Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. február 2018

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 7Sžo/18/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8014201208
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Reisenauerová

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:8014201208.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky

Reisenauerovej a z členiek senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a JUDr. Eriky Čanádyovej v právnej veci
žalobcu: 1/ Ing. H. D., narodený XX. K. XXXX, bytom E., T. XXXX/XX a 2/ E. D. narodený XX. O. XXXX,
bytom E., právne zastúpení: JUDr. Dušan Maruščák, advokát, so sídlom Stropkov, Námestie SNP 538/1,
proti: Okresný úrad Prešov, so sídlom Prešov, Námestie mieru č. 3, za účasti: 1/ C., narodený X. W.
XXXX, bytom E. XXX/XX, 2/ N. E., narodený XX. G. XXXX, bytom E., 3/ JUDr. G., narodený XX. W.
XXXX, bytom E., 4/ Ing. N., bytom E., 5/ L., bytom E., 6/ G., bytom E. a 7/ JO., bytom E., o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 13. augusta 2014, č. OU-PO-OVBP2-2014/26159/69219/ŠSS-ZV,

o odvolaní žalobcov proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 9. októbra 2015, č. k. 3S 65/2014-71,
takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove z 9. októbra 2015, č. k.
3S 65/2014-71, m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného z 13. augusta 2014, č. OU-PO-
OVBP2-2014/26159/69219/ŠSS-ZV, z r u š u j e
a v r a c i a vec žalovanému na ďalšie konanie.
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade náhradu iných trov konania v sume 140,-

eur a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 696,60 eur na účet právneho zástupcu žalobcov v 1. a
2. rade, v lehote do 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Rozhodnutie krajského súdu

Krajský súd v Prešove (ďalej v texte len „krajský súd“) rozsudkom z 9. októbra 2015, č. k. 3S 65/2014-71
(ďalej v texte len „napadnuté rozhodnutie“ a „rozhodnutie krajského súdu“) zamietol žalobu, ktorou sa

žalobcovia domáhali preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného z 13. augusta 2014, č.
OU-PO-OVBP2-2014/26159/69219/ŠSS-ZV, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcov v správnom
konaní a potvrdil rozhodnutie Mesta Stropkov č. S 1435/2014/2003-OVRRaŽP zo 7. mája 2014, ktorým
Mesto Stropkov rozhodlo o umiestnení stavby.

Krajský súd v napadnutom rozhodnutí skonštatoval, že predmetom preskúmania podľa druhej hlavy
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku upravujúcej rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam

a postupom správnych orgánov (§ 247 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku) je rozhodnutie o
umiestnení stavby vydané podľa § 37 až § 39a stavebného zákona, v spojení s § 3 a § 4 vyhlášky č.
453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona.Ďalej krajský súd uviedol, že na základe odvolaní žalobcov, žalovaný podľa § 59 ods. 2 správneho
poriadku odvolania zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. Rozsah
preskúmavacieho konania bol daný rozsahom žalobných námietok, pričom žalobcovia namietali v

procesnoprávnej aj v hmotnoprávnej rovine.

Krajský súd ďalej skonštatoval, že podľa žalobcov trpí správne konanie vážnym procesným pochybením

spočívajúcim v prekážke litispendencie, lebo prvostupňový správny orgán začal o tom istom konať
27.09.2012, následne 24.09.2013 a naposledy 08.04.2014 bez toho, aby boli predchádzajúce správne
konania zákonným spôsobom ukončené. Žalobcovia namietali porušenie § 3 ods. 1, § 30 ods. 1 a § 47
ods. 1 správneho poriadku.

Z obsahu administratívneho spisu podľa krajského súdu vyplýva, že konanie začaté 27.09.2012 bolo

právoplatne ukončené vydaním rozhodnutia č. OVŽP 2012/003339-577 z 03.12.2012 (právoplatné
20.01.2013) z dôvodu, že navrhovateľ v stanovenej lehote neodstránil nedostatky návrhu. Konanie
začaté 24.09.2013 bolo právoplatne ukončené vydaním rozhodnutia č. S 2440/2013/3621-OVRRaŽP z
23.10.2013 (právoplatné 23.12.2013) z dôvodu späťvzatia návrhu.

V obidvoch prípadoch boli podľa krajského súdu rozhodnutia riadne doručené žalobcom v 1. a 2. rade.
V prípade rozhodnutia z 03.12.2012 bolo žalobcovi v 1. rade doručené 17.12.2012, žalobcovi v 2. rade
11.12.2012.Vprípaderozhodnutiaz23.10.2013boložalobcoviv1.radedoručené07.11.2013,žalobcovi
v 2. rade 04.11.2013.

