Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. marec 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 10Co/45/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1708897907
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1708897907.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a

členov senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a JUDr. Romana Majerského v právnej veci žalobcu: L.. A. Ď.,
D.. XX. XX. XXXX, N. C. X.. Č.. XXXX/XX, N., zastúpený advokátkou: Mgr. Mária Čechová, Lipová ul. č.
18/C, Viničné, proti žalovanému: MARKÍZA - SLOVAKIA, spol. s r.o., IČO: 31 444 873, Bratislavská ul. č.
1/a Bratislava - Záhorská Bystrica, zastúpený: Advokátska kancelária Paul Q, s. r. o., IČO: 35 906 464,
Karadžičova ul. č. 2, Bratislava, o určenie povinnosti zverejniť odpoveď počas volebnej kampane, na
odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 16. októbra 2017, č. k. 5C/962/2008
- 261, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovanému p r i z n á v a n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.

Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom (v poradí tretí) zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal
uložiť žalovanému povinnosť poskytnúť počas trvania volebnej kampane k voľbám do samosprávnych
orgánov obcí v roku 2002 vysielací čas v diskusnej relácii H. O. Z. na zverejnenie odpovede v znení:

„W. XX. XX. XXXX S. F. Z. kandidát na A. C.. O.. Z. N. V. Ď. namiesto vecnej argumentácie hrubo osočil
poslanca mestského zastupiteľstva v N. A. Ď., keď o ňom uviedol, že to je ten pán, ktorý má ctený
poslanecký. Napriek masívnej medializácii tohto nepravdivého tvrdenia v prípravnom ako aj následnom
vyšetrovacom a v súdnom konaní, v ktorom bol A. Ď. obvinený z útoku na verejného činiteľa, traja
svedkovia, z toho dvaja taxikári a dokonca jeden z policajtov potvrdili, že nepočuli z úst pána Ď. žiadne
vulgárne slová. Policajt, ktorý vyšetroval dopravnú nehodu dokonca pred súdom potvrdil, že sa k nemu
pán Ď. po celý čas správal slušne. A. Ď. sa chce zároveň touto cestou ospravedlniť všetkým ženám,

matkám a ich dcéram za to, že s jeho menom je spájaný onen hrubo urážlivý a dehonestujúci výrok.
MARKÍZA-SLOVAKIA, spol. s r. o., sa ospravedlňuje A. Ď. za to, že ako vysielateľ si nesplnila svoju
povinnosť odvysielať túto odpoveď počas volebnej kampane ku komunálnym voľbám v decembri 2002,
a to napriek tomu, že jej túto povinnosť ukladal zákon. V prípade, že žalovaný MARKÍZA-SLOVAKIA,
spol. s r. o., so sídlom Bratislavská 1/a, 843 56 Bratislava - Záhorská Bystrica, IČO: 31 444 873 si nesplní
voči žalobcovi L.. A. Ď., N. C. XX, XXX XX N. povinnosť uloženú mu v časti I. tohto rozsudku do 15 odo
dňa právoplatnosti rozsudku, je žalovaný povinný uhradiť žalobcovi čiastku 49. 500 eur do troch dní po

márnom uplynutí 15-dňovej lehoty na splnenie povinnosti uloženej mu v časti I. tohto rozsudku. Žalovaný
je zároveň povinný do 3 dní po márnom uplynutí 15-dňovej lehoty na splnenie povinnosti uloženej mu v
časti I. tohto rozsudku odvysielať v 30-sekundovom intervale pred hlavnou spravodajskou reláciou TV
Markíza, Televízne noviny, nasledovný text: O.-Z., Z.. Z. F.. P.. Z. P.X. L.. A. Ď. za H., Ž. V. S. Z. D. A. P.P., P. P. G. M. L.. A. Ď. A. S. G. G. G. S. S. W. XXXX A., V. H. napriek H., Ž. M. H. A. X. R.. O.-Z., Z.. Z.
F.. P.. S. H. W. X. L.. A. Ď. Č. XX. XXX I. “.. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 30 ods. 4, 9, 15,
zák. č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí, § 5 ods. 1 písm. g), § 64 ods. 1 písm. až

