom vôľu účastníkov takéhoto prísne formálneho
právneho úkonu potom možno zisťovať len zo samotného tohto právneho úkonu, teda v danom prípade

z kúpnej zmluvy, ktorá bola žalobcami a Q.. Š. uzavretá v písomnej forme. Z tejto kúpnej zmluvy zo
dňa 13. 4. 2011 nevyplýva žiadne z tvrdení žalobcov, že byt mal byť po splnení určitých podmienok
prevedený naspäť na nich, resp. že byt mal slúžiť ako záloh na zabezpečenie záväzku zo zmluvy o
pôžičke, uzatvorenej s veriteľkami Q.. V. Š. a N. Š. a žalobcami. Pokiaľ žalobcovia tvrdili, že kúpna
zmluva s Q.. Š. je neplatná, pretože pri jej podpise bola zneužitá ich tieseň, neskúsenosť, rozrušenie,

dôverčivosť a finančná závislosť, súd konštatuje, že zmluva, ktorou sa prevádza nehnuteľnosť, resp.
byt, je právnym úkonom, ktorému zmluvné strany obvykle venujú osobitnú pozornosť, keďže sa jedná
o veci vysokej hodnoty. Pokiaľ žalobcovia zanedbali obvyklú opatrnosť pri vykonaní tohto úkonu, tak
znášajú dôsledky svojho konania. Žalobkyňa 2/ dokonca vo svojom výsluchu potvrdila, že vedela, že
podpisuje kúpnu zmluvu a že v nej nebolo uvedené nič o tom, že by malo ísť o záloh, ale dôverovala

p. I., že podpisuje záložnú zmluvu. Súd je názoru, že žalobcom nič nebránilo, aby sa o zmluve pred jej
podpisom poradili s advokátom, obrátili sa prípadne na Centrum právnej pomoci, ktorého kancelária sa
nachádza v neďalekom Tvrdošíne a na tom nemení nič ani ich tvrdenie, že p. I. mal s podpisom kúpnej
zmluvy naponáhlo. Tvrdenia žalobcov ohľadne ich predstavy, aký právny úkon v skutočnosti realizujú,
sa opäť rozchádzajú: žalobca 1/ vo svojom výsluchu uviedol, že bol presvedčený, že podpisuje zmluvu o

pôžičke, pretože tak ho ubezpečoval K. I. a žalobkyňa 2/ uviedla, že ona bola presvedčená, že podpisuje
záložnú zmluvu. Súd však podotýka, že žalobcovia ani neupresnili konkrétne súvislosti vo vzťahu s
týmto tvrdením, že pri uzavretí zmluvy bola zneužitá ich tieseň a neskúsenosť, keďže z kúpnej zmluvy s
Q.. Š. vyplýva, že jej byt predali za 55 000 EUR, čo je primeraná cena za takýto byt v Trstenej. Bolo nažalobcoch, aby si z tejto zmluvy uplatnili nárok na zaplatenie kúpnej ceny, ktorú im mala Q.. Š. zaplatiť.
Keďže súd nezistil dôvody neplatnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcami a Q.. Š., konštatuje,
že pokiaľ Q.. Š. byt ďalej predala žalovanému, tak tento prevod bol platný a žalovaný sa stal vlastníkom

bytu.

6. Súd zamietol návrh žalobcov na zmenu žaloby tak, že kúpna zmluva uzatvorená medzi žalobcami 1/
a 2/ a Q.. Š. je neplatná z dôvodu, že podpis Q.. Š. na nej nie je jej pravým podpisom. Súd zamietol
tento návrh na zmenu žaloby z dôvodu, že výsledky doterajšieho konania by nemohli byť podkladom

na konanie o zmenenej žalobe. Dokazovanie, ktoré bolo uskutočnené do návrhu žalobcov na zmenu
žaloby, nebolo zamerané na pravosť podpisu kupujúcej Q.. V. Š., keďže túto podmienku platnosti kúpnej
zmluvy zo dňa 13. 4. 2011 žalobcovia až pokým nedali návrh na zmenu žaloby, nespochybňovali.

7. Súd zamietol návrh žalobcov na vykonanie dokazovania oboznámením zápisníc o výsluchu K. I. a P.
J. a procesných rozhodnutí z vyšetrovacieho spisu KR PZ v Žiline ČVS: KRP-14/2-VYS-ZA-2014, ktoré

žiadali, aby od KR PZ Žilina vyžiadal súd, ako nadbytočné. Žalobcovia neozrejmili, na aké skutočnosti
tieto dôkazy navrhli a aký význam pre objasnenie veci by tieto navrhnuté dôkazy mali. Okrem toho
žalobcom nič nebránilo, aby si tieto listiny zabezpečili sami, preto nebol dôvod, aby ich navrhovali
vyžiadať súdom.

8. trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že ich priznal žalovanému, ktorý mal v
konaní úspech.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd
Námestovo (§ 362 ods. 1C.s.p.). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na

príslušnom odvolacom súde Krajskom súde v Žiline.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania stanovených v § 127 C.s.p. uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

(§ 365 ods. 1C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.