Ďalej krajský súd uviedol, že pokiaľ žalobcovia namietali nepreskúmateľnosť rozhodnutia z dôvodu, že
prvostupňový správny orgán v rozhodnutí nesprávne uviedol, že prístupová cesta k rodinnému domu
bude umiestnená na pozemkoch parcela CKN XXXX/XX a XXXX/XX (a nie aj po CKN XXXX/X), táto
chyba bola odstránená postupom podľa § 47 ods. 6 správneho poriadku a to listom z 20.11.2014, č. OÚ-
PO-OVBP2-2014/26159/103354/SSS-ZV.

Rozhodnutia správnych orgánov sú podľa krajského súdu jasné, zrozumiteľné, skutková a právna
argumentácia je v medziach logickej správnej úvahy, preto aj s poukazom na vyššie uvedené žalobcovia
namietajú v procesnoprávnej rovine nedôvodne.

Ako nedôvodné vyhodnotil krajský súd aj námietky žalobcov v hmotnoprávnej rovine. Žalobcovia
namietali zákonnosť rozhodnutia o umiestnení stavby vo vzťahu k prístupovej ceste k rodinnému domu
a elektrickej prípojky.

Ďalej krajský súd poukázal na ustanovenia § 140, § 39, § 39a ods. 1 a 2, § 126 ods. 1, § 140a ods. 1
a § 140b ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon)
a ustanovenie § 6 ods. 6 vyhlášky č. 532/2002 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti vo všeobecných
technických požiadavkách na výstavbu a vo všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané
osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie a skonštatoval, že vo vzťahu k prístupovej

ceste žalobcovia namietali porušenie § 6 ods. 6 a 7 vyhlášky č. 532/2002 Z. z., lebo priečelie rodinného
domu súpisné č. XXX, ktorý je v ich podielovom spoluvlastníctve, je vo vzdialenosti iba 1,15 m od okraja
uvažovanej prístupovej cesty k rodinnému domu navrhovateľa.

Podľa krajského súdu z § 6 ods. 6 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. vyplýva, že vzdialenosť priečelí budov

najmenej 3 m od okraja pozemnej komunikácie musí byť zachovaná len u priečelí budov, v ktorých sú
okná obytných miestností.

V danom prípade je prístupová cesta k rodinnému domu stavebníka umiestnená medzi existujúcimi
rodinnými domami, a vo vzťahu k žalobcom je vedená popri stene ich rodinného domu, kde nie sú

umiestnené okná obytných miestností (čo v konaní spochybnené ani nebolo). Preto bez ohľadu na
argumentáciu správnych orgánov, že ide o prípad, na ktorý sa vzťahuje veta za bodkočiarkou, (že
ide o stavbu umiestnenú v stavebnej medzere medzi existujúcimi rodinnými domami) neobstojí podľa
krajského súdu námietka žalobcov o porušení § 6 ods. 6 a 7 vyhlášky č. 532/2002 Z. z..Podľa § 37 ods. 2 stavebného zákona stavebný úrad v územnom konaní posúdi návrh predovšetkým z
hľadiska starostlivosti o životné prostredie a potrieb požadovaného opatrenia v území a jeho dôsledkov;

preskúma návrh a jeho súlad s podkladmi podľa odseku 1 a predchádzajúcimi rozhodnutiami o
území, posúdi, či vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu a všeobecne technickým
požiadavkám na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu, prípadne predpisom,
ktoré ustanovujú hygienické, protipožiarne podmienky, podmienky bezpečnosti práce a technických
zariadení, dopravné podmienky, podmienky ochrany prírody, starostlivosti o kultúrne pamiatky, ochrany

poľnohospodárskeho pôdneho fondu, lesného pôdneho fondu a pod., pokiaľ posúdenie nepatrí iným
orgánom.

Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia podľa krajského súdu vyplýva, že predmetom územného
konania je posúdenie návrhu na vydanie územného rozhodnutia z hľadísk § 37 ods. 2 stavebného

zákona. Stavebnému úradu, ani žalovanému, sa v konaní o umiestnení stavby neprislúcha zaoberať
hypotetickými tvrdeniami o možných škodách v súvislosti s existenciou alebo užívaním stavby, o
umiestnení ktorej sa v konaní rozhoduje, prípadne pri ďalšom využívaní prístupovej cesty aj pre ďalších
stavebníkov.

Ďalej krajský súd poukázal na to, že riešenie občianskoprávnych nárokov plynúcich zo škôd vzniknutých
v súvislosti s užívaním stavby je vo výlučnej právomoci súdov, keďže s poukazom na § 127 zákona č.
40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú
pomerom obťažoval iného, alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä nesmie ohroziť
susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom zriadenej bez toho,

že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad mieru primeranú
pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými
atekutýmiodpadmi,svetlom,tienenímavibráciami,nesmienechaťchovanézvieratávnikaťnasusediaci
pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu alebo
odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.