d) zák. č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a vecne nedôvodnosťou podanej žaloby, ktorú právne
posúdil ako žalobu o splnenie povinnosti vyplývajúcej žalovanému zo zákona o voľbách do orgánov
samosprávyobcí(zák.č.346/1990Zb.),podľaktoréhomávysielateľpovinnosťnezávislémukandidátovi,
ktorý je počas kampane predmetom nepravdivých alebo pravdu skresľujúcich informácií a vyjadrení v
rozhlasovom alebo televíznom vysielaní alebo v hromadných informačných prostriedkoch, poskytnúť

právo na odpoveď počas kampane, keď je nespornou skutočnosťou, že takýto priestor na odpoveď
žalovaný žalobcovi počas kampane neposkytol a žalobca sa sám obrátil na orgán, oprávnený vo veci
rozhodnúť. Uviedol, že podľa v rozhodnom čase platných právnych predpisov, bola týmto orgánom Rada
pre vysielanie a retransmisiu, keď z jej rozhodnutia, o výsledku ktorého Rada žalobcu v rozhodnom
čase riadne informovala, jednoznačne vyplýva, že žalovaný porušil svoju povinnosť vyplývajúcu mu z
§ 30 ods. 9 zákona č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v tom, že žalovanému

(zrejme žalobcovi, pozn. odvolacieho súdu) nedal priestor na odpoveď a za toto porušenie mu bola
uložená sankcia v zmysle § 64 ods. 1 písm. a) zák. č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii, a to
upozornenie na porušenie zákona, a preto nemá súd právomoc toto rozhodnutie Rady preskúmať, ani
nemá možnosť posudzovať správnosť udelenej sankcie, keďže samotný orgán kontroly mal možnosť v
zmysleplatnejlegislatívyuložiťžalovanémusankciuajvoformeodvysielaniaoznamuoporušenízákona

tak, ako sa ho žalobca v tomto konaní domáha, avšak toto svoje právo nevyužil a rozhodol sa v súlade
so zákonom pre inú formu sankcie. Poukázal na skutočnosť, že sa hmotnoprávnym nárokom žalobcu,
či skutočne bol subjektom nepravdivých alebo pravdu skresľujúcich informácií v konaní nezaoberal,
vzhľadom na fakt, že žalovaný podľa § 30 ods. 4 zák. č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy
obcí ako vysielateľ s licenciou nezodpovedá za obsah relácií vysielaných v rámci volebnej kampane

a zodpovednosť za obsah relácií vysielaných v rámci kampane počas určeného času majú politické
strany a nezávislí kandidáti, z dôvodu ktorého žalovaný nie je pasívne vecne legitimovaným subjektom
vo veci zodpovednosti za pravdivosť výrokov kandidátov počas volebnej kampane, resp. za zásah do
osobnostných práv žalobcu zo strany kandidáta, ktorému bol žalovaným poskytnutý priestor na svoju
prezentáciu.Knárokunaplneniepovinnostižalovanéhovoformefinančnéhozadosťučinenia,takakobol

žalobcom formulovaný a to, že táto satisfakcia má nastúpiť v prípade nesplnenia povinnosti žalovaného
vyplývajúcej mu z prvej časti žalobného petitu a teda má vychádzať až v budúcnosti možnej udalosti
uviedol, že nemal inú možnosť ako ho v celom rozsahu zamietnuť, keďže v zmysle platného Civilného
sporového poriadku (§ 217), pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia s tým, že ani v
prípade vyhovenia prvej časti petitu nemohlo byť známe, či žalovaný svoju povinnosť dobrovoľne splní,

alebo nie a takto formulovanú žalobu nemohol považovať ani za tzv. eventuálny, či alternatívny petit.
Uviedol, že vzhľadom na to, že žalobcov nárok na finančné zadosťučinenie zamietol, nezaoberal sa
žalobcom uplatnenej námietky premlčania (zrejme námietkou premlčania uplatnenou žalovaným, pozn.
odvolacieho súdu). Výrok, ktorým rozhodol o náhrade trov konania odôvodnil právne ust. § 255 C. s. p.
a vecne úspechom žalovaného, ktorému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2.

Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že súd prvej inštancie svojim
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,

že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ako i z dôvodu, že na základe vykonaných dôkazov
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. b/, f/ C. s. p.) a navrhol napadnutý
rozsudok zrušiť a vec vrátiť prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie. Uviedol, že s poukazom na
rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 3Cdo 219/2007, nie je povinný po formálnej stránke do najmenších
podrobností formulovať návrh budúceho výroku súdneho rozhodnutia, ale je postačujúce, ak vo svojom

návrhu vyjadrí podstatu (zmysel) toho, čoho sa v konaní na základe opísaného skutkového stavu
domáha, keď súd je povinný petit žaloby, tak ako ho žalobca formuluje v podanej žalobe alebo prípadne
v priebehu konania, povinný posudzovať čisto z hľadiska obsahového, t. j., či je v žalobe dostatočne
presne a určito a zrozumiteľne vyjadrené, čo žalobca žiada. Poukázal na skutočnosť, že ak mal súd prvej
inštancie za to, že nie je možné vzhľadom na uplynutý čas žiadať o ospravedlnenie vo volebnej kampani,

mohol sám, aj vzhľadom na dostatočne opísaný skutkový stav prísť k záveru, že boli dotknuté jeho
osobnostné práva podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré sú nedotknuteľné a nepremlčateľné,
a nemusel do svojho výroku prevziať doslovne ním naformulovaný petit, ale mohol vykonať také zásahy,
ktoré by zachovali podstatu ním navrhovaného petitu a nezmenili by jeho zmysel. Uviedol, že nezavinil,že sa konanie o splnenie povinnosti vyplývajúcej žalovanému zo zákona č. 346/1990 Zb. vedie 15 rokov
a teda už dávno uplynula kampaň, počas ktorej bolo dotknuté jeho právo a poskytnúť vysielací priestor u
žalovaného a právo na odpoveď už možná nie je, avšak túto situáciu nie je možné prisudzovať na ťarchu

jemu a v jeho neprospech, ale je potrebné nájsť iné vhodné riešenie, aby jeho právo na ochranu dobrého
mena bolo zachované aj za zmenených skutočností, v opačnom prípade súd prvej inštancie porušil jeho
základné právo na súdnu ochranu, keďže 15 rokov trvajúcim sporom, mu odňal možnosť domáhať sa
svojich práv v danom čase konania volebnej kampane, keď súd prvej inštancie dáva nepriamo jemu na
ťarchu dĺžku konania s odôvodnením, že žaloba je nedôvodná, lebo uplynulo volebné obdobie, kedy

mohol žiadať o nápravu. Uviedol, že mu nie je jasné, ako dospel súd prvej inštancie k názoru, že by
mal preskúmavať správnosť rozhodnutia Rady pre vysielanie a retransmisiu, keďže nepodával správnu
žalobu, ktorou by žiadal predmetné rozhodnutie preskúmať, nakoľko sa iba snažil využiť dostupné
prostriedky na zaistenie svojich práv a podnet na Radu pre vysielanie a retransmisiu bol jedným z
nich a použil ho ako podporný dôkaz, že žalobca (zrejme žalovaný, pozn. odvolacieho súdu) dostal
od Rady pokutu a teda žalobca (zrejme žalovaný) porušil práva žalobcu. Poukázal na skutočnosť, že

Rada pre vysielanie a retransmisiu vydala rozhodnutie až po skončení volebnej kampane a čakaním
na rozhodnutie, keby nepodal žalobu, by stratil možnosť sa aktívne brániť, z dôvodu ktorého tvrdenie
súdu prvej inštancie neobstojí. Nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie o nedostatku vecnej pasívnej
legitimácie žalovaného v konaní, nakoľko ide o subjekt, ktorý predmetný príspevok odvysielal, a preto
sa uňho uplatňuje právo na odpoveď s tým, že prvoinštančný súd nesprávne vyhodnotil predložené