K ochrane majetku zaviazal navrhovateľa stavebný úrad v podmienke č. 7 rozhodnutia pre umiestnenie
a projektovú prípravu stavby, podľa ktorej stavebník, resp. právnická alebo fyzická osoba oprávnená na
vykonávanie stavebných prác podľa osobitých predpisov, ktorá bude uskutočňovať stavbu, je povinný
dbať na to, aby v súvislosti s výstavbou rodinného domu a prístupovej cesty čo najmenej rušil užívanie

susedných pozemkov a stavieb, a aby vykonávanými prácami a dopravou stavebných výrobkov na
stavenisko a odvoz zeminy a stavebného odpadu zo staveniska, ako aj samotnou stavebnou činnosťou
nevznikli škody a po skončení výstavby je povinný uviesť stavebný pozemok alebo stavbu do pôvodného
stavu,aaktoniejemožnéalebohospodárskyúčelné,poskytnúťvlastníkovináhradupodľavšeobecných
predpisov o náhrade škody.

Podmienky územného rozhodnutia sú pre stavebníka záväzné a následkom ich nedodržania je
protiprávne konanie.

V tejto súvislosti krajský súd poukázal aj na súhlasné záväzné stanovisko dotknutého orgánu -

Okresného úradu Stropkov, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácii č. D/2013/00027-02 z
10.10.2013, ktorý k umiestneniu novostavby rodinného domu a ďalších stavebných objektov nemal
pripomienky a uviedol, že stavebné práce v dotyku s cestou 11/575 je potrebné vykonať tak, aby nebola
poškodená konštrukcia cesty, a nedochádzalo k znečisteniu dotknutého úseku cesty, ohrozovaniu
cestnej premávky a užívaním nového vjazdu nesmie dôjsť k znečisťovaniu cesty. Ku kolaudačnému

konaniu požadujú prizvať cestný správny orgán a správcu cesty.

Nedôvodné sú podľa názoru krajského súdu aj námietky žalobcov vo vzťahu k umiestneniu stavby -
elektrickej prípojky.

Podľa § 39 ods. 10 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike, ak žiadateľ o zriadenie odberného elektrického
zariadenia alebo elektrickej prípojky nie je vlastníkom nehnuteľnosti, v ktorej má byť odberné elektrické
zariadenie alebo elektrická prípojka zriadená, je povinný požiadať vlastníka nehnuteľnosti o súhlas so
zriadenímodbernéhoelektrickéhozariadeniaaleboelektrickejprípojky.Vlastníknehnuteľnostijepovinnýtejto žiadosti vyhovieť, ak nepreukáže, že v dôsledku zriadenia odberného elektrického zariadenia alebo
elektrickej prípojky budú neprimeraným spôsobom porušené jeho práva; ustanovenie odseku 12 tým nie
je dotknuté. Odmietnutie žiadosti je povinný vlastník nehnuteľnosti odôvodniť.

Východoslovenská distribučná, a.s., Košice vo vyjadrení č. 14451/2012/ 5100962744 z 21.11.2012
uviedla,ženapojenienízkonapäťovejNNprípojkyžiadarealizovaťznajbližšiehoboduNNvzdušnejsiete
a napojenie odberného miesta realizovať z prípojkovej skrine, ktorá bude umiestnená na podpernom
bode distribučného vedenia, pričom istenie v prípojkovej skrini žiada zabezpečiť samostatnými

poistkovými článkami typu PH00.

Žalobcovia v odvolaniach z 21.05.2014 a 22.05.2014 zhodne uviedli, že vzdušné vedenie sa môže
realizovať aj bez ich súhlasu, z čoho implicitne vyplýva, že žalobcovia sa týmto k zámeru zriadenia
odberného elektrického zariadenia vyjadrili a z obsahu ich vyjadrenia je zrejmé, že nejde o nesúhlasné
stanovisko.

Z uvedených dôvodov, keďže rozhodnutia a postup správnych orgánov v medziach žaloby boli v súlade
so zákonom, krajský súd podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku žalobu zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Žalobcovia neboli
vkonaníúspešní,žalovanýaniďalšíúčastnícikonanianemajúzozákonaprávonanáhradutrovkonania,
preto súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

II.

Odvolanie

Žalobcovia v 1. a 2. rade podali prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej lehote proti
rozsudku Krajského súdu v Prešove z 9. októbra 2015, č. k. 3S 65/2014-71, odvolanie (ďalej v texte
len „podané odvolanie“), v ktorom sa domáhali, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej v texte len
„odvolací súd“) rozhodol tak, že zmení rozhodnutie krajského súdu tak, že zruší rozhodnutie žalovaného
a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň si žalobcovia uplatnili právo na náhradu trov konania.

V podanom odvolaní žalobcovia zhodne uviedli, že podávajú odvolanie proti rozhodnutiu krajského súdu
v celom rozsahu jeho výrokovej časti, z dôvodov uvedených v ustanovení § 205 ods. 2 písm. a/ a f/
Občianskeho súdneho poriadku.