dôkazy, pretože SITO bolo reláciou TV Markíza a nie príspevkom, ako uviedol v napadnutom rozsudku.
K tvrdeniu súdu prvej inštancie, že rozhodujúci je stav v čase vyhlásenia rozsudku a ak uplynulo viac ako
15 rokov od volebnej kampane, v ktorej si mohol uplatniť svoje práva na ospravedlnenie, ako inak ako
finančným zadosťučinením možno riešiť situáciu, ktorá jeho vinou nevznikla, ale práve postupom súdu,
ktorý svojimi prieťahmi nerozhodol v rozhodnom čase o predbežnom opatrení počas volebnej kampane,

nakoľko bolo nesporne jasné, že vzhľadom na vyjadrenie riaditeľa a šéfredaktora TV Markíza, prvú časť
petitu žalovaný dobrovoľne nesplní, a preto nie je jasné, ako súd prvej inštancie k tomuto záveru dospel.

3.

Žalovaný, ktorému bolo odvolanie žalobcu doručené dňa 22. 01. 2018, sa k nemu nevyjadril.

4.

Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 379 a § 378 ods. l C. s. p.

(zák. č. 160/2015 Z. z. účinný od 01. 07. 2016, Civilný sporový poriadok), túto prejednal bez nariadenia
odvolacieho pojednávania, keďže nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval
to dôležitý verejný záujem a rozsudok verejne vyhlásil dňa 29. marca 2018 podľa § 378 ods. 1 v spojení
s § 219 ods. 3 C. s. p., pričom o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu a ich právni
zástupcovia upovedomené zákonným spôsobom.

5.

Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. (Civilný sporový poriadok, účinný od 01. 07. 2016), ak nie
je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6.

Podľa § 470 ods. 2 C. s. p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom

prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

7.

Podľa § 387 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. (Civilný sporový poriadok, účinný od 01. 07. 2016), ak
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.8.

Spoukazomnacitovanéustanovenie,prihliadnucnaobsahsúdnehospisuaznehovyplývajúciskutkový
stav, sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvej inštancie z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady
majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, v celom rozsahu po skutkovej a právnej
stránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku prvoinštančného súdu,
ktorým žalobu žalobcu zamietol.

9.

V posudzovanej veci ide o v poradí tretí rozsudok súdu prvej inštancie, keď rozsudok zo dňa 02. marca
2005, č. k. 9C/160/2002 - 53 bol uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 13. júna 2006, č. k.
5Co/426/2005 - 67 zrušený a vec vrátená prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie, ako aj rozsudok zo

dňa 30. mája 2011, č. k. 5C/962/2008 - 167, ktorý Krajský súd v Bratislave zrušil uznesením zo dňa 30.
apríla 2013, č. k. 2Co/390/2011 - 197 a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

10.

Nosným dôvodom (ratio decidendi) zrušujúcich uznesení odvolacieho súdu bola skutočnosť, že prvým
rozsudkom rozhodol súd prvej inštancie o niečom, čo ani predmetom konania nebolo a druhým
rozsudkom rozhodol nepreskúmateľným spôsobom a konanie bolo postihnuté inými vadami, ktoré mali
na následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nakoľko súd prvej inštancie rozhodol napriek tomu, že
petit žaloby nepovažoval za určitý a materiálne vykonateľný, z dôvodu ktorého žalobcom v konaní

prednášané skutkové okolnosti v spojení s takto vymedzeným petitom zakladali vadu návrhu (neurčitosť
a nepresnosť), ktorá bránila jeho vecnému prejednaniu, keďže z dôvodu neurčitosti petitu žaloby by ani
rozsudok, ktorým by súd prípadne žalobe s takýmto petitom vyhovel, nemohol byť vykonateľný.

11.