Žalobcovia v podanom odvolaní ďalej uviedli, že ako vyplýva z odôvodnenia odvolaním napadnutého
rozsudku súdu prvého stupňa, pri svojom rozhodovaní súd neakceptoval námietku žalobcov v
hmotnoprávnej rovine, ktorými namietali rozhodnutie o umiestnení stavby vo vzťahu k prístupovej ceste
k rodinnému domu, ktorú súd prvého stupňa vo svojom rozsudku vyhodnotil ako neodôvodnenú.

Ďalej žalobcovia uviedli, že vychádzajúc z ustanovenia § 47 ods. 3 správneho poriadku musí správny
orgán vo svojom rozhodnutí reagovať na dva okruhy problémov na skutkové okolnosti a právne
posúdenieveci.Zaskutkovéokolnostitrebapovažovaťnajmäskutočnosti,ktorébolinepochybnezistené
a ich právny význam.

V odôvodnení rozsudku súdu prvého stupňa je podľa žalobcov konštatované (str. 13 ), že prístupová
cesta k rodinnému domu stavebníka umiestnená medzi existujúcimi domami je vedená popri stene
rodinného domu žalobcov, kde nie sú umiestnené okná obytných miestností (čo v konaní spochybnené
ani nebolo), a preto bez ohľadu na argumentáciu správnych orgánov, že ide o prípad, na ktorý sa
vzťahuje veta za bodkočiarkou, (že ide o stavbu umiestnenú v stavebnej medzere medzi existujúcimi

rodinnými domami) neobstojí námietka žalobcov o porušení § 6 ods. 6 a ods. 7 vyhlášky č. 532/2002
Z. z..Podľa žalobcov, vychádzajúc z ustanovení § 6 ods. 6 a 7 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. je nepochybné,
že pre posúdenie vzdialenosti podľa týchto ustanovení sú smerodajné vzdialenosti priečelia budovy s
umiestnenými oknami obytných miestností od okrajov pozemných komunikácií, pričom tieto vzdialenosti

ani súd neposudzoval a obmedzil sa iba na nič vecne a právne nehovoriace konštatovanie, že prístupová
cesta k rodinnému domu stavebníka umiestnená medzi existujúcimi domami je vedená popri stene ich
rodinného domu, kde nie sú umiestnené okná obytných miestností a vôbec sa nezmienil o vzdialenosti
priečelia domu (s umiestnenými oknami obytných miestností) od okraja pozemnej komunikácie.

Vo svojej žalobe pritom žalobcovia namietali, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu (Mesta
Stropkovč.S1435/2014/2003-OVRRaŽPzo07.05.2014),sktorýmsastotožnilajžalovaný,bolovydané
práve v rozpore s ustanoveniami § 6 ods. 6 a ods. 7 vyhlášky č. 532/2002 Z. z., keďže vzdialenosť
priečelia rodinného domu súpisné č. XXX (s umiestnenými oknami obytných miestností), v podielovom
spoluvlastníctve žalobcov, je vo vzdialenosti iba 1,15 m od okraja pozemnej komunikácie - prístupovej
cesty k rodinnému domu na pozemku parcela KCN č. XXXX/X v k. ú. E..

Krajský súd podľa žalobcov vychádzal z posúdenia skutkových okolností týkajúcich sa posudzovania
vzdialenosti pozemnej komunikácie od steny rodinného domu žalobcov, pričom táto vzdialenosť je podľa
ustanovenia § 6 ods. 6 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. nepodstatná, nakoľko vecný a právny význam má iba
vzdialenosť priečelia budovy i domu žalobcov s umiestnenými oknami obytných miestností od okrajov

pozemnej komunikácie.

Medzi právnym posúdením a skutkovými zisteniami musí byť pritom podľa žalobcov logický vzťah a
právne posúdenie veci musí obsahovať konkrétny odkaz na príslušný právny predpis, z ktorého správny

orgán vo výrokovej časti rozhodnutia vychádzal, a z ktorého vyvodzuje svoje právne posúdenie. Nestačí
len citácia príslušného ustanovenia, ale je žiaduce, aby sa vyložil aj obsah právnej normy, aby účastníci
pochopili vzťah medzi skutkovým zistením a právnym posúdením.

Ďalej žalobcovia uviedli, že súd prvého stupňa sa pri odôvodnení svojho rozsudku úplne stotožnil s

vyjadrením žalovaného a nevyhodnotil ani zjavne nesprávne právne posúdenie veci správnymi orgánmi,
ktoré svoje rozhodnutia založili na právnom závere, že na stavby, na ktoré bolo vydané územné
rozhodnutie, sa vzťahuje ustanovenie § 6 ods. 6 veta za bodkočiarkou vyhlášky č. 532/2002 Z. z., keď
stavbu stavebníka posudzoval ako budovu umiestňovanú v stavebných medzerách radovej zástavby.

Žalobcovia v priebehu konania jednoznačne prezentovali, že v prípade stavieb, na ktoré bolo územné
rozhodnutie vydané, sa jednoznačne nejedná o stavebnú medzeru v radovej zástavbe skupiny domov
stojacich vedľa seba so spoločnou nosnou stenou, ale ide o voľne stojace (izolované) rodinné domy
(STN 73 4301), ktoré v žiadnom prípade nemôžu byť posudzované

Vo svojom rozsudku sa tak podľa žalobcov súd prvého stupňa absolútne nevysporiadal s tým, či ide
o stavbu v radovej zástavbe alebo o voľne stojaci rodinný dom, pričom žalovaný svoje rozhodnutie
jednoznačne založil na právnom závere, že ide o radovú zástavbu, ktorú je potrebné vo väzbe
na ustanovenie § 6 ods. 6 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. právne posudzovať podľa znenia vety za
bodkočiarkou a k tomuto smerovala aj žalobná argumentácia žalobcov. Ak teda súd prvého stupňa

dospel k záveru, že ide o radovú zástavbu, musel dať vo svojom rozsudku žalobcom odpoveď na
ich argumentáciu. Ak by však dospel k opačnému záveru a stotožnil sa s názorom žalobcov, že
v danom prípade nejde o radovú zástavbu, musel preskúmavané rozhodnutie žalovaného zrušiť z
dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, keďže správne orgány rozhodli na základe nesprávneho
ustanovenia právneho predpisu.

Riadneodôvodneniesúdnehorozhodnutia,akosúčasťzákladnéhoprávanasúdnuainúprávnuochranu
totiž podľa žalobcov vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom
vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci
podstatné a právne významné. Nedostatok riadneho, dostatočného a presvedčivého odôvodnenia

rozhodnutia nepochybne predstavuje porušenie práva na spravodlivé súdne konanie.

Neoddeliteľnou súčasťou princípov právneho štátu zaručeného podľa čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky
je princíp právnej istoty, ktorý spočíva okrem iného v tom, že všetky subjekty práva môžu odôvodneneočakávať, že príslušné štátne orgány budú konať a rozhodovať podľa platných právnych predpisov,
že ich budú správne vykladať a aplikovať. Rešpektovanie princípu právnej istoty musí byť prítomné v
každom rozhodnutí orgánov verejnej moci, a to tak v oblasti normotvornej, ako aj v oblasti aplikácie

práva, keďže práve na ňom sa hlavne a predovšetkým zakladá dôvera občanov, ako aj iných fyzických
osôb a právnických osôb k orgánom verejnej moci.

III.

Vyjadrenie k odvolaniu

K podanému odvolaniu sa vyjadril žalovaný a navrhol, aby odvolací súd rozsudok Krajského súdu v
Prešove z 9. októbra 2015, č. k. 3S 65/2014-71, potvrdil ako vecne správny a účastníkom náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal.

Žalovaný správny orgán vo svojom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že nemá žiadne námietky
proti odvolaním napadnutému rozhodnutiu krajského súdu a plne sa stotožňuje s jeho výrokovou časťou
a s jeho odôvodnením.

IV.

Právny názor odvolacieho súdu

Podľa § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho
súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa
doterajších predpisov.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť

rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy, orgánov územnej samosprávy ako i orgánov záujmovej
samosprávy a ďalších právnických osôb ako i fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie
o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Rozhodnutiami
správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia,
ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku
v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku a § 492 ods. 2 Správneho
súdneho poriadku preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie krajského súdu z dôvodov a v rozsahu
uvedenom v podanom odvolaní žalobcu v 1. a 2. rade podľa § 212 Občianskeho súdneho poriadku v

spojení s § 246c ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku a § 492 ods. 2 Správneho súdneho
poriadku a postupom podľa § 250ja ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v spojení § 492 ods. 2
Správneho súdneho poriadku bez nariadenia pojednávania, keď deň verejného vyhlásenia rozhodnutia
bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na webovom sídle odvolacieho súdu
(www.nsud.sk ) dospel k záveru, že odvolania žalobcov v 1. a 2. rade sú dôvodné.

Podľa § 244 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo
opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri
preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s
právnym poriadkom Slovenskej republiky, najmä s hmotnoprávnymi a procesnými administratívnymi

predpismi.

V intenciách ustanovenia § 244 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku súd preskúmava aj zákonnosť
postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu,
podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom

predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu
konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto
konanie vzťahuje zákon o správnom konaní.Odvolací súd primárne v medziach odvolania preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie ako aj
konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho súdneho konania skúmal aj napadnuté
rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu, najmä z toho

pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu a z takto vymedzeného rozsahu
či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného.