Z obsahu žaloby žalobcu podanej na súd prvej inštancie dňa 26. 11. 2002 vyplýva, že sa domáhal uložiť
žalovanému povinnosť, poskytnúť mu vysielací čas v diskusnej relácii H. O.Í. Z. počas volebnej kampane
k voľbám do samosprávnych orgánov obcí, ktorá bola ukončená dňa 04. 12. 2002 a v ktorej bol žalobca
rozhodnutím Mestskej volebnej komisie hl. m. SR Bratislavy zo dňa 17. 10. 2002 zaregistrovaný ako

kandidát pre voľby poslancov Mestského zastupiteľstva hl. m. SR Bratislavy za volebný obvod č. X - F.,
keď podaním zo dňa 07. 01. 2003 navrhol pripustiť zmenu petitu jeho žaloby (obsahom podania je aj
čiastočné späťvzatie žaloby proti pôvodne žalovanému subjektu Slovenská televízna spoločnosť), ktorú
súd prvej uznesením zo dňa 09. decembra 2004, č. k. 9C/160/2002 - 39 pripustil a predmetom konania
sa stala žaloba, ktorou žiadal žalobca uložiť žalovanému povinnosť poskytnúť mu vysielací priestor v

diskusnej relácii H. O. Z. na zverejnenie odpovede: „W. XX. XX. XXXX S. F. Z. G. na A.H. C.. O.. Z. N.
V. Ď. D. S. V. C. P. A. O. R. S. N. A. Ď., G. P. Ň. X., Ž. H. M. H. A., G. O. Y. A.Ý.. Napriek O. O. H. D. H.
S. A. V. V. D. S. V. S. Z. G., S. G. N. A. Ď. P. R. Ú. na S. Č.V., H. Z., R. H. W. H. V. W. M. R. A. A., Ž. D.
R. Ú. A. Ď. Ž. S. Z.. A., G. S. W. D. W. A. Z. A., Ž.I. Z. G. D. A. Ď. po Y. Č. Z. Z.. A. Ď. Z. Y. R. H. Y. P. S.
Ž., O. V. L. W. za H., Ž. Z. M. O. M. Z. P. C. X.Á. V. W. S.. O.-Z., Z.. Z. F.. P.., Z. P. A. Ď. za H., Ž. V. S.

Z. D. Z. A. P. H. P. A. S. G. G. G.Á. S. S. W. XXXX, V. H. napriek H., Ž. M. H. A. X. R..

12.

Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie žalobcu uznesením zo dňa 29. septembra 2009, č. k.

5C/962/2008 - 113 vyzval podľa § 42 ods. 3, § 43 ods. 1, 2, 3, § 79 ods. 1, 2 O. s. p. na odstránenie vád
jeho žaloby s tým, že jej petit musí byť jasný, určitý a zrozumiteľný a musí byť z neho zrejmé, čoho sa
žalobca domáha a zároveň musí byť materiálne vykonateľný, pričom uznesením zo dňa 29. septembra
2010, č. k. 5C/962/2008 - 136 pripustil zmenu žaloby, o ktorej ďalej vo veci konal a meritórne rozhodol
v poradí druhým rozsudkom, keď po jeho zrušení odvolacím súdom žalobcu opätovne uznesením zo

dňa 20. marca 2014, č. k. 5C/962/2008 - 206 vyzval, aby uviedol presne, jasne, určito a zrozumiteľne,
čoho sa mieni vo veci samej domáhať, t. j., aby uviedol presne žalobný petit (vydania akého rozhodnutia
sa domáha) s tým, že petit musí byť jasný, určitý, zrozumiteľný a vykonateľný a je potrebné ho uviesť v
takom znení, ako má znieť rozhodnutie vo veci samej a napokon uznesením zo dňa 16. augusta 2017,č. k. 5C/962/2008 - 249 návrh na zmenu petitu, ktorou žalobca žiadal uložiť žalovanému povinnosť
odvysielať do 3 dní od právoplatnosti rozsudku pred hlavnou spravodajskou reláciou - H. D. TV Markíza
text: „O.ZA-Z., Z.. Z. F.. P.. Z. H. P. A. Ď. za H., Ž. Z. V. S. D. Z. A. V. D. L.. A. Ď. S. Č. S. W. F. H. O. Z.