Je nutné zdôrazniť, že podľa ustálenej súdnej judikatúry nie je úlohou súdu pri výkone správneho
súdnictva nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť ich postupov

a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a príslušné správne orgány pri riešení konkrétnych otázok
vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy.

Predmetom odvolacieho konania bolo posúdenie vecnej správnosti rozsudku krajského súdu, ktorý po
preskúmaní zákonnosti postupu rozhodnutia žalovaného podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho
súdneho poriadku dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je zákonné.

Ustanovenie § 157 Občianskeho súdneho poriadku je potrebné z hľadiska práva na súdnu ochranu
v zmysle článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky vykladať a uplatňovať tak, že rozhodnutie
súdu musí obsahovať dôvody, na základe ktorých je založené. Súčasťou obsahu základného práva
na spravodlivé konanie podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je aj právo účastníka

konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na
všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením
nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky
nastolenéúčastníkomkonania,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznam,prípadnedostatočne
objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu

uvádzaných účastníkmi konania. Rozhodnutie súdu musí však obsahovať odôvodnenie, ktoré jasne a
zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom
súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (k tomu pozri bližšie
Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 3. júla 2003, sp. zn. IV. ÚS 115/03). Túto požiadavku
zvýrazňuje vo svojej judikatúre aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý v tejto súvislosti najmä uvádza:

„Právo na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie
rozhodnutia však neznamená, že na každý argument sťažovateľa je súd povinný dať podrobnú odpoveď.
Splneniepovinnostiodôvodniťrozhodnutiejepretovždyposudzovanésozreteľomnakonkrétnyprípad.“
Európsky súd pre ľudské práva ale súčasne tiež pripomína, že právo na spravodlivý súdny proces
nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý argument prednesený v súdnom konaní. Stačí, aby

reagoval na ten argument (argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považovaný
za rozhodujúci (porovnaj napr. Rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Ruiz Torija proti
Španielsku z 9. decembra 1994, č. sťažnosť 18390/91 a Rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva
vo veci Hiro Balani proti Španielsku z 9. decembra 1994, sťažnosť č. 18064/91).

Žalobcovia v odvolaní proti rozsudku krajského súdu (ako aj v podanej žalobe a v správnom konaní)
namietali, že umiestňovaná stavba, prístupová cesta k rodinnému domu, umiestňovaná na parcele
CKN č. XXXX/X, k. ú. E., vrátane umiestňovania novostavby rodinného domu na pozemku CKN č.
XXXX/XX, k. ú. E., je umiestnená v rozpore s § 6 ods. 6 a 7 vyhlášky č. 532/2002 Z. z., ktorou
sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných

technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie,
keď vzdialenosť priečelia rodinného domu žalobcov súpisné č. XXX postavenom na parcele CKN č.
XXXX, k. ú. E., je vo vzdialenosti iba 1,15 metra od okraja umiestňovanej prístupovej cesty k rodinnému
domu stavebníka na parcele CKN č. XXXX/X, k. ú. E..

Odvolatelia poukazovali, že krajský súd svoje rozhodnutie založil na právnom závere, že na
umiestňované stavby je potrebné aplikovať ustanovenie § 6 ods. 6 veta za bodkočiarkou vyhlášky
č. 532/2002 Z. z., keď stavbu stavebníka (prístupovú cestu) posúdil ako stavbu umiestňovanú v
stavebných medzerách radovej zástavby. Odvolatelia tvrdili, že krajský súd sa v odôvodnení rozhodnutia
nevysporiadal s tým, či ide o stavbu v radovej zástavbe, alebo o voľne stojaci rodinný dom. Ak teda

krajský súd dospel k záveru, že ide o radovú zástavbu, musel mať v rozsudku uvedenú argumentáciu k
tejtoskutočnosti,apokiaľbydospelkopačnémuzáveruastotožnilsasnázoromžalobcov,žesanejedná
o radovú zástavbu, bol povinný preskúmavané rozhodnutie žalovaného zrušiť z dôvodu nesprávneho
právneho posúdenia veci, keď správne orgány rozhodli na základe nesprávneho ustanovenia právnehopredpisu. V tomto smere poukázal na nutnosť riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia, ako súčasť
základného práva na súdnu a inú právnu ochranu.

Procesná teória rozumie nesprávnym právnym posúdením pochybenie súdu spočívajúce v tom, že na
zistený skutkový stav neaplikoval príslušnú právnu normu, aplikoval nesprávnu právnu normu, aplikoval
správnu právnu normu, ale jej obsah interpretoval nesprávne, alebo interpretoval správne právnu normu,
ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje
konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je potom omyl
súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak
súd použil iný právny predpis, ako mal správne použiť, alebo aplikoval síce správny právny predpis, ale
nesprávne ho vyložil.

Žalovaný v dôvodoch rozhodnutia konštatuje, že v danom prípade priečelie rodinného domu súpisné
č. XXX na pozemku parc. XXXX, k. ú. E., v ktorom sú okná obytných miestností, je orientované na
východnú stranu. Na severnej fasáde rodinného domu, popri ktorom vedie navrhovaná prístupová
komunikácia sa nenachádzajú žiadne okná obytných miestností. Prístupová komunikácia, ktorá je
predmetom územného konania je navrhovaná v stavebnej medzere medzi dvoma existujúci rodinnými

domami. Vzhľadom na umiestnenie navrhovanej komunikácie v území vo vzťahu k rodinnému domu
odvolateľov, ide o prípad, kedy platí veta za bodkočiarkou § 6 ods. 6 vyhlášky č. 532/2002 Z. z., keď
vzdialenosť 3 metre od priečelia budovy po okraj komunikácie nemusí byť dodržaná.

Podľa odvolacieho súdu bolo potrebné v konaní posúdiť, či na zistený skutkový stav mohol žalovaný

aplikovať ustanovenie § 6 ods. 6 veta za bodkočiarkou vyhlášky
č. 532/2002 Z. z. vo vzťahu k umiestňovaniu prístupovej cesty k rodinnému domu.

Z obsahu administratívneho spisu, z fotodokumentácie, ktorá bola jeho súčasťou, z kópie Katastrálnej
mapy z 01.10.2012, nevyplýva odvolaciemu súdu, že by umiestňovanie posudzovanej prístupovej cesty

bolo medzi domami, tvoriace medzeru v radovej zástavbe rodinných domov.

Žalovaný v dôvodoch rozhodnutia poukazuje na ustanovenie § 6 ods. 6 vyhlášky č. 532/2002 Z. z.,

avšak v dôvodoch rozhodnutia nekonštatuje, že umiestňovaná prístupová komunikácia je navrhovaná
v stavebnej medzere medzi dvoma existujúcimi radovými rodinnými domami, ale používa formuláciu
medzi dvoma existujúcimi rodinnými domami, obdobne aj vo vyjadrení k žalobe žalovaný v podaní z
24.11.2014 č. l. 38-40 súdneho spisu k námietke č. 3 toto neuvádza. Zo samotnej fotodokumentácie,
ktorá je súčasťou spisu vyplýva, že umiestňovaná prístupová komunikácia je umiestňovaná medzi

dvoma samostatne stojacimi rodinnými domami - rodinného domu žalobcov a medzi samostatne
stojacim rodinným domom spolu s dvojgarážou, postavenom na samostatnom pozemku.

Po oboznámení sa s obsahom administratívneho a súdneho spisu odvolací súd konštatuje, že zo
spisového materiálu nie je preukázané, že umiestňovanie prístupovej komunikácie na parcele CKN č.

XXXX/X, k. ú. E., bolo v stavebnej medzere existujúcej radovej zástavby. Keďže uvedená skutočnosť v
konaní nebola zrejmá, krajský súd nesprávne vec právne posúdil, keď na zistený skutkový stav aplikoval
ustanovenie § 6 ods. 6 veta za bodkočiarkou vyhlášky č. 532/2002 Z. z..

Podľaodvolaciehosúduaplikovaťustanovenie§6ods.6vetazabodkočiarkou(vzhľadomnagramatický

výklad tohto ustanovenia) je možné len v prípade umiestňovania budov v stavebných medzerách radovej
zástavby, čo z administratívneho spisu nevyplývalo.

Ďalej podľa odvolacieho súdu správne orgány boli povinné aplikovať v súvislosti s umiestňovaním
novostavby rodinného domu, ustanovenie § 47 písm. b/ zákona

č. 50/1976 Z. z., ktoré upravuje všeobecné technické požiadavky na navrhovanie stavieb, v ktorom sa
konštatuje, že v prípade umiestňovania novostavieb (novostavba rodinného domu), je potrebné, aby
bola stavba prístupná z cesty, miestnej komunikácie alebo účelovej komunikácie. Pozemok parcela CKN
č. XXXX/X, k. ú. E. je v katastri nehnuteľností vedená ako záhrady, teda nejedná sa o pozemok, ktorýby v katastri nehnuteľností bol vedený ako inžinierska stavba - cestná, miestna a účelová komunikácia,
lesná cesta, poľná cesta, chodník, nekryté parkovisko a ich súčasti.

Umiestňovanie prístupovej komunikácie bolo potrebné posúdiť nielen v intenciách právnej úpravy
zákona č. 50/1976 Zb., ale aj právnej úpravy zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách
(cestný zákon) a vykonávacích predpisov k tomuto zákonu - vyhlášky č. 35/1984 Zb., ktorou sa vykonáva
zákon o pozemných komunikáciách (cestný zákon).