A.V. H. G. G. S. W. Z. P. P. S. F. XXXX, napriek H., Ž. M. H. A. X. R. Z. H., Ž. Ž. M. R. A. X. Ž. W. H. W.
P. A.Á. F. G. F. Ž. R. H. D. Š. Z. S. S. XX. XXX I., ako aj trovy konania zamietol, keď svoje rozhodnutie
odôvodnil tým, že žalobca sa pôvodným petitom domáhal splnenia povinnosti žalovaným vyplývajúcej z
ust. zákona č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí (podľa § 30 ods. 9), pričom zmenou
petitu, doručenou dňa 16. 10. 2015, sa už domáhal zmeny právneho posúdenia veci subsumovaním

svojho žalobného petitu pod § 11 Občianskeho zákonníka, čím sa domáhal zmeny právnej kvalifikácie
a nakoľko výsledky dovtedajšieho konania nemohli byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe v jej
právnej kvalifikácii, návrh na zmenu petitu žaloby zamietol.

13.

Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že pokiaľ súd prvej inštancie mal za to, že nie je možné
vzhľadom na uplynutý čas žiadať o ospravedlnenie vo volebnej kampani, mohol sám, aj vzhľadom
na dostatočne opísaný skutkový stav prísť k záveru, že boli dotknuté jeho osobnostné práva podľa
ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré sú nedotknuteľné a nepremlčateľné, a nemusel do svojho
výroku prevziať doslovne ním naformulovaný petit, ale mohol vykonať také zásahy, ktoré by zachovali

podstatu ním navrhovaného petitu a nezmenili by jeho zmysel, nakoľko je síce pravdou, že ak žalobca
označilvžalobepresne,určiteazrozumiteľnepovinnosť,ktorámábyťžalovanémuuloženározhodnutím
súdu alebo spôsob určenia právneho vzťahu, práva alebo právnej skutočnosti, súd nepostupuje v
rozpore so zákonom, ak použitím iných slov vyjadrí vo výroku svojho rozhodnutia rovnaké práva a
povinnosti, ktorých sa žalobca domáhal, keďže iba súd rozhoduje o tom, ako bude formulovaný výrok

jeho rozhodnutia; prípadným návrhom žalobcu na znenie výroku rozhodnutia pritom nie je viazaný,
nakoľko žalobca (resp. účastník konania do 30. 06. 2016) nie je povinný v žalobe uvádzať právne
posúdenie svojho nároku, keď takéto právne zdôvodnenie je procesnoprávne irelevantné z dôvodu,
že povinnosť strany je iba opísať rozhodujúce skutočnosti skutkového nie právneho charakteru z čoho
vyplýva, že nie je povinný uplatnený nárok, ani obranu proti nemu právne kvalifikovať, keď právna

kvalifikácia je vždy vecou súdu, avšak ako z vyššie uvedenej chronológie vyplýva, po zamietnutí návrhu
žalobcu zo dňa 16. 10. 2015 na zmenu petitu uznesením zo dňa 16. augusta 2017, č. k. 5C/962/2008 -
249, proti ktorému žalobca opravný prostriedok nepodal a nadobudlo právoplatnosť, predmetom sporu
ostal petit žaloby žalobcu, ktorý však pod žiadne ustanovenie Občianskeho zákonníka (ani pod ust. § 11
a nasl. upravujúce ochranu osobnosti) súd prvej inštancie subsumovať nemohol, nakoľko bol v znení:

„Žalovaný, MARKÍZA-SLOVAKIA, spol. s r.o., so sídlom Bratislavská 1/a, 843 56 Bratislava - Záhorská
Bystrica, IČO: 31 444 873, je povinný poskytnúť žalobcovi L.. A. Ď., N. C. XX, XXX XX N., počas trvania
kampane k voľbám do samosprávnych orgánov obcí v roku 2002 vysielací čas v diskusnej relácii H.
O. Z. na zverejnenie nasledovnej odpovede: Dňa XX. XX. XXXX v relácii Z. kandidát na primátora C..
O.. Z. N. V. Ď. namiesto vecnej argumentácie hrubo osočil poslanca mestského zastupiteľstva v N.