Žalovaný ani prvostupňový správny orgán sa v dôvodoch rozhodnutia nevysporiadal s aplikáciou
ustanovenia § 47 písm. b/ zákona č. 50/1976 Z. z. na prejednávanú vec, ktorý upravuje všeobecné
technické požiadavky na navrhovanie stavieb, keď pri umiestňovaní novostavby rodinného domu je
potrebné požadovať, aby umiestňovaná stavba rodinného domu bola prístupná z cesty, z miestnej
komunikácie alebo z účelovej komunikácie, keď naviac charakter takejto komunikácie parcela CKN
č. XXXX/X, k. ú. E., v čase rozhodovania nemá. Keďže správne orgány sa s umiestnením stavby v

súlade s ustanovením § 47 písm. b/ nezaoberali a umiestnenie rodinného v kontexte tejto právnej úpravy
nevyhodnotili, bolo potrebné aj z tohto dôvodu napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušiť a vrátiť mu
vec na ďalšie konanie, keď sa nevysporiadali s námietkou žalobcu, že k umiestňovanej novostavbe
rodinného domu vedie existujúca komunikácia, ktorou má byť parcela CKN č. XXXX/X, k. ú. E., ktorá je
v katastri nehnuteľností vedená ako cestné teleso.

Pri aplikácii § 250ja ods. 3 prvá veta Občianskeho súdneho poriadku odvolací súd rozsudok krajského
súdu zmenil tak, že zrušil rozhodnutie žalovaného a vrátil vec správnemu orgánu na ďalšie konanie,
aplikujúc ustanovenie § 250j ods. 2 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku z dôvodu, že rozhodnutie
žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a z dôvodov § 250j ods. 2 písm. c/ a

d/ Občianskeho súdneho poriadku, keď napadnuté rozhodnutie, vo vzťahu k aplikácii § 47 zákona č.
50/1976 Zb. a vo vzťahu k tvrdeniu, že existuje prístupová komunikácia k umiestňovanému rodinnému
domu nevychádza z riadne zisteného skutkového stavu veci a v tomto smere v rozhodnutí žalovaného
absentuje akékoľvek zdôvodnenie.

V.

Trovy prvostupňového a odvolacieho konania

Vzhľadom na zmenu rozsudku krajského súdu vo veci samej rozhodol odvolací súd o trovách celého
konania vrátane konania pred krajským súdom (§ 224 ods. 1 a 2 Občianskeho súdneho poriadku v
spojení s § 246c ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku, § 250k ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku a § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku) tak, že úspešným žalobcom priznal náhradu
iných trov konania v sume 140,- eur (súdny poplatok za žalobu v sume 70,- eur plus súdny poplatok za

odvolanie v sume 70,- eur) a trovy právneho zastúpenia v sume 696,60 eur, a to za:

Prevzatie a príprava zastúpenia zo dňa 10.10.2014
- výška odmeny pri zastupovaní dvoch účastníkov za jeden úkon právnej služby podľa § 13a ods.
1 písm. a/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v súlade s ustanovením § 13 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.

je 134,- eur x 2, t. j. 268,- eur - 50 %, t. j.
268,- eur - 134,- eur, t. j................................................................................................................134,- eur
- 1 x režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. vo výške ....... 8,04 eur

Spísanie žaloby zo dňa 18.10.2014

- výška odmeny pri zastupovaní dvoch účastníkov za jeden úkon právnej služby podľa § 13a ods.
1 písm. c/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v súlade s ustanovením § 13 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.
je 134,- eur x 2, t. j. 268,- eur - 50 %, t. j.
268,- eur - 134,- eur, t. j................................................................................................................134,- eur
- 1 x režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. vo výške ........8,04 eur

Účasť na pojednávaní súdu dňa 09.10.2015
- výška odmeny pri zastupovaní dvoch účastníkov za jeden úkon právnej služby podľa § 13a ods. 1 písm.
d/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v súlade s ustanovením § 13 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. je 139,83 eur x 2, t. j. 279,66 eur - 50 %, t. j. 279,66
eur - 139,83 eur, t. j.................................................................................................139,83 eur
- 1 x režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. vo výške..........8,39 eur

Spísanie odvolania proti rozsudku krajského súdu zo dňa 20.11.2015
- výška odmeny pri zastupovaní dvoch účastníkov za jeden úkon právnej služby podľa § 13a ods. 1 písm.
c/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v súlade s ustanovením § 13 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. je 139,83 eur x 2, t. j. 279,66 eur - 50 %, t. j. 279,66

eur - 139,83 eur, t. j.................................................................................................139,83 eur
- 1 x režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. vo výške..........8,39 eur

Spolu odmeny a náhrady..................................................................................580,50 eur
20 % DPH z odmeny a náhrad (§ 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.)........116,10 eur
Spolu trovy právneho zastúpenia.....................................................................696,60 eur

Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.
mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.