A. Ď., keď o ňom uviedol, že to je ten pán, ktorý má ctený poslanecký. Napriek masívnej medializácii
tohto nepravdivého tvrdenia, v prípravnom ako aj následnom vyšetrovacom a súdnom konanie, v ktorom
bol A. W. obvinený z útoku na verejného činiteľa, traja svedkovia, z toho dvaja taxikári a dokonca
jeden z policajtov potvrdili, že nepočuli z úst pána Ď. žiadne vulgárne slová. Policajt, ktorý vyšetroval
dopravnú nehodu dokonca pred súdom potvrdil, že sa k nemu pán Ď. po celý čas správal slušne. A.

Ď. sa chce zároveň touto cestou ospravedlniť všetkých ženám, matkám a ich dcéram za to, že s jeho
menom je spájaný onen hrubo urážlivý a dehonestujúci výrok. MARKÍZA-SLOVAKIA, spol. s r.o., sa
ospravedlňuje A. Ď. za to, že ako vysielateľ si nesplnila svoju povinnosť odvysielať túto odpoveď počas
volebnej kampane ku komunálnym voľbám v decembri 2002, a to napriek tomu, že jej túto povinnosť
ukladal zákon. V prípade, že žalovaný MARKÍZA-SLOVAKIA, spol. s r.o., so sídlom Bratislavská 1/a,

843 56 Bratislava - Záhorská Bystrica, IČO: 31 444 873, si nesplní voči žalobcovi L.. A. Ď., N. C. XX,
XXX XX N. povinnosť uloženú mu v časti I. tohto rozsudku do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto
rozsudku, je žalovaný povinný uhradiť žalobcovi čiastku 49. 500 eur do 3 dní po márnom uplynutí 15-
dňovejlehotynasplneniesipovinnostiuloženejmuvčastiI.tohtorozsudku.Žalovanýjezároveňpovinný
do 3 dní po márnom uplynutí 15-dňovej lehoty na splnenie si povinnosti uloženej mu v časti I. tohto

rozsudku odvysielať v 30-sekundovom intervale pred hlavnou spravodajskou reláciou TV Markíza, H.
D., nasledovný text: O.-Z., Z.. Z. F..P.., Z. P. L.. A. Ď. za H., Ž. V. S. Z. D. Z. A. P. P., P. P. G. M. L.. A.
Ď. A. S. G. G. G. S. S. W. XXXX A.L., V. H. napriek H., Ž. M. H. A. X. R.. O.-Z., Z.. Z. F..P.., S. H. W.
X. L.. A. Ď. Č. XX. XXX I..14.

Súd prvej inštancie preto vec správne právne posúdil ako žalobu o splnenie povinnosti, ktorej sa žalobca
voči žalovanému domáhal, nakoľko mu počas volebnej kampane k voľbám do samosprávnych orgánov
obcí v roku 2002 neposkytol právo na odpoveď a zároveň dospel k správnemu právnemu záveru, že
15 rokov po skončení volebnej kampane je petit žaloby žalobcu v časti uloženia navrhovanej povinnosti
žalovanému poskytnúť žalobcovi vysielací čas v diskusnej relácii H. O. Z. počas trvania volebnej

kampane k voľbám do samosprávnych orgánov obcí v roku 2002 absolútne materiálne nevykonateľný,
nakoľko uvedenú povinnosť v znení v akom ju žalobca žiadal, bolo možné uložiť iba počas volebnej
kampane a v relácii, ktorá je ešte žalovaným vysielaná.

15.

K tvrdeniu žalobcu v podanom odvolaní, že mu bola postupom súdu prvej inštancie odňatá možnosť
domáhať sa ochrany svojich práv v danom čase počas volebnej kampane odvolací súd uvádza, že
nakoľko formulácia petitu je veľmi dôležitou okolnosťou, ktorá nielenže vymedzuje predmet konania, nad
ktorý súd v zásade nemôže ísť, ale zároveň podmieňuje budúcu vykonateľnosť súdneho rozhodnutia,
bolo povinnosťou výlučne žalobcu v priebehu konania vymedziť petit svojej žaloby tak, aby zodpovedal

tomu, čo chcel, aby bolo predmetom konania.

16.

Ako už odvolací súd uviedol vyššie, petitom žaloby sa stanovuje rozsah požadovanej súdnej ochrany a

určuje súdu medze toho, o čom a ako má rozhodnúť, a preto Občiansky súdny poriadok účinný do 30. 06.
2016 vyžadoval, aby žalobcov návrh bol vyjadrený úplne presne a určito a zároveň, že pri podaní žaloby,
t. j. na začiatku procesu posudzovania skutkových a právnych okolností rozhodujúcich pre tú - ktorú vec,
nemusí byť ešte známy ich celkový rozsah a dopad na prejednávanú vec; práve preto pripúšťal procesnú
možnosť, aby žalobca za konania so súhlasom súdu spresnil žalobu a dokonca ju aj zmenil (§ 95 ods.

1 O. s. p. ), avšak uvedená možnosť nemení
nič na povinnosti žalobcu vymedziť vždy petit žaloby spôsobom dostatočne presným, zrozumiteľným a
určitým, umožňujúcim kedykoľvek v konaní jasnú orientáciu v tom, čo je predmetom konania, pričom
ani v prípadoch, kedy žalobcovi určité dôvody subjektívnej alebo objektívnej povahy môžu spôsobovať
ťažkosti pri formulovaní a obsahovom vymedzení žalobného návrhu, nemožno ustúpiť od požiadavky

určitosti žalobného petitu, pretože ten je pre súd vždy rámcom rozhodovania, z ktorého nesmie vybočiť
a ktorý môže prekročiť len v taxatívne vymedzených prípadoch (§ 153 ods. 2 O. s. p. ) s tým, že kedykoľvek v priebehu konania musí byť zrejmé, o
čom sa koná a čo je predmetom konania, ale v žiadnom prípade nemôže byť určené až dodatočne
výsledkami súdneho dokazovania.

17.

Odvolací súd sa nestotožnil ani s tvrdením žalobcu v podanom odvolaní, že súd prvej inštancie dospel
k nesprávnemu právnemu záveru o nedostatku vecnej pasívnej legitimácie žalovaného v konaní,

nakoľko z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že prvoinštančný súd k záveru
o nedostatku vecnej pasívnej legitimácie žalovaného dospel iba v časti nároku uplatneného žalobcom
titulom zaplatenia sumy 49. 500 eur z dôvodu, že žalovaný ako vysielateľ s licenciou za obsah relácii
vysielaných v rámci volebnej kampane nezodpovedá, a preto nie je pasívne legitimovaný a nenesie
zodpovednosťzavýrokykandidátovaichpravdivosť,ktorébolivyslovenévodvysielanejrelácii,zdôvodu

ktorého nie je ani zodpovedný za prípadný zásah do osobnostných práv toho - ktorého kandidáta, ktorý
sa relácie vysielanej v súvislosti s predvolebnou kampaňou zúčastnil a ktorého sa dopustil alebo mal
dopustiť iný kandidát, pričom odvolací súd sa s týmto právnym záverom stotožňuje v celom rozsahu.

18.

Odvolací súd vzhľadom na to, že odôvodnenie rozsudku spĺňa všetky požiadavky ust. § 220 ods. 2 C.
s. p., na ktoré aj v celom rozsahu odvolací súd poukazuje a s týmto sa plne stotožňuje, keď súd prvej
inštancie v potrebnom rozsahu pre rozhodnutie vo veci samej zistil skutkový stav, vykonaním potrebnýcha stranami navrhnutých dôkazov, a keď žalobca v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, resp. tvrdenia,
s ktorými by sa nebol súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku dôsledne vysporiadal
a následne takto riadne zistený skutkový stav aj správne právne posúdil, tzn., že na správne zistený

skutkový stav aplikoval zodpovedajúce zákonné ustanovenia rozhodol vecne správne, a preto tento
rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 C. s. p. potvrdil.

19.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 262 ods.
2 C. s. p. tak, že žalovanému úspešnému v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu trov konania v
plnejvýškestým,žeovýšketejtonáhradyrozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnostitohtorozsudku
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

20.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon

pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C. s. p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).
(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo

dovolacom súde (§ 427 C. s. p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada
(§ 431 C. s. p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C. s. p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.
s. p.).